Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-124-2016.pdf
PDF · 120.23 KB
No categories available
14Csp/124/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s. r. o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpený spoločnosťou: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Branislav Jakubčák, proti žalovanej: W. O., A.. XX. XX. XXXX, S. W. N.. A.M. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 151,63 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 77,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 19,99 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 20,57 Eur od 26.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 19,30 Eur od 26.01.2014 do zaplatenia a zo sumy 17,40 Eur od 26.02.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú doručil Okresnému súdu Levice (ďalej len „súd“ alebo „okresný súd“) dňa 26. 10. 2016 prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáha uloženia žalovanej povinnosť zaplatenia sumy 151,63 Eur spolu s príslušenstvom, ako bol vyčíslený v doplnení originálu elektronického podania a to titulom neuhradených faktúr za poskytnuté služby a účtované poplatky zo strany právneho predchodcu žalobcu.
2. O žalobe rozhodol okresný súd pôvodne platobným rozkazom č. k. 14Csp/124/2016-33 zo dňa 29. 03. 2017, ktorý nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk. Okresný súd preto platobný rozkaz zrušil uznesením č. k. 14 Csp/124/2016 - 41 zo dňa 02. 05. 2017, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 06. 2017. Vykonaným šetrením pobytu žalovanej nebola zistená aktuálna adresa pobytu, na ktorej sa žalovaná zdržiava a z ktorej si môže preberať zásielky súdu. Po zmene právnej úpravy okresný súd doručoval žalobu žalovanej v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Takýmto spôsobom bola žalovanej žaloba doručená dňa 28. 07. 2017. Žalovaná bola vyzvaná na vyjadrenie sa k žalobe - uznesením č. k. 14 Csp/124/2016 -51 zo dňa 09. 08. 2017 spolu s ktorým bola žalovanej doručovaná aj žaloba spolu s prílohami, potvrdenie o prijatí ako aj poučenie pre spotrebiteľa. Uvedené listinné doklady súd doručoval žalovanej na adresu jej trvalého pobytu. Zásielka sa však vrátila súdu dňa 14. 08. 2017
nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa - „adresát neznámy“. V súlade s ustanovením § 111 ods. 3 CSP sa týmto dňom považuje zásielka za doručenú. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Následne okresný súd o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 14Csp/124/2016 -58 zo dňa 04.10.2017, ktorým žalobu zamietol a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. V danom prípade súd pri aplikácii vtedy platného a účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na ktorý súd prihliadol ex offo, považoval nárok za premlčaný, čo viedlo súd k zamietnutiu žaloby. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd Nitra (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 8Co/96/2018 -90 zo dňa 13.06.2019 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.08.2019.
4. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie prihliadol v konaní na premlčanie v zmysle ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, o ktorom Ústavný súd SR rozhodol, že je protiústavné, bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie z tohto dôvodu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a ďalšie rozhodnutie s tým, že na premlčanie bude súd prihliadať len na námietku žalovanej. Zároveň je povinnosťou súdu vysporiadať sa aj s námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní.
5. S prihliadnutím na námietky žalobcu vo vzťahu k účinnosti odstúpenia od zmluvy, súd vyzval žalobcu na predloženie dokladu preukazujúceho či listinný doklad predložený do konania samotným žalobcom označený ako odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa dostal, resp. nedostal do sféry dispozície žalovanej. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že súdu prvej inštancie bolo okrem iného spolu s návrhom na začatie konania, doručená aj listina označená ako odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Jedná sa o listinný doklad, ktorý bol súčasťou zmluvnej dokumentácie, ktorá bola žalobcovi odovzdaná právnym predchodcom žalobcu v súvislosti s postúpením pohľadávky voči žalovanému. Žalobca poukázal nato, že ani v návrhu na začatie konania netvrdil, že došlo k účinnosti odstúpenia od zmluvy, ani že by sa tak stalo v dôsledku nejakého konkrétneho úkonu, ani že by sa tak stalo v nejaký konkrétny deň. Žalobca zároveň poukázal na aj na text Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v spojení s jej prílohami, ktorá taktiež neobsahuje tvrdenie ohľadom odstúpenia od zmluvy. Ďalej uviedol, že ani žalovaná netvrdí, že by došlo k účinnosti odstúpenia do zmluvy, resp. že by sa tak stalo v dôsledku nejakého konkrétneho úkonu. Vzhľadom k uvedenému žalobca súdu oznámil, že nie je možné predložiť doklad preukazujúci doručenie listiny - odstúpenie od zmluvy žalovanej. Žalobca ďalej poukázal aj na pasivitu žalovanej a s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/1207/2007 poukázal aj na to, že aj ochrana spotrebiteľa musí mať svoje medze. Pre úplnosť žalobca ešte dodal, že zo strany žalovanej neeviduje žiadnu platbu, ktorá by súvisela s nárokom žalobcu tak, ako bol uplatnený.
