Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Co-321-2018.pdf
PDF · 124.14 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/321/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členiek senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej v právnej veci žalobcu: I. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., E. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Stanislav Rešutík, advokát so sídlom AK Brezno, Nám. M. R. Štefánika 11, proti žalovanému: M. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., Y. XX, zastúpený JUDr. Vladimír Rybovič, AK so sídlom Banská Bystrica, Nám. Štefana Moyzesa 4, o zaplatenie 1 550 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 4C 283/2013-189 zo dňa 15. 05. 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1 550 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 100 € od 26. 09. 2009 do 01. 11. 2009, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 750 € od 02. 11. 2009 do 06.01.2010, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 550 € od 07. 01. 2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník (výrok II.).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáha, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 1 550,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 100,- Eur od 26.09.2009 do 01.11.2009, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 750,- Eur od 02.11.2009 do 06.01.2010 a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 07.01.2010 až do zaplatenia a domáha náhrady trov konania. Žalobca uviedol, že dňa 03.03.2009 uzavrel so žalovaným dohodu o odpredaji a splátkach, predmetom ktorej boli mreže na predajni v hodnote 1 000,- Eur, alarm v tej istej predajni v hodnote 1 000,- Eur a svetelná reklama v tej istej predajni v hodnote 533,- Eur. So žalovaným sa dohodol na mesačných splátkach vo výške 844,- Eur. 14. Suma, za ktorú predal žalovanému vyššie uvedené veci, je nižšia ako reálne náklady, ktoré vynaložil. Žalovaný so svojou manželkou vyslovene súhlasili s kúpením vyššie uvedených vecí a nemali voči tomu žiadne námietky. Následne so žalovaným uzavrel dňa 10.09.2009 dohodu o urovnaní, podľa ktorej v zmysle čl. II. bod 1 žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky dlh v sume 2 100,- Eur a zaviazal sa ho zaplatiť žalobcovi v splátkach počínajúc mesiacom september 2009, zročných vždy do 25.-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, po 350,- Eur mesačne, a to až do úplného zaplatenia dlhu. Žalovaný splnil svoj peňažný záväzok iba sčasti, keď mu dňa 02.11.2009 uhradil sumu 350,- Eur a dňa 07.01.2010 uhradil
200,- Eur. Uviedol, že mreže, alarm a svetelná reklama, sa nepovažujú za stavebné úpravy, pretože všetky tieto veci sú demontovateľné.
3. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, pretože na neho nebolo prevedené vlastnícke právo k hnuteľným veciam a žalobca mu ani neodovzdal žiadne doklady potrebné na užívanie hnuteľných vecí a zavedenie ich ako hnuteľného majetku do účtovníctva. Ako nájomca mal v tom čase uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov s prenajímateľmi G. T. a C. T.. Prenajaté priestory prevzal s namontovanými mrežami na oknách. Vlastník budovy G. T. ho upozornil, že nie je povinný odkúpiť majetok, ktorý je zabudovaný na predmete nájmu predošlým nájomcom. Žalobca mu nepredložil žiadny doklad, že predávané hnuteľné veci sú jeho vlastníctvom a môže mu ich predať. Alarm a okenné mreže, ktoré mali byť predmetom kúpy sú stále namontované na objekte, vlastníkmi ktorého sú G. T. a C. T.. Dohodu o urovnaní zo dňa 10.09.2009 uzavrel pod nátlakom. Je nemorálne a je v rozpore s dobrými mravmi, aby platil za to, čo nevlastní a k čomu nemá prístup. Nikdy by si veci reálne nemohol vziať, pretože mreže by musel odmontovať rozbrusovačkou a došlo by tak k poškodeniu omietok a steny. Alarm so skrinkou bol zabudovaný v stene a keď by ho chcel vybrať, musel by poškodiť a vybúrať aj časť steny. Tak isto vedenie alarmu bolo zabudované v stene. Hodnota vecí nezodpovedá reálnej hodnote veci, ktorú mali v čase uzavretia dohody. Dohoda o urovnaní nespĺňa všetky náležitosti zákona a podľa jeho názoru je nulitná. Nárok je premlčaný.
