Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/128/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobkyne: G. R., nar. XX.X.XXXX, adresa Y., D.. L. R. XXXX/X, zastúpenej: Advokátska kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Šaľa, Jánošíkova 2, IČO: 36 868 817, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo, so sídlom Šaľa, Horná 926/1, IČO: 00 170 747, zastúpenému: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, 1.mája 173/11, o zaplatenie 255,23 Eur s prísl. a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 1.079,03 Eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. -53 zo dňa 29.11.2017 voči časti zastavenia konania o vzájomnej žalobe žalovaného, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o zastavení konania o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 1.079,03 Eur s príslušenstvom včítane v tejto časti závislého výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou konanie v celom rozsahu zastavil a druhou výrokovou vetou rozhodol, že žiadnej zo strán sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. (ďalej len „“) a vecne tým, že na návrh oboch strán uznesením č. k. -52 zo dňa 7.3.2017 konanie prerušil, pričom strany poučil, že ak návrh na pokračovanie v konaní nebude podaný do šiestich mesiacov, konanie bude podľa zastavené. Napriek tomu žiadna zo strán pokračovanie v konaní nenavrhla. Nakoľko lehota na podanie návrhu na pokračovanie v konaní uplynula dňa 25.9.2017 a žiadna zo strán pokračovanie v konaní v zákonnej lehote nenavrhla, súd konanie podľa zastavil.

3. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s použitím ust. a a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, keď mal za to, že v tomto prípade nesú procesnú zodpovednosť za zastavenie konania obe strany rovnakou mierou, nakoľko ani jedna z nich návrh na pokračovanie v konaní v zákonnej lehote nepodala.

4. Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie namietajúc nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď návrh na prerušenie konania bol podaný podľa , resp. až do právoplatného ukončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , preto súd nesprávne vyhodnotil procesnú situáciu a nesprávne posúdil dôvod na prerušenie súdneho konania, z ktorého dôvodu nesprávne aplikoval normu procesného práva.

5. Toto odvolanie žalobkyne bolo podané elektronicky, avšak bez zaručeného elektronického podpisu.

6. Podľa , podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

7. Žalobkyňa ani jej právna zástupkyňa v lehote 10 dní nedoručila súdu odvolanie v listinnej podobe, prípadne v elektronickej podobe podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Súd ešte z dôvodu istoty vyzval právnu zástupkyňu žalobkyne na doručenie potvrdenia o tom, že predmetné odvolanie podala podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Splnomocnená právna zástupkyňa žalobkyne na výzvu súdu nereagovala a doklad o tom, že odvolanie podpísala zaručeným elektronickým podpisom súdu nepredložila. Z elektronického súdneho spisu pritom vyplýva, že odvolanie žalobkyne bolo podané cez ústredný portál verejnej správy, avšak nebolo podpísané platným zaručeným elektronickým podpisom. Vzhľadom na uvedené, v súlade s ust. , sa na odvolanie podané žalobkyňou neprihliada.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie tiež žalovaný, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie pokračovanie v časti konania o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 1.079,03 Eur s príslušenstvom. Dôvodil, že podal na súd návrh na prerušenie tohto konania až do vyriešenia prejudiciálnej otázky riešenej v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta v sp. zn. , teda do právoplatnosti konania vedeného na Okresnom súde Galanta sp. zn. , s čím žalobkyňa súhlasila. Do dnešného dňa však prejudiciálna otázka v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. nebola doriešená, resp. toto konanie nie je právoplatne skončené, nakoľko bolo podané odvolanie, o ktorom rozhoduje odvolací súd. Tak ako sa žalovaný i žalobca vyjadrili pri podaní návrhu na prerušenie konania, spor vedený na Okresnom súde Galanta sp. zn. , môže závažným spôsobom ovplyvniť skutkové a právne závery tohto konania sp. zn. . Žalovaný navrhol prerušiť konanie svojim podaním zo dňa 8.2.2017 podľa , resp. . Žalobkyňa svojim podaním zo dňa 27.2.2017 s návrhom na prerušenie konania súhlasila, resp. zhodne navrhla prerušenie konania. Súd uznesením č. k. -52 zo dňa 7.3.2017, rozhodol o prerušení konania podľa , voči ktorému nebolo možné podať odvolanie. Súd však pri vydaní uznesenia sp. zn. -52 zo dňa 7.3.2017 o prerušení konania pochybil, keď neuviedol, dokedy má byť konanie prerušené. Súd mal rozhodnúť o prerušení konania podľa , tak ako o to požiadal žalovaný. Obe strany súdu oznámili nutnosť vyriešiť prejudiciálnu otázku v konaní OS Galanta sp. zn. . Preto je potrebné, aby súd v konaní sp. zn. pokračoval ďalej. Žalovaný sa vzájomným návrhom domáha zaplatenia sumy 1.079,03 Eur, t. j. pohľadávok, ktoré boli splatné začiatkom roka 2015 a v roku 2016. Zastavením konania by mohlo dôjsť k premlčaniu vzájomných nárokov žalovaného.

9. Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

10. Ďalšie podania strán v odvolacom konaní dané neboli.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v žalovaným napadnutej časti je nevyhnutné zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( v spojení s ).

12. Pretože uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania o žalobe žalobkyne a vzájomnej žalobe žalovaného nebolo napadnuté odvolaním žalobkyne, je predmetné uznesenie v časti zastavenia konania o žalobe žalobkyne na zaplatenie sumy 255,23 Eur s príslušenstvom vrátane v tejto časti závislého výroku o trovách konania právoplatné a nie je teda v tejto časti už predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie v časti o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 1.079,03 Eur s príslušenstvom zastavil, vrátane v tejto časti závislého výroku o trovách konania.

14. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou zo dňa 1.10.2015 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 255,23 Eur, titulom preplatku zo zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a podal vzájomnú žalobu zo dňa 15.3.2016, ktorou si voči žalobkyni uplatnil zaplatenie sumy 1.079,03 Eur s príslušenstvom, titulom nedoplatkov na službách spojených s užívaním predmetného bytu po zohľadnení preplatku žalobkyne. Vo svojej podstate je pritom vzájomná žaloba štandardnou žalobou v zmysle a nasl., s tým rozdielom, že je podaná už v začatom spore a nie je podmienená súhlasom žalobcu. Vzájomnou žalobou de facto dochádza k spojeniu vecí a súd je povinný obidva uplatnené nároky prejednať v rámci jedného konania. Žalovaný následne podaním zo dňa 8.2.2017 navrhol prerušiť predmetné konanie (vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. ) až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , a to podľa ust. , resp. dôvodiac, že v konaní sp. zn. sa rieši otázka platnosti doručených výpovedí vlastníkov bytov v bytovom dome s. č. XXXX na ul. D.. L. R. v Y., resp. tiež otázka platnosti zmluvy o výkone správy uzatvorenej s novým správcom obchodnou spoločnosťou TOP REAL Šaľa s. r. o., výsledok ktorého sporu môže ovplyvniť aj rozhodnutie v predmetnom spore. Žalobkyňa podaním zo dňa 27.2.2017 zaslala svoje vyjadrenie k návrhu žalovaného na prerušenie konania, v ktorom uviedla, že rovnako navrhuje prerušenie predmetného konania podľa ust. , resp. , až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. , v ktorom sa rieši otázka platnosti výpovede zo zmluvy o výkone správy uzavretej so žalovaným, resp. aj otázka platnosti následne uzavretej zmluvy o výkone správy s iným správcom, ktoré rozhodnutie môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Následne súd vydal uznesenie č. k. -52 zo dňa 7.3.2017, právoplatné dňa 24.3.2017, ktorým konanie prerušil, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že vzhľadom na to, že obe strany zhodne navrhli prerušenie konania, súd podľa konanie prerušil. V uznesení je citované aj ust. , podľa ktorého, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany; ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví. Po uplynutí šiestich mesiacov potom súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil, keďže žiadna zo strán návrh na pokračovanie v konaní nepodala.

15. Prerušenie konania prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná procesným postupom súdu. Ust. vymedzuje obligatórne dôvody pre prerušenie konania na základe rozhodnutia súdu. Postup súdu v intenciách je výsledkom procesu tvorby jeho vlastného právneho názoru na prejednávanú vec a len v prípade, ak sám dospeje k názoru o potrebe výkladu určitých právnych otázok, prípadne rozhodnutia o určitej právnej otázke v intenciách písm. a), b) a c), obligatórne preruší konanie a iniciuje ďalší procesný postup. Pokiaľ súd preruší konanie podľa , vo výroku stanoví okamih, dokedy bude konanie prerušené. Prerušenie konania v tomto prípade trvá až do momentu, kým predbežná otázka nie je právoplatne vyriešená.

16. Fakultatívne prerušenie konania upravuje ust. , podľa ktorého môže súd konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Tento dôvod pre fakultatívne prerušenie konania je nutné odlíšiť od dôvodu obligatórneho prerušenia konania podľa , keď si súd tzv. prejudiciálnu otázku nemôže posúdiť sám v intenciách , a preto musí konanie obligatórne prerušiť. Pri aplikácii ust. , musí súd zvážiť, či preruší konanie a počká na rozhodnutie orgánu o predmetnej otázke, alebo si túto otázku posúdi sám. V prípade ak súd

konanie podľa preruší, vo výroku stanoví okamih, dokedy bude konanie prerušené. Proti uzneseniam o prerušení konania podľa a je prípustné odvolanie.