6. V danom prípade sa jedná o spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, pričom sa zároveň jedná aj o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu okresný súd postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 297 písm. b) CSP vyhlásil dňa 27. 11. 2019 v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke okresného súdu dňa 08. 11. 2019.
7. Okresný súd rozhodol o podanej žalobe žalobcu na základe predložených listinných dokladov a to: zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14. 01. 2013 (ďalej len „Zmluva“), dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14. 01. 2013 (ďalej len „Dodatok“), žiadosť o zmenu zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14. 01. 2013, súhlas so spracúvaním údajov Účastníka na marketingové účely Žiadosť o začlenenie /vyčlenenie do/z databázy zo dňa 14. 01. 2013, identifikačné údaje účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov so spoločnosťou Slovak Telecom, a. s., odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29. 09. 2014, faktúra č. 7312952099 s dátumom splatnosti 25. 12. 2013 na sumu 25,56 € (ďalej faktúra č. 1), faktúra č. 7311700690 s dátumom splatnosti 25. 11. 2013 na sumu 44,78 € (ďalej faktúra č. 2), faktúra č. 7400210735 s dátumom splatnosti 25. 01. 2014 na sumu 44,09 € (ďalej faktúra č. 3), faktúra č. 7401402036 s dátumom splatnosti 25. 02. 2014 na sumu 37,20 € ( ďalej faktúra č. 4), oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 09. 2015 a vyjadrenie žalobcu zo dňa 25. 11.2019.
8. Z uvedených listinných dokladov, obsahu žaloby, ako aj z obsahu celého spisového materiálu, okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Spoločnosť Slovak Telecom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469 (ďalej len „právny predchodca žalobcu“), dňa 14. 01. 2013 uzatvorila so žalovanou Zmluvu spolu s Dodatkom. Právny predchodca žalobcu je telekomunikačný operátor, ktorý ponúka jednotlivcom, domácnostiam a firemným zákazníkom produkty a služby pevnej i mobilnej siete, služby internetového pripojenia, možnosti sledovania televízie a iné služby, kedy právny predchodca žalobcu poskytuje služby i podľa zákona č. 610/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy a dodatku právny predchodca žalobcu poskytoval v zmluve a dodatku vymedzené služby (program NAJ 200) a žalovaná mala uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo 911 831 557. Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanej faktúrami č. 1- 4 spolu sumu 151,63 €, ktorú však žalovaná neuhradila aj napriek výzvam zo strany právneho predchodcu žalobcu. Žalobca predložil do konania aj listinný doklad - odstúpenie od zmluvy, z ktorého vyplýva, že ešte právny predchodca žalobcu v účtovných dokladoch zistil, že žalovaná neuhradila splatné faktúry za užívanie verejných elektronických komunikačných služieb, poskytovaných prostredníctvom mobilnej siete, z ktorého dôvodu právny predchodca žalobcu mal odstúpiť od Zmluvy s účinnosťou od 06. 10. 2014 a to z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Odstúpenie od zmluvy obsahuje aj zoznam 5 - tich neuhradených faktúr po splatnosti, ktorých suma spolu predstavuje 199,43 € ( štyri faktúry z nich tvoria predmet tohto konania). Žalobca však v odvolaní, ako aj v poslednom vyjadrení uvádza, že takýto doklad bol síce do konania doložený, ale v žalobe nebolo tvrdené, že došlo k účinnosti odstúpenie od zmluvy, ani že by sa tak stalo v dôsledku nejakého konkrétneho úkonu, ani že by sa tak stalo v nejaký konkrétny deň. Ďalej poukázal na podmienku účinnosti doručenia odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane, čo sa však podľa žalobcu nestalo. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, v konaní nevzniesla námietku premlčania. Žalobca oznámil súdu, že v priebehu konania žalovaná nevykonala žiadne úhrady dlžnej sumy.
