Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52Cpr-1-2023.pdf
PDF · 78.15 KB
Case nature
Area
Subarea
52Cpr/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: Sigmatrans s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, IČO: 47 204 052, proti žalovanému: Š. Z., H.. XX.XX.XXXX, R. C. C. Q. X, T., o náhradu škody vo výške 2.200,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.06.2023 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.200,- eur s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.200,- eur od 10.06.2023 do zaplatenia, a to titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.05.2023 prijal žalovaného do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C+E s miestom výkonu práce Bratislava. Medzi žalobcom a žalovaným teda vznikol odo dňa 22.05.2023 pracovný pomer. Žalovaný prevzal od žalobcu dňa 22.05.2023 do užívania motorové vozidlo EČV: C. a prípojné vozidlo EČV: C. za účelom vykonávania pracovných jázd určených nadriadeným. Žalovaný pri vedení zvereného motorového vozidla spôsobil škodovú udalosť. Z uvedeného dôvodu bolo nutné odtiahnuť motorové vozidlo. Odťah motorového vozidla vykonala spoločnosť TEBALDI AUTOGR?, ktorá náklady na odťah vozidla vyčíslila na sumu 2.200,- eur. Predmetnú faktúru žalobca uhradil dňa 05.06.2023. Uvedeným konaním žalovaného bola žalobcovi spôsobená škoda. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody, najmä výzvou zo dňa 07.06.2023, avšak zásielka s výzvou žalovanému nebola doručená z dôvodu, že adresát je neznámy. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny vo výške 2.200,- eur titulom náhrady škody spolu so zákonným úrokom z omeškania z istiny odo dňa 10.06.2023 (odo dňa nasledujúceho po vrátení nedoručenej zásielky žalobcovi) až do zaplatenia.
2. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: pracovná zmluva zo dňa 22.05.2023, preberací protokol zo dňa 22.05.2023, faktúra za odťah motorového vozidla zo dňa 05.06.2023, doklad o úhrade zo dňa 05.06.2023 (dva pokladničné doklady po 1.110,- eur), predžalobná výzva spolu s obálkou zo dňa 07.06.2023, fotografie vozidla (4 ks).
3. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu evidovanú v registri obyvateľov a ani sa mu nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Súd preto doručil žalobu žalovanému oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a v konaní ostal nečinný.
4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 08.02.2024 v súlade s § 322 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p."), na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani žalovaný na pojednávaní neboli prítomní. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 08.01.2024. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 03.01.2024 (fikciou doručenia). Žalobca ani žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnili a ani nepožiadali o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise. Na základe takto vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.05.2023 prijal žalovaného do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu vodič medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy skupiny C+E s miestom výkonu práce Bratislava. Deň nástupu zamestnanca do práce bol 22.05.2023, kedy aj vznikol medzi stranami sporu pracovný pomer. Z preberacieho protokolu vyplýva, že žalovaný prevzal od žalobcu dňa 22.05.2023 do užívania motorové vozidlo EČV: C. a prípojné vozidlo EČV: C.. Z faktúry spoločnosti TEBALDI AUTOGR? č. 559 zo dňa 05.06.2023 súd zistil, že táto spoločnosť vystavila žalobcovi faktúru za odťah vozidla EČV: C. a EČV: C., pričom cena odťahu bola vo výške 2.200,- eur. Z pokladničných dokladov vyplýva, že žalobca cenu za odťah uhradil toho istého dňa. Predžalobnou výzvou zo dňa 07.06.2023 žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody vo výške 2.200,- eur. Zásielka s výzvou sa žalobcovi vrátila ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy.
6. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
7. Podľa § 178 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len "Zákonník práce") zamestnanec je povinný si počínať tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.
8. Podľa § 179 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
9. Podľa § 186 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
10. Podľa § 191 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
11. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je nedôvodný. Žalobca totiž v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by mu žalovaný spôsobil škodu zavinene, teda že ku vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním alebo opomenutím konania zo strany žalovaného. V pracovnoprávnych zodpovednostných vzťahoch pritom dôkazné bremeno zaťažuje vo všeobecnosti zamestnávateľa.
12. Ustanovenie § 179 Zákonníka práce upravuje tzv. všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu. V tomto ustanovení sa pokrývajú všetky prípady pracovnoprávnej zodpovednosti, ktoré nie sú kryté osobitnými ustanoveniami (ktoré upravujú osobitnú situáciu/zodpovednosť zamestnanca za škodu). Medzi predpoklady všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu patrí: 1. existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, 2. existencia (vznik) škody na strane zamestnávateľa, 3. protiprávny úkon (konanie) zamestnanca, 4. protiprávny úkon (konanie, nekonanie/opomenutie konania) zamestnanca bolo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, 5. (priama a bezprostredná) príčinná súvislosť medzi konaním zamestnanca (protiprávnym úkonom) pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi a vznikom škody na strane zamestnávateľa, 6. zavinenie (vina) zamestnanca. Predpoklady zodpovednosti za škodu musia byť naplnené kumulatívne. Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu je subjektívnou
zodpovednosťou, pretože je založená na zavinení zamestnanca. Toto zavinenie zamestnanca preukazuje zamestnávateľ (t. j. má dôkazné bremeno). V tejto súvislosti sa hovorí aj o zodpovednosti za škodu s prezumpciou neviny. Zamestnanec je nevinný, kým zamestnávateľ nepreukáže opak. V prípade súdneho konania je na posúdení súdom, či zamestnávateľ toto dôkazné bremeno ohľadom zavinenia uniesol. Zavinenie zamestnanca môže mať formu nedbanlivosti alebo úmyslu.
13. Žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody podľa všeobecných ustanovení Zákonníka práce o zodpovednosti zamestnanca za škodu (§ 182 a nasl. Zákonníka práce). V takom prípade bolo povinnosťou žalobcu ako zamestnávateľa preukázať zavinenie žalovaného ako zamestnanca (porovnaj § 179 ods. 1 Zákonníka práce). Žalobca však v tomto konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by ku vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním alebo opomenutím konania zo strany žalovaného. Nič také nevyplýva ani zo žalobcom predložených listinných dôkazov. Z týchto listinných dôkazov vyplýva akurát to, že vozidlo zverené žalovanému bolo potrebné odtiahnuť. To však mohlo mať rôzne príčiny - mohlo byť zapríčinené technickou poruchou vozidla, vyššou mocou (napr. divokou zverou) či inými účastníkmi cestnej premávky. Skutkové tvrdenia žalobcu v tejto súvislosti však úplne absentovali, čo súdu neumožnilo prijať taký skutkový záver, ktorý by viedol k procesnému úspechu žalobcu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena zo strany žalobcu tak bolo dôvodom na zamietnutie žaloby.
14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú), súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).