Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Er-232-2008.pdf
PDF · 86.81 KB
No categories available
5Er/232/2008
Uznesenie
Okresný súd Senica vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: M. P. N., N..V..Q..., so sídlom L. X, XXX XX G., IČO: 35 804 319, zastúpený advokátskou kanceláriou POLAKOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vysoká 19, 811 06 Bratislava, IČO: 47 233 559 proti povinným: 1. M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX Q., 2. X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX N. a 3. Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX N., za účasti súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, o vymoženie 3.121,26 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súd rozhodne o náhrade trov exekúcie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Senica zo dňa 11.06.2008 bol súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár poverený podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava č. k. 22Zm/31/2006-13 zo dňa 20.07.2006.
2. Dňa 25.01.2016 bolo tunajšiemu súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručené doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený uviedol, že právny predchodca oprávneného (Q. G. N., M..N..) a povinný v 1. rade uzatvorili dňa 26.01.2004 úverovú zmluvu. Za účelom zabezpečenia záväzkov povinného v 1. rade z úverovej zmluvy povinný v 1. rade v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vystavil vlastnú bianko zmenku, čím sa zaviazal na rad banky zaplatiť zmenkovú pohľadávku určenú v súlade s dohodou o vyplňovacom práve k bianko zmenke. Zmenka bola per aval podpísaná povinným v 2. a 3. rade. Zmenka bola bankou indosovaná na spoločnosť M., M..N.., v prospech ktorej bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní. Zmenka bola spoločnosťou M., M..N.. indosovaná na oprávneného, čím prešli práva zo zmenkového platobného rozkazu zo spoločnosti M., M..N.. na oprávneného, ktorý sa stal oprávneným na vykonanie exekúcie.
3. Súd uznesením č. k. 5Er/232/2008-29 zo dňa 10.01.2017 exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku s odôvodnením, že z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie ani z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 22Zm/31/2006 súd nemal preukázané, že by vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, t.j. sú tu v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Podľa názoru exekučného súdu zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu neskúmal právny dôvod vystavenia zmenky, nezaoberal sa obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok, a teda nebolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom, pričom v exekučnom konaní oprávnený nepreukázal opak.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 3CoE/268/2018-57 zo dňa 21.05.2019 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že súd prvej inštancie nepreskúmal, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a taktiež nie je zrejmé, či preskúmal i oprávneným predložené listiny v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu ( predovšetkým dohodu o vydaní zmenky a zmluvu o úvere) a či súd v základnom konaní prihliadol na neprijateľnosť zmluvných podmienok, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. V intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Trnave je súd povinný opätovne zistiť skutkový stav veci, preskúmať všetky listinné dôkazy predložené v konaní, vo veci rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť.
5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
7. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
8. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
9. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
11. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
12. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
13. V nadväznosti na vyššie uvedené je súd povinný opätovne preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) alebo možno v exekúcii pokračovať v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 11.01.2016 oprávnený uviedol, že povinný v 1. rade uzatvoril dňa 26.01.2004 so spoločnosťou Q. G. N., M..N.. úverovú zmluvu.
Za účelom zabezpečenia záväzkov povinného v 1. rade z úverovej zmluvy povinný v 1. rade v deň uzatvorenia úverovej zmluvy vystavil vlastnú bianko zmenku, čím sa zaviazal na rad banky zaplatiť zmenkovú pohľadávku určenú v súlade s dohodou o vyplňovacom práve k bianko zmenke. Zmenka bola per aval podpísaná povinným v 2. a 3. rade. Zmenka bola bankou indosovaná na spoločnosť M., M..N.., O. X, XXX XX G., IČO: 35 937 262, v prospech ktorej bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní. Zmenka bola spoločnosťou M. indosovaná na oprávneného, čím prešli práva zo zmenkového platobného rozkazu zo spoločnosti M. na oprávneného, ktorý sa stal oprávneným na vykonanie exekúcie. V prílohe predložil kópiu Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 26.01.2004 a Dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke zo dňa 26.01.2004.
14. S účinnosťou od 23.12.2015 došlo k zmene právnej úpravy vykonávanej zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorej dôsledkom je okrem iného zakotvenie povinnosti oprávneného v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od účinnosti novely, t.j. do 22.01.2016, doplniť návrh na vykonanie exekúcie o náležitosti vyžadované ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Týmito náležitosťami sú opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojenie dôkazov, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Účelom uvedeného je zabezpečenie podkladov pre to, aby exekučný súd mohol posúdiť, či vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a ak dospeje k takémuto záveru, posúdiť, či nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V prípade, ak oprávnený v zákonom stanovenej lehote nesplní svoju povinnosť uloženú mu zákonom a nedoplní návrh na vykonanie exekúcie o uvedené náležitosti, z ustanovenia § 243f ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva povinnosť exekučného súdu exekúciu bez ďalšieho zastaviť, t. j. bez toho aby súd vykonával akékoľvek dokazovanie, príp. iné procesné úkony.
15. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či bolo doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podané včas. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým bolo do Exekučného poriadku doplnené ustanovenie § 243f, nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015, tzn. že zákonná lehota na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie uplynula dňa 22.01.2016. Keďže Exekučný poriadok neuvádza, či je potrebné doplnenie doručiť súdnemu exekútorovi alebo exekučnému súdu, lehota sa považuje za zachovanú v oboch prípadoch. Oprávnený doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručil súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016, teda včas. Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nárok uplatnený zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že právny vzťah týkajúci sa právneho predchodcu oprávneného a povinných vznikol na podklade oprávneným predloženej Zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 007 3008 04SU uzavretej dňa 26.01.2004 medzi právnym predchodcom oprávneného - veriteľom Q. G. N., M..N.. a dlžníkom. Oprávnený v podanom odvolaní poukazoval na to, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu, no po oboznámení sa s obsahom zmluvy súd konštatuje, že predmetná zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a žalovaný v 1. rade v tomto právnom vzťahu vystupoval nepochybne ako spotrebiteľ, ktorý čerpaním úveru uspokojoval osobné potreby, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a právny predchodca oprávneného vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedené služby. Uvedená zmluva tak nepochybne podľa svojho obsahu patrí medzi spotrebiteľské zmluvy, resp. typové zmluvy, lebo obsah a text zmluvy vrátane dohody o vyplňovacom práve k bianko zmenke bol vopred pripravený právnym predchodcom oprávneného, bez možnosti povinných meniť ich text a obsah. Z ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, vyplýva, že typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že typová zmluva nesmie obsahovať v zákone špecifikované neprimerané podmienky, ako aj podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že zmluva o spotrebnom úvere a dohoda o vyplňovacom práve k bianko zmenke je svojím charakterom typovou (resp. neskôr spotrebiteľskou) zmluvou podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, bez ohľadu na znenie neskoršej definície spotrebiteľskej zmluvy ustanovenej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým boli do Občianskeho zákonníka začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 60), pričom v zmysle prechodných ustanovení nie je žiadna osobitná norma vylučujúca pôsobnosť § 52 a nasl. na zmluvy uzavreté do 31.03.2004, a preto sa bez ďalšieho nová právna úprava vzťahuje aj na skôr vzniknuté právne vzťahy. Na uvedenú zmluvu o spotrebnom úvere sa navyše vzťahuje i úprava zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinná ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu, t.j. k 26.01.2004, nakoľko jej predmetom bolo poskytnutie úveru s dojednanou povinnosťou platby úrokov z úveru, pričom veriteľom bola banka poskytujúca spotrebný úver v rámci svojho podnikania a dlžníkom fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorému bol poskytnutý úver bez viazanosti na výkon zamestnania či povolania. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 22Zm/31/2006 vyplýva, že sa zmenkový súd nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení žalobcu, v tom čase právneho predchodcu oprávneného (M., M..N..) a na podklade predloženého originálu zmenky. Keďže vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bolo povinnosťou oprávneného doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, no oprávnený doplnil len skutočnosti týkajúce sa aktívnej a pasívnej legitimácie oprávneného a povinných a pripojil ako dôkaz predmetnú Zmluvu o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo zo dňa 26.01.2004 a Dohodu o vyplňovacom práve k bianko zmenke zo dňa 26.01.2004, avšak neuviedol všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vzťahu s povinnými. Ani z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie (a ani z pripojeného spisu sp. zn. 22Zm/31/2006) nie je možné vyvodiť čo pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie - zmenková suma 3.121,26 € (pôvodne 94.031,00 Sk) konkrétne predstavuje, a že nejde o nároky vyplývajúce z neprijateľných zmluvných podmienok. Nie je zrejmé, aké nároky a v akých výškach vymáhaná suma v sebe zahŕňa, či jej súčasťou nie sú okrem nároku na zaplatenie istiny úveru, resp. úrokov z úveru, aj ďalšie nároky, napr. na úhradu poplatkov (keďže Cenník Q. G. N. M..N.. nebol ani predložený), či sankcií spojených s nesplnením záväzku riadne a včas, a že zmluvná úprava takýchto ďalších nárokov nepredstavuje neprijateľné zmluvné podmienky. Na základe vyššie uvedeného súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 4 a 5 Exekučného poriadku zastavil.
16. O náhrade trov exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uznesenie smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).