9. Keďže zmluvu uzatvoril so žalovanou právny predchodca žalobcu, okresný súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorá vyplýva z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 04. 09. 2015, v ktorom právny predchodca žalobcu oznamuje žalovanej postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z 5 -tich faktúr, z ktorých štyri tvoria predmet tohto konania a to práve na žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi bola postúpená pohľadávka voči žalovanej vyplývajúca z neuhradených faktúr, od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok v tomto konaní.
10. V konaní je nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu Zmluvy a Dodatku so zmluvnými podmienkami tak, ako sú uvedené v zmluve spolu s dodatkom (v spise na č. l. 5-7). Túto skutočnosť nespochybňovala ani sama žalovaná, ktorá nespochybňovala ani fakturované sumy vo faktúre č. 1 až 4. Žalobca v odvolaní namietal platnosť odstúpenia od zmluvy s tým, že poukázal aj na to, že odstúpenie od zmluvy nepotvrdila ani žalovaná. Okresný súd vo svojom prvom rozhodnutí konštatoval platné odstúpenie od zmluvy a následne pri aplikácii teraz už zrušeného ustanovenia § 5b citovaného zákona dospel k názoru, že uplatnený nárok je premlčaný. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že je potrebné posúdiť platnosť odstúpenia od zmluvy z pohľadu ustanovení § 48 ods. 1,2 OZ a § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. a na premlčanie prihliadnuť len na námietku žalovanej. V konaní bolo sporné, či právny predchodca žalobcu od zmluvy odstúpil platne, t. j. či bol dodržaný postup v zmysle citovaných zákonných ustanovení, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukazoval aj odvolací súd.
11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme
12. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
13. Podľa § 44 ods. 8 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
14. Podľa § 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
15. Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
16. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
17. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
22. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
23. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
26. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
27. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
28. Z obsahu zmluvy, označenia zmluvných strán je jednoznačné, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy bol daný právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Žalovaná má preto v spore postavenie spotrebiteľa. Túto skutočnosť nespochybňoval ani sám žalobca a uvedené vyplýva aj zo samotného označenia žalovanej v zmluve - fyzická osoba identifikovaná len rodným číslom. Na jednotlivé ustanovenia zmluvy sú preto aplikované príslušné ustanovenia OZ, ktorými sa zabezpečuje právna ochrana spotrebiteľa ako jedna z priorít oblasti záujmu nielen práva Európskej únie ale aj Slovenského právneho poriadku.