4. Rozsudkom č.k. 4C/283/2013-75 zo dňa 03.03.2014 súd prvej inštancie zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 1 550,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 100,- Eur od 26.09.2009 do 01.11.2009, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 750,- Eur od 02.11.2009 do 06.01.2010 a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 550,- Eur od 07.01.2010 až do zaplatenia, ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku zaplatenom za žalobu vo výške 93,- Eur a v trovách právneho zastúpenia žalobcu vo výške 396,13 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co/952/2014-102 zo dňa 29.12.2015 zrušil rozsudok č.k. 4C/283/2013-75 zo dňa 03.03.2014 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný namietal vlastníctvo žalobcu k predmetu kúpnej zmluvy, tvrdil, že predmet kúpy ako súčasť nehnuteľnosti bol vo vlastníctve vlastníka nehnuteľnosti. Rozsudok okresného súdu neobsahuje dôvody, z ktorých by bolo možné zistiť ako sa súd vysporiadal s tvrdením žalovaného, že predmet kúpy nebola samostatná vec, ale súčasť hlavnej veci, a teda či mohlo alebo nemohlo dôjsť k platnému predaju, čo je rozhodujúce pre platnosť zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Rozhodnutie súdu pre nepreskúmateľnosť odvolací súd zrušil. Odvolací súd uložil okresnému súdu v ďalšom konaní posúdiť nárok z hľadiska, či išlo o prevod vecí, ktoré boli spôsobilé byť samostatným predmetom predaja (t.j. či mohlo dôjsť k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy), či šlo/nešlo o samostatné veci alebo išlo súčasť hlavnej veci, a vysporiadať sa s námietkami žalovaného a jeho tvrdením, že predmet prevodu nebol vo vlastníctve žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia jasne a stručne uviesť, akými úvahami sa riadil súd pri posudzovaní oprávnenosti, resp. neoprávnenosti uplatneného nároku, ako vyhodnotil argumentáciu žalovaného o tom, že mreže a alarm sa ich zabudovaním do nehnuteľnosti stali jej súčasťou, resp. prečo súd túto argumentáciu nepovažoval za dôvodnú.
6. Okresný súd vykonal dokazovanie na základe, ktorého zistil skutkový stav, a tento posúdil podľa § 120 ods. 1, 121 ods. 1, § 489, § 588, § 589, § 558, § 559 ods. 1, § 110 ods. 1 vety druhej, § 517 ods. 1, 2, § 585 ods. 1, 3 OZ, podľa § 185 ods. 1 CSP.
7. Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že G. T. mal so žalobcom uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorú uzavreli dňa 30.05.2006. Tento nájomný vzťah bol ukončený ku dňu 28.02.2009. G. T. uzavrel so žalovaným ako nájomcom týchto priestorov zmluvu o prenájme nebytových priestorov, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.03.2009. Majiteľ priestorov G. T. osobne dovolil žalobcovi, aby do jeho priestorov na svoje vlastné náklady namontoval mreže, alarm a svetelnú reklamu. Následne žalobca tieto veci predal žalovanému. Strany sporu uzavreli dňa 03.03.2009 kúpnu zmluvu v zmysle § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. v nadväznosti na § 261 ods. 1, 8 zákona č. 513/1991 Zb., predmetom ktorej boli hnuteľné veci, vlastníkom ktorých bol žalobca, a to mreže, alarm a svetelná reklama. Tieto veci sa nachádzali na predajni, v nehnuteľnosti patriacej p. G. T.. Na základe kúpnej
zmluvy žalovaný kúpil predmetné veci od žalobcu, pričom hodnota mreží bola na základe vzájomnej dohody stanovená na 1 000,- Eur, hodnota alarmu rovnako na 1 000,- Eur a hodnota svetelnej reklamy na 533,- Eur. O vlastníctve žalobcu k vyššie uvedeným veciam okresný súd nemal žiadne pochybnosti. Žalobca vlastníctvo preukázal listinnými dokladmi predloženými v priebehu konania. Taktiež súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že žalobca nainštaloval vyššie uvedené veci do nehnuteľnosti - prenajatých priestorov patriacich G. T. s jeho súhlasom. O uvedenom svedčí jednak výpoveď žalobcu, ako aj svedka G. T.. Uvedená kúpna zmluva má všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Napriek uzavretej kúpnej zmluve a v nej obsiahnutej dohode o splátkach, žalovaný žalobcovi na základe tejto kúpnej zmluvy nezaplatil ani jednu mesačnú splátku. Preto účastníci konania po vzájomnej dohode uzavreli dňa 10.09.2009 dohodu o urovnaní podľa § 585 OZ, v zmysle ktorej žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 2 100,- Eur, čo do dôvodu a výšky, a súčasne sa ho zaviazal zaplatiť žalobcovi v splátkach zročných vždy do 25.