Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Csp-6-2016.pdf
PDF · 82.4 KB
No categories available
4Csp/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: J. G., M.. W., T.. X. X. XXXX, H. G.. N.. T. XXX/XX, I., o zaplatenie 238,52 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku žalobcovi 28 % úrok p. a. zo sumy 238,52 eur od 17. 10. 2013 až do zaplatenia.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 11. 7. 2016 žalobu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia zostatku nesplatenej časti bezúčelového úveru, resp. peňažných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté na osobný účet žalovanej. Požadoval zaplatenie dlžnej sumy vo výške 238,52 eur s prísl. a náhradu trov konania.
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 24. 10. 2011 uzavrel so žalovanou v zmysle § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a v zmysle Všeobecných obchodných podmienok banky (ďalej len VOP) Zmluvu pod č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej zriadil žalovanej účet pod č.: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX tak, ako to preukazuje priloženými výpismi z účtov. Žalobca ďalej poukázal na znenie bodu 3.8 VOP, v zmysle ktorého je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, a to splátok úveru, poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke.
3. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovanou tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania, a to vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca zatvoril účet, o čom informoval žalovanú posledným výpisom z účtu. Pred zatvorením účtu vykonal dňa 16. 10. 2013 internú účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet.
4. V zmysle bodu 3.12 VOP ak nastane nepovolené prečerpanie, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať, pričom po dobu nepovoleného prečerpania je povinný platiť z prekročenej čiastky vypočítaný úrok na základe úrokovej sadzby, ktorý je v súlade so znením VOP vo výške 28 % ročne. V prípade žalovanej je istina pohľadávky vo výške 238,52 eur - nepovolené prečerpanie účtu a úroková sadzba platná od 1. 7. 2012, až do vyplatenia celej pohľadávky, čo tvorí žalovanú sumu s príslušenstvom.
5. Žalobca k žalobe predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o bežnom účte žalovanej, VOP Prima banky Slovensko, a. s., Sadzobník poplatkov Prima banky Slovensko, a. s., výpis z účtu a vývesku úrokových sadzieb produktov Prima banky Slovensko, a. s.
6. Súd vydal dňa 3. 8. 2016 platobný rozkaz, ktorý nebolo možné žalovanej doručiť, preto ho uznesením zo dňa 6. 12. 2016 zrušil a vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaná uznesenie o zrušení platobného rozkazu spolu s návrhom prevzala dňa 19. 1. 2017, k čomu sa písomne nevyjadrila. Osobne sa nezúčastnila ani pojednávania, preto súd v zmysle ustanovení § 180 C.s.p. pojednával za jej neprítomnosti, ako aj za neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie, za použitia dôkazných listín predložených žalobcom, vychádzajúc z odôvodnenia žalobného návrhu po právnom posúdení veci v súlade so Zákonom č. 129/2010 Z. z. a s ustanoveniami § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka rozsudkom na pojednávaní dňa 29. 3. 2017 žalobe čo do istiny vyhovel, zároveň priznal žalobcovi 5,5 % ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy a v prevyšujúcej časti, teda vo zvyšku pôvodne požadovaných sankčných úrokov 28 % p. a. z dlžnej sumy žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania.
8. Proti zamietavému výroku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V jeho odôvodnení uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý nepriznal žalobcovi nárok na 28 % úrok z nezaplatenej istiny, ktorý si žalobca uplatnil z titulu prekročenia otvoreného bežného účtu, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. v § 2 písm. f/ a v § 18 citovaného zákona. Uviedol k tomu, že žalobca zverejnil výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na webovej stránke, a to nielen aktuálne vývesky, ale aj historické, čím si splnil povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 citovaného zákona, pričom samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Predmetný sankčný úrok považuje teda za zákonný a navrhuje, aby súd druhej inštancie zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a aj v tejto časti žalobe vyhovel v plnom rozsahu a priznal mu plnú náhradu trov konania. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
9. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9. 10. 2019 bola vec v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania zrušená a v rozsahu zrušenia vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Po doručení zrušujúceho uznesenia stranám sporu súd zistil, že žalovaná aj v tomto štádiu konania na poslednej známej adrese písomnosti súdu nepreberá, preto súd aj v ďalšom konaní pokračoval v zmysle ustanovení § 116 C.s.p. Vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili, právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu z dôvodu hospodárnosti konania, preto súd v zmysle ustanovení § 180 ods. 2 C.s.p. vec prejednal a rozhodol za neprítomnosti strán sporu.
11. Žalobca v písomnom vyjadrení, ktoré súdu doručil spolu s ospravedlnením na pojednávanie, zotrval na svojom stanovisku vyjadrenom v odvolaní. Trval na priznaní 28 % sankčného úroku z omeškania z dlžnej istiny od 17. 10. 2013. Poukázal na príslušné ustanovenia VOP spojených s Výveskou úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ a v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že s oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta aj Obchodný zákonník, ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 18 ods. 1. Zdôraznil, že zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. K svojmu stanovisku príkladne poukázal na doterajšie právoplatné rozhodnutia Krajských súdov v Košiciach, Nitre, Banskej Bystrici a podobne.
12. Podľa § 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania,
13. Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť čo do priznania istiny vo výške 238,52 eur, v ktorého odôvodnení súd okrem iného uviedol, že žalovaná porušila jednotlivé ustanovenia VOP - nepovolené prečerpanie na účte, porušila teda úverové podmienky, čím porušila ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Po doplňujúcom odôvodnení žalobcom požadovaných úrokov z omeškania súd vzal za preukázané, že nárok je aj v tejto časti dôvodný. Požadované sankčné úroky nie sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto súd žalobe aj v tejto časti v celom rozsahu vyhovel. Súd pri tomto rozhodnutí vychádzal zároveň okrem vyššie citovaných zákonných ustanovení aj z doterajšej súdnej praxe a judikatúry súdov SR.
16. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech.
20. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.