Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-140-2012.pdf
PDF · 205.56 KB
No categories available
59P/140/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. A., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, U. a otca Z.. H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, U., za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava II, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Maloletý K. A., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
III. Otec je povinný platiť výživné na maloletého K. za obdobie od 22.06.2012 do 30.10.2015 v sume 100,- eur mesačne a od 01.11.2017 v sume 150,- eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Zročné výživné za obdobie od 22.06.2012 do 30.10.2015 nevzniklo.
V. Zročné výživné za obdobie od 01.11.2017 do 30.11.2019 v sume 1410,- eur je otec povinný zaplatiť matke do 30.06.2020.
VI. Súd styk otca s maloletým neupravuje.
VII. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.
VIII. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.
IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 22.06. 2012 otec maloletého žiadal, aby súd zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky, jemu uložil povinnosť platiť výživné vo výške 100,- eur mesačne vždy do ôsmeho dňa v tom - ktorom mesiaci k rukám matky. Styk otca s maloletým navrhol upraviť v rozsahu každý utorok a štvrtok v čase od 16:00 hod. do 20:30 hod., každú sobotu v čase od 8:00 hod. do 20:30 hod., s tým že si maloletého prevezme z rúk matky na adrese bydliska dieťaťa a tak isto ho odovzdá k rukám matky na tej istej adrese.
2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že zabehnuté pravidlá jeho stretávania sa so synom K. začala bezdôvodne meniť matka maloletého. Nechcel, aby to, že sa nevie s matkou maloletého dohodnúť na
styku s dieťaťom ovplyvnilo psychický vývoj maloletého. S matkou mal krátkodobý milostný vzťah, z ktorého sa narodil spoločný syn K.. V spoločnej domácnosti s matkou maloletého nežil a ani nežije. Je ženatý a žije v spoločnej domácnosti s manželkou E. W. a synom J. W., nar. XX.X.XXXX. So synom K. sa stretáva a venuje sa mu tak často, ako mu to umožňujú pracovné povinnosti a najmä ako mu to umožňuje matka maloletého. Mali zaužívané pravidelné stretnutia trikrát do týždňa so synom, ktoré vyhovovali matke aj synovi. Tieto stretnutia prebiehali vždy v utorok a štvrtok v čase od 15:30 hod. do 20:30 hod. a v sobotu v čase od 8:00 hod. do 20:30 hod. a cez sviatočné dni od 13:00 hod. do 20:30 hod. Otec ďalej uviedol, že pravidelne prispieva na výživu pre maloletého, pričom prispieval aj na výživu matky maloletého už počas jej materskej a rodičovskej dovolenky a taktiež pred pôrodom prispel nemalou sumou na výdavky spojené so zaobstaraním výbavičky pre maloletého. Všetky jeho príspevky a platby boli nad rámec jeho finančných možností a výrazne poznačili jeho rodinný rozpočet, nakoľko jeho manželka E. je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške, ktorá nezodpovedá ani minimálnej mzde, ktorý je jej jediným príjem a tak sú spolu so synom J. odkázaní výživou na neho.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca, matky, prednesmi právneho zástupcu matky, kolízneho opatrovníka, prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava II, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.11.2012 č.k. XXP/XX/XXXX-XXX, uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.03.2015, č.k. XXP/XXX/ XXXX-XXX, uznesením Okresného súdu zo dňa 23.03.2015, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.7.2015, č.k. XXCoP XXX/XXXX- XXX, uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 31.10.2015, č.k. R. XX/XXXX-X v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2015, č.k. XXCoPom/X/XXXX- XX, uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 08.12.2015, č.k. XXEm/X/XXXX-XX, uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.04.2019, č.k. 59P/56/2016-49, uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.08.2016, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 08.12.2011, potvrdením I. X. T. U., R.Á. A. zo dňa 29.06.2012, potvrdením ÚPSVaR zo dňa 11.04.2012, výpisom z Katastra nehnuteľností č. XXXX zo dňa 12.7.2012, výpisom z Katastra nehnuteľnosti č. XXXX zo dňa 12.07.2012, výpisom z Katastra nehnuteľnosti č. XXXX zo dňa 12.07.2012, výpisom z Katastra nehnuteľnosti č. XXXX zo dňa 24.11.2012, výpisom z Katastra nehnuteľnosti č. XXXX zo dňa 24.11.2012, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 19.4.2012, výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXXX od Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 9.5.2012, žiadosťou o zrušenie poistenia zo dňa 3.4.2012, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2012 až 2018, zmluvou o pôžičke zo dňa 9.8.2013, správou o spolupráci od Y. T. pre I. zo dňa 30.9.2014, správou o realizácii asistovaných kontaktov zo dňa 6.3.2015, potvrdením o návšteve školy zo dňa 9.9.2015, správou z X. Y. D. zo dňa 23.09.2016, pozmeňujúcim návrhom rozsudku zo dňa 25.09.2016, výpisom z Katastra nehnuteľností č. XXXX zo dňa 27.6.2016, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, prehľadom nákladov na maloletého K., výpisom z Katastra nehnuteľnosti č. XXXX zo dňa 02.10.2018, výpisom z Katastra nehnuteľností č. XXXX zo dňa 02.10.2018, potvrdením z Daňového úradu Bratislava, psychologickou správou o spolupráci zo dňa 20.11.2018, úradným záznamom č. XXXX/XXXXXX, správou z ÚPSVaR, rodným listom maloletého dieťaťa ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. 4. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 08.12.2011 súd zistil, že E. W. bol zvýšený od 1.1.2012 invalidný dôchodok na 201,10 eur mesačne. 5. Z vyjadrenia matky zo dňa 14.11.2012 súd zistil, že s návrhom otca v časti zverenia maloletého K. do starostlivosti matky súhlasí. Naopak nesúhlasila s určením výšky výživného a s úpravou styku otca s maloletým. Mala za to, že otec dieťaťa má majetkové pomery na veľmi slušnej úrovni a je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu syna vyššou sumou, ako to on sám uznal za vhodné. Matka navrhla vyživovaciu povinnosť otca ustáliť v sume 300,- eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že maloletý nevidel svojho otca viac ako 5 mesiacov a nie je zvyknutý s ním byť sám, je ona ochotná v prvých troch mesiacoch byť prítomná na stretnutiach. Navrhla styk realizovať každú párnu sobotu od 10:00 hod. do 12:00 hod.. O maloletom K. uviedla, že od 1.3.2012 navštevuje J. Š. na Y. X T. U.. Výdavky na maloletého vyčíslila vo výške 770,- eur, z toho škôlka 70,- eur, 150,- eur strava, 450,- eur sezónne oblečenie, 20,- eur probiotiká a lieky, 40,- eur hračky a knihy. K 1.3.2012 matka maloletého nastúpila na denné doktorandské štúdium I. X. T. U., R. A., kde poberá štipendium vo výške 495,- eur mesačne. Bola poberateľkou rodičovského príspevku do apríla 2012. Je podielovou spoluvlastníčkou o podiele ? bytu Č.. XX, na X. R. na X. I. XX v U.. Podiel na bytovej nehnuteľnosti získala dedením po svojej nebohej matke. Taktiež titulom dedenia je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na S. Č.. XXXX katastrálne územie W. (podiel 1/1242) a nehnuteľnosti zapísanej na S. Č.. XXXX katastrálne územie W.
