Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/84/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Libantovej Medveckej, PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci proti obžalovanému C. P., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/, ods.2 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch, proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. zo dňa 20.06.2019, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27.11.2017 takto

rozhodol:

I.

Podľa písmeno b/, písmeno d/ sa zrušuje napadnutý rozsudok súdu I. stupňa. Podľa sa obžalovaný C. P. , narodený XX.XX.XXXX v J. J., trvale bytom P. - J., A. č. XX/XX

u z n á v a v i n n ý m , ž e : od presne nezisteného dňa v mesiaci máj 2008 do 3. marca 2009 v Q., na K. v byte číslo XXXX/XX týral v tom čase svoju manželku C. P. tak, že ju opakovane bil, kopal a ťahal vlasy, čím jej spôsoboval ľahšie zranenia, zobúdzal ju zo spánku a nútil ju spať na zemi, rozstrihal jej oblečenie, násilím ju dotlačil do kúpeľne v snahe osprchovať ju s tým, že smrdí, opakovane jej vulgárne nadával a ponižoval ju slovami, že je špinavá, smrdí a nič dobré neurobí, čím týmto konaním poškodenej C. P., nar. XX.X.XXXX, podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria spôsobil psychické utrpenie, v dôsledku čoho sa u nej objavila depresívna reakcia s postupnou chronifikáciou do depresívnej poruchy a prejavili sa u nej symptómy psychicky týranej osoby, pričom konanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie, t e d a : blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie t ý m s p á c h a l :

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa písmeno a/ . Za t o s a m u u k l a d á :

Podľa , nezistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v , nezistiac priťažujúce okolnosti uvedené v , postupom podľa trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa a sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa písmeno b/, písmeno j/ sa ukladá obžalovanému :

- o b m e d z e n i e spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,

- p o v i n n o s ť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

II.

Podľa sa odvolanie okresnej prokurátorky Topoľčany z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného C. P. (ďalej len obžalovaný) vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/, ods.2 písm. d/ Tr. zák. s použitím ustanovenia § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že: od presne nezisteného dňa mesiaci apríl 2006 do 03. marca 2009 v Q., na ul. J. E. v byte číslo XXXX/ XX, najmenej X-X krát a od 01.04.2007 do 30.05.2007 v T. na ubytovni najmenej 2-krát do týždňa týral v tom čase svoju manželku C. P. tak, že ju opakovane bil, kopal a ťahal vlasy, čím jej spôsoboval ľahšie zranenia, zobúdzal ju zo spánku a nútil ju spať na zemi, rozstrihal jej oblečenie, násilím ju dotlačil do kúpeľne v snahe osprchovať ju s tým, že smrdí, opakovane jej vulgárne nadával a ponižoval ju slovami, že je špinavá a smrdí a nič dobré nerobí, čím týmto