Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-91-2019.pdf
PDF · 115.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/91/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, proti povinným: 1. V. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., J. XXX/X, 2. G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., O. XXX/X, o vymoženie sumy 3 885,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 7Er/131/2008 zo 4. januára 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinným voči oprávnenému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením č. k. 7Er/131/2008 zo 4. januára 2018, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 a § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v prebiehajúcom exekučnom konaní, ktoré sa začalo 12. 02. 2008 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciovi Baďurovi, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Štefana Rosívala 2, P.O.BOX 14, 841 06 Bratislava, Okresný súd Nitra dňa 30. 04. 2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK- 425/07/GR z 8. júna 2007 a ktorým bola povinným uložená povinnosť na zaplatenie sumy 3 885,55 eura (117 056 Sk) spoločne a nerozdielne spolu s úrokom vo výške 6 % ročne od 16. 05. 2007 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu 12,95 eura (390 Sk) a náhradu trov rozhodcovského konania 49,79 eura (1 500 Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na výzvu súdu predložil oprávnený Zmluvu o revolvingovom úvere č. 800014262 z 08. 12.2 005, z obsahu ktorej vyplýva, že povinnému 1. ako dlžníkovi a povinnej 2. ako spoludlžníkovi bola schválená výška revolvingového úveru vo výške 96 000 Sk, poskytnutá suma 51 840 Sk, ktorý sa zaviazali splácať v 30 mesačných splátkach vo výške 3 200 Sk splatných k 24. dňu daného mesiaca. Dňa 22. 09. 2017 na výzvu súdu oprávnený predložil do spisu fotokópiu zmenky, vystavenej povinným 1. dňa 05. 12. 2005.
4. Exekučný súd posúdil povinných ako spotrebiteľov, oprávneného ako dodávateľa, zmluvu ako spotrebiteľskú a aplikoval ustanovenia § 52 nasl. Občianskeho zákonníka, a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Navyše bolo súdu z jeh rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne, a preto mal jednoznačne za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu.
5. Ďalej exekučný súd dodal, že pokiaľ by právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti ) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému vznikol voči povinnému nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou doložkou, obsiahnutou zmluve o revolvingovej pôžičke, a to v bode 18 Riešenie sporov, podľa ktorej „akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní.“
6. Rozhodcovskú doložku posúdil súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Povinným bolo týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodcovskú doložku si povinní ako spotrebitelia osobitne nevyjednali a nemali na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Oprávnený uzatvára s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárová, typová, tiež adhézna) zmluvy, čo viedlo súd k záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený v zmluvných podmienkach iba alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. Iba skutočnosť, že v zmysle zmluvných dojednaní sa účastníci zmluvy mohli obrátiť aj na všeobecný súd nemá za následok platnosť celej rozhodcovskej doložky, pretože podstatným je, že zmluva, ktorú povinní podpísali je typovou zmluvou, nemali možnosť jej obsah meniť a tak nemali ani možnosť nepodpísať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovské konanie aj prebehlo.
7. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tejto veci exekučným titulom považoval súd za v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv oprávneného ako dodávateľa, ktorý si takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.
8. Pokiaľ išlo o zmenkový vzťah, ktorý mal vzniknúť na základe vystavenej blankozmenky, súd poukázal na to, že tento je akcesorickým právnym vzťahom, ktorý iba zabezpečuje základný úverový vzťah založený medzi povinnými ako dlžníkmi a oprávneným ako veriteľom. Akcesorický záväzok nemôže vzniknúť bez hlavného záväzku, ku ktorému sa viaže, ktorý má zabezpečovať. Vzhľadom na to, že preskúmanie spôsobilosti exekučného titulu spočíva v preskúmaní právneho dôvodu vzniku záväzku, pričom závery exekučného súdu vychádzajú z posúdenia predmetnej zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy, a právneho vzťahu účastníkov ako spotrebiteľského, bolo potrebné posúdiť aj zmenkový vzťah ako vzťah, ktorý trpí vadami hlavného záväzku.
