Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-228-2018.pdf
PDF · 117.42 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/228/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu U. stavebná sporiteľňa a. s., so sídlom Q. XX, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, proti žalovaným 1/ G. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. B. XX, XXX XX R. P. a 2/ T. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. č. 6, XXX XX R. P., zastúpenému JUDr. Alanom Zvarom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom SNP 1/ A, 990 01 Veľký Krtíš, v konaní o zaplatenie 3 258,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12Csp/110/2017 - 90 zo dňa 22. mája 2018 ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o vyhovení žalobe m e n í tak, že žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 258,73 Eur s úrokom vo výške 6,99 % ročne zo sumy 3 224,15 Eur od 26. 07. 2017 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 258,73 Eur od 26. 07. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku spoločne a nerozdielne so žalovanou 1/, ktorej bola táto povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12Csp/110/2017 - 40 zo dňa 31. 10. 2017 s tým, že v rozsahu plnenia povinnosti jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného.
II. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania spoločne a nerozdielne so žalovanou 1/, ktorej bola táto povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12Csp/110/2017 - 40 zo dňa 31. 10. 2017 s tým, že v rozsahu plnenia povinnosti jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného.
III. Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 258,73 Eur s úrokom za úver 6,99 % ročne zo sumy 3 224,15 Eur od 26. 07. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 258,73 Eur od 26. 07. 2017 do zaplatenia s tým, že plnením žalovanej 1/ v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12Csp/110/2017 - 40 zo dňa 31. 10. 2017 zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovaného 2/ (prvý výrok) a priznal žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že plnením žalovanej 1/ v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12Csp/110/2017
- 40 zo dňa 31. 10. 2017 zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovaného 2/ (druhý výrok).
2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa ako veriteľ žalobou domáhal od žalovaných 1/ a 2/ ako solidárnych dlžníkov zaplatenia spoločne a nerozdielne uvedených nárokov v dôsledku zosplatnenia mimoriadneho medziúveru. Vo veci bolo spočiatku rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12Csp/110/2017 - 40 zo dňa 31. 10. 2017, ktorým žalobe vyhovel, teda uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3 258,73 Eur s úrokom vo výške 6,99 % ročne zo sumy 3 224,15 Eur od 26. 07. 2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 258,73 Eur od 26. 07. 2017 do zaplatenia alebo podať v tej istej lehote odpor s vecným odôvodnením s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného a zároveň ich solidárne zaviazal aj na náhradu trov konania. Voči platobnému rozkazu podal včas odpor s odôvodnením len žalovaný 2/, preto voči žalovanej 1/ nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a voči žalovanému 2/ bol zrušený.
3. Z následného dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX (ďalej aj „zmluva o stavebnom sporení“) žalobca uzavrel so žalovanou 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako spoludlžníkom dňa 30. 08. 2005 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX (ďalej aj „úverová zmluva“). Jej predmetom bolo okrem iného poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. XXXXXXX X XX vo výške 3 319,- Eur. Úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola dojednaná vo výške 6,99 % ročne ku dňu uzatvorenia zmluvy. Do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa žalovaní zaviazali splácať medziúver vrátane úroku v pravidelných mesačných splátkach vo výške 19,35 Eur, splatných do 15. dňa mesiaca a zároveň poukazovať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady na konto stavebného sporenia minimálne vo výške 16,60 Eur. Žalovaní sa zaviazali splácať splátky medziúveru, resp. stavebného úveru riadne a včas a uhradiť všetky náklady a poplatky súvisiace s poskytnutým medziúverom a stavebným úverom v zmysle čl. XXIII. Všeobecných podmienok pre zmluvu o stavebnom sporení (ďalej len „Všeobecné podmienky“) a sadzobníka poplatkov. Podľa čl. VI. bod. 3 zmluvy v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti.
