Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/81/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej v trestnej veci obžalovaného T. M. pre prečin výtržníctva podľa písmeno a/ a iné, o odvolaní obžalovaného T. M. a Okresnej prokuratúry Topoľčany proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 19.06.2019, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27.11.2019 takto

rozhodol:

I.

Podľa písmeno b/, písmeno d/, písmeno f/, z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste a náhrade škody.

Podľa sa obžalovanému T. M., narodenému XX.XX.XXXX v A. N., trvale bytom O. XX,

u k l a d á:

podľa , za zistenej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v písmeno j/ , zistenej priťažujúcej okolnosti uvedenej v písmeno h/ , postupom podľa a , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa písmeno a/ sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa , povinnosť nahradiť škodu spôsobenú poškodeným: G.. H. F., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom T. O., X. XXX/XX v sume X.XXX,XX eur (tisícsedemnásť eur a šesťdesiatosem centov), Q. zdravotnej poisťovni, a.s. pobočka A., so sídlom P. XX, XXX XX A., G.: XX XXX XXX v sume XXX,XX eur (osemstošesťdesiat eur a dvadsať centov), spoločnosti Y., a.s., so sídlom F. 7, XXX XX W., G.: XX XXX XXX v sume XXX,XX eur (stoosemdesiatdva eur a šesťdesiatdva centov), X. poisťovni, pobočka W., so sídlom N. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX v sume XXX,XX eur (päťstoosemdesiatdeväť eur a šesťdesiat centov).

F. § X88 odsek 2 sa poškodený G.. H. F., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom T. O., X. XXX/XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

II.

Podľa sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný T. M. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. X písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že: dňa 19.08.2017 približne o 01.50 hod. v rekreačnej oblasti T., časť obce F., okres S., konkrétne pred chatou O., po konflikte poškodeného G.. H. F. so svedkom U. N., zozadu pristúpil k poškodenému G.. H. F., ktorého jedenkrát udrel do pravej strany tváre, v dôsledku čoho poškodený G.. H. F., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom A. - T. O., X. XXX/XX, utrpel zranenie menšiu tržnú ranu na pravom obočí, krvnú podliatinu okolo pravej očnice a zlomeninu spodiny pravej očnice s posunom úlomkov a so zakrvácaním do pravej čelustnej dutiny, ktoré si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť od 21.08.2017 do 27.09.2017.

Za to mu bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák., zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok. Výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodeným G.. H. F., nar. XX.XX.XXXX v F., bytom T. O., X. XXX/XX škodu v sume 9.064,68 eur, Q.. pobočka A., P. XX, XXX XX A., G.: XXX XXX XX v sume XXX,XX eur, spoločnosti Y. a.s., so sídlom W., F. 7, G.: XXX XXX XX, v sume XXX,XX eur a X. poisťovni W., N. XX, G.: XXX XXX XX v sume XXX,XX eur.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie obžalovaný do všetkých výrokov rozsudku a prokurátor čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Topoľčany v písomnom odôvodnení podaného odvolania konštatoval, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu prihliadal na jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., pričom nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a trest mu ukladal s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák. Vychádzal pritom z trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky a s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 8 Tr. zák. zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa ods. 3 až 6 citovaného ustanovenia sa vykoná iba v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby. Základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi dolnou a hornou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. je možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody až na tri roky a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 2 roky. Vzhľadom na použitie ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. súd pri ukladaní trestu mal vychádzať z trestnej sadzby v rozmedzí 16 mesiacov až 3 roky. Pokiaľ súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ukladal mu ho pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu. Navrhol z uvedených dôvodov zrušiť napadnutý rozsudok I. stupňa vo výroku o treste podľa , s tým, aby odvolací súd sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží podľa Tr. zák. za nezistenej poľahčujúcej okolnosti a zistenej jednej priťažujúcej okolnosti podľa Tr. zák. postupom podľa , Tr. zák., Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby (16 až 36 mesiacov), výkon ktorého mu podmienečne odloží na primeranú skúšobnú dobu.

Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania poukázal na to, že súd I. stupňa sa dôsledne pri rozhodovaní neriadil základnými zásadami pri ukladaní trestov, keď neprihliadol na konkrétne okolnosti trestného činu, na spôsob jeho spáchania a jeho následok, rovnako ani na pohnútku a zavinenie a zisťovanie poľahčujúcich okolností ( § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.). V prípade, ak by sa súd vyrovnal so všetkými dôkazmi a okolnosťami skutku, musel by dospieť k záveru, že u páchateľa existujú poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. i/, písm. j/, písm. m/, písm. n/ Tr. zák. Pokiaľ ide o samotné dôvody odvolania ohľadne viny tvrdil, že zo skutku sa necíti byť vinný, pretože súd I. stupňa v odôvodnení rozsudku síce popísal jednotlivé výpovede svedkov a zoznam listinných dôkazov, avšak tieto len stručne vyhodnotil. Podľa úvah súdu I. stupňa mal tento preukázané, že skutok

sa stal a že ho spáchal obžalovaný, pričom poukázal na výpoveď poškodeného Ing. H. F. a výpovede svedkýň G.. X. F. a A. W.. Tieto výpovede vyhodnotil ako hodnoverné s tým, že nemal dôvod im neveriť. Jeho výpovedi a ani výpovediam iným svedkov súd I. stupňa neuveril s konštatovaním, že tieto sú rozporné a nedávajú logickú súvislosť. Podľa jeho názoru výpoveď poškodeného, ktorý tvrdil, že ho on udrel päsťou do oka, pričom ho mal vidieť, lebo mal zaklonenú hlavu smerom ako on prišiel v čase, keď sa poškodený držal s U. N., nekorešponduje s výpoveďou svedka N., X. W. a ani ostatných svedkov. Podľa jeho tvrdenia poškodený klame keď tvrdí, že on nikoho nenapadol, na nikoho nezaútočil a ani nikomu nespôsobil zranenie. Zranenia svedka N. však poukazujú na niečo iné. Sám svedok N. upresnil, že poškodeného udrel do pravej časti tváre. Poškodený však tvrdil, že N. ho udrel do ľavej časti tváre a ramena. Ďalej poukázal na to, že súd I. stupňa nezohľadnil výpoveď svedka Q. a ani svedka W. argumentujúc tým, že boli pod vplyvom alkoholu a nezaoberal sa ani znaleckým posudkom P.. U. P., ktorý potvrdil, že zranenie poškodeného vzniklo v smere spredu sprava. Poškodený však uviedol, že mal byť udretý zozadu. Samotné dokazovanie vzhľadom na rozporné výpovede je zložité, avšak on chcel celú situáciu iba ukľudniť a vtedy ho poškodený napadol a on sa iba bránil útoku poškodeného. Súd I. stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie rozhodol predčasne, nesprávne vyhodnotil dôkazy a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj osobe páchateľa, pretože nebolo ani znaleckým posudkom preukázané, kto spôsobil zranenie poškodenému, napriek tomu, že poškodeného udrel tak on ako aj svedok N. do pravej časti tváre. Jednotlivé výpovede sa od seba diametrálne odlišujú a nevytvárajú logickú súvislosť. On sa iba bránil útoku poškodeného a z jeho strany išlo iba o nutnú obranu. Úvahy súdu o jeho vine nie sú dostatočné a vychádzajú iba z výpovede poškodeného. Súd nedisponoval takými dôkazmi, ktoré by jednoznačne usvedčovali páchateľa a preto mal postupovať v pochybnostiach v prospech obžalovaného a jeho spod obžaloby podľa , resp. oslobodiť. Rovnako napadol aj výrok o náhrade škody, pretože nesúhlasil s bodovým ohodnotením zranenia poškodeného, keď tento nepreukázal opodstatnenosť výšky tohto bodového ohodnotenia a už vôbec nie sťaženie spoločenského uplatnenia. Žiadal, aby bol vypracovaný nový znalecký posudok, z ktorého by bolo zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov. Navrhol, aby odvolací súd podľa , , , , , zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a podľa vec tomuto súdu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. K predmetným odvolaniam sa vyjadril aj poškodený Ing. H. F. prostredníctvom svojho splnomocnenca. Poukázal na to, že nie je pravdou tvrdenie obžalovaného, že si na incident nepamätá, pretože podrobne a opakovane popísal, ako sa incident stal. Pokiaľ ide o namietanie znaleckého posudku P.. U. P., tento jasne uviedol, že na oblasť tváre poškodeného v smere spredu a hlavne sprava pôsobilo tupé, event. tupo - oblé násilie stredne veľkou až veľkou intenzitou, čo sa zhoduje s jeho výpoveďou. Pokiaľ ide o spochybnenie správnosti bodového ohodnotenia jeho zranenia, súd vychádzal zo znaleckých posudkov P.. P. F., P.. U. P., P.. U. Q., F.. a P.. U. O., F.., o ktorých nie sú pochybnosti. Navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného podľa