9. Z uvedených dôvodov súd exekúciu podľa § 58 v spojení s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súdny exekútor si trovy exekúcie nevyčíslil, preto súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nebol oprávnený opätovne preskúmavať platnosť rozhodcovskej zmluvy potom, ako na základe rovnakého rozhodcovského rozsudku vydal poverenie na vykonanie exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd vydaním poverenia na vykonanie exekúcie potvrdil splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok tak, ako ich ustanovuje uvedené
ustanovenie Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nezdôvodnil, prečo najskôr (pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) v danej veci proti exekučnému titulu výhrady nemal a neskôr, pri vydaní napadnutého uznesenia ich už mal. Napadnuté rozhodnutie je arbitrárne a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Aj podľa neskôr zavedenej a explicitnej právnej úpravy (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka) boli rozhodcovské doložky povolené, nakoľko zakázané boli len tie, ktoré spotrebiteľa nútia k rozhodcovskému konaniu. V tejto veci však zo znenia rozhodcovskej doložky obsiahnutého v čl. 18 ods. 18.1 zmluvy vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca), ktorým môže byť tak veriteľ (dodávateľ) ako aj dlžník, sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Teda, rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom bolo dojednané len alternatívne, pričom nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ ani dodávateľ však nie sú nijako limitovaný pri podaní žaloby. Dlžník ako spotrebiteľ sa môže žalobou domáhať napr. vyplatenia úveru, revolvingu, neplatnosti zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, preplatkov zo zmluvy, vydania časti úrokov pri predčasnom splatení, pričom veriteľ si bude žalobou uplatňovať svoje práva v zásade len v jedinom prípade - nesplácaní dlhu. Súd prvej inštancie však nesprávne bral do úvahy pri určení žalobcu hľadisko častejšieho porušovateľa zmluvy, teda neskúmal pri určení strany, ktorá je častejšie žalobcom, objektívne kritériá. K výberu rozhodcu, resp. fóra, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Tento výber robí strana podávajúca žalobu. Obe zmluvné strany majú rovnaké práva a nie je preto možné uvažovať o žiadnej nerovnováhe. S poukazom na skutočnosť, že neskôr bol prijatý zákon č. 335/2014 Z. z., ktorý naďalej umožňuje začať rozhodcovské konanie aj na základe žaloby dodávateľa, je neopodstatnená argumentácia súdu prvej inštancie, ktorý neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyvodil aj z toho, že častejším prípadom je začatie rozhodcovského konania zo strany dodávateľa (veriteľa). Oprávnený poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/24/2012 z 15. mája 2012, podľa ktorého záverov rozhodcovská doložka, ktorá stanovuje možnosť voľby riešenia sporu nemôže byť neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Oprávnený normatívne vymedzil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. V odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec mu vrátil na pokračovanie v exekúcii a súčasne zaviazal povinného voči oprávnenému na náhradu trov právneho zastúpenia.
11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Exekučné konanie sa začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie dňa 12. 02. 2008 súdnemu exekútorovi JUDr. Patríciusovi Baďurovi, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Štefana Rosívala 2, v neprospech povinných o vymoženie pohľadávky vo výške 3 885,55 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr. Gustávom Retom, sp. zn. RK-425/07/GR z 8. júna 2007, právoplatný dňa 4. júla 2007 a vykonateľný dňa 9. júla 2007. Exekučným titulom bola žalovaným (povinným) spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu 3 885,55 eura spolu so 6 % ročným úrokom od 16. 05. 2007 až do zaplatenia, ďalej len zmenkovú odmenu vo výške 12,95 eura a náhradu trov konania vo výške 1 500 Sk s tým, že plnením jedného zo žalovaných (povinných) zaniká povinnosť druhého žalovaného v rozsahu poskytnutého plnenia.
13. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.
14. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v nepr ech strany.
Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom do 31. 12. 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 05. 2010, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení účinnom do 30.06.2007 (t. j. v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu,13d) sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa poznámky pod čiarou 13d) zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007, § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, preto potvrdzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pričom uvádza, že exekučný súd správne vyhodnotil svoje oprávnenie preskúmavať exekučný titul. Konanie o nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí, exekučné konanie, je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy SR. Toto konanie je relatívne samostatným druhom civilného procesu, ktoré môže, ale nemusí nadväzovať na základné civilné konanie.
16. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu zistil, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere z 05. 12. 2005 totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Ďalej je potrebné poukázať aj na postavenie povinných ako dlžníkov, pretože zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že povinní uzatvárali zmluvu ako fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a považujú sa teda za spotrebiteľov podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
17. Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinný nemohol ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.
18. V danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/ EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.
19. V prejednávanej veci je nutné trvať na tom, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy alebo tiež nedostatok značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa nie je spôsobilé zaručiť už dojednanie, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania), a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie (a rozhodnutie) sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom totiž treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku - nakoľko táto práve predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom). Za neprijateľné teda treba považovať už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať). Uplatnením záverov zhora, použijúc metódy právnej argumentácie „a minori ad maius (od menšieho k väčšiemu)“ potom bolo vylúčené dospieť k niečomu inému, než k tomu, že ak za
neprijateľnú zmluvnú podmienku musí byť považovaná rozhodcovská doložka poskytujúca spotrebiteľovi len obmedzený prístup k všeobecnému súdu (závislý na okolnostiach, ktoré sám nemusí byť schopný ovplyvniť), nútiaca ho však pre prípad výberu rozhodcovského súdu dodávateľom sa podrobiť právomoci rozhodcu, tým skôr by musela byť neprijateľnou (a preto i neplatnou) taká doložka, ktorá spotrebiteľovi ani žiaden výber neposkytuje.