konaním poškodenej C. P., nar. XX.XX.XXXX, podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria spôsobil psychické utrpenie v dôsledku čoho sa u nej objavila depresívna reakcia s postupnou chronifikáciou do depresívnej poruchy a prejavili sa u nej symptómy psychicky týranej osoby, pričom konanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v posudzovanom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pri konfliktoch medzi obžalovaným a poškodenou nebola prítomná žiadna iná osoba s výnimkou ich vtedy maloletej dcéry, ktorá potvrdila agresívne správanie obžalovaného k poškodenej. Poškodená v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní, vypovedala konštantne a nemenne k okolnostiam skutku, popísala správanie obžalovaného s tým, že tento ju fyzicky, ako i psychicky napádal, hlavne keď bol pod vplyvom alkoholu, pričom ju opakovane bil, kopal a ťahal za vlasy, čím jej spôsoboval ľahšie zranenia, zobúdzal ju zo spánku, nútil ju spať na zemi, rozstrihal jej oblečenie, násilím dotlačil do kúpeľne v snahe osprchovať ju s tým, že smrdí, opakovane jej vulgárne nadával a ponižoval ju slovami, že je špinavá a smrdí a nič dobré nerobí. K obdobiu, kedy sa voči nej takto obžalovaný správal, uviedla, že v čase kedy pracoval v Čechách prišiel domov 1-krát za 3 - 4 mesiace na 5 dní, niekedy 1 až 2-krát za pol roka a neskôr keď pracoval v Topoľčanoch tak to bolo denne, resp. 2 - 3-krát do týždňa a počas doby kedy pracovali v Bratislave a bývali na ubytovni, to bolo minimálne 2-krát za týždeň. V roku 2009 už spolu nežili, avšak bol incident 03.03.2009, kedy volala políciu. Táto výpoveď poškodenej bola v určitých častiach potvrdená svedeckými výpoveďami ich dcéry maloletej R., ktorá potvrdila agresívne správanie obžalovaného k poškodenej. Svedkyňa E. pozorovala problémy medzi obžalovaným a poškodenou, keď zo svojho bytu, najmä v nočných hodinách, počula poškodenú kričať z dôvodu fyzického napádania obžalovaným s tým, že veľa krát u nich zasahovala mestská, ako i štátna polícia a poškodená sa jej sťažovala, že ju obžalovaný bije. Pravdivosť výpovede poškodenej o požívaní alkoholických nápojov obžalovaným potvrdil aj svedok J., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že počul hádky, keď obžalovaný prišiel domov pod vplyvom alkoholu, nemohol sa dostať do bytu, preto búchal na dvere a padali vulgárne nadávky. Súd I. stupňa poukázal aj na rozhodnutia Okresného úradu Topoľčany o priestupkoch obžalovaného vo vzťahu konania voči poškodenej. Ďalší vo veci vypočutí svedkovia, na ktorých výpovede súd I. stupňa poukázal sa nevedeli vyjadriť k nejakému fyzickému násiliu. Súd I. stupňa ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na závery znaleckých posudkov a to znalcov z odboru psychiatrie E.. R. a E.. J., znalcov z odvetvia psychológie H.. J. a H.. T. ako aj na znalecký posudok znalcov E.. C. a E.. A. a doplnok znaleckého posudku H.. T.. Na rozdiel od obžaloby súd I. stupňa čiastočne modifikoval dobu, počas ktorej malo dochádzať k spáchaniu skutku a to vzhľadom na