v podiele 1/3. Iný nehnuteľný majetok alebo hnuteľnú vec väčšej hodnoty nevlastní. Od júla 2012 jej otec maloletého prispieva na maloletého sumou 100,- eur, predtým platil sumu 250,- eur. 6. Z potvrdenie I. X. T. U., R. A. zo dňa 29.06.2012, súd zistil, že J.. H. A.Á., nar. XX.XX.XXXX bola v dobe vydania potvrdenie študentkou denného doktorandského štúdia v študijnom programe chemická fyzika. Dňom 01.03.2012 nastúpila na denné doktorandské štúdium po prerušení. Poberala štipendium vo výške 495,- eur mesačne. 7. Z potvrdenia ÚPSVaR zo dňa 11.04.2012 súd zistil, že matke bol v mesiacoch január 2012 až apríl 2012 vyplatený rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur za každý mesiac. 8. Z potvrdenia ÚPSVaR zo dňa 11.4.2012 súd zistil, že matka poberala v zmysle zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov prídavok na maloletého K. A., nar. XX.X.XXXX. 9. Z potvrdenia ÚPSVaR zo dňa 11.4.2012 súd zistil, že matke bol v januári 2012 až apríl 2012 vyplatený prídavok na dieťa celkom vo výške 89,63 eur. 10. Z výpisu z Katastra nehnuteľností č. XXXX zo dňa 12.7.2012 súd zistil, že J.. H. A. je vlastníčkou ? podielu nehnuteľnosti - bytu č. XX na X. XX, v katastrálnom území N., K. U. - J..Č.. N., K. U. Z., spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 1478/100000. 11. Z výpisu z Katastra nehnuteľnosti č. XXXX zo dňa 12.07.2012 súd zistil, že J.. H. A. je vlastníčkou parciel registra "C" evidovaných na katastrálnej mape v k.ú. W., zapísaných na LV ako záhrady, zastavané plochy a nádvoria. 12. Z výpisu z Katastra nehnuteľnosti č. XXXX zo dňa 12.07.2012 súd zistil, že J.. H. A. je vlastníčkou parciel registra "C" evidovaných na katastrálnej mape v k.ú. W., zapísaných na LV ako záhrady, zastavané plochy a nádvoria. 13. Z vyjadrenia otca (č.l. 46 - 47) vyplýva, že otec je SZČO - živnostník. Jeho príjmy sú nepravidelné a neisté. Vlastní spoločne s manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom na U. I. T. U.. Okrem domu nevlastní žiadny iný nehnuteľný majetok prípadne iný cenný hnuteľný majetok. V roku 2006 - 2007 sa jeho podnikanie zosypalo a finančne skrachoval. Odvtedy nemá ani žiadne úspory. Musel predať motorové vozidlo. S maloletým si vytvorili dobrý a blízky vzťah. Návrh matky, aby na začiatok trávil čas s dieťaťom za jej prítomnosti, pokladá za kontraproduktívny a v rozpore s pokojným vývojom a psychickou pohodou dieťaťa. Otec ďalej zmenil svoj pôvodný návrh v časti styku s maloletým a to nasledovne: každú sobotu od 8:30 hod. do 20:30 hod. a prvé dve soboty od rozhodnutia súdu iba od 8:30 hod. do 12:00 hod. bez prítomnosti matky. Po zistení konkrétnych príjmov a výdajov navrhol výživné na dieťa vo výške 120,- eur. Jeho príjem predstavuje sumu 904,50 eur + príjem manželky 201,10 eur, spolu 1.105,60 eur. Po odpočítaní navrhovanej výšky výživného 120,- eur zostáva 985,60 eur. Po uhradení nákladov na bývanie 318,96 mu na tri osoby zostane 666,64 eur, čo je na jednu osobu 222,21 eur. Príjem matky maloletého 495,- eur + výživné 120,- eur, spolu 615,- eur. Po uhradení nákladov na bývanie 172,30 eur, jej na dve osoby zostane 442,70 eur, čo je na jednu osobu 221,35 eur. 14. Z výpisu z Katastra nehnuteľnosti č. XXXX zo dňa 24.11.2012 súd zistil, že Z.. H. W. je vlastníkom 1/1 podielu nehnuteľnosti - rodinný dom, v katastrálnom území T., K. U. - J..Č.. T., K. U. Z.. 15. Z výpisu z Katastra nehnuteľnosti č. XXXX zo dňa 24.11.2012 súd zistil, že Z.. H. W., je vlastníkom parciel registra "C" evidovaných na katastrálnej mape v k.ú. T., zapísaných na LV ako zastavané plochy a nádvoria. 16. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.4.2012 súd zistil, že Z.. H. W. bol povinný zaplatiť penále v sume 57,11 eur za dlžné poistné a príspevky za obdobie 07/2010 - 09/2010, 01/2011 -04/2011, 06/2011 - 11/2011, 01/2012 -02/2012. 17. Z výkazu nedoplatkov č. 12642051132 od Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 9.5.2012 súd zistil, že Z.. H. W. bol povinný zaplatiť VšZp za obdobie od 11/2011 do 04/2012 pohľadávku vyplývajúcu z neodvedeného preddavku na poistnom vo výške 545,37 eur a z poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov vo výške 10,- eur. 18. Zo žiadosti o zrušenie poistenia zo dňa 3.4.2012 súd zistil, že Z.. H. W. požiadal o vyplatenie finančnej čiastky vo výške odkúpnej hodnoty z poistnej zmluvy vedenej u spoločnosti J. G.. 19. Otec vyčíslil svoje výdavky bez manželky za rok 2012 vo výške 976,45 eur (z toho: 278,96 eur nájomné, 540,- eur potraviny, drogéria, hygiena, 30,- eur oblečenie, obuv, 40,- eur benzín, 22,49 eur električenka, 40,- eur údržba a oprava domu, 25,- eur zdravotná starostlivosť) a príjmy 904,50 eur. 20. Otec na pojednávaní dňa 26.11.2012 uviedol, že je živnostník s nepravidelným príjmom. Podniká ako počítačový správca, jeho príjem predstavuje sumu cca 904,- eur mesačne. Vlastní rodinný dom, spoločne s manželkou, kde má kanceláriu. Okrem domu nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti, ani iný cenný hnuteľný majetok. Na splatenie dlhov použil aj finančné prostriedky z predaja motorového vozidla.
Otec ďalej uviedol, že na tunajšom súde prebieha konanie o výživné nevydatej matke. Od júla 2012 platí výživné na maloletého 100,- eur mesačne, dovtedy prispieval aj viac. S maloletým sa nevidel od júna 2012. Jeho vzťah s matkou maloletého je konfliktný, viackrát sa stalo, že nejaké časové obdobie mu neumožňovala styk s maloletým. 21. Právna zástupkyňa vo svojom prednese na pojednávaní dňa 26.11.2012 uviedla, že zatiaľ nebolo rozhodnuté o príspevku nevydatej matke vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. XXP/XX/XXXX. Súhlasila len so zverením maloletého do starostlivosti matky. Výšku výživného 120,- eur mesačne považovala za neprimeranú, vzhľadom k potrebám maloletého K.. 22. Matka na pojednávaní dňa 26.11.2012 uviedla, že so zverením dieťaťa do jej starostlivosti súhlasí. Prvý pokus o styk s dieťaťom bol až 16.10.2012. Poberala štipendium vo výške 495,- eur. Z príspevku, ktorý dostala pri narodení dieťaťa splatila študentskú pôžičku. Výmenu okien financoval jej otec, keďže býva v byte po svojich rodičoch a bolo nutné byt rekonštruovať. Jej matka zomrela a otec prepísala svoju polovicu bytu na ňu. Jej výdavky predstavujú 139,- eur nájomné, 29,- eur elektrina, 6,- eur plyn, 32,- eur TV a internet, 14,- eur pevná linka, 25,- eur mobil. Maloletý navštevuje Materskú školu, kde platí stravu a poplatky cca 70,-eur mesačne. Vlastní ešte 1/3 záhrady na M. R. z titulu dedenia. Iné hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. 23. Okresný súd Bratislava II Rozsudkom zo dňa 26.11.2012 č.k. XXP/XX/XXXX-XXX uložil otcovi povinnosť zaplatiť matke maloletého sumu 918,- eur titulom príspevku na výživu za obdobie od 1.5.2009 do 1.4.2011 po započítaní sumy 3.090,- eur pri určení príspevku na výživu matky maloletého mesačne vo výške 167,- eur. Dlžné výživné vo výške 918,- eur súd povolil otcovi splácať tromi splátkami vo výške 306,- eur mesačne vždy k 1. dňu nasledujúceho mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Ďalej bola otcovi uložená povinnosť zaplatiť matke trovy konania vo výške 277,24 eur na účet právnej zástupkyne matky JUDr. Heleny Dobosovej a na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok vo výške 55,08 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 24. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012 súd zistil, že Z.. H. W. vykázal príjem zo živnosti vo výške 24.277,31 eur, výdavky vo výške 13.383,74 eur, základ dane vo výške 10.893,57 eur. 25. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 9.8.2013 uzavretej medzi Z. R. ako veriteľom a H. W. ako dlžníkom súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je pôžička vo výške 3.000,-eur, ktorú sa dlžník zaväzuje splatiť vrátane 5 percentného úroku v 36 pravidelných mesačných splátkach po 90,-eur. 26. Matka vyčíslila svoj čistý príjem za rok 2014 vo výške 376,11 eur (č.l. 129). 27. Z potvrdenia zo dňa 14.01.2014, súd zistil, že J.. H. A. bola v dobe vydania tohto potvrdenia študentkou denného doktorandského štúdia v študijnom programe chemická fyziky. V danom období poberala štipendium vo výške 580,- eur, ktoré bolo vyplácané do ukončenia štandardnej dĺžky štúdia a to do 30.04.2014 vrátane. 28. Z potvrdenia J. Š., Y. X, U. zo dňa 14.01.2013 súd zistil, že maloletý navštevoval nadštandardné aktivity, za ktoré matka dieťaťa platila. Išlo o anglický jazyk (28,- eur), ľudové tance (25,- eur), spevácky krúžok (30,-eur), hip-hop tanec (30,-eur). 29. Otec na pojednávaní dňa 15.1.2014 uviedol, že matka ignoruje akúkoľvek komunikáciu. Žiadal styk určiť každý víkend jeden celý deň s tým, že spočiatku na prechodné obdobie by dieťa prišlo na dve hodiny, následne ďalší víkend na 4 hodiny a potom možno na celý víkend. 30. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 15.1.2014 uviedla, že matka žiada určiť výživné od narodenia dieťaťa vo výške 300,- eur. Otec neposkytuje žiadne vecné plnenia, prispieva len sumou vo výške 100,- eur. Matkin čistý príjem po odpočítaní zdravotnej poistky a sociálnych odvodov predstavuje 376,-eur. Na potreby dieťaťa platí 550,- eur až 600,- eur mesačne. 31. Matka na pojednávaní dňa 15.1.2014 uviedla, že ju otec maloletého za posledný rok nekontaktoval. Syna nevidel dlhší čas. U maloletého sa začali prejavovať znaky negatívnych situácií. 32. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 15.1.2014 uviedla, že dieťa nebolo v kontakte s otcom už vyše roka a pol. Za takejto situácie nie je možné realizovať styk tak ako si to predstavuje otec. Dieťa je silne fixované na matku a nie je vhodné matku aspoň spočiatku z týchto stretnutí vytesniť. Stretnutia by mohli prebiehať určitý čas v akreditovanom stredisku I.. Určite by bolo vhodné, aby spočiatku boli stretnutia za prítomnosti matky. 33. Zo správy Y. T. pre I. zo dňa 23.7.2014 súd zistil, že vzhľadom na ich kapacity nadviazali kontakt s matkou až v mesiaci júl. Uskutočnilo sa jedno poradenské stretnutie s matkou, na ktorom bola oboznámená so službami, ktoré toto zariadenie poskytuje. S otcom dieťaťa mali dohodnutú úvodné poradenské stretnutie dňa 29.7.2014. 34. Zo správy o spolupráci od Y. T. pre I. zo dňa 30.9.2014 súd zistil, že uvedené zariadenie realizovalo ďalšie 2 poradenské stretnutia s matkou a 1 poradenské stretnutie s otcom. Obidvaja rodičia sa na kontakt dostavili. Maloletý K. sa správal bezprostredne a prejavil záujem prísť aj nabudúce. Matka bola