29. Zákonná úprava OZ umožňuje účastníkovi zmluvy odstúpiť od zmluvy len za predpokladu, že je to ustanovené v zákone, alebo dohodnuté účastníkmi. Z citovaných ustanovení zákona o elektronických komunikáciách vyplýva, že tento zákon umožňuje „podniku“ - v danom prípade pôvodný veriteľ, odstúpiť od zmluvy za zákonom stanovených podmienok. Z predloženého listinného dokladu vyplýva, že pôvodný veriteľ aj využil toto právo a od zmluvy mienil odstúpiť - viď doklad označený ako odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 29.09.2014 (č. l. 18). V konaní (v podanom odvolaní ) ale žalobca spochybňoval platnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že v návrhu nikdy netvrdil, že k odstúpeniu od zmluvy došlo, ako aj nebolo preukázané účinné doručenie daného odstúpenia žalovanej. Právny predchodca žalobcu pristúpil k odstúpeniu od zmluvy z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti, čo jednoznačne vyplýva z uvedeného listinného dokladu. Sám právny predchodca žalobcu v odstúpení poukazoval na citované ustanovenia zákona o elektronických komunikáciách ako aj časť III. článku 6, bodu 8 písm. b/ všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s.. Z uvedeného dokladu vyplýva, že k odstúpeniu od zmluvy malo dôjsť s účinnosťou od 06.10.2014. Posledná faktúra, ktorou právny predchodca fakturoval žalovanej protihodnotu za poskytnuté služby, bola s dátumom splatnosti 25.02.2014 (ostatné boli splatné ešte pred týmto obdobím). Na faktúru znejúcu na sumu 47,80 Eur s dátumom splatnosti 25.08.2014 (ktorá nie je ani predmetom tohto konania) nie je potrebné vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy prihliadnuť, pretože uvedenou faktúrou bola žalovanej fakturovaná zmluvná pokuta, teda nie cena za poskytnuté služby. Pokiaľ právny predchodca žalobcu datoval odstúpenie od zmluvy dňom 29.09.2014, bola naplnená zákonná podmienka oprávňujúca podnik (právneho predchodcu žalobcu) na uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy v zmysle citovaného § 44 ods. 8 písm. b/ zákona a síce - dôvod nezaplatenie ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni ich splatnosti. Ďalšou zákonnou podmienkou je aj samotné doručenie odstúpenia od zmluvy druhej zmluvnej strane, čo v konaní preukázané listinnými dokladmi zo strany žalobcu nebolo. Odstúpenie od zmluvy ako jednostranný adresný právny úkonom však nadobúda právnu účinnosť až vtedy, ako sa dostane do dispozičnej sféry adresáta, pričom žalobca tvrdil, že sa tak nestalo.
30. Tu súd poukazuje však na tú skutočnosť, že pokiaľ žalobca uvedený doklad - odstúpenie od zmluvy predložil do konania spolu so žalobou, súd ho doručoval žalovanej spolu s ostatnými listinnými dokladmi, ako aj spolu so žalobou. Pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení CSP bolo dané odstúpenie od zmluvy doručené žalovanej dňa 14.08.2017 (č. l. 52), ktorým dňom je možné považovať odstúpenie od zmluvy za účinne doručené. S prihliadnutím na dátum doručenia samotného odstúpenia od zmluvy žalovanej je ale zrejmé, že sa tak stalo až po tom, ako pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku žalovanej práve žalobcovi. Na uvedenú skutočnosť musel súd rovnako prihliadnuť vo vzťahu k vyriešeniu ďalšej podmienky, či pôvodný veriteľ bol v čase doručenia samotného odstúpenia od zmluvy ešte oprávneným subjektom k takémuto jednostrannému právnemu úkonu.
31. Ak k postúpeniu pohľadávky došlo ešte v roku 2015 (č. l. 11), pôvodný veriteľ v roku 2017 nemohol účinne odstúpiť od zmluvy, pretože v tomto čase už nebol nositeľom takého práva, ktoré by ho k tomu oprávňovalo a to práve z dôvodu postúpenia pohľadávky. Ak zákonná úprava výslovne uvádza, že odstúpiť od zmluvy môže výlučne len oprávnená osoba, s prihliadnutím na postúpenie pohľadávky, je jednoznačné, že v čase doručenia samotného odstúpenia od zmluvy žalovanej, spoločnosť Slovak Telekom takouto oprávnenou osobou už nebola. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, avšak nie z dôvodu nedoručenia samotného odstúpenia od zmluvy, ktoré bolo preukázateľne doručené žalovanej v priebehu konania, ale z dôvodu, že v čase samotného doručenia už pôvodný veriteľ nebol oprávnenou osobou na to, aby mohol od zmluvy odstúpiť. Súd nepopiera tvrdenia žalobcu, že žalovaná je v konaní pasívna, k žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadrila, avšak uvedené vyplýva zo samotnej procesnej situácie, kedy nebolo možné žalovanej doručiť zásielky, pretože jej pobyt nie je známy a žaloba spolu s prílohami jej boli doručené len s fikciou doručenia, aj keď sa žalovaná o tom nedozvedela. Z uvedeného dôvodu bol predpoklad, že žalovaná sa v konaní nebude vyjadrovať, a teda ani nebude produkovať žiadne tvrdenia vo vzťahu
k ne/doručeniu listiny označenej ako odstúpenie od zmluvy. Tu súd však poukazuje na tú skutočnosť, že uvedený doklad bol do konania predložený ako jeden z listinných dokladov, a preto bolo potrebné prihliadnuť aj na tento doklad.
