Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-8P/62/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Annou Irikovskou vo veci starostlivosti súdu o mal. D. L., P.. XX. X. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, dieťa rodičov - matky: L. O., P.. XX. X. XXXX, Y. O. E. D. XXX N. A.: J. N., P.. XX. X. XXXX, Y. Y., I. P. J., X.. Č.. J. Ú. X. M., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletého D. L. sa návrhom doručeným tun. súdu dňa 17. 10. 2019 domáha zníženia vyživovacej povinnosti k svojmu synovi D. z dôvodu, že t. č. je vo výkone väzby v Ilave, kde čaká na právoplatnosť rozsudku Okresného súdu Trenčín, ktorým bol uznaný vinným a odsúdeným na 7 rokov nepodmienečne.

2. Matka ani kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadrili.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu otca, rozsudku Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. -892 zo dňa 11. 10. 2019, lustrácie zamestnávateľov rodičov prostredníctvom sociálnej poisťovne, oboznámením správy zamestnávateľa matky o príjme a pracovnej morálke matky, výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením pripojeného spisu tun. súdu , súčasťou ktorého je spis , a a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Malol. D. L. sa narodil zo vzťahu svojej matky O. L. N. N. J. mimo manželského vzťahu s tým, že spočiatku mal priezvisko J., avšak rozsudkom tun. súdu sp. zn. -10 zo dňa 28. 2. 2012 súd udelil matke súhlas na podanie žiadosti na príslušnom matričnom úrade o zmenu priezviska mal. D. J. P. E. L.. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31. 3. 2012. Rozsudkom tun. súdu sp. zn. -18 zo dňa 15. 7. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 11. 8. 2010 bol mal. D. zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou od 1. 7. 2010 25,38 Eur mesačne. Takto určené výživné bolo zmenené rozsudkami tun. súdu sp. zn. -19 zo dňa 28. 6. 2012, kedy bolo zvýšené na sumu 50 Eur a naposledy rozsudkom tun. súdu sp. zn. -22 zo dňa 22. 4. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 6. 6. 2014 bolo toto výživné zvýšené na sumu 75 Eur mesačne od 1. 5. 2014. V čase poslednej úpravy výživného bol otec zamestnaný v spoločnosti DONGWON s.r.o. v Dubnici nad Váhom, kde za mesiac januára 2014 dosiahol príjem 139 Eur netto a v rozsudku je konštatované, že podľa pracovnej zmluvy jeho príjem by mal dosahovať sumu 475 Eur brutto + odmeny vo výške 50 až 80 Eur.

5. Matka v čase poslednej úpravy pracovala v spol. Yura Corporation Slovakia s.r.o. v Led. Rovniach s priemerným mesačným príjmom 375 Eur, pričom poberal prídavky na dieťa vo výške 23,10 Eur mesačne.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 27. 11. 2019, pričom otec písomne súdu oznámil, že žiada, aby súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, pretože nemá financie na zabezpečenie si eskorty.

7. Matka na pojednávaní dňa 27. 11. 2019 vypovedala, že s návrhom otca nesúhlasí, pretože v súčasnosti syn už má 10 rokov a náklady na starostlivosť o neho sa nepomerne zvýšili. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť nikdy neplnil pravidelne, v minulosti opakovane podávala na neho trestné oznámenia. Istý čas poberala aj náhradné výživné, ktoré v súčasnosti nepoberá. Otec maloletého výživného neplatí cca 3 mesiace. Uviedla, že okrem syna D. má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi G. E., P.. XX. X. XXXX, ktoré dieťa pochádza z jej partnerského vzťahu s terajším priateľom, s ktorým spolu s obidvoma deťmi bývajú v podnájme, za ktorý platia sumu 480 Eur mesačne a toto nájomné hradí jej priateľ. V súvislosti so synom má náklady na jeho stravu, oblečenie, čo je minimálne 100 Eur mesačne. Okrem toho mu neustále musí dokupovať pomôcky do školy, zaplatila stravné 40 Eur. Hradí mu všetky náklady v súvislosti s mimoškolskými aktivitami, každé ráno mu pripravuje desiatu do školy, vodu a celkové náklady mesačne na dieťa predstavujú cca 150 Eur.

8. Matka uviedla, že v súčasnosti pracuje v potravinách na Lúkach s príjmom od 520 do 550 Eur mesačne. Predtým do 4. 6. 2019 pracovala v spol. KIK.

9. Zo správy zamestnávateľa matky KIK Textil a Noon-Food spol. s.r.o. súd zistil, že u daného zamestnávateľa dosahovala v období od 11/2018 do 6/2019 priemerný mesačný príjem 422,46 Eur. V období od 22. 5. do 31. 5. 2019 jej boli z dôvodu PN vyplatené nemocenské dávky vo výške 106,72 Eur. Zamestnávateľ ju hodnotí ako svedomitú pracovníčku, ktorá ukončila pracovný pomer dohodou s tým, že nevzdala sa výhodnejšieho pracovného zaradenia, pretože jej nebolo zo strany zamestnávateľa takéto výhodnejšie zamestnanie ponúkané.

10. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. -892 zo dňa 11. 10. 2019, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť súd zistil, že otec maloletého bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a prepadnutia veci a taktiež mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Zároveň mu súd uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v čase plynutia ochranného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

11. Kolízny opatrovník na pojednávaní 27. 11. 2019 uviedol, že žiadajú návrh otca na zníženie výživného zamietnuť s poukazom na to, že dieťa v súčasnosti navštevuje 4. ročník ZŠ, pričom matka riadne zabezpečuje starostlivosť o dieťa a vzhľadom na nárast výdavkov a zvýšenie veku dieťaťa by skôr prichádzalo do úvahy zvýšenie výživného.

12. Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len Zákona o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa §-u 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa §-u 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

15. Podľa §-u 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada nato, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

16. Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

17. Podľa §-u 65 ods. l Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa §-u 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

20. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že mal. D. sa narodil mimo manželstva svojich rodičov a starostlivosť o jeho zabezpečuje výlučne matka. Otec sa na jeho výžive podieľa len výživným, ktoré podľa matky neposiela pravidelne a opakovane na neho z tohto dôvodu podávala trestné oznámenia. Naposledy bolo výživné určené vo výške 75 Eur mesačne, pričom pri určení výživného v uvedenej výške súd vychádzal zo zárobku matky priemerne 375 Eur mesačne a zo zárobku otca, ktorý podľa pracovnej zmluvy mal dosahovať brutto 475 Eur + odmeny vo výške 50 až 80 Eur mesačne.

21. Dôvodom návrhu otca na zníženie výživného je skutočnosť, že je vo väzbe, resp. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, pričom preukázateľne nateraz nie je ešte daný rozsudok právoplatný.

22. Súd pri rozhodovaní predovšetkým skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, matky aj otca. Je nesporné, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 5 rokov, a teda na strane maloletého jeho odôvodnené potreby sa vekom zvýšili. Výživné vo výške 75 Eur nebolo od r. 2014 zvyšované a matka ani návrh na zvýšenie výživného po roku 2014 nedala. Je teda nesporné, že od poslednej úpravy je mal. podstatne starší, s čím je spojené aj zvýšenie nákladov na jeho výživu, ošatenie a mimoškolské aktivity a to aj v súvislosti so všeobecným nárastom cien vo všetkých oblastiach od r. 2014. Príjem matky od poslednej úpravy výživného síce vzrástol, avšak s prihliadnutím na prirodzený nárast cien, ktorý je všeobecne známy, toto zvýšenie je zanedbateľné. Okrem toho matke pribudla vyž. povinnosť k synovi G. P.. XX. X. XXXX. Matkou prezentované náklady na syna sú mesačne cca 150 Eur.

23. Otec nedeklaroval terajší svoj príjem a lustráciou v sociálnej poisťovni sa nepodarilo zistiť predchádzajúcich zamestnávateľov. Súd však vzhľadom na skutočnosť, že viac ako 5 rokov nebola vyživovacia povinnosť otca na maloletého zvyšovaná, a za situácie, že matke pribudla vyživovacia povinnosť, nepovažoval za potrebné skúmať terajšie zárobkové pomery otca, keď jednoznačne na strane mal. dieťaťa je skôr potreba zvýšiť výživné a nie znížiť, pričom s ohľadom na vek dieťaťa je doteraz určené výživné nedostatočné. Je reálne predpokladať, že pokiaľ rozsudok, ktorým bo otec odsúdený na trest odňatia slobody nenadobudne právoplatnosť, otec príjem nebude dosahovať, pretože aj povinnosť zamestnať sa mu vznikne až právoplatnosťou daného rozsudku. Otec však netvrdil, že by dôvodom pre zníženie vyž. povinnosti bola skutočnosť, že by dlhodobo nedosahoval príjem, z ktorého by mohol platiť výživné vo výške 75 Eur mesačne ale dôvodom je len skutočnosť, že v súčasnosti je vo väzbe, resp. nastúpi výkon trestu odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu sa súdu javilo ako nadbytočné a nehospodárne prešetrovať terajšie finančné pomery otca, a to zvlášť za situácie, keď zmena pomerov na strane dieťaťa aj matky by naopak odôvodňovali zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti. Keďže otcovi bola uložená povinnosť zamestnania počas VTOS, pri určenom výživnom 75 Eur mesačne si svoju povinnosť bude môcť otec následne plniť, pokiaľ bude počas VTOS riadne zamestnaný. Vzhľadom na potreby dieťaťa je doteraz určené výživné podľa názoru súdu nedostatočné a pokiaľ by otec viedol riadny život a normálne pracoval, je reálne predpokladať, že by mohol dosahovať príjem, ktorý by odôvodňoval zvýšenie výživného.

24. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z rozhodnutia Ústavného súdu Č. T. podľa ktorého , ak rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, čo je aj prípad otca mal. D., sa zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa článku 32 ods.4 Listiny základných ľudských práv a slobôd má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovení o výživnom by viedol k absurdným dôsledkom úmyselnej trestnej činnosti povinného rodiča, ktorými by bolo zbavenie sa , resp. zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu a jej takmer úplné prenesenie (s výnimkou zákonnej minimálnej vyživovacej povinnosti uvedenej v § 62 ods.3 Zákona o rodine), na druhého rodiča, ktorý vedie riadny život a zabezpečuje starostlivosť o dieťaťa. Aj uvedené je dôvodom, pre ktoré súd nepovažoval za potrebné skúmať terajší príjem otca.

25. Súd je toho názoru, že i v súčasnosti by otec, v prípade, že by riadne pracoval a nebol vo výkone trestu odňatia slobody, mohol dosiahnuť minimálne rovnaký príjem ako v roku posledného určenia vyživovacej povinnosti , ktorý by mu umožnil platiť výživné pre malol. D. minimálne v doposiaľ súdom určenej výške, resp. aj vyššie. Zhodnotiac vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C. m. p. tak, že nepriznal žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v troch vyhotoveniach.

Podľa v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, , ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( až h) ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63 C.m.p.).