pri kontakte prítomná, držala sa stranou, do priebehu kontaktu a interakcií medzi otcom a dieťaťom nezasahovala. Uvedené zariadenie odporúčalo pokračovať v asistovaných kontaktoch, postupne prejsť k stretávaniu bez prítomnosti matky a rozšíriť frekvenciu kontaktov na 1 krát týždenne. 35. Z potvrdenia ÚPSVa R Bratislava zo dňa 11.11.2014 vyplýva, že J.. H. A. je od 01.04.2014 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a evidencia trvá. 36. Z daňového priznania k dani z príjmom fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013 súd zistil, že Z.. H. W. vykázal príjem zo živnosti vo výške 20.566,67 eur, výdavky vo výške 10.601,19 eur, základ dane vo výške 9.965,48 eur. 37. Z dohody o spolupráci zo dňa 17.9.2014 uzavretej medzi Y. T. pre I. a rodičmi maloletého K. A. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na spolupráci pri realizácii asistovaného kontaktu, ktorý slúži na vytvorenie bezpečného priestoru na stretávanie, na vyladenie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom navzájom tak, aby bol v maximálnej možnej miere zachovaný vzťah dieťaťa s obidvoma rodičmi v súlade s Dohovorom o právach dieťaťa. 38. Otec na pojednávaní dňa 12.11.2014 uviedol, že stretnutia v I. prebiehali dobre a má záujem v nich pokračovať, avšak vo väčšej intenzite nielen raz za 2 týždne, ale aspoň raz každý týždeň. 39. Matka na pojednávaní dňa 12.11.2014 uviedla, že otec dohodu o spolupráci podpisoval dobrovoľne, teda s kontaktom raz za 2 týždne súhlasil. 40. Zo správy o realizácii asistovaných kontaktov zo dňa 6.3.2015 vyplýva, že asistované kontakty sa realizovali na základe dohody, ktorú uzatvorili rodičia maloletého s I.. Podľa dohody sa kontakty mali konať každú druhú stredu v čase 18:00 hod. - 19:00 hod. Tieto prebiehali bezproblémovo. Maloletý sa v prítomnosti otca správal bezprostredne, voľne s ním komunikoval, nadväzoval očný kontakt, usmerňoval spoločnú hru. Otec dieťaťa sa počas kontaktov venoval len dieťaťu a hre s ním, nereagoval na hodnotiace komentáre zo strany matky alebo jej zasahovania do priebehu kontaktu, nešiel s ňou do konfliktu. Matka dieťaťa hodnotila kontakty medzi dieťaťom a otcom ako utrpenie a veľkú psychickú záťaž, ktorá ju nadmerne vyčerpáva a spôsobuje jej ťažkosti v súkromnej aj pracovnej sfére. Aj počas kontaktov sa matka v prítomnosti dieťaťa o otcovi vyjadrovala veľmi negatívne, hodnotila ho ako nebezpečenstvo, ako agresívneho človeka a prisudzovala mu zodpovednosť za jej momentálny stav a udalosti v živote. Záverom vyššie uvedené zariadenie odporúčalo pokračovať v asistovaných kontaktoch v týždňovom intervale bez prítomnosti matky do 30.4.2015, od 1.5.2015 prejsť k asistovanému odovzdávaniu a rozšíreniu trvania styku medzi dieťaťom a otcom a zároveň nariadiť psychologické poradenstvo alebo psychoterapiu matke na spracovanie jej prežívania. 41. Právna zástupkyňa na pojednávaní dňa 26.11.2012 uviedla, že dnešným dňom bolo rozhodnuté vo veci XXP/XX/XXXX o príspevku nevydatej matke v tom zmysle, že otec maloletého je povinný prispievať na výživu matky sumou 167,- eur od 1.5.2009 do 1.4.2011 po započítaní sumy 3.090 eur, ktoré v tom konaní založil otec dieťaťa do spisu. 42. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 30.03.2015, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX začal konanie o uloženie výchovného opatrenia. 43. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 23.03.2015, č.k. XXP/XXXXXXX-XXX nariadil predbežné opatrenie v zmysle ktorého bol otec oprávnený predbežne sa stretávať s maloletým K. každú stredu v kalendárnom týždni od 18:00 hod. do 19:00 hod. v Slovenskom výbore pre I. za prítomnosti pracovníka uvedeného zariadenia, bez prítomnosti matky. Zároveň matke súd uložil povinnosť v stanovenom čase zabezpečiť prítomnosť maloletého na stretnutí a dieťa na tento styk riadne pripraviť. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol. Voči uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesením zo dňa 31.7.2015, č.k. XXCoP XXX/XXXX-XXX uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. 44. Zo správy o prerušení spolupráce od I. zo dňa 31.3.2015 vyplýva, že posledný asistovaný kontakt medzi dieťaťom a otcom sa uskutočnil dňa 18.2.2015. Odo dňa 11.3.2015 spolupráca medzi matkou dieťaťa a zariadením neprebieha. V tento deň zariadenie vyzvalo telefonicky matku, aby sa vyjadrila, či má záujem o pokračovanie v poskytovaných službách a navrhli je individuálne poradenské stretnutia. Matka v telefóne nepotvrdila, či chce naďalej spolupracovať alebo nie a odvtedy neodpovedala. 45. Dňa 28.4.2015 doručila matka osobne na tunajší súd podanie, ktoré sa týkalo výhrad k správe I. o realizácii asistovaných kontaktov. Mala za to, že správa od I.F ako celok je nevyvážená, hrubo neobjektívna, zaujatá a teda zásadne neprofesionálna a neetická. Viaceré údaje a informácie v nej uvádzané sú v rozpore so skutočnosťou alebo interpretované a uvádzané zavadzajúcim a nepravdivým spôsobom. 46. Dňa 28.4.2015 doručila matka osobne na tunajší súd sťažnosť na postup organizácie I. pri realizácii asistovaného kontaktu. Mala za to, že neboli dodržané dohodnuté podmienky, nestrannosť, princípy
vzájomnej spolupráce a profesionálna etika. Ako matka nemala byť vystavovaná nátlaku, konfrontácii a znevažovania v prítomnosti dieťaťa, ktoré vychováva. 47. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 9.9.2015 súd zistil, že K. A., nar. XX.X.XXXX bol v školskom roku 2015/2016 žiakom I.C triedy na M.X. Š., U. X, U.. 48. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 31.10.2015, č.k. R. XX/XXXX-X v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2015, č.k. XXCoPom/X/XXXX-XX bol maloletý K. A. predbežne zverený do starostlivosti otca. 49. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 08.12.2015, č.k. XXEm/X/XXXX-XX zastavil výkon rozhodnutia na základe exekučného titulu uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.3.2015, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX, ktorým súd upravil styk otca s maloletým. Dôvodom zastavenia výkonu rozhodnutia bola neúčinnosť predmetného rozhodnutia, nakoľko nariadením predbežného opatrenia bol maloletý K. zverený do starostlivosti otca. 50. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 18.4.2016, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX vylúčil vec začatú ex offo uznesením č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.03.2015 na samostatné konanie. 51. Okresný súd Bratislava II uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa 27.6.2016 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX G. XXP/XXX/XXXX, s tým, že spoločné konanie bude vedené pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX. 52. Otec na pojednávaní dňa 27.6.2016 uviedol, že od konca novembra 2015 bolo dieťa predbežným opatrením zverené do jeho starostlivosti. Odvtedy sa všetko radikálne zmenilo. Maloletému zabezpečil domov, všetky potreby i to, aby bol v kontakte s matkou. Stretávania matky s maloletým sa uskutočňovali dva krát do týždňa 1 - 2 hodiny v čase od 20.11 do 18.12.2015. Neskôr sa s matkou dohodol na voľnom kontakte, ktorý začali realizovať od 14.1.2016. Tento kontakt prebiehal utorok a štvrtok od 15:00 hod do 19:30 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 19:30 hod.. Táto dohoda vydržala do 31.1.2016, pričom v nedeľu večer mu matka odmietla dieťa odovzdať a zavolala políciu s odôvodnením, že otec je agresívny. Maloletý trávil 50 % času s matkou a 50% času s otcom. Maloletého si striedali počas týždňa každý deň a každý druhý víkend. Otec trval na zverení maloletého do jeho starostlivosti, výživné žiadal v sume 120,- eur mesačne. V spoločnej domácnosti žije s 19 ročným synom a maloletým K.. Dňa 8.1.2016 mu zomrela manželka. Dohody a komunikácia medzi rodičmi maloletého sú neustálym problémom. 53. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 16.4.2016 uviedol, že dôvody, ktoré boli uvedené v predbežnom opatrení neboli naplnené, a preto žiadal o zrušenie predbežného opatrenia. Žiadal zveriť maloletého do starostlivosti matky, s tým, že matka nebude brániť kontaktu dieťaťa s otcom, výživné navrhol v sume 250,- eur mesačne. 54. Matka na pojednávaní dňa 16.4.2016 uviedla, že predbežne opatrenie bolo vydané na základe oklamania súdu, keď neumožnila pracovníkom z ÚPSVaR vstup do jej bytu, keď prišli vykonať šetrenie v jej domácnosti. Následne po vydaní predbežného opatrenia jej bolo bránené v styku s dieťaťom. Maloletému otec zrušil krúžky, aby ho nemusel na ne vodiť. Otec podniká všetky kroky, aby dieťaťu vymazal matku zo života. 55. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 16.4.2016 uviedla, že ich oslovila sociálna sestra z nemocnice, ktorá im poslala správu zo dňa 30.10.2014, kde bolo uvedené, že dieťa je informované o všetkých rodinných problémoch a intenzívne ich spolu s matkou prežíva. Na matku sa teší, ale domov ísť nechce, v nemocnici je mu lepšie. Táto správa mala preukazovať, že maloletého psychické problémy trvajú dlhšie ako uvádzala matka a nie len odvtedy, odkedy bol u otca. 56. Na otázky okresnej prokurátorky na pojednávaní dňa 16.4.2016 matka odpovedala, že si uvedomuje, že otec je v živote dieťaťa dôležitý. Okrem stretnutí v I. za maloletým neprišiel ani raz, neurobil ani žiaden pokus od roku 2012, v rokoch 2009 -2012 bol kontakt nepravidelný. Dňa 31.1.2016 pri odchode z nemocnice neodmietla dať maloletého otcovi, len preventívne zavolala políciu, pretože chcela, aby bolo dieťa odovzdané v pokoji a otec zúril, keď mu z nemocnice volala, odmietal s ňou telefonicky komunikovať. 57. Na otázky okresnej prokurátorky na pojednávaní dňa 16.4.2016 otec odpovedal, že stretnutia prebiehali od narodenia do roku 2012 veľmi nepravidelne, vždy obdobia stretávania ukončila matka. V roku 2012 podal návrh, pretože chcel, aby boli stretnutia pravidelné. Od roku 2012 mu matka maloletého odmietla opakovane vydať, nereagovala na sms správy ani e-maily, až v roku 2014 bolo rozhodnutie o stretnutiach v I.. Po vydaní predbežného opatrenia v roku 2015 stretnutie prebehlo dobre, bezproblémovo, šetrenie ÚPSVaRu tiež bolo v poriadku. Čo sa týka incidentu, ktorý spomínala matka po odchode z nemocnice, nebola pravda, že by bol agresívny alebo vulgárny. Matka mala maloletého na rukách, odmietla mu ho vydať, začala vyjednávať. Obaja rodičia uviedli, že komunikáciu riešili prostredníctvom mediátorky.