4. Z predloženého výpisu z účtu stavebného sporenia vyplýva, že žalovaní sa prvý krát omeškali so zaplatením vkladu na účet stavebného sporenia za mesiac november 2016. Následne boli v omeškaní so zaplatením vkladov za mesiac december 2016, január 2017, február 2017, apríl 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017. Nakoľko si žalovaní povinnosť splácať úver riadne a včas nesplnili, žalobca ich listom zo dňa 28. 06. 2017 upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval ich na zaplatenie dlžných splátok úveru do 30. 06. 2017; výzva bola žalovaným doručená dňa 03. 07. 2017, dlžné splátky úveru nezaplatili. Žalobca listom zo dňa 25. 07. 2017 oznámil žalovaným, že ku dňu 25. 07. 2017 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru a vyzval ich na zaplatenie celej dlžnej sumy vrátane príslušenstva v sume 3 258,73 Eur. Zosplatnenie úveru bolo žalovaným doručené dňa 28. 07. 2017.
5. Súdnym exekútorom I.. T.. Q. W. bola voči žalovanej 1/ vedená exekúcia v prospech oprávneného EX K., a.s. pod EX XXXX/XXXX na základe platobného rozkazu G. súdu F. B. č.k. 5Ro/159/2005 zo dňa 29. 06. 2005. Súdny exekútor dňa 09. 03. 2012 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a prikázal Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., aby zo všetkých účtov povinného vyplatila pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie v celkovej výške 1 541,07 Eur. Na základe tohto príkazu žalobca dňa 16. 04. 2012 odpísal z účtu stavebného sporenia sumu 1 205,- Eur. Súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. bola voči žalovanej 1/ vedená exekúcia v prospech oprávneného V. B. Slovensko, a.s. pod EX 16429/2014 na základe platobného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Ro/349/2012. Súdny exekútor dňa 02. 09. 2014 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a prikázal Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., aby zo všetkých účtov povinného vyplatila pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie v celkovej výške 1 222,33 Eur. Na základe tohto príkazu žalobca dňa 12. 09. 2014 odpísal z účtu stavebného sporenia sumu 451,95 Eur. Súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom bola voči žalovanej 1/ vedená exekúcia v prospech oprávneného ORIFLAME SLOVAKIA s.r.o., pod EX 1601/2013 na základe platobného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2Ro/264/2012 zo dňa 31. 08. 2012. Súdny exekútor dňa 16. 03. 2015 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a prikázal Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., aby zo všetkých účtov povinného vyplatila pohľadávku oprávneného a trovy exekúcie v celkovej výške 337,27 Eur. Na základe tohto príkazu žalobca dňa 30. 09. 2016 odpísal z účtu
stavebného sporenia sumu 253,46 Eur. Celkovo tak v prospech účtov súdnych exekútorov bola z účtu stavebného sporenia vyplatená suma vo výške 1 910,41 Eur.
6. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti tak bola na konte sporenia nasporená suma 95,24 Eur, ktorá bola zaúčtovaná s kontom medziúveru, pričom toto zúčtovanie bolo započítané na istinu úveru. Celková dlžná čiastka úveru ku dňu 25. 07. 2017 v sume 3 258,73 Eur pozostávala z istiny 3 224,15 Eur, úroku 10,98 Eur a poplatkov 23,60 Eur.
7. Na základe takto vykonaného dokazovania posudzujúc úverovú zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „OZ“), nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaní nie, zároveň však vylučujúc aplikáciu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 258/2001 Z.z.“) na daný zmluvný vzťah vzhľadom na jeho ust. § 1 ods. 2 písm. a), nakoľko sa jedná o úver poskytnutý na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, resp. dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nároky žalobcu aj voči žalovanému 2/ sú v dôsledku omeškania žalovaných s riadnym splácaním svojich záväzkov z úverovej zmluvy dôvodné. Keďže žalovaní sa prvý krát dostali do omeškania so zaplatením vkladu na účet stavebného sporenia za mesiac november 2016 a následne boli v omeškaní so zaplatením vkladov za mesiac december 2016, január 2017, február 2017, apríl 2017, máj 2017, jún 2017, júl 2017, žalobca v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a čl. VI bod 3 ku dňu 25. 07. 2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.
8. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou premlčania práv žalobcu vznesenou žalovaným 2/ v odpore. Poukázal na znenie ustanovenia § 103 druhej vety OZ, podľa ktorého ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. V takomto prípade plynie všeobecná trojročná premlčacia doba nielen pre konkrétnu splátku, ale pre celý dlh. Súd prvej inštancie bol preto názoru, že v danom prípade začala plynúť trojročná lehota na zaplatenie celého dlhu odo dňa 16. 07. 2017 (deň nasledujúci odo dňa zročnosti splátky za mesiac júl 2017), pričom žaloba bola podaná na súd dňa 09. 10. 2017 preto námietku premlčania dlhu považoval za nedôvodnú.
9. K námietke žalovaného v odpore, že jednotlivé splátky počas celej doby úveru boli hradené, avšak nasporená suma v dôsledku viacerých exekúcií žalovanej 1/ sa odpočítala na povinné platby exekútorom na základe exekučných príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním z účtu v banke, súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 93 ods. 1 a 2 a § 115 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej aj „Exekučný poriadok“) uviedol, že exekúciu možno vykonávať aj prikázaním pohľadávky z účtu banke. Zákon pritom bližšie nešpecifikuje o aký účet má ísť, ani o akú banku má ísť. Súd prvej inštancie mal za to, že stavebná sporiteľňa, ktorou je aj Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., je bankou v zmysle zákona o bankách, pretože spĺňa zákonom stanovené podmienky, prijíma vklady a poskytuje úvery a podľa zákona o stavebnom sporení môže stavebné sporenie vykonávať len banka. Taktiež účet, ktorý bol vytvorený na základe zmluvy o stavebnom sporení, je účtom, pričom Exekučný poriadok nešpecifikuje, či má ísť o vkladový účet, bežný účet, prípadne o iný typ účtu, výslovne uvádza iba prikázanie pohľadávky z účtu. Exekučný poriadok presne určuje, na ktoré pohľadávky nie je možné vykonávať exekúciu. V Exekučnom poriadku, v zákone o stavebnom sporení ani vo všeobecných podmienkach pre zmluvu o stavebnom sporení nie je uvedené, že na účet stavebného sporenia nie je možné viesť exekúciu, resp. že prostriedky na tomto účte nemôžu byť postihnuté exekúciou. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že účet stavebného sporenia je účtom, z ktorého možno vykonávať exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku. Pokiaľ teda žalobca na základe jednotlivých exekučných príkazov súdnych exekútorov vyplatil v prospech účtov súdnych exekútorov z účtu stavebného sporenia žalovanej 1/ sumu 1 910,41 Eur, postupoval v súlade so zákonom.
10. Obranu žalovaného 2/ na pojednávaní, že zmluvu uzatvoril ako spoludlžník len preto, že ho na to nahovorila žalovaná 1/ s tým, že ona bude uhrádzať splátky úveru, nepovažoval súd prvej inštancie za relevantnú pre tento spor. Odporučil žalovanému 2/, pokiaľ je názoru, že žalovaná 1/ sa voči nemu dopustila podvodného konania, podať vo veci trestné oznámenie a uplatniť si nárok na náhradu škody v trestnom konaní, resp. po právoplatnom skončení trestného konania v civilnom konaní.
11. Tvrdenie žalovaného 2/ na pojednávaní, že všetky mesačné splátky úveru uhrádzala výlučne žalovaná 1/, on zaplatil len menšie dlžné sumy na základe upomienky žalobcu, súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané, pretože žalovaný 2/ žiadne doklady preukazujúce čiastočné úhrady dlžnej sumy nepredložil.
12. Súd prvej inštancie konštatoval, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru zmluva o úvere nezaniká, preto nezaniká nielen záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky, ale v zmysle § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka ani záväzok platiť úroky. Výška úrokov sa podľa súdu prvej inštancie odvíja od skutočného vrátenia peňažných prostriedkov žalobcovi. S poukazom na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z úveru 6,99 % ročne zo sumy 3 224,15 Eur od 26. 07. 2017 až do zaplatenia.
13. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaný 2/ dostal do omeškania. Žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktorého výška bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 5 percentuálnych bodov, pričom súd prvej inštancie priznal tento úrok vo výške 5 % ročne zo sumy 3 258,73 Eur od 26. 07. 2017 do zaplatenia.
14. Súd prvej inštancie pri uložení povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi nároky požadované v žalobe zohľadnil skutočnosť, že platobný rozkaz Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12Csp/110/2017 - 40 zo dňa 31. 10. 2017 nadobudol voči žalovanej 1/ právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29. 11. 2017, preto s cieľom zachovať solidaritu dlhu rozhodol, že plnením žalovanej 1/ v zmysle predmetného platobného rozkazu zaniká v rozsahu plnenia povinnosť žalovaného 2/.
15. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci nevykonal dokazovanie navrhované žalovaným 2/, a to pripojením a oboznámením sa s obsahom trestných spisov Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 64/2008 a 8T 19/2008, v ktorých konaniach bol obvinený T. Q., manžel žalovanej 1/ uznaným vinným z prečinov podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť voči žalovanému 2/, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie tieto trestné veci s týmto konaním nijakým spôsobom nesúvisia. Rovnako nevykonal dokazovanie výsluchom žalovanej 1/, pretože je výpoveď nepovažoval za potrebnú pre rozhodnutie tohto sporu.
16. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) vzhľadom na plný úspech žalobcu v spore.
17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f) a písm. h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie oboznámením sa so spismi Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T/64/2008 a 8T/19/2008, kde podľa neho mohol súd preveriť, do akej miery bola násilím nahradená jeho vôľa pri uzavieraní predmetných úverových zmlúv. Rovnako mal vypočuť žalovanú 1/ najmä pokiaľ ide o otázku, či bola zmluva so žalobcom uzavretá slobodne a vážne a zisťovať, či bol žalovaný 2/ poberateľom akejkoľvek čiastky z poskytnutého medziúveru. Žalovaný trval na tom, že jemu žalobca neposkytol žiadny medziúver, hoci ho evidoval ako spoludlžníka a je na žalobcovi, aby preukázal, že došlo k faktickému plneniu aj v prospech žalovaného 2/. Preto on nie je povinný žalobcovi nič vracať.
18. Žalovaný 2/ ďalej trval na tom, že nakoľko úver mal byť splácaný v splátkach, sú premlčané všetky splátky splatne tri roky spätne pred podaním žaloby, t.j. do 09. 10. 2014, čo predstavuje obdobie 8 rokov a 10 mesiacov, teda 106 mesiacov x 19,95 Eur, čo činí 2 114,70 Eur. V tejto výške je nárok žalobcu podľa žalovaného 2/ premlčaný, preto neobstojí názor súdu prvej inštancie, že trojročná premlčacia doba na zaplatenie celého dlhu začala plynúť 16. 07. 2017.
19. Ďalej žalovaný 2/ namietal, že exekúciou možno postihnúť len mesačné vklady v rámci stavebného sporenia, nie sumy, ktoré boli splácané na medziúver.
20. Napokon žalovaný 2/ vytýkal súdu prvej inštancie, že vylúčil aplikáciu § 52 OZ na daný úverový vzťah.
21. Žalovaný 2/ odvolací návrh neučinil, neuviedol, ako má odvolací súd o jeho odvolaní rozhodnúť, nejedná sa však o takú vadu odvolania, ktorá by bránila odvolaciemu súdu v odvolacom konaní pokračovať, nakoľko odvolacím návrhom nie je viazaný (§ 381 C. s. p.).
