Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5To-53-2023.pdf
PDF · 95.09 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/53/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Michala Polláka a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX, zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 26.01.2023, č. k. 6T/4/2020-687, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.2.2024 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. E. XXXX/X, C.,
podľa § 166 Trestného poriadku, na základe nezmeneného výroku o vine a náhrade škody uvedených v rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.03.2021, sp. zn. 6T/4/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.11.2021, sp. zn. 5To/47/2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2021, odsudzuje:
Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený obžalovanému:
- rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 11.06.2020, sp. zn. 9T/20/2019,
- trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 14.10.2020, sp. zn. 3T/30/2020,
- rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 15.03.2021, sp. zn. 8T/82/2020,
- trestným rozkazom Okresného súdu Senica zo dňa 25.1.2023, sp. zn. 2T/64/2022,
- trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17.2.2023, sp. zn. 15T/60/2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 26.01.2023, č.k. 6T/4/2020-687 rozhodol takto: Podľa § 166 Trestného poriadku na základe nezmeneného výroku o vine a náhrade škody uvedených v rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.03.2021, sp. zn. 6T/4/2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.11.2021, sp. zn. 5To/47/2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2021, saobžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. E. XXXX/X, C., odsudzuje: Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona a s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd ruší výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/20/2019 zo dňa 11.06.2020, trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/30/2020 zo dňa 14.10.2020 a rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/82/2020 zo dňa 15.03.2021 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. 2. Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste, podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. Podané odvolanie doplnil písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu zo dňa 03.03.2023, v ktorom uviedol: 2.1 Trestného činu, za ktorého spáchanie bol uznaný vinným sa dopustil v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a zároveň bolo preukázané, že k ťažkej ujme na zdraví nedošlo. Jeho následné konanie po skutku nenasvedčuje úmyslu trestný čin dokonať a v konaní nebol preukázaný jeho úmysel spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, ani nebolo preukázané, že by sa dopustil konania, ktoré by smerovalo k dokonaniu trestného činu. 2.2 Po zrušení rozsudku okresného súdu zo dňa 23.03.2021 z dôvodu, že súd pochybil pri určovaní výšky trestnej sadzby, nedošlo k náprave dotýkajúcej sa primeranosti uloženia výšky trestu. Výšku uloženého trestu považuje za rozpornú so základnými zásadami na ukladanie trestu v podobe zásady primeranosti a zásady spravodlivosti. Súd v tomto prípade nepostupoval ani s ohľadom na zásadu individualizácie trestu. Poukázal na súdne rozhodnutia, v ktorých je vyjadrený názor, že v prípadoch, keď bude trest, respektíve odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý a spravodlivým je vždy len primeraný trest. 2.3 Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok o treste a rozhodol sám uloženie primeranej výšky trestu, ktorá odzrkadľuje vzniknutý skutkový stav v intenciách zásad o ukladaní trestu. 3. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného, sa obžalovaný pridržiaval obsahu svojho odvolania a naviac k nemu uviedol, že od začiatku namietal, že vyšetrovateľka nemala čo vzniesť obvinenie a nemal byť ani vzatý do väzby. Na vyšetrovateľku, ako aj na sudcov okresného súdu podal trestné oznámenie kvôli ich rozhodovaniu v jeho veci. Zopakoval, že je nevinný a trestný čin nespáchal. 4. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. 5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie je nedôvodné. 6. Odvolaním napadnutý rozsudok, je v poradí druhým rozsudkom Okresného súdu Trnava v trestnej veci obžalovaného. 7. V poradí prvým rozsudkom zo dňa 23.03.2021, č.k. 6T/4/2020-591 prvostupňový súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na vyššie uvedenom skutkovom základe, pričom obžalovanému s poukazom na § 155 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložil na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 11.06.2020, sp. zn. 9T/20/2019 a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 14.10.2020, sp. zn. 3T/30/2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Napokon podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej - UNION zdravotná poisťovňa, a.s., škodu vo výške 1.343,79 eur. 8. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením zo dňa 18.11.2021, č.k. 5To/47/2021-639 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Dôvodom na zrušenie uvedených výrokov bolo, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu existovalo ďalšie rozhodnutie súdu, ktoré nebral do úvahy prvostupňový súd a ktoré odsudzovalo obžalovaného za spáchanie trestnej činnosti, ktorá sa časovo zbieha s aktuálne súdnenou trestnou činnosťou, preto mal byť správne obžalovanému ukladaný súhrnný trest aj vo vzťahu k odsúdeniu, ktoré bolo realizované Okresným súdom Piešťany v konaní vedenom pod spisovou značkou 8T/82/2020. 9. Po zrušení tohto rozsudku a vrátení veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, prvostupňový súd doplnil dokazovanie oboznámením obsahu spisového materiálu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/82/2020 a následne vydal napadnutý rozsudok. 10. Z relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd ukladal obžalovanému súhrnný trest vo vzťahu v poradí k 18., 19. a 20. záznamu v odpise registra trestov, teda na základe odsúdení rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 11.06.2020, sp. zn. 9T/20/2019 a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 14.10.2020, sp. zn. 3T/30/2020, a rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/82/2020 zo dňa 15.03.2021, pretože skutky pre ktoré bol odsúdený týmito rozhodnutiami uvedených súdov a aktuálne prejednávaný skutok, sú vo viacčinnom súbehu. U obžalovaného teda súd pri absencii poľahčujúcej okolností podľa § 36 Trestného zákona a existencii
priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, následnej úpravy trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona mohol ukladať súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace. Pri úvahy nad výškou trestu, súd vychádzal z toho, že obžalovaný bol 21-krát súdne trestaný, ktorý si zjavne absolútne neuvedomuje závažnosť svojho konania, ako ani následky, ktoré jeho konanie mohlo spôsobiť. Preto mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, na ktorého výkon ho obligatórne podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia. Takto uložený súhrnný trest súd považuje za dostatočný z hľadiska dosiahnutia individuálnej a i generálnej prevencie trestu a zároveň za spravodlivý následok pre páchateľa v zmysle § 1 Trestného zákona. 11. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa riadil právnym názorom, vysloveným v odvolacom konaní, ktorý spočíval v povinnosti doplniť dokazovanie a rozhodnúť opätovne o uložení súhrnného trestu pre obžalovaného. V tomto smere nedošlo zo strany prvostupňového súdu k žiadnej chybe, ktorá by mala za následok nesprávnosť napadnutého výroku. 12. Po predložení veci odvolaciemu súdu tento zistil, že vo vzťahu k trestnej činnosti, ktorá je predmetom tohto konania a z ktorej spáchania bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu aj vo vzťahu k ďalším trestným konaniam, ktoré už boli právoplatne skončené a ktoré boli neskôr zaznamenané do registra trestov. Ide o konanie vedené na Okresnom súde Senica pod spisovou značkou 2T/64/2022, ktoré bolo skončené trestným rozkazom zo dňa 25.01.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2023 (záznam v registri trestov pod číslom 22.), ako aj konanie vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod spisovou značkou 15T/60/2022, ktoré bolo skončené trestným rozkazom zo dňa 17.02.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2023 (záznam v registri trestov pod číslom 23.) 13. Odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením týchto listinných dôkazov: spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/20/2019, spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/30/2020, spis Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/82/2020, spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 12T/2/2023, spis Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/64/2022, trestný rozkaz OS Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 15T/60/2022 zo dňa 17.02.2023 č.l. 740-742, odpis register trestov obžalovaného zo dňa 05.02.2024. 14. V konaní vedenom na Okresnom súde Senica pod spisovou značkou 2T/64/2002, bol obžalovaný odsúdený za skutok, ktorý spáchal dňa 20.11.2018. V konaní vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod spisovou značkou 15T/60/2022 bol odsúdený za skutok, ktorý spáchal 17.07.2018. Oba tieto trestné činy sa časovo zbiehajú s trestnou činnosťou, za ktorú je súdený trestnom konaní, ktoré je predmetom odvolacieho prieskumu (skutok zo dňa 05.02.2018). 