-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vo výške 350,- Eur za jednu mesačnú splátku počínajúc od septembra 2009 až do úplného zaplatenia dlhu. Na základe tejto dohody žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 02.11.2009 sumu 350,- Eur a následne dňa 07.01.2010 žalobcovi zaplatil 200,- Eur. Spolu teda žalobcovi zaplatil 550,- Eur. Svoj záväzok vo zvyšnej časti predstavujúci rozdiel medzi uznaným dlhom vo výške 2 100,- Eur a zaplatenou sumou 550,- Eur, teda sumu 1 550,- Eur, žalovaný žalobcovi už nezaplatil. Žalobca sa preto od žalovaného domáha zaplatenia tejto sumy vrátane úrokov z omeškania tak, ako je uvedené v žalobe a v jej doplnení. Strany sporu dohodou o urovnaní uzavretej podľa § 585 O.Z. modifikovali svoj pôvodný dlh tak, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi dlh 2 100,- Eur v splátkach a to až do jeho úplného zaplatenia. Touto dohodou účastníci konania taktiež založili vyvrátiteľnú právnu domnienku v zmysle 558 Občianskeho zákonníka spočívajúcu v tej skutočnosti, že dlh v čase jeho uznania trval, keďže žalovaný v rámci čl. II. bodu 1 výslovne prehlásil, že uznáva pohľadávku vo výške 2 100,- Eur, čo do dôvodu a výšky. Žalovaný nepreukázal, že k splneniu dlhu z jeho strany voči žalobcovi došlo, resp. že jeho dlh zanikol inak. Medzi účastníkmi konania začala na základe dohody o urovnaní plynúť v zmysle ust. § 110 ods. 1 vety druhej Obč. zákonníka nová premlčacia desať ročná lehota. Dlh žalovaného voči žalobcovi preto nie je premlčaný. Žalovaný nepreukázal, že dohodu o urovnaní, resp. aj dohodu o odpredaji a splátkach (kúpnu zmluvu) podpísal pod nátlakom, žalovaný mal dostatok času preštudovať si predložené listinné doklady a nebol v žiadnej časovej tiesni. Z uvedených dokladov vyplýva, že ich podpísal slobodne a vážne.
8. Okresný súd pri posudzovaní, či ide, alebo nejde o súčasť veci vychádzal z posudzovania rozhodujúcich skutkových zistení. Súčasť veci patrí k veci, t.j. k veci v právnom zmysle. Ak súčasť patrí k veci, potom možno vziať do úvahy, čo podľa povahy tejto veci k nej patrí alebo môže patriť ako jej súčasť. Všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí, treba totiž považovať za terminologické vyjadrenie úzko spojené s hospodárskym určením a funkčnosťou veci. Je nemysliteľné, aby súčasťou pozemku bol karburátor, rovnako ako je pojmovo vylúčené, aby súčasťou motora bola vodovodná prípojka. Súčasť veci môže byť:1. samostatnou vecou, pokiaľ nie je spojená s hlavnou vecou, 2. len súčasťou, ktorá bez hlavnej veci nemá žiadne účelové a funkčné určenie, a teda sama osebe nemá úžitkovú hodnotu. Vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/22/2000 zo dňa 30.11.2000 je o. i. uvedené, že „súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. Znehodnotenie veci môže spočívať tak v znížení jej hodnoty, ako aj v znížení jej funkčnosti, či v narušení jej hospodárskeho účelu. Znehodnotenie hlavnej veci neznačí vždy len jej zničenie alebo poškodenie. Stačí, ak oddelením súčasti dôjde k funkčnému znehodnoteniu hlavnej veci (napríklad sa odmontujú kolesá auta). Znehodnotením možno rozumieť aj podstatnú zmenu kvality hlavnej veci, a tým aj stratu jej úžitkovej hodnoty. Za určitých podmienok za znehodnotenie možno pokladať aj výrazné zníženie hodnoty hlavnej veci. Je zrejmé, že záver o znehodnotení závisí od konkrétneho prípadu a povahy hlavnej veci i jej súčastí.
