Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-264-2019.pdf
PDF · 73.65 KB
Case nature
Subarea
7Co/264/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: N.. Y. X., B.. XX.X.XXXX, X. X. X, X. proti žalovaným: X/ U. O., X/ T. P., X/ H. W., X/ J. W., X/ Y. J. H. X/ P. P. o odškodnenie ujmy na zdraví, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26.9.2018, č. k. 10C/69/2017-21, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu doručené súdu dňa 6.12.2017. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol uznesením zo dňa 18.1.2018 vyzvaný, aby v lehote 15 dní od jeho doručenia doplnil svoje podanie tak, aby bolo zrejmé presné označenie sporových strán, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich uplatnený nárok, aby predložil dôkazy a presne špecifikoval petit žaloby spolu s príslušenstvom. Uviedol, že žalobca po uplynutí lehoty na doplnenie žaloby doručil súdu dňa 4.4.2018 podanie, ktorým ale svoju žalobu nedoplnil v zmysle uznesenia. Nakoľko žalobca napriek výzve súdu žalobu nedoplnil, nezrozumiteľné podanie neopravil a z návrhu nie je zrejmé, čoho sa týka a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, žalobu odmietol.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že pred podaním žaloby požiadal žalovaných o poskytnutie údajov, ktoré nie z vlastnej viny nepozná, a napriek tomu ho súd žiadal, aby označil sporové strany. Namietal, že konajúci súd požiadal o súčinnosť pri zistení označenia sporových strán, na ktorú žiadosť mu prvoinštančný súd neodpovedal a ani ho neusmernil, ako má získať informácie o žalovaných. Poukázal na to, že súd má vedomosť kde žalovaní pracujú, či pracovali a informácie o nich mohol získať aj v zmysle § 12 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 v spojení s § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
5. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
6. Podľa § 133 ods. 1 C.s.p. fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
7. Podľa § 133 ods. 2 C.s.p. právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
8. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
9. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
10. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
11. Podľa § 129 ods. 4 C.s.p. ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
12. Podľa § 190 C.s.p. každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.
13. Podľa § 160 ods. 1 C.s.p. súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie v súlade s ust. § 129 C.s.p., keď žalobcu najprv uznesením vyzval na doplnenie svojho podania, a to o označenie žalovaného ako aj doplnenie petitu tak, aby tento bol vykonateľný. Rovnako správne postupoval, ak podanie žalobcu odmietol s odôvodnením, že žalobca svoje podanie vo veci samej nedoplnil v súlade s výzvou, ktorú mu riadne doručil a v ktorej ho poučil o následkoch nedoplnenia podania.
15. Odvolací súd konštatuje, že označenie žalovaného tak, ako ho vykonal žalobca, nemožno považovať za dostatočné a v súlade s § 133 C.s.p. Je potrebné poukázať na zásadu kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky, pričom medzi takéto povinnosti možno zaradiť aj riadne označenie strán sporu, kedy za náležité vymedzenie okruhu strán a ich dostatočné označenie nesie procesnú zodpovednosť žalobca a túto povinnosť nemožno prenášať na štát. Rovnako je potrebné konštatovať, že Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť súdu poskytovať stranám sporu súčinnosť za účelom zistenia identifikačných údajov osôb, proti ktorým má žaloba smerovať a pokiaľ by tak urobil, mohol by sa dopustiť porušenia princípu rovnosti strán sporu.
16. Obsahom princípu rovnosti sporových strán v civilnom sporovom konaní sa prejavuje ako tzv. funkčná rovnosť, spočívajúca v takom procesnom postupe súdu, aby sa každej zo sporových strán umožnilo v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia a aby sa zabezpečilo ich rovnaké procesné postavenie. Procesná rovnosť sa sústreďuje do zabezpečenia akejsi pomyselnej štartovacej čiary pre obidve sporové strany. Prípadná ingerencia súdu pri zisťovaní identifikačných údajov osoby, ktorá má byť na strane žalovaného, by podľa názoru odvolacieho súdu túto rovnosť strán vážne narušila, berúc samozrejme do úvahy, že v danom prípade nejde o tzv. slabšiu stranu sporu. Súd prvej inštancie pri svojom postupe neporušil princípy stanovené v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku, naopak, dodržal princíp zakotvený v čl. 6 C.s.p.
17. Odvolací súd konštatuje, že zo žiadneho z ustanovení Civilného sporového poriadku nevyplýva pre súd povinnosť poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri splnení jeho povinnosti riadne označiť žalovaného v žalobe. Ani ustanovenie § 190 C.s.p. nemožno aplikovať na daný prípad, nakoľko v ustanovení zakotvená informačná povinnosť sa vzťahuje výlučne na zistenie skutkového stavu, pričom zisťovanie identifikačných údajov strany sporu nemožno zaradiť pod zisťovanie skutkového stavu konajúcim súdom.
18. Je bez právneho významu skutočnosť, že súd (štát) má vedomosť o identifikačných údajoch žalovaného, resp., že pre súd sú takéto údaje jednoducho dostupné a zistiteľné. Skutočnosť, že súd má na základe prístupu k verejným registrom možnosť získať akékoľvek údaje (vrátane označenia strany sporu), totiž neznamená, že tieto môže poskytnúť stranám sporu. Odvolací súd zdôrazňuje, že je povinnosťou žalobcu zabezpečiť si údaje o osobe, ktorú mieni v konaní žalovať. Je teda výlučne na ňom, aby si zabezpečil svoje práva tak, aby mohlo dôjsť k ich účinnej obrane napríklad pri podaní žaloby na súd. Je potrebné tiež poukázať na to, že pri označení žalovaných tak ako to vykonal žalobca, t.j. menom a priezviskom, je súčinnosť súdu pri zisťovaní identifikačných údajov fakticky vylúčená, keď bez adresy pobytu, dátumu narodenia, príp. iného identifikačného údaja je prakticky nemožné bez pochybností vylustrovať konkrétnu fyzickú osobu.
19. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie odmietol jeho podanie bez toho, aby ho usmernil, akým spôsobom mal získať informácie o osobách, ktoré mienil žalovať, odvolací súd konštatuje, že táto je nedôvodná. Súdy majú v rámci súdneho konania vo vzťahu k sporovým stranám všeobecnú poučovaciu povinnosť stanovenú v § 160 ods. 1 C.s.p. a špeciálnu poučovaciu povinnosť pri vade žaloby stanovenú v § 129 ods. 1 a 2 C.s.p. . V danom prípade možno konštatovať, že súd prvej inštancie si poučovaciu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi riadne splnil, pričom žiadna iná poučovacia povinnosť (napr. spočívajúca v usmerňovaní sporovej strany pri získavaní údajov o žalovanom) mu z procesnoprávnych predpisov nevyplýva.
20. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).