17. Ust. potom upravuje osobitný spôsob prerušenia konania, ktorý je odlišný od predchádzajúcich dôvodov prerušenia konania, pričom táto odlišnosť spočíva v tom, že strany podajú zhodne návrh na prerušenie konania, pričom dôvodom takéhoto návrhu spravidla býva snaha o mimosúdne vyriešenie sporu, kedy strany nemajú záujem, aby súd pokračoval v konaní, v prejednávaní a v rozhodovaní veci. Súd tak v tomto prípade tým, že preruší konanie, poskytne sporovým stranám lehotu nie kratšiu ako tri mesiace, čím vytvorí dostatočný priestor pre mimosúdne vyriešenie veci. Predmetný inštitút teda slúži na to, aby v lehote, počas ktorej bude konanie spočívať, dosiahli strany mimosúdne riešenie veci. Strany potom majú maximálne šesť mesiacov na to, aby podali návrh na pokračovanie v konaní podľa . Proti uzneseniu o prerušení konania podľa odvolanie prípustné nie je. V prípade, že návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný šesť mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

18. V predmetnej právnej veci podali obe strany konania návrh na prerušenie konania o žalobe žalobkyne a vzájomnej žalobe žalovaného, predmetom ktorých sú nároky súvisiace s užívaním bytu žalobkyne, pretože posúdenie dôvodnosti týchto nárokov závisí od posúdenia otázky, ktorý subjekt vykonáva správu bytového domu žalobkyne, t. j. či je týmto správcom žalovaný, alebo iný subjekt (TOP REAL Šaľa, s. r. o.), ktorá otázka sa rieši práve v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. . Žalobkyňa ako aj žalovaný vo svojich písomných podaniach vyslovene navrhovali prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. , a to buď podľa , alebo podľa . Je evidentné, že dôvodom podania návrhu na prerušenie konania oboma sporovými stranami bolo, že prebieha iné súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie v predmetnej veci, a to, ktorému subjektu mali správne vlastníci bytov platiť poplatky za služby spojené s užívaním bytu a do fondu opráv. Zmyslom prerušenia konania teda v danom prípade malo byť vyčkanie na právoplatné rozhodnutie vo veci sp. zn. . Súd prvej inštancie teda mal o prerušení konania rozhodnúť podľa s tým, že vo výroku svojho rozhodnutia mal vyslovene uviesť, dokedy predmetné konanie prerušuje (a to do skončenia konania sp. zn. ). Pokiaľ však konanie prerušil podľa , jeho procesný postup nebol správny, pretože tu síce bol zhodný návrh oboch strán na prerušenie konania, ale podstatné je, že zmyslom tohto prerušenia nemalo byť poskytnutie času stranám na prípadné mimosúdne vyriešenie sporu, ale pre dosiahnutie záveru súdu v spore sp. zn. , v ktorom sa riešila otázka významná pre predmetné konanie, ktorý záver bol významný pre obe sporové strany, ktoré len a jedine z tohto dôvodu podali zhodný návrh na prerušenie konania. Súd svojim nesprávnym procesným postupom opomínajúcim prejavenú vôľu sporových strán a skutočný zmysel prerušenia konania v predmetnej právnej veci, nielen že vec nesprávne právne posúdil (podľa ), ale svojim nesprávnym procesným postupom odňal sporovým stranám možnosť podať odvolanie voči svojmu nesprávnemu rozhodnutiu (nakoľko proti prerušeniu konania podľa odvolanie prípustné nie je) a zároveň zmiatol sporové strany, keď tak žalobkyňa ako aj žalovaný, vychádzajúc z ich návrhov na prerušenie konania, ako aj podaných odvolaní, zrejme vo viere, že je súdu zrejmé, čo bolo účelom prerušenia konania, potom návrh na pokračovanie v konaní do uplynutia šiestich mesiacov nepodali, nakoľko v tom čase konanie sp. zn. nebolo ešte právoplatne skončené, teda dôvod prerušenia konania nepominul. Súd tak v danom prípade vydal nesprávne procesné uznesenie o prerušení konania podľa , keď správne mal konanie prerušiť podľa výslovne do právoplatného skončenia konania sp. zn. . Dôvody pre vydanie rozhodnutia podľa totiž v danom prípade neexistovali. Uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. -52 zo dňa 7.3.2017 teda bolo vydané nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie znemožňujúcim, stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( v spojení s ), ktorá vada mala potom vplyv na vydanie napadnutého rozhodnutia o zastavení konania podľa . Predmetné uznesenie o zastavení konania č. k. -53 zo dňa 29.11.2017 však na základe nesprávneho predchádzajúceho uznesenia č. k. -52 zo dňa 7.3.2017 vydané byť vôbec nemalo.

19. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom nevyhnutným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -53 zo dňa 29.11.2017 v žalovaným napadnutej časti o zastavení konania o vzájomnej žalobe žalovaného vrátane v tej časti závislého výroku o trovách konania s použitím ust. zrušil, keďže súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (zastavením konania podľa , keď pre vydanie rozhodnutia podľa neboli splnené procesné podmienky), pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa vec vrátil v zrušenej časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude zistiť stav konania sp. zn. a v závislosti od výsledku potom prípadne opätovne znovu rozhodnúť o návrhoch sporových strán na prerušenie konania podľa , prípadne ak bolo konanie sp. zn. právoplatne skončené, pokračovať ďalej v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného a po vykonanom dokazovaní a náležitom hmotnoprávnom posúdení, vo veci rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. odôvodniť. V konečnom rozhodnutí prvoinštančný súd rozhodne zároveň aj o náhrade trov konania včítane trov tohto odvolacieho konania ( ).

21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).