58. Z odpovede školy na žiadosť Z.. W. (otca žiaka K. A.) zhodnotiť jeho starostlivosť o dieťa a školské výsledky zo dňa 10.5.2016 vyplýva, že maloletý K. navštevuje 1. ročník špeciálnej triedy pre žiakov s nerovnomerným vývinom. V rámci triedy patrí k nadanejším žiakom. Jeho správanie je milé, slušné a medzi spolužiakmi kamarátske. V prvých mesiacoch školskej dochádzky prichádzal do školy často unavený a neskoro. Maloletý mal navštevovať až 8 krúžkov (futbalový, chovateľský, tenis, športový, futbalový na Interi, gitara, spev). Po prevzatí maloletého otcom v novembri sa jeho príprava na vyučovanie i jeho školská práca výrazne zlepšila. Do triedy prichádzal načas, usmiaty, všetky pomôcky mal v poriadku, bol kľudnejší. Výrazné zhoršenie sa začalo prejavovať, keď sa rodičia dohodli na striedavej starostlivosti. 59. Uznesením zo dňa 03.08.2016, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX súd návrh matky o zrušenie neodkladného opatrenia č. k. R. M. dňa 30.10.2015 zamietol. Súd v odôvodnení uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a keďže na strane účastníkov konania nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zrušenie predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku) a ani neodpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené, návrh matky zamietol. Zdôraznil, že zverenie maloletého do starostlivosti otca sa osvedčilo, stretávanie sa syna s matkou prebieha pravidelne a bez komplikácií. Maloletý je v súčasnosti 50 % času s otcom a 50 % s matkou. Sám sa pred súdom vyjadril, že by chcel bývať týždeň u otca a týždeň u matky. Situácia je dočasne stabilizovaná, a nie je v záujme maloletého narúšať pravidelnosť stretnutí s otcom i matkou, najmä, ak si to i on sám želá. 60. Otec na pojednávaní dňa 26.09.2016 uviedol, že od posledného pojednávania sa situácia nezmenila, maloletý trávil polovicu času s matkou a polovicu s otcom, a to aj počas letných prázdnin. Od začiatku školského roka realizujú striedanie po týždni, a preto navrhol striedavú osobnú starostlivosť ako to robili doteraz, a počas letných prázdnin navrhol striedanie po 2 týždňoch. Otec sa ďalej vyjadril, že je ochotný podrobiť sa psychologickému a psychiatrickému vyšetreniu. Podľa neho je pani A. buď veľký klamár, alebo má nejakú psychickú chorobu, v dôsledku ktorej vníma veci opačne ako je realita. Matka stále tvrdí, že sa ju snaží vytlačiť zo života maloletého, čo ale nie je pravda. Podotkol, že ho matka neinformovala o tom, že maloletý 3 dni nechodil do školy. Zistil to až vtedy, keď ho prišiel do školy vyzdvihnúť. Matka na telefonáty ani sms správy nereagovala. So synom má dobrý vzťah, denne sa mu venuje. 61. Právny zástupca matky na pojednávaní dňa 26.09.2016 uviedol, že matka trvá na zverení maloletého do jej starostlivosti, otcovi určiť výživné v sume 350,- eur mesačne. Poukázal na to, že pokračujú mediačné stretnutia medzi rodičmi a D.. F.. Rodičia sa ich zúčastňujú pravidelne a dobrovoľne. Otec často vzájomné dohody nerešpektuje, nepodáva matke informácie o zdravotnom stave dieťaťa, v prítomnosti maloletého matke nadáva. Maloletý navštevuje detskú psychologičku R.. X.. 62. Matka na pojednávaní dňa 26.09.2016 uviedla, že nie je pravda, že by maloletého pred výsluchom ovplyvňovala. Zdôraznila, že dieťa sa pýta domov, je úzkostné, plačlivé, nechce spávať samo, po výsluchu sa zrútilo. Maloletý jej povedal, že sa zabije, ak bude s otcom. Je tiež často svedkom, ako otec matke nadáva a je k nej násilný. Podotýkala, že komunikácia sa nezlepšila, s pánom W. sa nedá na ničom dohodnúť. Ďalej uviedla, že nie je ochotná sprístupniť byt na prešetrenie pomerov. 63. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 26.09.2016 uviedla, že kolegyne viac krát navštívili domácnosť matky, ale nikto im neotvoril. Pri výsluchu maloletého boli zavolané s pani A. príslušníkmi ZVJS k dieťaťu, že je ovplyvňované matkou. Navrhla vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatria na posúdenie súčasného psychického stavu matky, či netrpí duševným ochorením a je schopná riadne sa starať o maloletého. 64. Okresná prokurátorka na pojednávaní dna 26.09.2016 súhlasila vzhľadom na vzniknutú situáciu s nariadením znaleckého dokazovania. 65. Zo správy X. Y. D. zo dňa 23.09.2016 súd zistil, že ich pomoc vyhľadala J.. A., na základe dlhotrvajúcej komunikačnej krízy s Z.. W. a nemožnosti dohodnúť sa na prijateľnej forme spoločnej starostlivosti o syna. Na maloletého vplýva zmena prostredia a nevhodná komunikácia medzi rodičmi. Maloletý chcel, aby bola na stretnutiach prítomná aj matka. Spolu s matkou absolvoval 5 stretnutí. Na záver R.. X. skonštatovala, že maloletý by sa rád vrátil domov, čím by získal istotu. S matkou rád robí tvorivé aktivity, matka ho dokáže emocionálne sýtiť a rozvíjať jeho schopnosti. S otcom rád športuje, je pre neho dôležitý pri vytváraní a dodržiavaní pravidiel. Maloletý naďalej zostáva v starostlivosti krízového strediska D., s cieľom zlepšiť vzájomné vzťahy a komunikáciu medzi všetkými členmi. 66. Z potvrdenia o návštevy školy zo dňa 6.4.2016 vyplýva, že J. W. (starší syn otca maloletého) bol v školskom roku 2016/2017 žiakom denného štúdia na Y. K. Š. D., Y. X, U.. 67. Otec vyčíslil náklady na bývanie (č. l. 324) vo výške 226,28 eur (elektrina, plyn, VaK, odvoz odpadu, internet a TV).