vykonané dokazovanie výsluchom svedkov ako aj vzhľadom na zadovážené listinné dôkazy tak, ako sa to odzrkadlilo v skutku napadnutého rozsudku. Následne po zhodnotení všetkých dôkazov, konanie obžalovaného nekvalifikoval ako zločin podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., teda ako konanie po dlhší čas. Vzhľadom na dobu, po ktorú sa konania obžalovaný dopúšťal voči poškodenej podľa názoru súdu I. stupňa nebolo možné konštatovať, že išlo o dlhší čas, nakoľko nešlo o konanie sústavné v zmysle ustanovenia § 138 písm. b/ Tr. zák. , ktorý vyžaduje, aby išlo o páchanie trestného činu po dlhší čas a nie, aby išlo o páchanie trestného činu čiastkovými útokmi, medzi ktorými uplynul dlhší čas. Čo sa týka ukladaného trestu, tu súd I. stupňa ukladal obžalovanému podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pričom pri osobe obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, uvedenú v § 36 Tr. zák. a ani priťažujúcu okolnosť, uvedenú v ustanovení § 37 Tr. zák. Súd I. stupňa dospel k záveru, že v prípade obžalovaného nie je naňho potrebné pôsobiť represívnym trestom, ale je postačujúci trest výchovný a tak výkon uloženého trestu súd I. stupňa obžalovanému podmienečne odložiť s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním sa v skúšobnej dobe a ustanovil mu skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Uvedené uznesenie ihneď po jeho vyhlásení odvolaním napadol obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, pričom do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedol, že odvolanie smeruje čo do viny, trestu ako aj konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. V zákonnej lehote rozsudok súdu I. stupňa napadla odvolaním aj okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom svojho obhajcu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa poľa a rozhodnúť podľa v spojení s a a trestné konanie zastaviť alebo aby v zmysle odvolací súd rozhodol rozsudkom sám a obžalovaného spod obžaloby v zmysle oslobodil. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevyhodnocoval svedecké výpovede svedčiace v prospech neho, ako napr. výpoveď svedkov I. D., I. E., G. P., M. P., ktorí potvrdili, že poškodená bývala pod vplyvom alkoholu, pričom na seba vzájomne vykrikovali. Pri výpovedi svedkyne Q. súd I. stupňa vôbec nebral do úvahy jej výpoveď k obdobiu kedy chodila k nim na návštevu, teda rok po narodení dcéry R. a teda obdobie pred 2006 až 2009. Uvedená svedkyňa jednoznačne uviedla, že občas u nich aj prespávala avšak nič také nevidela. K rokom 2006 - 2009 nemala žiadne informácie. Súd I. stupňa však uviedol, že rok po narodení dcéry zmenil svoje správanie voči poškodenej, ktorej pôsobil fyzické ako i psychické utrpenie. Toto však obsahovo nekorešpondovalo s výpoveďou uvedenej svedkyne. Ďalej poukázala na výpoveď svedka J., ktorého súd I. stupňa výpoveď tiež „otočil“. Svedok Sitár jednoznačne potvrdil konfliktné správanie poškodenej, ktorá ho (obžalovaného) odmietla vpustiť do bytu, pričom súd I. stupňa v rozsudku uviedol, že „pravdivosť výpovede poškodenej, že nevpúšťala v roku 2008 obžalovaného do bytu pokiaľ bol pod vplyvom alkoholu potvrdil svedok J..“ Poškodená ex post účelovo doplnila svoju výpoveď tak, aby jej konanie nebolo posudzované ako konfliktné ale aby bolo posudzované ako obranné. V tomto smere evidentnú tendenčnosť konania poškodenej konštatoval aj znalec J. a znalec T., ktorí vo svojich znaleckých posudkoch uviedli, že poškodená má sklony k účelovému klamaniu v snahe presadiť svoje zištné ciele, časť tvrdení má z psychologického hľadiska charakter agravácie, pseudológie, účelového klamstva až konfabulácií. Oslabenú mieru špecifickej vierohodnosti konštatoval aj znalec T.. J. J., E. ako aj maloletá R. vypovedali, že medzi poškodenou a obžalovaným dochádzalo ku konfliktom, pričom potvrdili, že tieto konflikty boli vzájomné. Následne poukázal na výpovede znalcov a ich závery v znaleckých posudkoch a to znalca J., ktorý uviedol, že dochádzalo obojstranne k vzájomným napádaniam, znalci C., A. a T. k správaniu poškodenej uviedli náchylnosť k impulzívnemu správaniu sa a znalec T. uviedol, že poškodená presadzuje štýl, ktorého cieľom je udržať si dominantnú pozíciu vo vzťahu. Vo vzťahu k vierohodnosti výpovedi poškodenej poukázal na závery znaleckých posudkov, v kontexte ktorých má poškodená sklony k účelovému klamaniu. V rámci osobnostných obranných mechanizmov aj v snahe presadiť svoje zištné ciele. Znalci A., C. a T. konštatovali u poškodenej oslabenú mieru špecifickej vierohodnosti. K pocitu ťažkého príkoria na strane poškodenej obžalovaný poukázal na závery znalcov, ktorý tak znalec J. (uviedol pochybujem, že by tu boli dôsledky týrania), znalec T. (tento konštatoval, že poškodená pociťovala správanie manžela ako nepríjemné k jej osobe, avšak nemalo to dôsledok, že y to pociťovala ako ťažké príkorie) a znalci C. a A. (žiadne prejavy posttraumatické u poškodenej ani klinicky ani psychodiagnosticky nenašli) vylúčili akýkoľvek syndróm týranej osoby ako aj pocit ťažkého príkoria v období 2006-2009. Účelové