22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K námietke žalovaného 2/, že jemu žalobca fakticky úver ani len sčasti neposkytol, preto nie je povinný ho vracať, žalobca uviedol, že do momentu poskytnutia finančných prostriedkov v zmysle úverovej zmluvy žalobca ako poskytovateľ úveru vystupoval voči žalovaným ako dlžník, ktorý mal povinnosť poskytnúť úverové prostriedky na požiadanie a žalovaní ako veritelia, ktorí mali oprávnenie poskytnutie finančných prostriedkov od žalobcu požadovať. Až na základe takéhoto poskytnutia prišlo k zmene postavenia zmluvných strán, keď sa zo žalobcu stal veriteľ a zo žalovaných 1/ a 2/ dlžníci s povinnosťou vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Záväzok žalobcu poskytnúť úverové prostriedky bol teda záväzkom voči viacerým veriteľom ((žalovaným 1/ a 2/). Podstatou solidárnych záväzkov s pluralitou subjektov na strane veriteľa je, že dlžník plnením jednému z veriteľov plní s účinkami splnenia voči všetkým veriteľom. Spôsob poskytnutia finančných prostriedkov bol určený v úverovej zmluve (Čl. II., časť „Stavebný úver“, bod 3.) Poukázaním finančných prostriedkov v prospech účtu uvedeného v tomto ustanovení úverovej zmluvy žalobca splnil svoj záväzok poskytnúť úver vo vzťahu k obom žalovaným.
23. Námietku premlčania vznesenú žalovaným už pred súdom prvej inštancie považoval žalobca za celkom zjavne nedôvodnú, mal za to, že súd prvej inštancie sa s touto námietkou správne vysporiadal. Zo žalobcom predložených výpisov z účtov vyplýva, že všetky splátky, o ktorých žalovaný 2/ tvrdí, že majú byť premlčané, boli zaplatené. Nakoľko splátky boli uhrádzané v zmysle úverovej zmluvy, nemohlo dôjsť k premlčaniu práva žalobcu na požadovanie ich zaplatenia.
24. Žalovaný 2/ sa k vyjadreniu žalobcu už nevyjadril.
25. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného 2/ podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, napriek tomu v záujme riadnej vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu uvedeného nižšie odvolací súd prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej formálne zmenil podľa § 388 C. s. p., nakoľko neboli splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odhliadnuc od uvedeného je inak prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vecne správny, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie a na toto poukazuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti prvého výroku, reagujúc na odvolacie dôvody žalovaného 2/ odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
26. Trestné rozkazy vydané v trestných konaniach vedených pred Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 8T 64/2008 a 8T 19/2008 sa týkali iných zmlúv s inými veriteľmi odlišnými od žalobcu, preto aj keď sa manžel žalovanej 1/ dopustil voči žalovanému 2/ v daných prípadoch prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, nesvedčí to nič o tom, že bol na žalovaného 2/ vyvíjaný zo strany žalovanej 1/, či jej manžela nejaký nátlak v súvislosti, resp. pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalobcom. Dané trestné rozkazy teda nie sú spôsobilé preukázať neslobodu vôle žalovaného 2/ pri uzatváraní úverovej zmluvy so žalobcom, preto súd prvej inštancie správne postupoval, keď tieto dôkazy nevykonal.
27. Taktiež výsluch žalovanej 1/ ohľadne okolnosti, či žalovaný 2/ dostal nejakú čiastku úveru z úverovej zmluvy nebol podstatný pre rozhodnutie sporu z nasledovných dôvodov:
28. Ako správne uviedol žalobca, z ust. § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení vyplýval záväzok žalobcu z úverovej zmluvy poskytnúť žalovaným 1/ a 2/ úver na požiadanie ktoréhokoľvek z nich. Ohľadne tohto záväzku mal teda žalobca postavenie dlžníka a žalovaní 1/ a 2/ postavenie veriteľov. Oprávnenie ktoréhokoľvek z veriteľov požadovať poskytnutie celého úveru vyplýva z ust. § 513 OZ, podľa ktorého ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý. Keďže v úverovej zmluve sa dohodlo, že žalobca poskytne úver na účet žalovanej 1/, ona bola tým veriteľom, ktorý požiadal o plnenie (poskytnutie úveru). V zmysle § 514 OZ ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať. Vzájomné vyporiadanie veriteľov ohľadne plnenia poskytnutého jednému z nich je vecou ich vnútorného vzťahu, ktorý nemusí dlžníka zaujímať. Po splnení zmluvného záväzku žalobcu poskytnúť úver sa v zmysle úverovej zmluvy obaja žalovaní zaviazali spoločne a nerozdielne (medzi)úver vrátiť a zaplatiť úroky, všetko v splátkach na úverový účet a vkladať na účet stavebného sporenia vklady. Tento záväzok je preto aj záväzkom žalovaného 2/, nielen žalovanej 1/ a je právne bezvýznamné, či obdŕžal nejakú sumu úveru.