9. Okresný súd s poukazom na § 185 ods. 1 CSP zamietol návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia či sa v prípade mreží a alarmu jedná o súčasti veci - nehnuteľnosti alebo jej príslušenstvo, nakoľko z vykonaného dokazovania, svedeckých výpovedí ako aj z doloženej fotodokumentácie oboch strán je možné pre súd urobiť si záver o tom, či mreže a alarm boli súčasťou veci, resp. jej príslušenstvom aj bez potreby vypracovania znaleckého posudku, resp. odborného vyjadrenia.
10. Na základe vykonaného dokazovania (výsluchu svedkov, strán sporu, ako aj fotodokumentácie predloženej žalobcom a žalovaným) okresný súd dospel k záveru, že mreže namontované na budove
na C. I. V. X v J. ako aj poplašné zariadenie (alarm) zamontované v uvedenej budove, nie sú súčasťou veci. Mreže, ktoré sa v súčasnosti len sčasti nachádzajú na predajni z dôvodu ich demontáže kvôli povrchovým úpravám stavby, boli založené na oknách len prostredníctvom jednoduchých oceľových skrutiek, čiže ich demontážou nedošlo a ani nemohlo dôjsť k akémukoľvek poškodeniu stavby, výraznému zníženiu hodnoty hlavnej veci, alebo znefunkčneniu hlavnej veci. Rovnako ani poplašným zariadením. Jednotlivé zložky tohto systému sú poprepájané kabelážou, ktorá je zasadená do omietky v rámci stavby. Všetky zložky poplašného systému s výnimkou kabeláže sa dajú odstrániť bez akýchkoľvek zásahov do stavby a v prípade kabeláže spájajúcej jednotlivé zložky systému je možné jej odstránenie zásahom do omietky v rámci budovy, čo síce predstavuje určitý zásah do stavby, ale nie zásah takej intenzity, aby to viedlo k poškodeniu stavby, výraznému zníženiu hodnoty hlavnej veci, alebo znefunkčneniu hlavnej veci.
11. Okresný súd konštatoval, že ak by sa alarm a mreže s ohľadom na ich povahu a spôsob montáže považovali za súčasť hlavnej veci - nehnuteľnosti, potom výkladom ad absurdum by sa mohlo dospieť k záveru, že akékoľvek vybavenie nehnuteľností vyžadujúce určitý zásah do nej (napr. v prípade obrazu jeho zavesenie na klinec, ktorý bol vbitý do steny; v prípade poličky jej zavesenie na háky, ktoré sú uchytené skrutkami zarazenými do steny, atď.) je vlastne súčasťou veci hlavnej, čo je však neprípustné a viedlo by k úplnému narušeniu majetkových práv účastníkov nájomných vzťahov.
12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti - t.j. že alarm a mreže nie sú súčasťou veci, ale len príslušenstvom veci, okresný súd neakceptoval argumentáciu žalovaného, že dohoda o odpredaji a splátkach zo dňa 03.03.2009 je absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
13. Keďže v prípade mreží a alarmu sa nejednalo o súčasti hlavnej veci, ale len o príslušenstvo, nestali sa tieto veci ich založením na vec hlavnú jej súčasťou, t.j. nestali sa vlastníctvom majiteľa nehnuteľnosti
- pána G. T. a jeho manželky.
14. Okresný súd preto na základe vyššie uvedených skutočností žalobe vyhovel, žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny 1 550,- Eur a na zaplatenie úrokov z omeškania.
15. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP, keď v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
16. Proti rozsudku v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal odvolanie žalovaný, navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania. Odvolanie podal z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.
17. Súd prvej inštancie podľa odvolateľ nesprávne posúdil otázku, či veci, ktoré mal na základe dohody o odpredaji a splátkach odpredať žalobca žalovanému, mohli byť samostatným predmetom predaja. Uviedol, že tieto veci sa namontovaním do nebytových priestorov stali súčasťou nehnuteľnosti, a preto nemohli byť spôsobilým predmetom kúpnej zmluvy. Súd mal za to, že mreže a poplašné zariadenie (alarm) zamontované v nebytovom priestore nie sú súčasťou veci, ale len príslušenstvom, pričom mal za to, že na základe žalobcom predložených faktúr boli v čase uzatvorenia dohody o odpredaji a splátkach vo vlastníctve žalobcu.