stotožňovanie subjektívneho pocitu napätia, nepríjemna s pocitom ťažkého príkoria v trestnom právnom zmysle nie je akceptovateľné. Následne poukázal na jednotlivé znalecké posudky, ktoré boli v jeho trestnej veci vypracované ako aj na ich závery a konštatoval, že na psychiku poškodenej vplývalo aj rodinné prostredie počas detstva ako aj ťažšia disharmónia vo vzťahu s matkou ako aj „práca v Rakúsku“. Nedostatky posudku psychiatrov R. a J. museli byť odstraňované vypracovaním znaleckého posudku znaleckou organizáciou Centra duševného zdravia, s.r.o. spolu s jeho doplnením, ktorá na 48 stranách zdôvodnila absenciu psychického príkoria u poškodenej. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania, obžalovaný podrobne poukázal na nedostatky záverov znaleckých posudkov ako aj na nedostatočné vyhodnotenie skúmania psychického stavu poškodenej jednotlivými znalcami. Samotné trestné konanie bolo voči jeho osobe vedené 10 rokov, čo samé o sebe bolo možné považovať za významné porušenie článku 6 bodu I. Dohovoru. Už v samotnom začiatku prípravného konania pri doručení obvinenia došlo k hrubému porušeniu jeho práv, keď uznesenie o vznesení obvinenia mu bolo doručené 03.12.2009, nebolo doručené obhajcovi, 03.12.2009 zahlásil sťažnosť do zápisnice a v ten istý deň prokurátor sťažnosť obvineného zamietol. Je teda nepochybné, že prokurátor mu neumožnil, aby v zákonnej lehote troch dní podané sťažnosť odôvodnil a túto sťažnosť nedoručil ani jeho obhajcovi. Už v priebehu prípravného konania navrhol výsluch svedkov, čo však bolo paušálne zamietnuté avšak význam predmetných výsluchov uznal aj odvolací súd. Vzhľadom na skutok uvedený v obžalobe a skutok uvedený súdom I. stupňa v napadnutom rozsudku, vzhľadom na vykonané dokazovanie mal za to, že v predmetnej trestnej veci nebola dodržaná totožnosť skutku. Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na jeho priestupkové konania a to v počte 6 až 8, čo má zodpovedať ôsmym priestupkom, za ktoré bol právoplatne postihnutý, avšak mal 6 hlásení o výkone služby Mestskej polície Topoľčany, ktoré zodpovedajú spomínaným priestupkovým konania. Z uvedených je zrejmé, že súd I. stupňa odôvodňoval údajné konanie obžalovaného v rozsahu 6 až 8 práve týmito priestupkami „6 hlásení - 8 priestupkov“. K porušeniu článku 6 bodu I. Dohovoru, obžalovaný poukázal, že predmetné trestné konanie vo vzťahu k jeho osobe začalo vznesením obvinenia dňa 20.06.2009 a k dnešnému dňu tak trestné konanie presiahlo 10 rokov. Je teda zrejmé, že počas viacerých rokov od údajného skutku a od podania obžaloby nebolo možné toto konanie skončiť. Mal za to, že na priebeh trestného konania nebolo možné vinu za jeho dĺžku v rozsahu 10-tich rokov ukladať na jeho vrub, ktorý sa niekoľkých termínov hlavného pojednávania nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov z dôvodov operačných zákrokov. Vo vzťahu k jeho osobe poukázal na úplnú odlišnosť súdnych rozhodnutí v jeho trestnej veci kde prvý krát došlo k jeho odsúdeniu, druhý krát k jeho oslobodeniu a v treťom rozsudku mu súd uložil „len“ podmienku, avšak jednoznačne v kooperácii so súdom v Košiciach s prihliadnutím na súdom vnímanú a latentne proklamovanú nevyhnutnosť odsúdenia obžalovaného na trest nepodmienečný. Takýto postup súdu vzbudzuje pochybnosť o nezaujatosti a je teda namieste aby bolo trestné stíhanie vedené voči jeho osobe zastavené. Obžalovaný na začiatku pojednávania urobil vyhlásenie, že je nevinný, v rámci znaleckého dokazovania sa podrobne vyjadril k skutočnostiam tvrdeným poškodenej a jasne uviedol, že poškodenú netýral. Tvrdenia poškodenej nie sú podporené výpoveďami svedkov, pretože svedkovia len potvrdili vzájomnosť konfliktov. Absencia pocitu ťažkého príkoria bola potvrdená aj po vykonaní konfrontácii znalcov na základe pokynu odvolacieho súdu. Z vykonaných konfrontácií znalcov nevyplynuli žiadne odlišné skutkové zistenia, než tomu bolo v čase vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku. Ak by mal súd za to, že závery znalcov R. a J. sú dostatočné, nepristúpil by k vykonaniu ďalšieho znaleckého dokazovania. Bezvýhradné akceptovanie záverov znaleckého posudku R. a J. by znamenalo úplne zbytočné znalecké dokazovanie a jeho dopĺňanie, vyjadrovanie znalcov a konfrontácia znalcov trvajúca 9 rokov v konaní pred súdom. Súd I. stupňa nedodržal totožnosť skutku uvedeného v obžalobe. Vychádzajúc zo všetkých skutočností považoval za zrejmé, že v jeho prípade nedošlo k žiadnej skutkovej ani právnej zmene odo dňa vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku. Nebolo potom možné na základe možných a nepreukázaných alternatív, už minimálne s prihliadnutím na zásadu „in dubio pro reo“ uznať ho vinným zo skutku, uvedeného vo výrokovej časti rozsudku o to menej ak už bol raz za rovnakého skutkového stavu oslobodený. Je evidentné, že napriek vykonanému dokazovaniu neboli ustálené rozhodné skutkové zistenia, ktoré by odôvodňovali bez akýchkoľvek pochybností ustálenie jeho viny a nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa stal skutok. Okresná prokurátorka v Topoľčanoch v písomnom odvolaní odvolania poukázala na skutočnosť, že obžaloba bola podaná dňa 16.02.2010, teda niekoľko rokov pred úpravou skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Neuvedenie znenia podľa ktorého bol obžalovaný uznaný