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupkyňa krajského prokurátora zotrvala na písomných dôvodoch odvolania. Odvolanie obžalovaného nepovažovala za dôvodné, pretože súd I. stupňa správne zistil skutkový stav veci a túto aj správne právne posúdil a navrhla odvolaniu prokurátora vyhovieť a odvolanie obžalovaného zamietnuť. Obhajca obžalovaného a obžalovaný zotrvali na dôvodoch uvedených v písomne podanom odvolaní a navrhli zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a vec tomuto súdu vrátiť, aby ho v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, event. navrhli obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa Rovnako aj splnomocnenec poškodeného a poškodený zotrvali na svojom písomnom vyjadrení.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenými osobami Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj na správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli v odvolaní vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie odvolania podľa

Podľa , orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom

konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa po vykonanom dokazovaní náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie a skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia .

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, rovnako ako súd I. stupňa, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku.

Po vykonaní dokazovania bolo preukázané, že celému incidentu predchádzalo to, že poškodený Ing. F. spolu s U. O., po tom, čo vyšli z chaty nachádzajúcej sa v rekreačnej oblasti Duchonka sa dostali najskôr do slovného konfliktu s D. D. a U. N., ktorí stáli pri motorovom vozidle pred ich chatou. Spúšťačom konfliktu a fyzického napadnutia bolo to, že poškodený Ňachaj sa dotkol D. D., na čo reagoval U. N. tak, že chytil ruku poškodenému a následne sa navzájom držali. U. N. udrel poškodeného päsťou do ľavej časti tváre a do ramena a aj poškodený udrel N., čo keď videla svedkyňa D., utekala do chaty volať pomoc U. N.. Vtedy vyšiel z chaty obžalovaný, ktorý šiel smerom k vozidlu, kde sa incident odohral. Na tomto mieste boli poškodený F., svedok N. a O. (ktorý uviedol, že si nič nepamätá, keďže bol pod vplyvom alkoholu). Poškodený jednoznačne uviedol, že keď sa so N. navzájom držali, on sa snažil vyhnúť jeho ďalším úderom a vtedy zaklonil hlavu dozadu a dal ju nabok, pričom videl prichádzať obžalovaného, ktorý ho udrel jedenkrát päsťou do pravej strany tváre do oka, po čom zostal otrasený a odišiel do chaty, kde ho videla svedkyňa F. a svedkyňa W.. Z výpovede svedkyne W. vyplynulo, že keď bola pred chatou z tmy vybehol čiernovlasý muž, ktorý kričal, na čo ho upozornila, aby sa ukľudnil, že sú tam deti. Ak by bola pravdivá výpoveď obžalovaného, ktorý tvrdil, že keď prichádzal k miestu činu, stretol svedka N., ako ide do chaty, pričom ďalší vypočutí svedkovia potvrdili, že keď N. prišiel do chaty, bol krvavý, dávali mu obklady a z chaty vyšiel, až keď prišla sanitka, potom tento svedok N. nemohol napadnúť poškodeného tak, ako to udával obžalovaný, že spoza neho vyskočil a udrel poškodeného jedenkrát pravou rukou do pravej strany tváre. Dokonca aj svedok N. vypovedal inak, keď tvrdil, že on udrel poškodeného do pravej strany tváre, udrel ho jedenkrát a potom odišiel do chaty. Z čoho je zrejmé, že keď svedok N. prišiel do chaty, už sa na miesto činu nevrátil a preto nemôže byť pravdivá výpoveď obžalovaného, že N. sa vrátil a spoza obžalovaného udrel poškodeného do tváre. Je zrejmé, že prvé dve rany a to do ramena a ľavej časti tváre zasadil poškodenému svedok N. a keď sa títo dvaja držali, prišiel tam obžalovaný, ktorý udrel poškodeného do pravého oka, pričom mu spôsobil zranenia, ktoré sú opísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku a ktoré popísal aj P.. U. P. v znaleckom posudku, keď uviedol, že poškodený utrpel menšiu tržnú ranu na pravom obočí, krvnú podliatinu okolo pravej očnice a zlomeninu spodiny pravej očnice s posunom úlomkov a so zakrvácaním do pravej čelustnej dutiny, ktoré zranenie vzniklo v smere spredu sprava pôsobením aktívneho násilia, k čomu mohlo dôjsť pri fyzickom napadnutí poškodeného inou osobou a to aj pri údere päsťou do tváre poškodeného a to do oblasti pravého oka. Aj odvolací súd mal za to, že výpoveď poškodeného F. ohľadne vzniku zranenia je pravdivá, pretože tento od začiatku rovnako popisoval priebeh deja a jednoznačne za páchateľa označil práve obžalovaného, ktorého videl prichádzať k nim v čase, keď sa so N. navzájom držali a on mal zaklonenú hlavu dozadu a otočenú doprava, čomu nasvedčuje aj znalecký posudok P.. U. P., ktorý uviedol, že zranenie vzniklo v smere spredu sprava. F. obžalovaný namietal, že súd I. stupňa sa nedostatočne vyrovnal s výpoveďou svedka Q. a svedka W., k tomuto je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o svedka W., tento na hlavnom pojednávaní uviedol, že

