Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Er-7-2013.pdf
PDF · 78.84 KB
Case nature
Subarea
4Er/7/2013
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, proti povinnému DEKO-STONE, s.r.o., so sídlom Prša 115, 985 41 Prša, IČO: 36 835 871, ex offo výmaz z Obchodného registra dňa 03.05.2019, o vymoženie 83,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad so sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom pod sp. zn. EX 4342/2012 sa z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Miroslavovi Pallerovi trovy exekúcie vo výške 50,63 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21.12.2012, čím sa exekučné konanie začalo.
2. Podaním, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 12.06.2019 súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol dňa 03.05.2019 vymazaný z Obchodného registra bez právneho nástupcu.
3. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) účinného od 01.04.2017 ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo pred 01.04.2017, súd postupuje podľa predpisov účinných do 31.03.2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti s prihliadnutím na citované ustanovenie zákona, súd exekúciu zastavil.
8. V zmysle § 30 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22 a 23 Vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „vyhl.“).
12. O trovách exekúcie bolo rozhodnuté v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 14, 15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhl.“).
13. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie spočívajúce v odmene súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhl. vo výške 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov podľa § 22, 23 vyhlášky spočívajúce v poštovnom v sume 10,20 eur, doručenkových obálkach v sume 0,04 eur, telekomunikačných poplatkoch v sume 0,75 eur a 20% DPH vo výške 8,84 eur. Trovy v celkovej výške 53,02 eur.
14. Podľa § 14 ods.1 vyhl. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
15. Podľa § 14 ods. 2 vyhl. je paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 eur.
16. Podľa § 15 ods. 1 vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
17. Podľa § 22 ods. 1 vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
18. Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť vyúčtovaných trov exekúcie a preto súdnemu exekútorovi nepriznal vyúčtované hotové výdavky predstavujúce náhradu výdavkov za doručenkové obálky, t. j. kancelárske náklady vo výške 0,04 eur, nakoľko tieto musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Ak by súd túto položku trov len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd nepopiera, že tieto výdavky mohli pri výkone exekučnej činnosti súdnemu exekútorovi vzniknúť, avšak tieto výdavky je potrebné vždy preukázať napr. faktúrami, pokladničnými blokmi a podobne, čo však súdny exekútor neurobil a neuviedol, na základe čoho bola vypočítaná suma 0,04 eur za kancelárske náklady. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu reálne vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne preukázané..
19. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu za telekomunikačné poplatky -vo výške 0,75 eur, nakoľko ich súdny exekútor nijakým spôsobom nepreukázal. Súd nepopiera, že tieto výdavky pri exekučnej činnosti mohli súdnemu exekútorovi vzniknúť, avšak tieto výdavky je potrebné vždy preukázať napr. faktúrami, pokladničnými blokmi a podobne, čo však súdny exekútor neurobil. Uvedené výdavky súdny exekútor vyjadril v rámci uplatnenej náhrady hotových výdavkov len úhrnnou sumou
bez predloženia hodnoverného dokladu o tom ako takúto sumu vypočítal, a preto mu ju súd nepriznal. Zároveň tu súd poukazuje aj na ust. § 25 vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
20. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Skutočnosť, či ide o nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie, je povinný preukázať súdny exekútor a súd ich skúma len z predložených listín. Súd po preštudovaní exekučného spisu EX 4342/2012, vzhľadom na účelnosť vynaložených výdavkov v spojitosti s ich preukázaním v exekučnom spise nepriznal súdnemu exekútorovi vyúčtované hotové výdavky predstavujúce náklady za poštovné vo výške 1,20 eur, nakoľko súd vychádzal z predloženého exekútorského spisu a v ňom založených doručeniek. Vynaloženie týchto prostriedkov nebolo v exekučnom spise dostatočne preukázané na to, aby ich súd súdnemu exekútorovi priznal, nakoľko v danom prípade sa v exekučnom spise nachádzali len 5 doručeniek preukazujúcich skutočné vynaloženie hotových výdavkov. Súdny exekútor žiadal priznať náhradu za poštovné v celkovej výške 10,20 eur. Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov, ktoré účelne vynaložil na vykonávanie exekúcie a ktorých vynaloženie má súd za preukázané. Vzhľadom na uvedené, súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 9,00 eur.
21. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 50,63 eur, zahŕňajúce odmenu vo výške 33,19 eur a náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie vo výške 9,00 eur. Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a náhrady hotových výdavkov aj uplatnenú 20 % DPH vo výške 8,44 eur.
22. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preto súd s poukazom na § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 389 ods. l CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Proti výroku II rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.