vinným možno považovať za chybu, nakoľko nie je jasné a zrozumiteľné podľa ktorého zákona bol obžalovaný uznaný za vinného. Nestotožnila sa ani s úpravou skutkovej vety v tom smere, ako bol vymedzený čas, kedy sa mal skutok stať s uvedením, že ku konaniu malo dôjsť od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2006 do 03.03.2009 v Q. na ul. J. E. v byte č. XXXX/XX najmenej 6 až 8 krát a od 01.04.2007 do 30.05.2007 v T.. Takto vymedzený čas súd I. stupňa potom ustálil v tom smere, že nejde o dlhší čas. Súd I. stupňa nevzal do úvahy všetky vykonané dôkazy, najmä svedecké výpovede poškodenej C. P., podľa ktorej k násiliu voči nej dochádzalo vždy keď bol obžalovaný doma, pričom chodil na týždňovky neskôr na turnusy mesačne. V tejto súvislosti dala do pozornosti znalecké psychiatrické dokazovanie, z ktorého vyplýva že poškodené trpela posttraumatickou stresovou poruchou. Táto porucha sa však nemôže rozvinúť iba krátkodobým konaním popísaným vo výroku rozsudku ale musí ísť o dlhšie trvajúce konanie s určitou intenzitou. Iba zmena rodinného prostredia a následné vyšetrenia s odstupom niekoľkých rokov preukázali, že táto porucha sa nerozvinula do posttraumatickej poruchy osobnosti. Zotrvala na názore, že k opakovanému násilnému konaniu dochádzalo od apríla 2006 do marca 2009 v presne nezistených dňoch vždy keď sa obžalovaný zdržiaval doma, čo možno považovať za dlhší čas a to s poukazom na intenzitu a spôsob konania. V závere navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa , a podľa vrátiť vec súdu I. stupňa aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K podanému odvolaniu Okresnej prokurátorky zaslal obžalovaný vyjadrenie prostredníctvom svojho obhajcu. V tomto vyjadrení uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava obsahu odvolania zahláseného na hlavnom pojednávaní a písomných dôvodov odvolania. Čo sa týkalo argumentácie obžaloby, údajného dlhšie trvajúceho konania, toto považoval za ničím nepreukázané, pričom v priebehu hlavného pojednávania sama poškodená viackrát menila trvanie údajného konania obžalovaného, čo vyplývalo jednoznačne z jej výpovedí. Práve on jednoznačne preukázal, že sa dlhodobo v spoločnej domácnosti s poškodenou nezdržiaval. Túto skutočnosť potvrdili jednak listinné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní ako aj výpovede svedkov, ktoré dôkazy potvrdzujú jeho neprítomnosť v spoločnej domácnosti s poškodenou. Poukázal na časť výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa dňa 23.07.2010, kde uviedla, že obžalovaný chodieval pracovať do Čiech, tak, že boli málo spolu, chodieval málokedy domov...málokedy sa zdržiaval doma, lebo zakaždým povedal, že musí ísť niečo vybaviť, musí ísť nájsť nejakých chlapov na stavbu. On sám sa viackrát vyjadril k jeho viac menej zriedkavému pobytu v spoločnej domácnosti s poškodenou, čo bolo spôsobené jeho pracovných vyťažením, čo v podstate potvrdili aj svedkovia na hlavnom pojednávaní. V závere vyjadrenia k podanému odvolaniu prokurátorky obžalovaný už uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciu v odôvodnení odvolania prokurátorky. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané, za splnenia všetkých zákonných podmienok, v neprítomnosti obžalovaného, ktorý o to požiadal. Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí poukázala na písomné dôvody odvolania, pričom zdôraznila skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa neboli zistené žiadne nové skutočnosti oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, kedy bol obžalovaný oslobodený a preto vyslovila názor, že je na mieste rozhodnúť v zmysle Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa a s poukazom na stav vykonaného dokazovania a na platnú judikatúru zastaviť trestné stíhanie alternatívne oslobodiť obžalovaného spod obžaloby podľa Odvolanie prokurátora navrhla ako nedôvodné zamietnuť. Zástupkyňa krajského prokurátora poukázala na písomné odôvodnenie odvolania Okresnou prokuratúrou v Topoľčanoch, ktoré žiadnym spôsobom nechcela zmeniť ani doplniť a navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa , a krajskému súdu aby rozhodol sám podľa tak, že uzná vinu a právnu kvalifikáciu v zmysle podanej obžaloby a obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody podľa bez zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a na výkon tohto trestu navrhla obžalovaného zaradiť do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného navrhla podľa zamietnuť. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenou osobou

