Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/276/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu L. Z. s.r.o., so sídlom, O. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému A. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Na S. XXXX/X, XXX XX Zvolen, v konaní o zaplatenie 1 400,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. - 116 zo dňa 08. augusta 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 28,58 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 28,58 Eur od 03. 03. 2015 do zaplatenia, druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí žaloby v časti späťvzatia žaloby z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v ostávajúcej časti druhého výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 297,17 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 297,17 Eur od 03. 03. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 95,92% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 400,43 Eur titulom zostávajúcej časti zosplatneného nezaplateného úveru žalovaným, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 400,43 Eur od 03. 03. 2015 do zaplatenia. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 074,68 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 1 074,68 Eur od 03. 03. 2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok); žalobu vo zvyšnej časti zamietol (druhý výrok) a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 53,48 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (tretí výrok).

2. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že dňa 30. 05. 2014 uzavrel právny predchodca žalobcu Y. T. C. a. s., so sídlom C. námestie XX, XXX XX G., L.: XX XXX XXX so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1 500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 46,78 Eur, so splatnosťou splátky k 20. dňu v mesiaci, pri ročnej úrokovej sadzbe a RPMN 32%, priemernej hodnote RPMN 49,67%. Celková čiastka spojená s úverom činila 2 806,80 Eur a termín konečnej splatnosti úveru bol určený na máj 2019.

Žalovaný pred podaním žaloby uhradil na úver v splátkach spolu sumu 425,32 Eur. Právny predchodca žalobcu výzvou - predžalobnou upomienkou zo dňa 31. 12. 2014 oznámil žalovanému, že eviduje nedoplatok zo zmluvy vo výške 145,02 Eur a upozornil ho, že v prípade, ak nebude do 05. 02. 2015 zaplatená splátka za mesiac október 2014, bude oprávnený úver zosplatniť. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25. 02. 2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že jeho dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Výška dlžnej sumy k 11. 12. 2017 predstavovala 1 400,43 Eur, z toho istina 1 074,68 Eur, odplata (úrok) 297,17 Eur a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky 28,58 Eur.

3. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou podľa v znení účinnom do 31. 05. 2014 (ďalej aj „OZ“) a spravuje sa aj ustanoveniami o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo „“).

4. Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že dojednanie zmluvy o výške úrokov je neplatné v zmysle pre rozpor so zákonom - , ako aj pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko priemerná a obvyklá výška úrokov pri nových obchodoch - spotrebiteľských úveroch poskytnutých na obdobie 1 až 5 rokov podľa webovej stránky NBS v období mája roka 2014 bola 10,71 % a teda v zmluve o úvere dojednaná výška úrokov (32%) takmer trojnásobne a teda podstatne a v rozpore so zákonom a dobrými mravmi prevyšuje obvyklú odplatu (úroky) na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

5. Taktiež mal súd prvej inštancie za to, že žalobca v spore nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opodstatnenosť ním uplatnenej výšky nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 28,58 Eur.

6. Vzhľadom na uvedené, keďže žalovaný uhradil žalobcovi sumu 425,32 Eur, súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie len sumy nesplatenej istiny úveru (1 074,68 Eur) a tiež nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy v zákonnej výške 5,05 % ročne s poukazom na a vo zvyšnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle a (ďalej len „“) podľa pomeru úspechu strán v spore. Úspech žalobcu ustálil v rozsahu 76,74% a úspech žalovaného v rozsahu 23,26%. Vzhľadom na väčšinový úspech žalobcu mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,48% (76,74% - 23,26%). Dodal, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí žaloby a proti závislému tretiemu výroku o nároku na náhradu trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodu uvedeného v , t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval tým, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere zákon stanovoval maximálnu možnú prípustnú výšku odplaty v ust. , v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Odplata nachádza svoje percentuálne vyjadrenie v RPMN. V tomto prípade je RPMN zhodná s úrokovou sadzbou, pretože odplatu tvorí len úrok. Dojednaná RPMN 32% ročne vzhľadom na priemernú hodnotu RPMN vo výške 49,67% pre úvery vo výške do 1 500,- Eur so splatnosťou od 1 do 5 rokov platnú za 1. štvrťrok 2014 nie je neprimeraná, v rozpore so zákonom ani s dobrými mravmi.

9. Žalobca zároveň v odvolaní vzal žalobu späť v časti nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 28,58 Eur spolu k nim prináležiacemu úroku z omeškania bez uvedenia dôvodu.

10. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd konanie v časti späťvzatia žaloby zastavil a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že uloží žalovanému zaplatiť žalobcovi aj úrok vo výške

297,17 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z tejto sumy od 03. 03. 2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 95,92%.