68. Z daňového priznania k dani z príjmom fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2015 súd zistil, že Z.. H. W. vykázal príjem zo živnosti vo výške 22.603,92 eur a z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaní vo výške 711,89 eur a výdavky zo živnosti vo výške 14.037,47 eur a z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaní vo výške 642,69 eur, základ dane vo výške 8.635,65 eur. 69. V pozmeňujúcom návrhu zo dňa 25.09.2016 otec navrhol maloletého K. zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov a to spôsobom presne zadefinovaným v jeho návrhu. Výživné počas trvania striedavej starostlivosti žiadal neurčiť. Za obdobie od 1.11.2015, keď bol maloletý predbežne zverený do starostlivosti otca, je matka povinná prispieť na výživu maloletého sumou 420,- eur (120,- eur mesačne) a za obdobie od 15.2.2016 do 25.9.2016 je matka povinná prispieť na výživu maloletého otcovi sumou 86,- eur. 70. Z výpisu z Katastra nehnuteľností č. XXXX zo dňa 27.6.2016 súd zistil, že J.. H. A. je vlastníčkou ? podielu nehnuteľnosti - garáže na parcele č. XXXXX/XX, v katastrálnom území W., K. U. - J..Č.. N.Z., K. U. Z.. 71. Zo správy (č.l. 396) zo dňa 29.11.2016 vyplýva, že maloletý navštevuje 2.A triedu na M. Š.X., U. X, U.. Má výborný prospech, nemá problémy s počítaním a čítaním, problémy mu robí gramatika a úprava písma. Zaujíma ho príroda, má dobré logické myslenie. V triede nie je veľmi obľúbený, nemá veľa kamarátov, nikto s ním nechce sedieť. Hrá a rozpráva sa so spolužiačkou H.. Po vyučovaní navštevuje ŠKD. Triedna učiteľka skonštatovala, že rodičia sa o prospech a správanie maloletého K. zaujímajú, ale každý sám. R. A.Á. rozprávala o komplikovanom vzťahu medzi rodičmi, pán W. sa o ich vzťahu nevyjadroval. Celú finančnú stránku zabezpečuje pán W.. Obaja rodičia sa zúčastnili uskutočnených rodičovských združení. 72. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného PhDr. Františkom Valúchom vyplýva, že maloletý má vytvorený silný emocionálny vzťah ku svojej matke. V jej prítomnosti sa cíti bezpečne a dobre. Rád sa s ňou hrá, chodí na výlety, rád s ňou trávi svoj čas a úprimne jej prejavuje svoju lásku a náklonnosť ako na verbálnej, tak aj somatickej úrovni. Otca vníma ako rodiča, ktorý sa o neho stará. V otcovej prítomnosti je maloletý rezervovaný v prejavoch citov k nemu. Mimo jeho prítomnosti o ňom hovorí, že je zlý, že ho nemá rád, lebo vybuchuje, kričí, nadáva jemu a jeho matke. Maloletý vníma emocionálny vzťah otca k nemu ako záporný, čo znamená, že si myslí, že ho otec nemá rád. Obaja rodičia sú psychicky spôsobilí a plne samostatne schopní vychovávať ich spoločného syna. Ich psychický stav nie je prekážkou vo výchove ich dieťaťa. Ani u jedného z rodičov maloletého K. sa nevyskytli žiadne príznaky psychickej poruchy alebo znaky psychiatrického ochorenia. Obaja rodičia nie sú schopní riešiť spory a ich konflikty racionálnym a konštruktívnym spôsobom. Ich hostilné prejavy či už na priamej, alebo latentnej úrovni sú signifikantnou prekážkou riešiť vlastné nezhody alternatívnym spôsobom, alebo konštruktívne. Svoje konflikty sa snažia riešiť výlučne silou formálnej alebo inštitucionálnej moci, prípadne silou vlastnou, bez ohľadu na toho druhého. Rodičia majú spoločné spomienky na minulé zážitky a situácie. Obaja rodičia však isté situácie prezentujú subjektívne odlišne až na nespochybniteľné fakty. Matka sa javí ako benevolentnejšia vo výchove. Je viac kamarátska, viac vo výchove povolí a skôr nekladie dôraz na pevne stanovené pravidlá. Otec sa javí ako zásadovejší a vyžadujúci dodržiavanie stanovených pravidiel. Zo záverov znalca PhDr. Františka Valúcha vyplýva, že najvhodnejšia forma starostlivosti o maloletého K. sa javí zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. Maloletý sa javí ako nedostatočne saturovaný kontaktom s matkou, ktorá je v súčasnosti pre neho najdôležitejšia osoba v jeho živote. V blízkosti matky sa cíti bezpečne. Ďalej sa javí, že je maloletý otcom presýtený a nemá potrebu byť s ním v pravidelnom styku. Znalec odporúčal zveriť maloletého K. do osobnej starostlivosti matky a otcovi ustanoviť styk s maloletým K. na každý druhý víkend od piatku poobedia do pondelku rána, s tým aby si maloletého preberali v škole, vzhľadom na pretrvávajúce nezhody rodičov maloletého. Znalec neodporúčal striedavú osobnú starostlivosť rodičov, nakoľko sa javí, že nie je v najlepšom záujme maloletého K., ktorý sa niekoľkokrát osobne vyjadril, že by chcel bývať s matkou. Maloletý K. prežíva frustráciu z nedostatku kontaktov s matkou. Súčasne sa striedavá osobná starostlivosť javí ako kontraproduktívna z dôvodov neschopnosti rodičov konštruktívne komunikovať, oslovovať sa krstným menom, prípadne si tykať, ako to býva bežne medzi rodičmi zaužívané. Rodičia v súčasnosti nie sú schopní vytvoriť maloletému K. dva rovnocenné domovy s konzistentnými výchovnými podmienkami a rovnakým, alebo podobným podnetným prostredím. Rodičia nie sú schopní dohodnúť sa ani na vzájomnom zdieľaní osobných vecí maloletého, v ktorých je maloletý oblečený a zabezpečiť tak maloletému pohodlné presúvanie sa medzi rodičmi bez toho, aby sa musel zakaždým zbaliť a prezliecť. 73. Z vyjadrenia otca k znaleckému posudku č. XX/XXXX vyplýva, že otec bol z výsledkov znaleckého dokazovania sklamaný, ale zároveň bol ochotný podriadiť sa návrhu znalca, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a aby on mal možnosť stretávať sa s maloletým každý druhý víkend od piatku poobede do pondelka rána, s tým že preberanie maloletého bude cez školu ako doteraz.
74. Matka maloletého sa so závermi znalca v plnom rozsahu stotožnila, nakoľko podľa nej potvrdzujú jej nemenné stanovisko o potrebe a správnosti zverenia dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, pričom takáto starostlivosť sleduje ten najlepší záujem dieťaťa. 75. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 4.11.2016, č.k. XX D. XXX/XXXX vplýva, že H. W., Q.. XX.XX.XXXX nadobudol nehnuteľnosť v k. ú. T., zapísanú na LV. č. XXXX - rodinný dom, sup. č. XXXXX na parc. č. XXXX/X v podiele 1/8. 76. Z prehľadu nákladov na maloletého K. vyčíslených otcom (č.l. 485) vyplýva, že priemerné mesačné náklady za obdobie od novembra 2015 do októbra 2017 boli vo výške 243,66 eur mesačne (z toho: 13,25 eur/zdravotné potreby, 45,63 eur/školské potreby, ŠKD, 23,- eur/krúžky, 26,13 eur/oblečenie, 18,91 eur/ športové potreby, 17,56 eur/hračky, 8,19 eur/kultúra, 80,- eur/strava, drogéria, 11,- eur/električenka). 77. Z potvrdenia o návštevy školy zo dňa 16.1.2018 vyplýva, že J. W. (starší syn otca) bol v školskom roku 2017/2018 žiakom denného štúdia na Y. K. Š. D., X. XX, U.. 78. Otec vyčíslil mesačné náklady na bývanie za rok 2015 vo výške 226,28 eur, za rok 2016 vo výške 203,07 eur, za rok 2017 vo výške 193,83 eur. 79. Otec doložil prehľad príjmov za roky 2012 až 2017, pričom čistý mesačný príjem za rok 2012 uviedol vo výške 871,50 eur, za rok 2013 vo výške 812,20 eur, za rok 2014 vo výške 789,97 eur, za rok 2015 vo výške 728,27 eur, za rok 2016 vo výške 651,44 eur, za rok 2017 vo výške 723,89 eur. 80. Z daňového priznania k dani z príjmom fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 súd zistil, že Z.. H. W. vykázal príjem zo živnosti vo výške 25.412,85 eur a z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaní vo výške 711,89 eur a výdavky zo živnosti vo výške 16.284,04 eur a z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaní vo výške 642,79 eur, základ dane vo výške 9.197,82 eur. 81. Z daňového priznania k dani z príjmom fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie za rok 2014 súd zistil, že Z.. H. W. vykázal príjem zo živnosti vo výške 24.552,31 eur a z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaní vo výške 643,86 eur, výdavky zo živnosti vo výške 14.950,20 eur a z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaní vo výške 642,99 eur, základ dane vo výške 9.602,98 eur. 82. Z daňového priznania k dani z príjmom fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 súd zistil, že Z.. H. W. vykázal príjem zo živnosti vo výške 20.390,41 eur, z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaní vo výške 703,35 eur, výdavky zo živnosti vo výške 12.346,07 eur a z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaní vo výške 697,54 eur, základ dane vo výške 8.050,15 eur. 83. Z vyjadrenia otca k jeho finančným a majetkovým pomerov zo dňa 16.10.2018 (č.l. 555-557) vyplýva, že otec po celý čas platil výživné, pričom matke prispel už 5 mesiacov pred narodením dieťaťa. V novembri 2015 mu bol maloletý K. predbežne zverený do jeho starostlivosti. Od tej doby neplatil výživné na maloletého matke ani matka jemu. Všetky náklady na maloletého ako škola, zdravotné potreby, krúžky, kurzy, oblečenie a obuv, hračky, športové potreby hradil sám. Ich výšku vyčíslil na sumu 244,- eur za mesiac. Od polovice februára 2016 bol maloletý v striedavej starostlivosti, pričom všetky náklady hradil otec. Od novembra 2017 je maloletý opäť u matky, s otcom sa nestretáva a od toho času otec prestal hradiť jeho náklady a ani matke neposielal výživné. To začal platiť od júla 2018 vo výške 120,- eur a platí ho až doposiaľ. Po smrti manželky 8.1.2016 dedičským konaním zdedil z jej podielu 1/8 domu a tak teraz vlastní 5/8 domu. Inak nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Od roku 2008 nevlastní ani motorové vozidlo, používa Škodu Felíciu ročník 2000, ktoré patrí jeho matke. V spoločnej domácnosti žije so svojim plnoletým synom. 84. Z výpisu z Katastra nehnuteľnosti č. XXXX zo dňa 02.10.2018 súd zistil, že J.. H. A. je vlastníčkou parcely registra "C" evidovaných na katastrálnej mape v k.ú. T., zapísaných na LV ako zastavané plochy a nádvoria. 85. Z výpisu z Katastra nehnuteľností č. XXXX zo dňa 02.10.2018 súd zistil, že J.. H. A. je vlastníčkou 1/1 podielu nehnuteľnosti - XXXX m2 ornej pôdy, v katastrálnom území F., K. F., K. Y.. 86. Z potvrdenia Daňového úradu Bratislava zo dňa 28.9.2018 vyplýva, že J.. H. A. podala dňa 13.6.2018 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za zdaňovacie obdobie 2017, v ktorom uviedla: príjmy 1.559,6 eur, základ dane 1.350,- eur, daň na úhradu 0,- eur. 87. Z potvrdenia Daňového úradu Bratislava zo dňa 28.9.2018 vyplýva, že J.. H. A. podala dňa 24.3.2017 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu A za zdaňovacie obdobie 2016, v ktorom uviedla: príjmy 2.528,64 eur, základ dane 2.189,93 eur, daň na úhradu 0,- eur. 88. Z potvrdenia Daňového úradu Bratislava zo dňa 28.9.2018 vyplýva, že J.. H. A. podala dňa 31.3.2016 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu A za zdaňovacie obdobie 2015, v ktorom uviedla: príjmy 954,69 eur, základ dane 826,80 eur, daň na úhradu 0,- eur. 89. Z potvrdenia Daňového úradu Bratislava zo dňa 28.9.2018 vyplýva, že J.. H. A. podala dňa 27.3.2013 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu A za zdaňovacie obdobie 2012, v ktorom uviedla: príjmy 278,88 eur, základ dane 278,88 eur, daň na úhradu 0,- eur.