32. S prihliadnutím na dôvody uvedené v predchádzajúcom odseku, súd prijal záver, že v danom prípade nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy. Uvedenému záveru svedčia aj vyjadrenia žalobcu (ktorému bola pohľadávka pôvodného veriteľa postúpená), a ktorý poukazoval na to, že mu bola postúpená pohľadávka bez účinného odstúpenia od zmluvy, čo má vyplývať aj z textu rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok v spojení s jej prílohami, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ktorá taktiež neobsahuje tvrdenie ohľadom odstúpenia od zmluvy. Žalobca sám nepristúpil k odstúpeniu od zmluvy, toto v konaní ani netvrdil, ako ani o tom nepredložil žiaden doklad. Keďže nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, nedošlo ani k jej zrušeniu. Súd preto posúdil opodstatnenosť v žalobe uplatnených nárokov zo zmluvných podmienok samotnej zmluvy v súlade s citovanou zákonnou úpravou.
33. Listinnými dokladmi predloženými žalobcom, žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal čiastočne dôvodnosť svojho nároku, pričom samotná suma žalobcom uplatneného nároku nebola spochybňovaná zo strany žalovanej. Tiež nebolo preukázané a ani žalovanou tvrdené, že by za poskytnuté služby zaplatila dojednanú cenu. Súd preskúmal jednotlivé faktúry, z ktorých žalobca odvodzuje nárok na plnenie a zistil, že pri všetkých faktúrach si žalobca uplatnil nárok na fakturované sumy v celej fakturovanej (a aj postúpenej) sume. Faktúra č. 1 je vystavená na sumu 25,56 Eur. Z rozpisu jednotlivých fakturovaných súm je zrejmé, že obsahuje položky fakturované v zmysle zmluvných podmienok v sume 20,5657 Eur ako mesačné poplatky, hlasové služby a nehlasové služby a zároveň je ňou fakturovaná aj suma 4,99 eur, ako upomienka oneskorenej platby. Faktúry č. 2 a 3 rovnako obsahujú mesačné poplatky a poplatok za nehlasové služby. Zároveň je týmto faktúrami fakturovaná aj suma 16,50 Eur ako iné poplatky a služby a opätovne pri oboch faktúrach aj suma 4,99 eur za upomienku oneskorenej platby. Pri faktúre č. 4 bolo zistené, že táto obsahuje len fakturáciu mesačných poplatkov spolu s poplatkom v sume 16,50 eur ako iné poplatky a služby. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom žaloby sú nároky vyplývajúce nielen z odplaty za poskytnuté služby, ale aj nároky na poplatky, ktoré vyplývajú z cenníka, ktorý do konania predložený nebol. Jedná sa o iné poplatky - fakturované vo faktúre č. 2- 4, t. j. 3x 16,50 Eur bez DPH, t. j. 3x 19,80 Eur s DPH = 59,40 Eur, ako aj poplatok za upomienku oneskorenej platby fakturovaný faktúrou č. 1-3 v sume po 4,99 Eur (uvedená suma nie je navyšovaná o DPH), t. j. v tomto prípade sa jedná o sumu 14,97 Eur. Spolu na poplatkoch je uplatnená suma 74,37 Eura. Aj keď cenník do konania predložený nebol, ale však dostupný na internete. Navyše z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že právny predchodca má v cenníku stanovený poplatok za upomienku oneskorenej platby práve v sume 4,99 Eur, ktorý nie je navyšovaný o DPH a za iné poplatky a služby v sume 16,50 Eur bez DPH, čo spolu s DPH predstavuje sumu 19,80 Eur.
34. Z takto uplatneného nároku súd považuje za dôvodný len nárok predstavujúci mesačné poplatky dohodnuté v zmysle zmluvy a protihodnotu hlasových a nehlasových služieb, čo predstavuje sumu 77,26 Eur. V tejto časti preto súd žalobe vyhovel.