29. Exekúciami boli postihnuté len vklady na účte stavebného sporenia, nie aj splátky medziúveru. Žalobca k žalobe priložil výpis z účtu medziúveru (č. l. 10 - 13 spisu), z ktorého nevyplýva, že by z neho boli v dôsledku exekúcií odpočítané nejaké sumy. Naopak vyplýva to z predloženého výpisu z účtu stavebného sporenia (č. l. 14 - 16 spisu), kde napriek vkladom na tento účet, v dôsledku exekúcií odpísaných súm 1 205,- Eur, 451,95 Eur a 253,46 Eur, ako aj iných poplatkov a daní na ňom zostala len suma 95,24 Eur. Nakoľko žalovaní nesplácali medziúver riadne a včas, bolo oprávnením žalobcu v zmysle úverovej zmluvy použiť zostatok na úhradu zosplatneného medziúveru.
30. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, tento vychádzal pri ustálení dátumu, kedy sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním medziúveru z výpisu z účtu medziúveru, z ktorého vyplýva, že až do októbra 2016 vrátane žalovaní (resp. žalovaná 1/) splátky riadne a včas platili. Preto právo na zaplatenie týchto splátok nemohlo byť ani premlčané, keďže splnením splátok zaniklo. Preto aj v prípade nezosplatnenia medziúveru, by splátky splatné po októbri 2016 vzhľadom na podanie žaloby v októbri 2017 nemohli byť premlčané v trojročnej premlčacej dobe. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil námietku premlčania práva žalobcu na vrátenie zostatku medziúveru a úrokov k nemu prináležiacich ako nedôvodnú. Pokiaľ sa žalovanému nezdá výška požadovaného zostatku vzhľadom na zaplatené splátky, je potrebné si uvedomiť, že tieto sa v prvých rokoch započítavajú vo väčšinovom rozsahu na úroky a v malom rozsahu na istinu a až následne sa pomer splácania mení v prospech istiny (tzv, anuitné splácanie), preto v tomto prípade nezaplatená istina činí sumu 3 224,15 Eur a úroky len 10,98 Eur.
31. Napokon si žalovaný 2/ mylne interpretuje rozsudok súdu prvej inštancie v tom, že súd prvej inštancie vylúčil aplikáciu § 52 OZ na úverový vzťah. Z bodu 14. odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie ust. § 52 OZ na daný úverový vzťah aplikoval, vylúčil len aplikáciu zákona č. 258/2001 Z.z.
32. Napriek nedôvodnosti odvolania žalovaného 2/ odvolací súd pristúpil k zmene prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie z nasledovných dôvodov:
33. Na rozdiel od platobného rozkazu súd prvej inštancie vyjadril solidaritu záväzku žalovaných 1/ a 2/ z úverovej zmluvy len jednostranne v prospech žalovaného 2/, nie vzájomne. Preto v záujme kompatibility oboch rozhodnutí a odstránenia prípadných pochybností, čo v prípade plnenia žalovaného 2/, odvolací súd upresnil, že nielen v rozsahu plnenia žalovanej 1/ zaniká povinnosť žalovaného 2/, ale aj naopak v rozsahu plnenia žalovaného 2/ zaniká povinnosť žalovanej 1/ vyplývajúca jej z platobného rozkazu.
34. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, odvolací súd mu priznal voči žalovaným plnú náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania rozhodol osobitnými výrokmi vzhľadom na rozdielne povinné subjekty a spôsob plnenia náhrady trov. Kým trovy prvoinštančného konania znášajú obaja
žalovaní, trovy odvolacieho konania len žalovaný 2/, pretože žalovaná 1/ od právoplatnosti vyššie uvedeného platobného rozkazu už nie je stranou tohto sporu.
35. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.
36. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);
Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).