90. Z psychologickej správy o spolupráci zo dňa 20.11.2018 vypracovanej R.. X. - psychologičkou vyplýva, že pani A. vyhľadala psychologickú pomoc v X. D. v júni 2016 a spolupráca naďalej pretrváva. Dôvodom bola snaha matky zabezpečiť psychologickú pomoc pre syna K. pri zvládaní traumy, ktorá sa udiala v minulosti, kedy podľa vyjadrenia matky došlo k nečakanému odobratiu syna od matky sociálnou kuratelou, zverenie syna do otcovej starostlivosti a následná komplikácia komunikácia s pánom W. - otcom ich spoločného syna K. pri spoločnej striedavej starostlivosti a výchove. O spoluprácu s X. D. požiadal aj otec, ktorý absolvoval spolu so synom niekoľko spoločných stretnutí. Prebehla medzi nimi otvorená vzájomná komunikácia, v ktorej K. povedal otcovi o svojich pocitoch, názoroch a túžbe byť opäť zverený matke. 91. Z úradného záznamu č. XXXX/XXXXXX (č.l. 630) vyplýva, že dňa 15.11.2018 sa pracovník ÚPSVaR dostavil do X. D. na Y. X za účelom rozhovoru s pani X., ktorá je psychologička a má v opatere maloletého K.. S matkou má maloletý K. vytvorený vrúcny vzťah založený na emočnej blízkosti, majú medzi sebou veľmi pevné puto a všetko čo sa deje s matkou vníma ako aj svoje vlastné ohrozenie. Striedanie domácnosti bolo extrémne zlé, kde sa rodičia vždy pred maloletým pohádali a využívali ho ako zbraň voči tomu druhému a to sa dialo každý týždeň, čo malo za následok, že maloletý zanevrel na otca. Maloletý nevyhľadáva pozornosť otca a nechce sa s ním stretávať. V minulosti si spoločne sadli a odkomunikovali situáciu a otec súhlasil so všetkým o čo ho syn požiadal. Odporúčaním R.. X. - psychologičky bolo, aby maloletý dokončil detstvo, užil si ho ako sa len dá a konečne uzavrel staré kapitoly, tým by sa mohol triezvo pozerať na svet a hodnotiť rodičov aj z iných strán. Bola toho názoru, že nútiť maloletého do čohokoľvek by mu len ubližovalo. 92. Znalec PhDr. František Valúch na pojednávaní dňa 16.1.2019 uviedol, že sa stretol s oboma rodičmi niekoľkokrát a následne aj s každým z rodičov. Stretol sa aj s maloletým K. v sprievode otca, kde sledoval interakciu medzi maloletým a otcom a neskôr pracoval s maloletým osamote. Na základe zozbieraných informácií vypracoval závery znaleckého posudku. Obaja rodičia disponujú nadpriemernou inteligenciou. Osobnostné charakteristiky vyšli podobné na úrovni ich správania a prežívania, čo bol jedným z dôvodov prečo rodičia nedokážu viesť konštruktívny dialóg. Na základe vykonaného znaleckého dokazovania dospel k záverom, že pre maloletého by bolo najvhodnejšie zverenie do osobnej starostlivosti matky a otcovi upraviť styk od piatku do nedele. Striedavú osobnú starostlivosť nepovažoval za vhodnú, keďže rodičia nevedia dieťaťu vytvoriť dva rovnocenné domovy s rovnakými výchovnými metódami. Ďalej uviedol, že je zarážajúce, že rodičia sa navzájom oslovujú priezviskami, čo určite negatívne vplýva na maloleté dieťa. 93. Na otázky kolízneho opatrovníka, znalec PhDr. František Valúch na pojednávaní dňa 16.1.2019 odpovedal, že na základe testov neboli preukázané u matky ani otca žiadne psychiatrické ochorenia. Matkin verbálny prejav súvisí s jej temperamentom, spôsobom jej vnímania a prežívania. Je to typ človeka, ktorý môže pôsobiť manipulatívnym prejavom, nesúvisí to s paranojou, ale s jej predstavami. 94. Na otázky okresnej prokurátorky, znalec PhDr. František Valúch na pojednávaní dňa 16.1.2019 odpovedal, že nie je pre dieťa dobré, keď sa s druhým rodičom nestretáva. Môže to byť vzdor zo strany otca, alebo iný infantilný prejav prežívania otca. Či je saturácia s matkou nasýtená, nevedel odpovedať. Dieťa potrebuje mať mužský a ženský vzor. Kontakt s druhým rodičom by mal byť. Rodičia by mali pochopiť, že svojim správaním svoje dieťa poškodzujú. Mali by navštevovať obaja individuálnu psychoterapiu. 95. Na otázky matky, znalec PhDr. František Valúch na pojednávaní dňa 16.1.2019 odpovedal, že mediácia, situáciu rodičov nevyrieši. Tá je vhodná, keď obe strany majú rovnaký cieľ. Terapia by mala byť zameraná na to, aby sa naučili byť dobrými rodičmi. 96. Otec na pojednávaní dňa 16.1.2019 uviedol, že dva roky fungovala striedavá starostlivosť, kedy si syn mohol vytvoriť s ním vzťah. Maloletý sa o ňom vyjadril, že je zlý človek a nechce s ním byť. V čase, keď bol maloletý u neho, bol s matkou denne v kontakte. Matka maloletého ho označuje ako pán W. a nie ako otec maloletého. Komunikácia s matkou je zdrojom permanentného stresu a konfliktu a znemožňuje mu normálny život. Absolvovali rôzne pohovory u psychológov ako aj mediáciu a k ničomu to neviedlo. Raz maloletého navštívil v škole, spýtal sa ho, či mu nie je za ním smutno, on odpovedal, že nie. Asi rok syna nekontaktoval. 97. Z daňového priznania k dani z príjmom fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018 súd zistil, že Z.. H. W. vykázal príjem zo živnosti vo výške 17.290,70 eur, z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaní vo výške 773,52 eur, výdavky zo živnosti vo výške 7.803,36 eur a z činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaní vo výške 683,07 eur, základ dane vo výške 9.577,79 eur. 98. Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 15.04.2019, č.k. XXP/XX/XXXX-XX výchovné opatrenie nenariadil. V predmetnej veci mal súd za to, že toto konanie stratilo svoje opodstatnenie a význam, a to vzhľadom na všetky doterajšie pokusy, ktoré neviedli k žiadnemu progresu vzájomnej komunikácie
medzi rodičmi. S rozhodnutím nenariadiť výchovné opatrenie súhlasili ako rodičia maloletého, tak aj kolízna opatrovníčka i okresná prokurátorka.
99. Zo správy ÚPSVaR zo dňa 18.9.2019 súd zistil, že pracovníkom sa nepodarilo vykonať sociálne šetrenie v domácnosti matky na adrese X.Á. XX, U. ani pohovor s maloletým K.. Zanechali na uvedenej adrese oznámenia o návšteve so žiadosťou o kontaktovanie. Následne sa snažili kontaktovať ju prostredníctvom mailu a viackrát aj telefonicky. 100. Z doloženého podania (č.l. 675) súd zistil, otec dobrovoľne platil v období od júla 2018 do septembra 2019 výživné vo výške 120,- eur. 101. Zo správy základnej školy zo dňa 12.11.2018 (č.l. 676) vyplýva, že maloletý K. Q. D. P. M. Š. v školskom roku 2017/2018 v druhom polroku do 3. ročníka. Je vychovávaný matkou, ktorá zabezpečuje všetky potreby maloletého. Do školy chodí pravidelne, včas a vhodne upravený, bezdôvodne školu nevynecháva. V učive dosahuje lepší priemer. O maloletého sa zaujíma výlučne matka, ktorá pravidelne navštevuje združenia rodičov, zaujíma sa o vzdelanie svojho syna a spolupracuje so školou. Maloletý Ondrej sa stravuje v školskej jedálni a navštevuje školský klub. Zúčastňuje sa aj na mimoškolských aktivitách a rád sa do nich aj zapája. 102. Otec na pojednávaní dňa 30.9.2019 žiadal dieťa zveriť matke, výživne určiť vo výške 132,- eur mesačne a styk upraviť každý druhý víkend od soboty do nedele. Od nariadenia predbežného opatrenia do novembra 2017 fungovala striedava osobná starostlivosť, avšak od novembra 2018 nemá so synom žiaden kontakt. Dobrovoľne platí 120,- eur mesačne. 103. Matka maloletého na otázky sudkyne na pojednávaní dňa 30.9.2019 (až po viacnásobných opakovaniach otázky) odpovedala, že súhlasí s tým, aby dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti, ak to bude pre neho najlepšie riešenie. K výživnému uviedla, aby súd prešetril pomery otca a vychádzal z toho, že keď sa malo dieťa narodiť, tak jej sľuboval, že jej bude platiť 333,- eur mesačne. Do predbežného opatrenia platil nepravidelne a rôzne sumy. Od septembra je zamestnaná, pričom odmietla súdu uviesť kde, pretože sa bojí, že bude prenasledovaná. Pracovnú zmluvu má na dobu neurčitú, príjem ešte nevedela uviesť. Je vlastníčkou starého bytu, má ešte domček na samote, kde nikto nebýva, ďalej podiel na záhrade a garáži. Žiadne ďalšie nehnuteľnosti nevlastní. Na otázku súdu, či má nehnuteľnosť v Čechách, odpovedala, že áno, na otázku prečo to zatajila, bola ticho. 104. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 30.9.2019 uviedol, že matka na žiadne výzvy nereagovala. K návrhu otca zveriť dieťa matke sa nevedel vyjadril, pretože ani samotná matka nevedela, či vlastne chce mať dieťa zverené do jej starostlivosti. Taktiež nevedel posúdiť, či sa dieťa nachádza v bezpečí, alebo nie, nakoľko matka neumožnila pracovníkom ÚPSVaR vstup do jej domácnosti a vykonanie pohovoru s maloletým. 