18. Odvolateľ mal za to, že namontovaním mreží a poplašného zariadenia na budove došlo k jej zhodnoteniu, a teda pri ich odstránení dôjde k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti. Tiež k estetickému znehodnoteniu. Budova vyžadovala dodatočné úpravy t . j. zatmelenie dvier na oknách a na stenách, opravením stierok a maľovky. Z výpovede svedka C. D. vyplýva, že všetky kompomenty zabezpečovacieho systému (alarm) zostali namontované v nehnuteľnosti, s výnimkou jedného vysiaceho čidla, skrinku s poplašným zariadením svedok zakryl chladničkou, skrinka s kódovacou klávesnicou zostala v stene pri dverách. Odvolateľ uviedol, že pokiaľ by mali byť tieto komponenty zo stien odstránené, zostali by po nich väčšie či menšie diery, ktoré by bolo nevyhnutné opraviť. Pokiaľ ide o mreže, niektoré z nich boli z nehnuteľnosti odmontované z dôvodu vykonanej rekonštrukcie nehnuteľnosti. Faktická možnosť oddelenia mreží od hlavnej veci, ale ešte neznamená, že sa nejedná o súčasť hlavnej veci. Po odmontovaní mreží bola následne vykonaná úprava nehnuteľnosti - natiahnutá nová omietka, čím sa stopy po demontáži mreží zakryli.
19. V odvolaní odvolateľ namietal, že nie je zrejmé ako súd dospel k skutkovému zisteniu, že mreže boli založené na oknách len prostredníctvom jednoduchých oceľových skrutiek, a teda ich demontážou, nedošlo a ani nemohlo dôjsť k akémukoľvek poškodeniu stavby. Uvedené skutočnosti z vykonaného dokazovania (svedeckých výpovedí) nevyplývajú, preto súd dospel k nesprávemu skutkovému zisteniu. Poukázal na to, že mreže a alarm bez hlavnej veci nemajú žiadne účelové a funkčné určenie, teda sami o sebe nemajú úžitkovú hodnotu. Svoju skutočnú hodnotu majú len na nehnuteľnosti, na ktorú boli na mieru vyrobené, sú atypické Využitie mreží vzhľadom na ich atypickosť je iným užívateľom prakticky nulová.
20. Odvolateľ považoval za nesprávne, keď súd nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý navrhol za účelom zistenia, ako sú mreže a alarm zamontované, ako je ich množné oddeliť a aké dodatočné úpravy na nehnuteľnosti by v prípade ich demontáže bolo potrebné vykonať. Návrhu súd nevyhovel, napriek tomu, že ani svedeckými výpoveďami sa nepodarilo s určitosťou zistiť uvedené. Súd tiež neodôvodnil riadne rozhodnutie nevyjadril sa k jeho tvrdeniu, že podľa pokynu Ministerstva financií SR č. 3400/1998-62 k uplatňovaniu § 26 ods. 2, § 33 zák. č. 286/1995 Zb. sa považuje za súčasť stavby mreže, elektrické oznamovacie zariadenie a rozvody a iné. Rovnako sa nevyjadril k tomu, že žalobca zhodnotil nehnuteľnosť cudziu, čo by mohlo zakladať jeho právo na náhradu týchto investícii.
21. Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že v čase uzatvárania dohody o odpredaji a splátkach medzi žalobcom a žalovaným mreže a alarm neboli samostatnou vecou v právnom zmysle slova, nakoľko boli spojené s hlavnou vecou - nehnuteľnosťou vo vlastníctve tretej osoby. V súlade s § 13 zák. č. 116/1990 Zb., ak nebolo dohodnuté inak je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. Účastníci sa dohodli, že nájomca nie je povinný odmontovať mreže a alarm z nehnuteľnosti, keďže tieto boli namontované v čase uzavretia dohody a odpredaji a splátkach medzi žalobcom a žalovaným, stále namontované v nebytovom priestore nemohlo dôjsť k ich reálnemu odovzdaniu žalovanému ako kupujúcemu. Keďže k odovzdaniu predmetu kúpy zo strany žalobcu nedošlo, žalobca si nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu z kúpnej zmluvy odovzdať predmet kúpy žalovanému, a teda na žalovaného neprešlo vlastníctvo k predmetu kúpy. Vzhľadom na synalagmatický charakter kúpnej zmluvy sa preto žalobca nemôže s úspechom domáhať plnenia - zaplatenia kúpnej ceny od žalovaného. Nesprávnosť právneho posúdenia veci vidí odvolateľ tiež v posúdení možnosti odpredaja mreží a alarmu ako príslušenstva nehnuteľnosti. Súd si v odôvodnení rozhodnutia odporuje, keď na jednej strane konštatuje vlastníctvo žalobcu k mrežiam a alarmu v čase ich predaja žalovanému, ale na druhej strane považuje tieto za príslušenstvo nehnuteľnosti, pričom pojmovým znakom príslušenstva je, že patria vlastníkovi hlavnej veci.