- prokurátorom a obžalovaným, preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné. Preskúmaním veci neboli zistené iné chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti po preskúmaní predloženej trestnej veci zistil, že zo strany súdu došlo:

- k nejasnosti a neúplnosti skutkových zistení, pretože sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu ustanovení (, ). Je potrebné uviesť, že trestná vec obžalovaného bola už predmetom rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu. Prvý krát, keď na podklade odvolania prokurátorky a obžalovaného bol predchádzajúci rozsudok súdu I. stupňa zo dňa 08.01.2015 zrušený podľa , , a vec bola podľa vrátená súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané obžalovaným v odvolaní proti rozsudku súdu I. stupňa zo dňa 08.01.2015, odvolací súd uložil súdu I. stupňa preveriť obranu obžalovaného zadovážením dôkazov, na základe ktorých by bolo zistené kedy sa obžalovaný zdržiaval mimo adresy spoločného bývania s poškodenou, aby tak bolo možné vyvodiť právne závery závažnejšieho spôsobu konania. Odvolací súd v svojom zrušujúcom uznesení taktiež poukázal na argumenty obžalovaného uvádzané ohľadom požívania alkoholických nápojov poškodenou, ako aj na skutočnosť, že obžalovaný viedol kroky na zverenie dcéry R. do jeho výchovy a opatery. Na základe zrušujúceho uznesenia odvolacie súdu súd I. stupňa doplnil dokazovanie a rozsudkom zo dňa 19.09.2017 oslobodil obžalovaného podľa spod obžaloby Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch, pretože skutok nie je trestným činom. V odôvodnení oslobodzujúceho rozsudku súd I. stupňa poukazujúc aj na dôkazy, ktoré použil pri odsudzujúcom rozsudku konštatoval, že aj keď obžalovaný bol dôvodne podozrivý, že sa dopustil skutku, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a následne aj podaná obžaloba, výsledky vykonaného dokazovania nevyznievali jednoznačne a bez pochybností, pretože nebola úplne ucelená reťaz tak priamych ako i nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť bezpečný záver, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania sa skutočne stal. I keď v prípravnom konaní poškodená popisovala konanie obžalovaného voči svojej osobe, vzhľadom na závery znaleckých posudkov, súd I. stupňa nemohol vyhodnotiť toto konanie, že by bolo pociťované poškodenou ako tzv. syndróm týranej osoby a ani ako ťažké príkorie. Na základe podaného odvolania Okresnej prokurátorky bol oslobodzujúci rozsudok súdu I. stupňa podľa , zrušený a podľa bola vec vrátená súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, konštatujúc, že súd I. stupňa síce vykonal rozsiahle doplnenie dokazovania, avšak toto nevykonal dostatočne. Ohľadom preverenia obhajoby obžalovaného spočívajúcej v tom, že v mieste spoločnej domácnosti s poškodenou sa nezdržiaval dlhší čas, nakoľko bol pracovne zaradený mimo tohto miesta, súd I. stupňa v nedostatočnej miere preveril jeho obranu. Obžalovaný pred súdom I. stupňa predložil listinné dôkazy, spočívajúce v pracovných zmluvách a vyjadreniach zamestnávateľov, kde a akú prácu vykonával, toto však nebolo možné považovať za preverenie obrany obžalovaného ako často chodil domov a ako dlho sa doma zdržiaval. Odvolací súd sa pri oslobodzujúcom rozsudku taktiež nestotožnil so záverom súdu I. stupňa, keď súd I. stupňa poukazoval na znalecký posudok znalcov z odvetvia psychológie týkajúceho sa poškodenej kde znalci uviedli, že poškodená správanie obžalovaného prežívala ako pocit nepríjemna, ktoré však nepredstavovalo trvalejšie narušenie psychickej pohody a zdravia. Úlohou súdu I. stupňa bolo vykonať konfrontácie znalcov a vyhodnotenie tejto konfrontácie so závermi uvádzanými v znaleckých posudkoch. Úlohou súdu I. stupňa bolo dôslednejšie preveriť obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že sa v mieste domácnosti dlhšiu dobu nezdržiaval a to nielen listinnými dôkazmi ale aj vypočutím svedkov a podrobnejšie sa vysporiadať so závermi jednotlivých znaleckých posudkov, opakovane vypočuť znalcov k rozdielnym záverom a vykonať konfrontáciu medzi nimi.

