Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-168-2019.pdf
PDF · 82.45 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/168/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobkyne: E. P., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX J. L., zastúpená Občianskym združením ZASTAVME ÚŽERU - občianske združenie na právnu ochranu občana a finančného spotrebiteľa, so sídlom Pod hájom 1367/169-44, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 2 136,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyni proti rozsudku Okresného súdu J. L. zo dňa 12. júna 2019 č. k. 13C/15/2018 - 174, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e.
Žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 1 776,92 eura s príslušenstvom. Žalobu v časti o zaplatenie 360 eur s príslušenstvom zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 524, § 451, Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), b), c), § 4 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 145 ods. 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP).
1.1. Uviedol, že v časti o zaplatenie 1 776,92 s príslušenstvom konanie zastavil na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou. Žalovaný so späťvzatím súhlasil.
1.2. V časti nároku na zaplatení ktorého žalobkyňa zotrvala, posudzoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku vo výške 360 eur, o ktorú sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť. Uviedol, že žalobkyňa sama uviedla, že v prospech žalovaného neuhradila z uvedeného úveru žiadnu sumu. Platby boli v prospech VÚB a.s. ako pôvodného veriteľa. Na žalovaného zmluvou o postúpení pohľadávky neprešla žiadna povinnosť (predmetom postúpenia podľa § 524 OZ nemôžu byť povinnosti). Dospel k záveru, že žaloba je v časti o zaplatenie 360 eur nedôvodná, pretože na strane žalovaného, ktorý od žalobkyne žiadne plnenia neprevzal, nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.
1.3. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (pokiaľ ide o nárok na zaplatenie 360 eur, v ktorej časti konania bola žalobkyňa neúspešná) a § 256 ods. 1 CSP (v časti konania, v ktorej žalobkyňa
žalobu zobrala späť, pretože tým zavinila zastavenie konania). Vzhľadom na to žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalobkyňa podala odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote. Namietala časť rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie 360 eur s príslušenstvom. Citovala rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúce sa práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu.
2.1. Namietala, že úverová zmluva medzi ňou a právnym predchodcom žalovaného nespĺňa všeobecné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a uvedenú zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Jej názor potvrdil súd prvej inštancie v konaní sp.zn. 17C/74/2016, ktoré citovala. Tvrdila, že ide o bezdôvodné obohatenie vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy na strane žalovaného Intrum Slovakia s.r.o. Citovala ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa bezdôvodného obohatenia. Uviedla, že upravila žalobný návrh, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy ako bezdôvodného obohatenia vo výške 360 eur a uviedla dôvody zmeny žalobného návrhu. Tvrdila, že žalovaný ako postupník disponoval s informáciami počas konania sp.zn. 17C/74/2016 o čiastočnom plnení. Vzhľadom na zmluvu o postúpení pohľadávky medzi žalovaným a právnym predchodcom žalovaného sa domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 360 eur. Následne citovala rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Záverom žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti a určil, že žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 360 eur.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie začalo žalobou, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 2 136,92 eura s príslušenstvom ako vydania bezdôvodného obohatenia. Dôvodom bolo, že právny predchodca žalovaného (VÚB a.s.) uzatvoril so žalobkyňou zmluvou o vydaní a používaní kreditnej karty VÚB a.s. zo dňa 18.11.2005. Žalobkyňa uhradila na tento úver o sumu 2 136,92 € vyššiu, než aká jej bola ako úver poskytnutá. V konaní Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 17C/74/2016 bolo určené, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov pre porušenie zákonných náležitostí a preto sa žalovaný bezdôvodne obohatil o sumu, o ktorú ona úver nad rámec istiny preplatila. Taktiež sa domáhala zaplatenia finančného zadosťučinenia v sume 600 € z dôvodu, že utrpela ujmu a psychický stres konaním žalovaného a náleží jej preto primerané finančné zadosťučinenie. Súd prvej inštancie žalobe v časti zaplatenia 2 136,92 eura vyhovel a v časti zaplatenia finančného zadosťučinenia žalobu zamietol.
6.1. Ďalej bol uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co/253/2018 - 130 zo dňa 13.02.2019 zrušený rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 12.09.2018, ktorým súd v časti o zaplatenie 2 136,92 eura s príslušenstvom žalobe vyhovel. Odvolací súd uviedol, že § 524 Občianskeho zákonníka hovorí o prevzatí pohľadávky, nie však o prevzatí povinností, preto povinnosti nemôžu byť predmetom postúpenia pohľadávky. V časti o zaplatenie 1 776,92 eura s príslušenstvom žalobkyňa svoju žalobu zobrala späť podaním z 12.05.2019 a žiadala konanie zastaviť, zotrvala na žalobe v rozsahu o zaplatenie 360 eur, ktoré žalobkyňa uhradila v priebehu konania sp.zn. 17C/74/2016, a to v prospech VÚB a.s. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.
7. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
8. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
9. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalovaný od žalobkyne žiadne plnenia neprevzal, a preto nemohlo prísť k bezdôvodnému obohateniu. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a preto na správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že bezdôvodné obohatenie je záväzkovo-právny vzťah, ktorého subjektmi sú ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané (oprávnený subjekt), a ten, kto bezdôvodné obohatenie získal (povinný subjekt). V danom prípade to znamená, že oprávneným subjektom je v predmetnom vzťahu správne žalobkyňa, avšak povinným subjektom nemôže byť žalovaný, pretože ten sa na úkor žalobkyne neobohatil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že samotná žalobkyňa uviedla, že žalovanému žiadne peniaze neplatila. Rovnako tiež žalovaný uviedol, že od žalobkyne žiadne peniaze neprevzal, a preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že k bezdôvodnému obohateniu neprišlo.
11. K námietke žalobkyne, ktorou uvádza, že má právo od žalovaného požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože v danom prípade prišlo k postúpeniu pohľadávky, odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná. Rovnako ako to uviedol už v predchádzajúcom rozhodnutí č.k. 25Co/253/2018 zo dňa 13.02.2019, ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka jednoznačne hovorí o prevzatí pohľadávky a všetky práva s ňou spojené. Predmetom nemôžu byť povinnosti. Postupca nepostupuje vecné a peňažné plnenie, prechádza len právo na plnenie. Povedané inými slovami, právny predchodca žalovaného (VÚB a.s.) nepreviedol postúpením pohľadávky aj reálne plnenia získané od žalobkyne, preto nemožno hovoriť o prechode práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože ako je vyššie uvedené, toto na žalovaného postúpením pohľadávky neprešlo a ani na strane žalovaného nevzniklo.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia je tiež potrebné uviesť, že z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie súd prvej inštancie správne vyvodil právny záver, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie je rozhodujúce vždy to, či objektívne osoba je alebo nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu. Pri pasívnej vecnej legitimácii je potrebné, aby osoba bola nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Povinnosť vyplývajúca z hmotného práva je v danom prípade povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. V kontexte s uvedeným výkladom odvolací súd zdôrazňuje, že žalovanému nevznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, a preto nemôže byť ani pasívne vecne legitimovanou osobou.
13. Záverom odvolací súd dodáva, že početné citované rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odvolaní boli bez právneho významu, pretože s danou vecou konkrétne nesúvisia a preto sa nimi podrobnejšie nezaoberal. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
14. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania, ako aj o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie v napadnutej časti končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).