22. Odvolateľ poukázal na to, že v uznaní dlhu absentuje vymedzenie dôvodu vzniku uznaného dlhu. Samotné konštatovanie o uznaní dlhu, čo do dôvodu a výšky nie je totiž pre vyvolanie právnych účinkov uznania dlhu postačujúce. Z textu dohody o urovnaní nie je zrejmé, aké práva sú medzi účastníkmi dohody sporné, nie je zrejmý dôvod uznania dlhu.
23. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že právnym dôvodom pohľadávky uplatnenej je dohoda o urovnaní zo dňa 10. 09. 2009. Žalovaný nenamietal, že by jeho dlh neexistoval. Dohoda bola uzatvorená slobodne a vážne. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie riadne, správne aj vec právne posúdil.
24. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní.
25. Žalobca vo vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach.
26. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
27. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
28. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.
29. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.
30. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v súlade s § 220 ods. 2 CSP uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 204/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva pri skúmaní námietky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že „splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Vzhľadom na uvedené námietka žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené je nedôvodná.
31. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd správne zistil skutkový stav, ktorý subsumoval pod správne normy hmotného práva, správne ich na zistený skutkový stav aplikoval.
32. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca ako predávajúci uzatvoril so žalovaným ako kupujúcim dňa 03.03.2009 kúpnu zmluvu v zmysle § 409 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb., predmetom ktorej boli hnuteľné veci, vlastníkom ktorých bol žalobca, a to mreže, alarm a svetelná reklama. Žalobca predložil doklady o nadobudnutí predmetu kúpy. Tieto veci sa nachádzali na predajni, v nehnuteľnosti patriacej p. G. T., ktorej nájomcom sa stal žalovaný. Žalovaný v odvolaní namietal, že nemohlo dôjsť k reálnemu odovzdaniu predmetu kúpy žalovanému ako kupujúcemu, keďže predmet kúpy bol namontovaný v prenajatých priestoroch. Odvolací súd udáva k tejto námietke, že žalobca so žalovaným uzatvoril písomná kúpna zmluva, žalovanému bol predmet kúpy daný do dispozície, žalovaný ani netvrdil v prvoinštančnom konaní, že predmet kúpy nemohol užívať. Svedkyňa S. O. potvrdila, že so žalovaným aj užívali mreže, ktoré im viac prekážali, alarm reálne ani nevyužívali, z čoho je zrejmé, že predmet kúpy mal žalovaný v dispozícii, mohol s ním nakladať. Účastníci konania následne po uzatvorení kúpnej zmluvy a začatí úžívania priestorov žalovaným, v ktorých bol predmet kúpy uzavreli dňa 10.09.2009 dohodu o urovnaní podľa § 585 OZ, v zmysle ktorej žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 2 100,- Eur, čo do dôvodu a výšky, a súčasne sa ho zaviazal zaplatiť žalobcovi v splátkach zročných vždy do 25.-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vo výške 350,- Eur počínajúc od septembra 2009 až do úplného zaplatenia tohto svojho dlhu. Na základe tejto dohody žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 02.11.2009 sumu 350,- Eur a následne dňa 07.01.2010 žalobcovi zaplatil 200,- Eur. Spolu teda žalobcovi zaplatil 550,- Eur. Svoj záväzok vo zvyšnej časti predstavujúci rozdiel medzi uznaným dlhom vo výške 2 100,- Eur a zaplatenou sumou 550,- Eur, teda sumu 1 550,- Eur, žalobcovi už nezaplatil.