si nepamätá udalosti, avšak v prípravnom konaní uvádzal, že v čase incidentu bol v chate a keď vyšiel pred chatu po tom, čo svedkyňa D. prišla, že vonku je konflikt, videl ako sa N. držal s neznámym mužom, pričom on ich chcel oddeliť a N. zdvihol zo zeme. A. mu pomohol vstať a odprevadiť ho do chaty a videl, ako obžalovaný kráča smerom od chaty k ceste. Z tejto výpovede je zrejmé, že svedok W. vôbec incident, ktorý sa odohral pri motorovom vozidle nevidel. Svedok Q. taktiež uviedol, že incident nevidel a iba z toho, čo uvádzal N. tvrdil, že túto bitku mal ukončiť práve svedok N.. Túto skutočnosť mu mal povedať aj sám obžalovaný. Teda ani jeden z horeuvedených svedkov incident nevidel.

Správne súd I. stupňa poukázal na to, že priamo je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedka poškodeného G.. F. a nepriamo výpoveďami svedkýň G.. X. F. a A. W., pričom svedkyňa G.. X. F. uviedla, že keď už stáli pri sanitke, bol to práve obžalovaný, ktorý povedal jej manželovi poškodenému „dobre som ti je.....ol, nemal som ti takú“ a ešte uvádzal, či sa to nedá stiahnuť. Svedkyňa W., ako už bolo konštatované, videla obžalovaného, keď poškodený vošiel do chaty už zranený, že tento s krikom šiel k ich chate, pričom ho upozornila, aby sa ukľudnil a odišiel.

S poukazom na všetky horeuvedené skutočnosti aj odvolací súd dospel k záveru, že vina obžalovaného vykonaným dokazovaním bola jednoznačne a nepochybne preukázaná.

Správne súd I. stupňa konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. X písm. a/ Tr. zák. a v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. 1 Tr. zák., pretože obžalovaný sa na mieste verejnosti prístupnom, čo nepochybne miesto činu - priestor pred chatami v rekreačnej oblasti T. je, dopustil výtržnosti tým, že napadol iného v danom prípade poškodeného G.. H. F. a tomuto úderom päsťou do tváre spôsobil zranenia, ktorých dĺžka liečenia a práceneschopnosti bola viac ako sedem dní, keď poškodený bol práceneschopný od 21.08.2017 do 27.09.2017, teda inému úmyselne ublížil na zdraví.