11. Žalovaný sa k odvolaniu ani čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcu nevyjadril.

12. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa v prvom rade vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom po rozhodnutí súdu prvej inštancie do právoplatného skončenia konania a nevyjadrenie nesúhlasu žalovaného s týmto späťvzatím v zmysle pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 28,58 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 28,58 Eur od 03. 03. 2015 do zaplatenia, druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí žaloby v časti tohto v odvolacom konaní učineného späťvzatia žaloby zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

13. Následne odvolací súd preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa a mimo nich v zmysle v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a po čiastočnom späťvzatí žaloby v odvolacom konaní zostávajúcu nezrušenú časť druhého výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej zmenil podľa , pretože neboli splnené podmienky na jej potvrdenie ani zrušenie.

14. Možno súhlasiť s názorom žalobcu, že výšku odplaty pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch nemožno posudzovať len podľa výšky úrokových sadzieb poskytovaných spotrebiteľom zo strany bánk. Výšku odplaty percentuálne vyjadruje RPMN. Údaj, ktorý najlepšie zohľadňuje kritéria pre posudzovanie odplaty v obdobných prípadoch, ako sú spôsob a miera zabezpečenia záväzku spotrebiteľa, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehota splatnosti ako kritéria platné pre zmluvu zo dňa 30. 05. 2014, je priemerná hodnota RPMN, ktorá činila pri tomto úvere 49,67% (priemerná hodnota RPMN za 1. štvrťrok 2014). V zmysle dôvodovej správy k článku II. bodu 2. , ktorým bolo novelizované znenie a toto znenie platilo až do 31. 05. 2014, sa pod podstatným prevýšením rozumie odplata prevyšujúca o viac ako 20 % odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. RPMN pri tomto úvere vyjadrujúca percentuálne odplatu zahŕňajúcu úrok činila 32%. RPMN pri tomto úvere vyjadrujúca percentuálne odplatu zahŕňajúcu úrok tak neprevyšuje obvyklú odplatu (priemernú hodnotu RPMN) o viac ako 20 %, je dokonca nižšia, preto nie je v rozpore so zákonom.

15. Pokiaľ súd prvej inštancie považuje dojednanie odplaty za rozporné s dobrými mravmi, k tomu odvolací súd uvádza, že kategória dobrých mravov ako dôvod neplatnosti právneho úkonu je zbernou kategóriou, t.j. právny úkon možno posudzovať z hľadiska, či je v rozpore s dobrými mravmi len vtedy, ak právny úkon neupravuje zákon. Ak však zákon určitú situáciu výslovne reguluje a právny úkon je v súlade s touto reguláciou, nemožno hovoriť o rozpore s dobrými mravmi. Inak povedané, vo všeobecnosti ak je právny úkon možno síce v rozpore s dobrými mravmi, ale zákon takýto právny úkon upravuje, nemôže byť právny úkon z tohto dôvodu neplatný, pretože potom samotný zákon je v rozpore s dobrými mravmi. Zákon len z tohto dôvodu neplatný nie je (pokiaľ samozrejme právna regulácia nie je v až extrémnom rozpore s dobrými mravmi - viď F. formula o vzťahu pozitívneho a prirodzeného práva). V tomto prípade je výška odplaty regulovaná priamo zákonom - ust. , preto úvaha o rozpore výšky odplaty s dobrými mravmi nie je namieste.

16. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že za účelom zistenia, či výška odplaty podstatne prevýšila obvyklú odplatu je priemerná hodnota RPMN údaj, ktorý sa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch zverejňuje na stránke Ministerstva financií SR, je teda skutočnosťou všeobecne známou, preto sa v zmysle nedokazuje.

17. Odvolací súd rozhodol v zmysle v spojení s , a a o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie ( ). Priznaná suma pohľadávky bez príslušenstva

v spojení s prvým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie činí sumu 1 371,85 Eur (istina 1 074,68 Eur + zmluvný úrok 297,17 Eur) z celkovej žalobcom pôvodne uplatňovanej sumy 1 400,43 Eur (istina 1 074,68 Eur + zmluvný úrok 297,17 Eur + náklady spojené s vymáhaním pohľadávky 28,58 Eur), čo predstavuje pomer 97,96 % úspechu žalobcu ku 2,04 % úspechu žalovaného. Nakoľko totiž žalobca vzal žalobu v časti nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky späť bez uvedenia dôvodu, zavinil zastavenie konania v tejto časti a táto časť preto tvorí neúspech žalobcu. Po započítaní úspechu žalovaného do úspechu žalobcu patrí viac úspešnému žalobcovi pomerná náhrada trov konania vo výške 95,92 %. O výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

18. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).