35. V časti nároku na poplatky však žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal žiadnym listinným dokladom, vo vzťahu k akej omeškanej platbe pôvodný veriteľ účtoval žalovanej nárok na poplatok za upomienku, ako ani nepreukázal, že žalovanej bola skutočne upomienka aj odoslaná (3x). Takýto listinný doklad do konania predložený nebol. Zároveň žalobca v žalobe vôbec netvrdí, o aký poplatok sa jedná, ktorý je označený ako „iné poplatky a služby“. Z faktúry č. 2, 3 je však možné zistiť, že sa jedná o poplatky za obmedzenie služby - neplatenie a pri faktúre č. 4 sa jedná o poplatok za prerušenie služby - neplatenie. V časti takto uplatneného nároku však žalobca rovnako neuniesol dôkazné bremeno, keď nebolo v konaní preukázané, že žalovanej bola skutočne obmedzená, prerušená služba pre neplatenie. To, že by mala byť žalovanej obmedzená, prerušená služba nevyplýva, ani zo samotných faktúr č. 2 - 4, ktoré sú fakturované následne za sebou za jednotlivé fakturačné obdobia bez akéhokoľvek prerušenia, obmedzenia ( faktúra č. 2 - za obdobie 08.10.2013 -07.11.2013, faktúra č. 3 - za obdobie 08.12.2013 do 07.01.2014 a faktúra č. 4 -za obdobie od 08.01.2014-07.02.2014). Za obdobie 08.11.2013-07.12.2013 je vystavená faktúra č. 1, ktorá ale neobsahuje poplatok v sume 16,50 Eur bez DPH. Pokiaľ boli plynulo za sebou fakturované mesačné poplatky, a okrem nich aj hlasové, resp. len nehlasové služby, je zrejmé, že za dané obdobia bolo telefónne číslo využívané a teda nebolo preukázané, že by boli služby obmedzené, resp. prerušené. Opodstatnenosť nároku aj v tejto časti bolo potrebné preukázať, čo však žalobca nielenže netvrdil, kedy malo dôjsť k obmedzeniu, prerušeniu
služby, ale ani nepreukázal listinnými dokladmi. V časti nároku na poplatky súd preto prijal záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a to tak bremeno tvrdenia, keď ani dôkazné bremeno preukázania skutočností od ktorých žalobca odvodzuje v žalobe uplatnený nárok. Z uvedeného dôvodu súd preto časť žaloby spočívajúcej v nároku na poplatky zamietol.
36. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Žalobca si uplatnil nárok aj na úroky z omeškania, ktorému nároku súd tiež vyhovel ale len v časti priznaného nároku, pretože ak nebol priznaný nárok na istinu, nie je možné priznať ani nárok na príslušenstvom. Keďže úroky boli uplatnené vždy odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr a v správnej výške, súd žalovanú zaviazal aj povinnosťou príslušenstva.
39. Súd len okrajovo dodáva, že k rovnakému záveru by dospel aj v prípade, ak by došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, keďže žalovaná v konaní námietku premlčania nevzniesla, kedy by súd rovnako prihliadol len na preukázaný nárok, čo je len nárok vyplývajúci z účtovaných súm za poskytnuté služby právneho predchodcu žalovanej (nie poplatky, ktorých nárok preukázaný nebol).
40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
42. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd zároveň rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca sa pôvodne domáhal plnenia v sume 151,63 € s prísl, z ktorého nároku súd vyhovel v sume 77,26 €. Úspech žalobcu teda predstavuje 50,95 % a úspech žalovanej 49,05 %. ( 151,63 € : 100 = 1,5163, 77,26 € : 1,5163 = 50,95 %, 100 % - 50,95 % = 49,05 %). Pomer úspechu potom predstavuje 1,90 % v prospech žalobcu. ( 50,95 % - 49,05 %) . Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že úspech žalobcu bol len čiastočný (nepatrný), súd preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Uvedené sa týka len trov prvostupňového konania.
43. V súlade s citovaným § 396 ods. 3 CSP, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. S prihliadnutím na úspech odvolateľa - žalobcu, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% ako úspešnej strane sporu avšak len v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).