Napadnutý rozsudok súdu I. stupňa však bolo potrebné zrušiť vo výroku o treste a náhrade škody v zmysle , , , , pretože súd I. stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Napadnutým rozsudkom boli porušené ustanovenia a taktiež rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody bolo v rozpore so zákonom.

Súd I. stupňa ukladal obžalovanému trest s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., t.j. že spáchal viac trestných činov, pričom uviedol, že poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. nezistil a postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Správne bolo uvedené v odvolaní prokurátora, že takto uložený trest je trestom uloženým pod sadzbu, pretože súd I. stupňa mal vychádzať z trestnej sadzby 16 mesiacov až 3 roky, keď pri jeho ukladaní použil ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. Odvolací súd po preskúmaní tohto výroku a celého spisového materiálu zistil, že súd I. stupňa sa nevyrovnal dostatočne so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie o treste uvedenými v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsobom spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V zmysle horecitovaných ustanovení , odvolací súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nikdy trestaný nebol. Je pravdou, že vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov má 7 priestupkov, pričom všetko sú to priestupky, ktorých sa dopustil na úseku dopravy a ide o priestupky menej závažného charakteru. Obžalovaný je riadne zamestnaný, pričom nemá žiadne vyživovacie povinnosti a žije s rodičmi. Zo správy z miesta bydliska vyplýva, že nebol riešený komisiou verejného poriadku.

Na základe týchto skutočností, na rozdiel od súdu I. stupňa odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému je možné priznať poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Odvolací súd nezistil ďalšie poľahčujúce okolnosti, ktoré v odvolaní navrhol použiť pri ukladaní trestu obhajca a to poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm. i/ Tr. zák., t.j., že spáchal trestný čin odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo alebo konajúc za okolností, ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu, alebo že konal bez toho, že by boli celkom splnené podmienky nutnej obrany, krajnej núdze, výkonu práva a povinnosti alebo súhlasu poškodeného, oprávneného použitia zbrane, dovoleného rizika alebo plnenia úloh agenta. Nezistil ani poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. m/ a n/ Tr. zák., t.j., že sám oznámil trestný čin príslušným orgánom a že pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhal príslušným orgánom. To, že obžalovaný zavolal políciu ešte neznamená, že trestný čin príslušným orgánom oznámil, pretože obžalovaný popieral, že by to bol on, kto spôsobil poškodenému zranenia preto nemožno ani konštatovať, že pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhal príslušným orgánom.

S poukazom na tieto skutočnosti potom odvolací súd obžalovanému ukladal trest v trestnej sadzbe 6 mesiacov až 3 roky (keď za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody 0 až 3 roky a za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 2 roky). Pri ukladaní trestu prihliadol na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák. t.j., že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a na jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák. - spáchal viac trestných činov. Na základe toho potom postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. za zisteného vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody v dolnej polovici tr. sadzby vo výmere 1 rok. Výkon tohto trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. majúc za to s poukazom na doterajší život obžalovaného a prostredie, v ktorom žije a pracuje, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na jeho nápravu bude postačujúci aj výchovný trest, pričom skúšobná doba v trvaní 1 rok je postačujúca na jeho nápravu.