15. Súbeh trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaný dopustil v období od 05.02.2018 do 24.05.2022, pretína odsúdenie, ktoré bolo urobené v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod spisovou značkou 9T/20/2019, rozsudkom zo dňa 11.06.2020. V súbehu, ktorý je relevantný pre uloženie súhrnného trestu, je tak trestná činnosť obžalovaného, pre ktorú bol uznaný za vinného rozhodnutiami, ktoré sú citované v bode II. tohto rozsudku odvolacieho súdu. Ide o skutok zo dňa 05.02.2018, za ktorý bol odsúdený v tomto trestnom konaní, skutok zo dňa 17.07.2018 za, ktorý bol odsúdený v konaní Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod spisovou značkou 15T/60/2022, skutok zo dňa 24.08.2018, za ktorý bol odsúdený v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod spisovou značkou 9T/20/2019, skutok zo dňa 13.11.2018, za ktorý bol odsúdený v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod spisovou značkou 3T/30/2020, skutok zo dňa 14.11.2018, za ktorý bol odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod spisovou značkou 8T/82/2020 a nakoniec skutok zo dňa 20.11.2018, za ktorý bol odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Senica pod spisovou značkou 2T/64/2022. 16. Z doplneného dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné opätovne zrušiť napadnutý výrok o treste obžalovaného a uložiť mu súhrnný trest a to vo vzťahu k všetkým trestným činom, ktoré sú voči sebe vo vzťahu viacčinného neprerušeného súbehu a odôvodňujú uloženie trestu podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona. Na základe dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom a doplneného odvolacím súdom, mohol tunajší súd, po zrušení výroku o treste, sám rozhodnúť o treste. 17. Za všetku zbiehajúcu sa trestnú činnosť obžalovaného, odvolací súd uložil trest odňatia slobody v rovnakej výške, v akej ho uložil prvostupňový súd napadnutým rozsudkom. Rovnako ako prvostupňový súd aj odvolací súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v tomto prípade podľa ustanovenia § 155 ods. 2 Trestného zákona. Obžalovanému zohľadnil jednu priťažujúcu okolnosť a to, že bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona) a žiadne poľahčujúce okolnosti nenašiel. Trestnú sadzbu v rozpätí 5 až 12 rokov upravil v zmysle ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona tak, že dolná hranica trestnej sadzby sa zvýšila na výmeru 7 rokov 4 mesiace. Takto upravenej trestnej sadzbe, pri použití ustanovení § 42 ods. 1 a 41 ods. 2 Trestného zákona, uložil obžalovanému trest odňatia
slobody vo výmere 7 rokov 6 mesiacov, teda trest v rovnakej výške, ako mu bol uložený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku. Odvolací súd síce obžalovanému ukladal súhrnný trest za viac trestných činov ako zohľadňoval prvostupňový súd pri ukladaní trestu, zobral však do úvahy aj skutočnosť, že od spáchania týchto trestných činov uplynula dlhá doba a zároveň uplatnil aj zásadu zákazu reformatio in peius, ktorá je upravená v ustanovení § 322 ods. 3, druhá veta Trestného poriadku, nakoľko odvolanie proti výroku o treste podal iba obžalovaný. 18. Trest odňatia slobody za spáchanie rozsiahlej úmyselnej trestnej činnosti vo výške presahujúcej dolnú hranicu trestnej sadzby, teda minimálnu výmeru trestu o 2 mesiace, považuje odvolací súd u obžalovaného ako u recidivujúceho páchateľa úmyselnej trestnej činnosti, za trest primeraný a z tohto pohľadu spravodlivý. V podrobnostiach odkazuje odvolací súd na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorú považuje za vecne správnu. 19. K odvolacím námietkam obžalovaného, ktoré sa zakladajú na tom, že k ťažkej ujmy na zdraví nedošlo a z jeho konania nevyplýva, že by mal úmysel trestný čin dokonať a že v konaní nebol preukázaný úmysel spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví alebo, žeby sa dopustil konania, ktoré by smerovalo k dokonaniu trestného činu, odvolací súd súhrne uvádza, že tieto odvolacie námietky smerujú primárne k rozhodnutiu o vine obžalovaného, ktoré je však v súčasnosti právoplatné a predmetom odvolacieho prieskumu a rozhodovania odvolacieho súdu, je iba výrok o treste a spôsobe jeho výkonu. 20. Spáchanie trestného činu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, je dostatočne zohľadnené vo výške uloženého trestu, ku ktorej sa vyjadril odvolací súd vyššie, v bode 18. tohto rozsudku. 21. Odvolacie námietky obžalovaného tak tunajší súd vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodné. 22. Na základe vyššie uvedených zistení a záverov, rozhodol odvolací súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.