20. Zákonnou úpravou umožňujúcou prehĺbenie uvedenej ochrany spotrebiteľa je aj činnosť súdu výkonu rozhodnutia alebo exekučného súdu pri nútenom výkone rozhodcovského rozsudku vydaného orgánmi a postupom podľa Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. V procesnom postupe exekučného súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenie § 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje a zároveň súd v exekučnom konaní zaväzuje (ex offo), aby v prípade, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, aby toto konanie zastavil. Exekučný súd pritom nemôže byť obmedzený pri posudzovaní uvedených nedostatkov izolovane, iba čo do objektívne nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom, výroku rozhodnutia samotného, ale pre naplnenie cieľov aproximačných právnych nástrojov Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993) a postupom v súlade so zákonom sa vyžaduje, aby toto posudzovanie prekročilo rámec skúmania len formálnej stránky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Vo všetkých prípadoch je spotrebiteľ zaviazaný na povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, pričom zo samotného výroku rozhodnutia (rozhodcovského rozsudku) nemožno bez ďalšieho vyčítať „vnútornú stránku“ nemožného, právom nedovoleného plnenia, poprípade plnenia, ktoré odporuje dobrým mravom. Navonok (preskúmavaním len výroku) totiž nemožno ustáliť tento súlad ani v prípade, ak by bola rozhodnutím priznaná nezvykle vysoká (nízka) suma - istina, alebo nezvykle vysoký (nízky) úrok z omeškania (poprípade zmluvná pokuta), pretože len preskúmaním vnútornej, obsahovej stránky plnenia možno záver o nemožnom, právom nedovolenom, alebo dobrým mravom odporujúcom plnení vyvodiť. S plnením, ktoré možno označiť za exekučne nevykonateľné sa totiž súd vo svojej praxi nestretol a takto ponímaný účel noriem umožňujúcej takéto preskúmanie rozhodcovského rozsudku by sa míňal práve eurokonformnému výkladu a cieľu, ktorý si kladie európska legislatíva. Z preskúmavanej pôsobnosti exekučného súdu v tomto prípade nemôže byť vylúčená vecná správnosť rozhodcovského rozsudku (vo veciach na ktoré musí príslušný orgán reagovať z úradnej povinnosti, pričom do skúmania vecnej správnosti patrí aj posudzovanie existencie právomoci orgánu konať a rozhodnúť), pretože len tak môže byť naplnený účel, cieľ ochrany spotrebiteľa pred nekalými praktikami dodávateľov - podnikateľov v situácii, kedy bola deklarovaná povinnosť spotrebiteľa v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktorému je možné zjavne vyčítať nedôslednosť pri zákonnej ochrane spotrebiteľa. Takto teda exekučný súd správne preskúmal predpoklady, na ktorých stojí zloženie právomoci rozhodcovského orgánu.
21. Predpokladom materiálnej a formálnej vykonateľnosti akéhokoľvek rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom je, že takéto rozhodnutie vznikne pred orgánom, ktorý koná a rozhoduje v súlade so svojou právomocou a podľa vopred stanovených pravidiel. Rozhodcovský súd v tejto veci odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v obchodných podmienkach (bod 18 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere). V zmysle doložky akékoľvek spory, ktoré v budúcnosti vzniknú, budú riešené cestou príslušného súdu rozhodované rozhodcom, a to podľa výberu žalobcu. Zároveň je v zmluvných dojednaniach zakotvená „možnosť výberu“ jedného z troch rozhodcov, ktorý mal vec prejednať a rozhodnúť. Takto koncipovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, avšak v neprospech spotrebiteľa. Problematickou sa zdá byť skutočnosť, že predmetná doložka ako podmienka fakticky vylučuje uplatnenie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na podstatu úverového plnenia oprávneného (veriteľa - dodávateľa), je viac ako predpokladané, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. V danej veci je rozhodcovská doložka súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, obsah tejto zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe takto koncipovanej doložky je nutné konštatovať, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právomoc
rozhodcovského súdu teda, na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, založená platne nebola. Rozhodnutie vydal orgán, ktorý nemal vo veci právomoc konať, preto ak dané rozhodnutie síce existuje kauzálne, je normatívne nezáväzné a exekučne nevykonateľné. Na základe uvedeného prvoinštančný súd správne rozhodol o zastavení exekúcie.
22. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže zaväzuje povinných na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení ako na svoje vlastné. Jedným z cieľov legislatívy európskej únie a členských štátov je zvýšenie ochrany záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je práve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Odvolací súd konštatuje, že je potrebné rozhodcovskú doložku so svojimi dôsledkami ozrejmiť spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ uvedomil vážne dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie sa musí javiť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.
23. Predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Záverom odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že uviedol, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaním a na podporu svojich tvrdení uviedol aj ustanovenia príslušných právnych predpisov tak, aby uznesenie vyvolalo pocit istoty a presvedčenie o jeho správnosti u všetkých účastníkov konania.
24. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo výroku vecne správne, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že povinným sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).