33. Žalovaný ako dôvod odvolania uviedol, že z textu dohody o urovnaní nie je zrejmé, aké práva sú medzi účastníkmi dohody sporné, nie je zrejmý dôvod uznania dlhu, z čoho vyplýva, že dohoda nemohla založiť právnu domnienku v zmysle § 588 OZ. Odvolací súd udáva, že záver súdu prvej inštancie je správny, keďže dohoda o urovnaní jednoznačne odkazuje na dohodu o odpredaji v splátkach zo dňa 03.03.2009, z čoho je zrejmé, čo bolo predmetom dohody. Správny je potom aj záver okresného súdu, že touto dohodou účastníci konania tiež založili vyvrátiteľnú právnu domnienku v zmysle 558 Občianskeho zákonníka spočívajúcu v tej skutočnosti, že dlh v čase jeho uznania trval, keďže žalovaný v rámci čl. II. bodu 1 výslovne prehlásil, že uznáva pohľadávku vo výške 2 100,- Eur, čo do dôvodu a výšky. Dlh žalovaného voči žalobcovi nie je teda premlčaný. Žalovaný nepreukázal, že dohodu o urovnaní, resp. aj dohodu o odpredaji a splátkach (kúpnu zmluvu) podpísal pod nátlakom.
34. Nesprávne právne posúdenie veci odvolateľ videl v tom, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku, či veci, ktoré mal na základe dohody o odpredaji a splátkach odpredať žalobca žalovanému, mohli byť samostatným predmetom predaja. Žalovaný uviedol, že tieto veci sa namontovaním do
nebytových priestorov stali súčasťou nehnuteľnosti, a preto nemohli byť spôsobilým predmetom kúpnej zmluvy.
35. Odvolací súd právne posúdenie tejto otázky súdom prvej inštancie považuje za správne, a na podporu uvádza, že podľa § 120 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Za súčasť sa považuje všetko, čo k nej podľa povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
36. Súčasť veci (hlavnej) charakterizuje to, že: a) podľa povahy súčasti veci, táto súčasť patrí k veci (hlavnej), b) v prípade oddelenia súčasti veci, vec (hlavná) by sa znehodnotila.
37. Pre určenie súčasti je v prevažnej miere rozhodujúce subjektívne hľadisko, v zásade platí, že to, čo je spojené s hlavnou vecou a je určené na využitie spolu s hlavnou vecou, svojou povahou patrí k hlavnej veci (predpoklad a). Predpoklad podľa písm. b) vo všeobecnosti predstavuje mieru oddeliteľnosti, resp. nemožnosť fyzického, technického alebo funkčného oddelenia veci, pričom prípadné oddelenie by malo za následok, napr. jeho funkčné, estetické, peňažné znehodnotenie hlavnej veci. Nevyžaduje sa teda úplné znehodnotenie hlavnej veci, stačí, ak toto znehodnotenie predstavuje zníženie úrovne jej kvality alebo využitia.
38. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že je možné predmet kúpy (mreže, alarm) fyzicky oddeliť od hlavnej veci, technicky aj funkčne a nedošlo by k funkčnému, estetickému, ani peňažného znehodnoteniu hlavnej veci. V podstate mreže a alarm slúžili nájomcovi, neznížila by sa ich oddelením ani úroveň kvality alebo využitia hlavnej veci a pre vlastníka budovy, teda nehnuteľnosti, ani neplnili žiadnu funkciu. Povaha týchto vecí, vzhľadom na konkrétne okolnosti, nemala charakter súčasti veci hlavnej. Odvolací súd zdôrazňuje, že mreže boli demontované, s tým, že nie je účelné ich namontovať na stavbu, stavba nebola znehodnotená ich demontážou, nedošlo k zníženiu hodnoty nehnuteľnosti, Nemohlo by dôjsť k znehodnoteniu hlavnej veci ani odstránením alarmu, keď svedok pán T. (vlastník nehnuteľnosti) uviedol, že s montážou alarmu to bolo tak, že nechal v stenách poťahať rúrky, do ktorých si žalobca namontoval drôty a poťahal si po stenách tzv. čidlá (bod 25 odôvodnenia súdu prvej inštancie), z uvedené je zrejmá jednoduchá demontáž alarmu.