105. Zo správy ÚPSVaR zo dňa 22.10.2019 súd zistil, že pracovníkom sa opakovane nepodarilo vykonať sociálne šetrenie v domácnosti matky na adrese X. XX, U. ani pohovor s maloletým K.. 106. Matka na pojednávaní dňa 06.11.2019 uviedla, že je zamestnaná na M. Š. N. ako triedna učiteľka piatakom. Jej príjem predstavuje cca 750,- eur netto mesačne. Zmluvu má na jeden rok. Učí matematiku, fyziku a etiku. Výdavky na syna predstavujú : alikvotnú časť na bývanie 170,- eur, strava v škole 20,- eur, strava doma cca 140,- eur, ŠKD 25,- eur, basketbal 40,- eur, kurzy plávania kam chodil niekoľko kurzov po sebe 50,- eur, elektrotechnický krúžok 12,- eur. Ďalej navštevuje kultúrne a spoločenské akcie. Pôjde aj na matematické sústredenie, ktoré stojí 50,- eur. Základné výdavky na jeho dopravu sú 15,- eur plus ďalšie výdavky na dopravu 15,- eur. Synov telefón stojí mesačne 25,- eur, vreckové 30,- eur. Ďalej mu platí kurzy ako plavecký kurz, snowboarding a podobne. Otec sa s dieťaťom nestretáva a neplatí nič navyše, oblečenie na dieťa stojí cca 150,- eur. Ďalej zakupuje rôzne výživné doplnky, maloletý pravidelne však žiadne lieky neužíva. Okuliare ju stáli 80,- eur plus opravy spolu cca 100,- eur. Ďalšie výdavky na drogériu, vybavenie do školy, ZRPŠ stojí 40,- eur ročne, učebnice ju stáli 60,- eur. Výživné vo výške 350,- eur by mohlo byť v možnostiach otca, pretože je IT-čkár a pracuje pre rôzne firmy. Poplatky za domácnosť predstavujú: služby za bývanie 140 ,- eur mesačne, elektrina 85,- eur, plyn 10,- eur mesačne, TV 24,- eur, poplatky a dane 12,- eur mesačne, dovolenka ju stále len na syna 700,- eur. Celkové náklady na syna môžu byť cca 700,- eur mesačne. Ďalej matka uviedla, že v čase keď bolo dieťa u otca kupovala synovi oblečenie, jedlo, električenku. Nosila mu každý deň jedlo do školy, kupovala časopisy, hračky, telefón. Otec si necháva prídavky na dieťa. Veci nedokladovala len preto, že jej nikto nepomohol. 107. Otec na pojednávaní dňa 06.11.2019 uviedol, že všetko čo uviedla matka je asi 10 percent pravda. Matka doteraz nedoložila súdu nič, len daňové priznania za 5 rokov, ktoré boli nulové. Za absurdné považoval matkou vyčíslené výdavky na maloletého. Dva roky čo bol u neho, platil všetky jeho výdaje a to v priemere 244,- eur mesačne v čom bol napríklad bicykel aj plavecký kurz a podobne. Matka za tie dva roky neplatila vôbec nič, iba okuliare a basketbalový krúžok. Výživné v sume 350,- eur je viac ako 100
percent reálnych nákladov. Od novembra 2017 do júla 2018 neplatil nič, keďže ani matka sa nepodieľala dva roky na výžive syna nijakým spôsobom. Otec ďalej uviedol, že je evidentne, že matka má zdroje príjmu, ktoré nijako nedokladuje a nezdaňuje. Pravidelne chodí k moru, na lyžovačky a podobne. Za adekvátne výživne považoval sumu 132,- eur mesačne, styk s maloletým upraviť nežiadal. 108. Okresná prokurátorka na pojednávaní dňa 06.11.2019 uviedla, že styk otca s maloletým by mal byť upravený aj napriek tomu, že ho otec upraviť nechce. Reálne výživné na jedného rodiča na piataka je cca 150,- až 200,- eur. Navrhla preto, aby dieťa bolo zverené matke, výživné bolo určené v sume 150,- až 200,- eur a styk vzhľadom na žiadosť otca navrhla neupravovať. 109. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 06.11.2019 uviedol, že matka reálne nemala záujem vykonať šetrenie v jej domácnosti, buď nereagovala alebo veľmi neurčito. Jej vyjadrenia ohľadom zverenia do jej starostlivosti boli veľmi neurčité. Až na nátlak súdu sa vyjadrila, že si nechá dieťa zveriť do svojej starostlivosti. Ďalej uviedol, že otec by si mal zvážiť svoje rozhodnutie ohľadom styku, antipatie smerom k matke by nemali ovplyvňovať jeho kontakt so synom. Maloletého odporúčal zveriť do starostlivosti matky aj na základe znaleckého posudku. Styk by mal byť upravený aspoň jedenkrát do mesiaca. Vyčíslená suma 750,- eur mesačne na 10 ročné dieťa je premrštená. Výšku výživného navrhol v sume 150,- eur, kde by bol priestor na ďalšie zvyšovanie. 110. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 111. Podľa prvej vety § 36 ods. 1 cit. zákona rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. 112. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 113. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 114. Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 115. Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 116. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 117. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 118. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 119. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 120. Podľa článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa prijatého dňa 20. novembra 1989 v New Yorku podpísaného v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v New Yorku 30. septembra 1990, ktorý pre Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku nadobudol platnosť v súlade so svojim článkom 49 ods. 2 dňom 6. februára 1991 štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 121. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť
rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc na vyššie uvedené faktory ako i s ohľadom na to, že so zverením dieťaťa do starostlivosti matky súhlasili všetci účastníci konania, súd rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Počas konania súd zvažoval aj na základe návrhu otca zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, avšak otec vzhľadom na postoj a správanie matky, na výchovu dieťaťa rezignoval. 122. O zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa, súd rozhodol tak, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov rozhodovať o dieťati. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý rodič samostatne, v iných podstatných veciach sú rodičia povinní sa dohodnúť. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami a toto právo patrí obom rodičom. 123. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa, ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. 124. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd dospel k záveru, že návrh matky v časti určenia výživného, je čiastočne dôvodný. Rodičia maloletého K. nie sú manželia ani partneri, nikdy nemali spolu vážnejší vzťah. Otec maloletého mal s matkou krátkodobý milostný vzťah, z ktorého sa narodil spoločný syn K.. Otec žije v spoločnej domácnosti s 19 ročným synom, dňa 8.1.2016 mu zomrela manželka. Je živnostník, podniká ako počítačový správca. Jeho čistý príjem za rok 2012 predstavoval sumu 871,50 eur, za rok 2013 sumu 812,20 eur, za rok 2014 sumu 789,97 eur, za rok 2015 sumu 728,27 eur, za rok 2016 sumu 651,44 eur a za rok 2017 sumu 723,89 eur. Mesačné náklady na bývanie vyčíslil za rok 2015 vo výške 226,28 eur, za rok 2016 vo výške 203,07 eur, za rok 2017 vo výške 193,83 eur. Po smrti manželky 8.1.2016 dedičským konaním nadobudol z jej podielu 1/8 domu a teraz vlastní 5/8 domu. Inak nevlastní žiadny nehnuteľný majetok a ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Od roku 2008 nevlastní ani motorové vozidlo, používa Škodu Felíciu ročník 2000, ktoré patrí jeho matke. Matke maloletého prispel pred pôrodom sumou 997,- eur na výdavky spojené so zaobstaraním výbavičky pre maloletého. V novembri roku 2015 mu bol maloletý K. predbežne zverený do jeho starostlivosti, od tejto doby neplatil výživné na maloletého matke ani matka jemu. Všetky náklady na maloletého ako škola, zdravotné potreby, krúžky, kurzy, oblečenie a obuv, hračky, športové potreby hradil sám. Ich výšku vyčíslil na sumu 244,- eur za mesiac. Od polovice februára roku 2016 bol maloletý v striedavej starostlivosti, pričom všetky náklady hradil otec. Od novembra 2017 je maloletý opäť u matky, s otcom sa nestretáva a od toho času otec prestal hradiť jeho náklady a ani matke neposielal výživné. To začal platiť od júla 2018 vo výške 120,- eur a platí ho až doposiaľ. 125. Matka maloletého dlhodobo nepracovala odvolávajúc sa na prebiehajúce predmetné konanie, ktoré ju enormne zaťažovalo. Súdu nedoložila žiadne doklady, ktoré by sa týkali jej zamestnania, príjmu, len daňové priznania za 5 rokov s daňovou povinnosťou vo výške 0,- eur. Na pojednávaní dňa 06.11.2019 uviedla, že je zamestnaná na M. Š.X. N. ako triedna učiteľka piateho ročníka. Jej príjem predstavuje cca 750,- eur netto mesačne. zmluvu má uzatvorenú na jeden rok. Maloletý K. bol v školskom roku 2019/2020 žiakom 5. ročníka na P. M. Š., povinnú školskú dochádzku nastúpil v školskom roku 2015/2016. Celkové náklady na syna matka vyčíslila vo výške cca 700,- eur mesačne (z toho: 170,- eur/bývanie, 20,- eur/ strava v škole, 140,- eur/strava doma, 25,- eur/ŠKD, 150,- eur /oblečenie, 25,- eur/mobil, 30,- eur/ vreckové, 30,- eur/cestovné, 110,- eur/ krúžky a mimoškolské aktivity). Poplatky za domácnosť vyčíslila vo výške 271,- eur (z toho: služby za bývanie 140 ,- eur mesačne, elektrina 85,- eur, plyn 10,- eur mesačne, TV 24,- eur, poplatky a dane 12,- eur mesačne). 126. Matka je vlastníčkou bytu na X. I. XX T. U., kde aktuálne býva spolu s maloletým. Titulom dedenia nadobudla spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie W.