Na obžalovaného bola podaná obžaloba pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , s použitím Tr. zák. na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2006 do 03.03.2009 v Q. na ul. D. v byte č. XXXX/XX, týral v tom čase svoju manželku C. P. tak, že ju opakovane bil, kopal a ťahal vlasy, čím jej spôsoboval ľahšie zranenia, zobúdzal ju zo spánku a nútil ju spať na zemi, rozstrihal jej oblečenie, násilím ju dotlačil do kúpeľne v snahe osprchovať ju s tým, že smrdí, opakovane jej vulgárne nadával a ponižoval ju slovami, že je špinavá, smrdí a nič dobré neurobí, čím týmto konaním poškodenej C. P. narodenej XX.XX.XXXX podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria pôsobil psychické utrpenie, v dôsledku čoho sa u nej objavila depresívna reakcia - depresívna porucha a prejavili sa u nej symptómy psychicky týranej osoby. Zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , Tr. zák. sa dopustí ten, kto týra blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie a spáchal trestný čin závažnejším spôsobom konania po dlhší čas.

V predmetnej trestnej veci bol vykonané rozsiahle dokazovanie a to výsluchom obžalovaného, poškodenej a svedkov, znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov, ktoré boli zadovážené v prípravnom konaní ako aj pred súdom I. stupňa. Aj keď obžalovaný po celý čas konania popieral, že by sa k poškodenej správal takým spôsobom, ako mu bolo dávané za vinu, nebolo možné spochybniť výpoveď poškodenej, ktorá v podstate počas celého konania uvádzala skutočnosti ohľadom konania obžalovaného voči jej osobe nemenne. Tvrdenia, uvádzané poškodenou boli potvrdené aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi a to napríklad aj výpoveďou svedkyne O.. W. E., ktorá prešetrovala anonymné oznámenie o tom, že medzi poškodenou a jej manželom sú časté nezhody, obžalovaný ju mal údajne fyzicky napádať ako aj maloleté deti a to najmä maloletú F.. Táto svedkyňa potvrdila aj skutočnosť, že poškodená v čase preverovania anonymného oznámenia mala na pravom oku podliatinu, pričom táto mala uviesť, že ju ubil obžalovaný, ktorý keď bol pod vplyvom alkoholu bol agresívny. Táto svedkyňa ďalej potvrdila, že poškodená viac krát uviedla, že obžalovaný ju fyzicky napádal a to naposledy 20.02.2009 kedy sa dostavila na oddelenie s tým, že podala trestné oznámenie a volala políciu, nakoľko ju obžalovaný mal fackať po tvári a chcel jej zlomiť ruku. Svedkyňa O.. W. E. vo svojej výpovedi uviedla aj skutočnosť, že samotný obžalovaný sa mal obrátiť na ich úrad a to vo veci, že matka - poškodená sa nestará o maloletú R. a chcel podať návrh na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti (bolo zistené, že takýto návrh obžalovaný ani nepodal). V trestnej veci obžalovaného boli vypočutí ako svedkovia aj osoby, ktoré vypovedali v prospech obžalovaného, avšak k týmto je potrebné uviesť, že vypovedali o udalostiach, ktoré boli len sprostredkované a nikdy neboli účastní pri komunikácii obžalovaného s poškodenou. Pokiaľ obžalovaný namietal, že súd I. stupňa prihliadal na závery znaleckých posudkov, na základe ktorých bola konštatovaná jeho vina, pretože z nich vyplynulo, že poškodená pociťovala jeho konanie ako ťažké príkorie, je potrebné uviesť, že v trestnej veci obžalovaného bolo vykonávané dokazovanie znaleckým skúmaním aj vo väčšom rozsahu ako v podstate v danej veci bolo potrebné. Prvý znalecký posudok, ktorý bol v danej veci vypracovaný bol znalecký posudok, ktorý vypracovávali E.. R. a E.. J., z ktorého vyplynulo, že u poškodenej vplyvom prežitých udalostí sa objavila depresívna reakcia a správanie sa manžela - obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie. Uvedení znalci konštatovali, že u poškodenej sa prejavovali symptómy psychicky týranej osobnosti, čo sa prejavovalo zvýšeným intrapsychickým napätím, značnou úzkosťou v interpersonálnom kontakte dominantne s mužským pohlavím, znova prežívaním traumatizujúcich situácií, pričom dochádzalo k obmedzeniu sociálnych kontaktov, nevedomému stiahnutiu sa, izolácii, nepriebojnosti a pasivite. S odstupom času bol vypracovávaný ďalší znalecký posudok, na podnet súdu I. stupňa, ktorý vypracovával E.. C. a E.. A. za súčasnej konzultácie s H.. T.. Z uvedeného znaleckého posudku už vyplynula skutočnosť, že poškodená netrpí syndrómom týranej osoby, avšak k tomuto je potrebné uviesť, že znalecký posudok bol vypracovávaný s odstupom času, keď poškodená už bola mimo vplyvu obžalovaného. V tejto veci je potrebné poukázať na skutočnosť, že nesprávnym postupom súdu I. stupňa zadal vypracovanie doplnku tohto znaleckého posudku konzultantom H.. T., ktorý znalecký posudok sám nevypracovával, avšak ako z neho vyplýva, vystupoval v ňom ako konzultant. V trestnej veci obžalovaného na podnet obžalovaného vypracoval odborné vyjadrenie E.. J., ktorý len v teoretickej rovine na odbornej báze popísal chápanie duševných porúch a syndrómu týranej osoby. Súd I. stupňa v predmetnej trestnej veci vykonal aj konfrontáciu medzi znalcami a na základe tejto konfrontácie dospel k záveru, že poškodená už v tom čase netrpela syndrómom týranej osoby. V tejto súvislosti však treba poukázať aj na dokazovanie vykonávané na hlavnom pojednávaní, kde vypovedal znalec E.. R., ktorý