39. V odvolaní odvolateľ namietal, že nie je zrejmé ako súd dospel k skutkovému zisteniu, že mreže boli založené na oknách len prostredníctvom jednoduchých oceľových skrutiek a teda ich demontážou, nedošlo a ani nemohlo dôjsť k akémukoľvek poškodeniu stavby, uvedené skutočnosti podľa odvolateľa z vykonaného dokazovania (svedeckých výpovedí) nevyplývajú, preto súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu. Odvolací súd udáva, že k uvedenému záveru dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania. Podľa § 187 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Ak potom súd prvej inštancie zistil skutkový stav aj na základe výsluchu strany sporu - žalobcu, nejde o nesprávny postup. Zo zistených skutkových okolností jednoznačne vyplýva, že došlo k demontáži mreží, bez zníženia hodnoty nehnuteľnosti a toto neznížilo
40. Žalovaný v odvolané namietal, že z dôvodu spornosti o tom, či sa mreže a alarm ich zabudovaním stali súčasťou nehnuteľnosti navrhol vo veci vykonať dokazovanie znaleckým posudkom, za účelom zistenia, ako sú mreže a alarm zamontované, ako je ich množné oddeliť a aké dodatočné úpravy na nehnuteľnosti by v prípade ich demontáže bolo potrebné vykonať, okresný súd jeho návrhu nevyhovel, napriek tomu, že ani svedeckými výpoveďami sa nepodarilo s určitosťou uvedené zistiť. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, vzhľadom aj na vyššie uvedené mal dostatok skutkových zistení pre právne posúdenie, že predmet kúpy nebol súčasťou hlavnej veci, nebolo potrebné vzhľadom na zistené skutkové okolnosti zistiť znaleckým dokazovaním ako sú mreže a alarm zamontované, ako je ich množné oddeliť a aké dodatočné úpravy na nehnuteľnosti by v prípade ich demontáže bolo potrebné vykonať. Súd prvej inštancie potom v súlade s § 185 ods. 1 CSP správne rozhodol tak, že navrhnutý dôkaz nevykonal. Odvolací súd udáva, že k demontáži mreží došlo,
týmto sa však neznížila hodnota nehnuteľnosti, tiež nemohlo by dôjsť k znehodnoteniu hlavnej veci ani odstránením alarmu, keď svedok pán D. (vlastník nehnuteľnosti) uviedol, že s montážou alarmu to bolo tak, že nechal v stenách poťahať rúrky, do ktorých si žalobca namontoval drôty a poťahal si po stenách tzv. čidlá, z uvedené je zrejmá jednoduchá demontáž alarmu. Skutočnosť, či mreže a alarm by mali/ nemali pre žalovaného úžitkovú hodnotu nespôsobuje sama o sebe vecnú nesprávnosý rozhodnutia.
41. Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie na ním uvedený argument nereagoval, keď poukázal na pokyn MF SR č. 3400/1998-62 k uplaňovaniu § 26 ods. 2, § 33 zák. č. 286/1995 Zb. o daniach z príjmov (zrejme zák. č. 595/2003 Z.z.), odvolací súd udáva, že aj Európsky súd pre ľudské práva pri skúmaní námietky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že „splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Vzhľadom na uvedené, keď súd prvej inštancie uviedol rozhodné argumenty pre rozhodnutie, skúmal konkrétne okolnosti danej veci, vyvodil záver, že v súlade s § 120 OZ mreže a alarm nepovažoval za súčasť veci, nespôsobuje námietka žalovaného vecnú nesprávnosť rozhodnutia a nevyvracia záver súdu o tom, že nejde o súčasť veci. Námietka žalovaného, že súd nereagoval na ním uvedený argument (ktorý naviac upravuje úplne iné právne vzťahy), nie je dôvodná.
42. Vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nespôsobuje ani to, že súd prvej inštancie uviedol, že alarm a mreže sú len príslušenstvom veci. Zo záverov súdu prvej inštancie vyplýva, že išlo o veci, ktoré nepatrili vlastníkovi nehnuteľnosti. V konaní bolo preukázané, že alarm a mreže, boli vo vlastníctve žalobcu, slúžili len nájomcovi a žalobca ich kúpnou zmluvou previedol na žalovaného.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, a to aj v závislom výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona a toto správne vyložil.
44. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu vzniklo proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.
45. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).