(podiel 1/1242) a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX katastrálne územie W. v podiele 1/3. Vlastní aj rodinný dom v k.ú. Vinohrady, kde momentálne nikto nebýva a až po dotaze súdu priznala nehnuteľnosť v Čechách- trojizbový byt v R., ktorého je výlučnou vlastníčkou. 127. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výživnom pre maloleté dieťa v rovnakej miere (berúc v úvahu, ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa na plnení výživného aj nad rámec) súd upravil vyživovaciu povinnosť otca za obdobie od 22.06.2012 do 30.10.2015 v sume 100,- eur mesačne a od 01.11.2017 v sume 150,- eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Súd upravil výšku výživného v dvoch časových obdobiach a to od podania návrhu. t.j. od 22.06. 2012 do 30.10. 2015 (t.j. do času kedy bolo dieťa predbežným opatrením dočasne zverené do starostlivosti otca). V časovom období do 30. 10. 2015 maloletý navštevoval predškolské zariadenie a v školskom roku 2015/2016 nastúpil do prvého ročníka základnej školy. Výživné v sume 100,- eur mesačne teda zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa v predškolskom veku ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. V čase od 30.10. 2015 sa maloletý nachádzal na základe neodkladného opatrenia (predtým predbežného opatrenia) v starostlivosti otca a od februára 2016 v striedavej osobnej starostlivosti na základe dohody oboch rodičov. Otec platil matke dobrovoľne od júna 2012 pravidelne 100,- eur ako výživné na maloleté dieťa, pričom od 30.10. 2015 kedy dieťa prevzal do osobnej starostlivosti neplatil matke nič a taktiež ani v období keď sa realizovala striedava osobná starostlivosť. Otec začal matke opätovne platiť výživné až od júla 2018 a to v sume 120,- eur mesačne, ktoré hradí až doposiaľ. Dieťa sa nachádza v starostlivosti matky od novembra 2017, pričom otec odôvodňoval platenie výživného od júla 2018 tým, že ani matka sa dva roky nepodieľala na výžive dieťaťa nijakým spôsobom a to považoval za kompenzáciu. 128. Výšku mesačných výdavkov na maloletého, vyčíslenú matkou v sume 700,- eur, považoval súd za neprimeranú a vysoko nadhodnotenú. Je pochopiteľné, že rodič sa snaží zabezpečiť pre svoje dieťa len to najlepšie, musí však brať do úvahy aj svoje finančné možnosti a potreby dieťaťa tak zreálniť na akceptovateľnú a únosnú mieru. Mimoriadne výdavky matka nijako nešpecifikovala ani reálnu existenciu takýchto výdavkov nijako nezdokladovala. Množstvo krúžkov a aktivít dieťaťa sú rozhodnutím matky a nemožno spravodlivo požadovať od otca, aby sa podieľal na výdavkoch, o odôvodnenosti ktorých možno pochybovať. Je nepochybné, že maloletému vznikajú bežné náklady na stravu, ošatenie, nákup hygienických potrieb a pod., a ak dieťa navštevuje základnú školu, vznikajú aj ďalšie výdaje spojené so školskými pomôckami a náklady na úhrady poplatkov v škole, avšak v tejto súvislosti treba poznamenať, že tieto výdavky sú len bežnými výdavkami na dieťa vo veku maloletého, pričom suma požadovaná matkou nebola v konaní ničím reálne preukázaná. Z vykonaného dokazovania je taktiež zrejmé, že majetkové pomery matky sú ďaleko lepšie ako majetkové pomery otca. Matka okrem bytu v ktorom reálne býva, vlastní ďalšie objekty, ktoré môže prenajímať a mať z prenájmu príjem. Matka na dotazy, ako predmetné nehnuteľnosti využíva, podávala súdu neúplné a skreslené informácie, pričom nehnuteľnosť v R. úplne súdu zatajila. Je teda pravdepodobné, že jej reálny príjem je ďaleko vyšší ako sama uvádza.
129. Je v záujme dieťaťa aby malo vytvorený stabilný vzťah s oboma rodičmi a bolo teda rešpektované právo dieťaťa na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, najmä na ust. čl.8 ods.1 Dohovoru v zmysle ktorého dieťa má právo na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov v súlade so zákonom. V čl.9 bod 3 sa uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Dieťa má teda právo prejavovať svoje city ku každému z rodičov slobodne a bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. 130. Súd výrazne apeluje na oboch rodičov aby rešpektovali rolu druhého rodiča v živote dieťaťa a aby sa snažili komunikovať racionálne, konštruktívne bez akýchkoľvek osobných invektív voči sebe. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že vťahovaním dieťaťa do vzájomných konfliktov rodičov, je dieťa vystavované záťažovým situáciám, ktoré nie je schopné, vzhľadom na svoj vek racionálne spracovať, cíti sa bezmocné, bez pocitu istoty a bezpečia, čo môže v budúcnosti viesť k vážnemu ohrozeniu zdravého fyzického i psychického vývinu dieťaťa . V súčasnosti je situácia taká, že otec na stretávanie sa s dieťaťom, vzhľadom na veľmi komplikovaný vzťah s matkou maloletého, rezignoval. Táto situácia však nie je optimálna a je potrebné, aby si najmä matka uvedomila, že rola otca je v živote jej syna nenahraditeľná a mala by preto dieťa viesť k úcte k druhému rodičovi a stretnutia s ním podporovať. Otec v súčasnosti rešpektuje názor dieťaťa, kedy maloletý deklaruje, že o stretnutia s otcom nemá záujem, a teda na základe uvedeného a žiadosti rodičov, súd styk otca so synom neupravoval.
131. Matka žiadala určiť výživné od narodenia dieťaťa. V tejto časti súd návrh matky ako nedôvodný zamietol, nakoľko matka nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce priznanie výživného 3 roky spätne od podania návrhu a taktiež s poukazom na to, že predmetné konanie inicioval otec, a to s primárnym cieľom úpravy styku. Matka mala možnosť si nárokovať výživné od otca samostatným návrhom skôr ako podal návrh otec, čo však neurobila, pričom jej v tom nebránila žiadna vážna prekážka. 132. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého počnúc dňom podania návrhu do 30.10. 2015 (kedy prevzal mal. do osobnej starostlivosti na základe predbežného opatrenia) v sume 100,- eur mesačne. Nakoľko v uvedenom období otec pravidelne matke uhrádzal na výživu dieťaťa 100,- eur, zročné výživné za toto obdobie nevzniklo. 133. Ďalej súd uložil otcovi platiť výživné v sume 150,- eur mesačne od 1.11. 2017 (od kedy matka začala reálne vykonávať výlučnú osobnú starostlivosť), čím ku dňu 30.11. 2019 vzniklo zročné výživné v sume 1410,- eur, ktoré je otec povinný zaplatiť matke do 30.06.2020. Od júla 2018 otec pravidelne platí výživné v sume 120,- Eur mesačne, t.j. rozdiel medzi súdom určeným výživným a výživným reálne hradeným otcom, predstavuje sumu 30,- eur. V čase od 1.11. 2017 do júla 2018 otec výživné nehradil s odôvodnením kompenzácie za obdobie kedy sa dieťa nachádzalo v starostlivosti otca a matka na výživu maloletého otcovi nijako neprispievala. Zročné výživné teda predstavuje sumu 300,- eur za rok 2017 (mesiace november a december, t.j. 2x 150,-eur), za obdobie od januára 2018 do júna 2018 (vrátane) sumu 900,-Eur (t.j. 6x 150,-), za obdobie od júla 2018 do decembra 2018 sumu 180,- (t.j. 6 mesiacov x 30,-Eur - otec v tomto období už hradil 120,- eur dobrovoľne), a za obdobie od januára 2019 do novembra 2019 sumu 330,- Eur (11 mesiacov x 30,- Eur). Celkovo zročné výživné predstavuje sumu 1710,-Eur pričom vzhľadom na to, že matka v období, kedy bol maloletý v starostlivosti otca neplatila žiadne výživné ( 3 mesiace) súd započítal sumu 300,- Eur (3x 100,- Eur), čím vzniklo konečné zročné výživné v sume 1410,- Eur. 134. Časové obdobie približne pol roka je dostatočné na to, aby bolo zročné výživné uhradené v celom rozsahu, a to s ohľadom na príjem otca, jeho schopnosti a možnosti ako i majetkové pomery. 135. Na záver súdu nedá neuviesť a poukázať na správanie matky počas celého konania, kedy výraznou mierou prispievala k predlžovaniu konania, pričom počas celého obdobia vedenia konania nebola ochotná sprístupniť kolíznemu opatrovníkovi jej domácnosť na šetrenie pomerov. Taktiež na pojednávania chodila opakovane nepripravená, dôkazy, ktoré mala súdu na jeho žiadosť doručiť, opakovane nepriniesla. Taktiež vedenie pojednávaní s matkou bolo veľmi problematické, keď na otázky súdu neodpovedala, resp. odpovedala veľmi vágne a komplikovane. Matka opakovane uvádzala, že celé konanie zle vplýva na dieťa i na ňu samotnú, a to i v období kedy bolo už jasné, že súd v podstate bude rozhodovať iba o výživnom, keďže otec na starostlivosť o dieťa rezignoval. Je teda otázne, prečo bolo dieťa matkou stresované konaním a ako jej vlastné správanie a vnímanie role otca v živote maloletého, malo konečný vplyv na vzťah dieťaťa k otcovi, ktorý sa počas konania výrazne negatívne zmenil. Hoci v súčasnej dobe má súd pochybnosť o rodičovských kompetenciách matky, vzhľadom na závery znaleckého dokazovania a postoj otca dieťaťa, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Matka by si však mala uvedomiť, že dieťa nie je jej "hračkou" a najmä v období, kedy bude dieťa v adolescentnom veku, bude prítomnosť otca v živote dieťaťa nanajvýš potrebná. Z celkového hodnotenia záujmu dieťaťa, bude preto v budúcnosti potrebné zhodnotiť záujem dieťaťa z globálneho pohľadu a v prípade, ak matka nepreukáže svoju rodičovskú spôsobilosť, bude nutné uvažovať o zmene zverenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.