konštatoval, že v čase, keď bol pôvodný posudok v roku 2009 vypracovávaný mohla byť prítomná posttraumatická stresová porucha u poškodenej a keďže v znaleckom posudku je uvádzaná, tak tam zjavne prítomná aj bola, avšak táto porucha mohla odznieť vzhľadom na zmenu prostredia bývania poškodenej. U poškodenej sa v roku 2009 prejavovali symptómy psychicky týranej osoby a keďže po uplynutí piatich rokov od vypracovania znaleckého posudku ako uviedol znalec E.. R., v prípade, že poškodená s obžalovaným nežili v spoločnej domácnosti a poškodená mala nový vzťah s mužom, s ktorým aj žije, tieto symptómy odznejú. Nie je možné teda spochybniť, že by obžalovaný konal spôsobom uvedeným v skutku napadnutého rozsudku. V tomto považoval odvolací súd za potrebné uviesť, že v predmetnej trestnej veci bolo vykonávané dokazovanie znaleckým skúmaním aj nadbytočne, pretože množstvo znaleckých posudkov nerieši vinu obžalovaného. Je tu však potrebné poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa sa snažil oproti obžalobe kde bolo uvedené obdobie od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2006 do 03.03.2009 upraviť dobu páchania trestnej činnosti a na základe vykonaného dokazovania mal za to, že táto je od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2006 do 03.03.2009 najmenej 6 až 8 krát v Q. na ul. J. E. v byte č. XXXX/XX a od 01.04.2007 do 30.05.2007 v T. na ubytovni najmenej dva krát do týždňa. V tomto smere obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že voči jeho osobe v danom čase bolo vedené priestupkové konanie asi v ôsmich prípadoch, pričom za konanie, ktoré bolo takto riešené bol postihnutý. Keďže za to konanie obžalovaný bol už postihnutý, nebolo možné konštatovať v skutku vyhranenie doby páchania činu počtom 6 až 8 krát v inkriminovanom období, pretože nebolo možné uznať vinu za obdobie keď bol priestupkovo riešený. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, toto obdobie bolo možné vymedziť od presne nezisteného dňa v mesiaci máj 2008 do 03.03.2009. Vzhľadom na úpravu skutku, uvedeného v napadnutom rozsudku súdu I. stupňa, ohraničením doby jeho páchania na uvedené obdobie, bolo potrebné právne kvalifikovať konanie obžalovaného len ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Odvolací súd pri ukladaní druhu trestu, ako aj jeho výmery vychádzal z kritérií, uvedených v § 34 a nasl. Tr. zák. V prípade obžalovaného nezistil žiadnu z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Tr. zák. a ani z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák. a tak ukladal trest v zákonom stanovenej trestnej sadzbe pri ustanovení § 208 ods. 1 Tr. zák. (3 roky až 8 rokov). Vzhľadom na dĺžku doby, ktorá uplynula od začatia trestného konania, odvolací súd dospel k názoru, že v prípade obžalovaného je potrebné uloženie trestu na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Rovnako nepovažoval za výchovné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného a podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe považoval za primeraný a dostačujúci. Za primeranú považoval skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť na psychologickom poradenstve. Vzhľadom na všetky hore uvádzané skutočnosti o podanom odvolaní prokurátora proti rozsudku súdu I. stupňa potom odvolací súd rozhodol tak, že toto ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.