Obžalovaný v dôvodoch svojho odvolania namietal tiež aj výšku škody, ktorú si poškodený uplatnil v rámci adhézneho konania, ktorá pozostávala z bolestného za 70 bodov (70 x 18,24 eur) 1.276,80 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia za 410 bodov (410 x 18,24) 7.478,40 eur, z nákladov na vypracovanie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia 21,40 eur, z nákladov spojených s liečením (nákup liekov) 47,51 eur a straty na zárobku za obdobie od 21.08.2017 do 26.09.2017 240,57 eur, teda uplatnil si náhradu škody v celkovej výške 9.064,68 eur. Súd I. stupňa celú túto škodu obžalovanému priznal konštatujúc, že túto si uplatnil riadne a včas a bola preukázaná listinnými dôkazmi. Odvolací súd po preskúmaní predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. stupňa v tejto časti nie je správne. Ako vyplýva zo znaleckého posudku P.. P. F. tento pri bodovom ohodnotení zranenia vychádzal zo o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o náhrade za bolesť), podľa prílohy 1. uviedol, že zlomeninu spodiny očnice v zmysle položky 11b. ohodnotil na 35 bodov, zakrvácanie do čeľustnej dutiny s pomliaždením mäkkých tkanív tváre v zmysle položky 16. ohodnotil na 30 bodov a ranu na tvári podľa položky 2. na 5 bodov. Z hore uvedenej prílohy však vyplýva, že položka 16. obsahuje zlomeninu prednej steny čeľuste, ktorá predstavuje 30 bodov. Ako vyplýva zo znaleckého posudku P.. U. P. poškodený takéto zranenie a to zlomeninu prednej steny čeľuste neutrpel. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd priznal poškodenému bolestné len za 40 bodov, čo predstavuje pri sume 18.24 eur za bod 729,60 eur. Ďalej poškodenému súd priznal náhradu za lieky, o čom predložil súdu doklady o nákupe liekov v celkovej sume 47,51 eur a stratu na zárobku podľa potvrdenia spoločnosti Y. a.s. W. (č.l. XXX) v celkovej sume 240,57 eur. V zmysle lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom P.. U. O., F.., tento ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného na 410 bodov v zmysle prílohy č. 1, časť II. až IV., položka 271., a to za traumatickú poruchu okohybných nervov alebo okohybných svalov s poruchou binokulárneho videnia 350 bodov, položku 258. traumatické postihnutie trojklanného nervu na 50 bodov a tržnú ranu obočia v zmysle prílohy I. položka 2. na 10 bodov.

Z vykonaného dokazovania však nebolo preukázané, že poškodený mal nejaké trvalé následky a tržnú ranu už mal ohodnotenú znalcom P.. F.. Keďže jednoznačne a nepochybne tieto trvalé následky preukázané neboli, odvolací súd potom poškodenému sťaženie spoločenského uplatnenia nepriznal a s týmto nárokom ho odkázal na civilný proces z dôvodu, že by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného. S poukazom na tieto skutočnosti preto odvolací súd v zmysle s. 1 zaviazal obžalovaného k náhrade škody poškodenému Ing. F. v sume 1.017,68 eur, pozostávajúcu z bolestného za 40 bodov (729,60 eur), náhradu za lieky 47,51 eur a stratu na zárobku v sume 240,57 eur, ktorá škoda bola nepochybne preukázaná, teda zaviazal ho k náhrade škody vo výške 1017,68 eur, za ktorú škodu zodpovedá obžalovaný, pretože vznikla v priamej príčinnej súvislosti s jeho protiprávnym konaním. Okrem toho ho zaviazal aj k náhrade škody Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s., pobočka A. v sume XXX,XX eur, X. poisťovni W. v sume XXX,XX eur a spol. Y. a.s., v sume XXX,XX eur, ktorú škodu uvedené spoločnosti riadne a včas preukázali a táto taktiež vznikla v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného. Ako už bolo konštatované vyššie, keďže poškodený si uplatňoval vyššiu sumu, ako mu bola odvolacím súdom priznaná, v zmysle ho so zvyškom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Po zrušení napadnutého rozsudku odvolací súd v zmysle vo veci sám rozhodol v zmysle výroku tohto rozsudku, pretože toto rozhodnutie bolo možné urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený. Odvolací súd teda čiastočne vyhovel odvolaniu obžalovaného pokiaľ ide o priznanie jednej poľahčujúcej okolnosti a keď neuznal celú výšku uplatnenej škody.

II.

Odvolanie prokurátora, ktoré podal čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného zamietol v zmysle ako nedôvodné, vzhľadom k tomu, že odvolací súd priznajúc obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák. ukladal obžalovanému trest v rámci zákonnej trestnej sadzby 6 mesiacov až 3 roky.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.