Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16C-33-2019.pdf
PDF · 72.48 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/33/2019
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: N. X., s pobytom XXX XX P. XX, proti žalovanému v 1. rade: N.. T. X., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom Račianska 97, Bratislava a žalovanému v 2. rade: X. X., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom G. XX, X., o úverovom podvode, takto
rozhodol:
Súd podanie žalobcu zo dňa 19.03.2019, doručené súdu dňa 22.03.2019, predstavujúce žalobu, odmieta.
odôvodnenie:
1. Podaním zo dňa 09.03.2019, doručeným súdu dňa 22.03.2019, nazvaným ako „súdna žaloba“, sledoval žalobca podanie žaloby na žalovaných za napomáhanie za úverový podvod. Uviedol, že žalovaný v 1. rade požiadal žalobcu o poskytnutie úveru za účelom vysporiadania nárokov údajných spoludedičov na nehnuteľnosti v obci Rybník, pričom úver bol dohodnutý na sumu 1 500,- eur a žalovanému v 1. rade poskytnutý žalobcom v hotovosti dňa 22.03.2016. Žalovaný v 1. rade dňa 17.05.2016 žalobcu opätovne požiadal o poskytnutie pôžičky v sume 2 000,- eur s odôvodnením, že sa údaje objavili ďalšie pozemky v dedičskom konaní, pričom tento úver žalobca poskytol žalovanému v 1. rade v hotovosti dňa 17.05.2016 bez písomnej zmluvy. Nakoľko bol žalovaný v 1. rade priamym nadriadeným žalobcu, žalobca mu nemal dôvod neveriť. Po roku sa však žalobca dozvedel, že má žalovaný v 1. rade má aj ďalšie pôžičky a vzhľadom na nesplácanie poskytnutých pôžičiek a plynutie premlčacích dôb, bol žalobca nútený podať túto súdnu žalobu. Žalobca zároveň zdôraznil, že žalovaný v 1. rade nevlastní žiadne nehnuteľné majetky v obci Rybník a ani víkendový dom v Zlatých Moravciach, pričom všetky svoje majetky žalovaný v 1. rade fingovane previedol na žalovanú v 2. rade, ktorá je jeho bývalou manželkou. Žalobca skonštatoval, že zo správania žalovaného v 1. rade vyplýva snaha dosiahnuť insolventnosť, osobný bankrot a vyhnúť sa tým splácaniu pôžičiek.
2. Nakoľko podanie predmetné podanie žalobu neobsahovalo žalobný návrh, súd postupom podľa § 129 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), vyzval žalobcu, uznesením zo dňa 05.09.2019, na doplnenie tohto podania o (a) jasný, určitý a materiálne vykonateľný žalobný návrh, ako aj (b) pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností. Súd žalobcovi, okrem iného, vysvetlil, že presné a určité vyjadrenie (vymedzenie) žalobného nároku v žalobnom návrhu je významné nielen pre vymedzenie predmetu konania (t.j. o čom má súd konať), ale aj pre posúdenie prekážky skôr začatého konania (§ 159 C.s.p.), prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 C.s.p.) alebo podmienok pre pripustenie zmeny žaloby (§ 139 C.s.p.). Zároveň ho poučil o tom, že v prípade, ak sa žalobou domáha, aby sa rozhodlo podľa § 137 písm. a) C.s.p. o splnení povinnosti, je nevyhnuté, aby v žalobnom návrhu určil kto, komu a čo má plniť, teda presne špecifikoval osobu oprávnenú z povinnosti, ktorá sa má splniť, osobu povinnú na predmetné splnenie povinnosti a špecifikoval predmet plnia, teda samotnú povinnosť, napr. pri peňažnom plnení je to presné uvedenie výšky peňažného plnenia. Ak sa žalobca domáha, aby súd podľa § 137 písm. c) C.s.p. určil, či tu právo je alebo nie je, musí isť o určenie subjektívneho práva vo vzťahu ku konkrétnemu žalovanému, o ktorom môže súd v rámci svojej právomoci podľa § 3 a 4 C.s.p. rozhodnúť.
3. Žalobca podaním zo dňa 21.10.2019 reagoval na vyššie uvedený postup súdu tak, že mal za to, že predložil všetky dostupné listiny, pričom všetky ním tvrdené skutočnosti sa zakladajú na pravde. Dodal, že v prípade, ak súd žiada doplniť žalobu o listinné dôkazy, formu a obsah, požiadal o ich špecifikáciu, a to aj osobne.
4. Podľa § 131 C.s.p. žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
5. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
6. Podľa § 127 ods. 1 C.s.p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
7. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p. ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Podľa § 129 ods. 2 C.s.p. v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Podľa § 129 ods. 3 C.s.p. ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
8. Žaloba je procesný úkon, prostredníctvom ktorého žalobca realizuje svoje ústavné právo (čl. 46 Ústavy SR) domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Aby žalobca svojou žalobou vyvolal zamýšľaný účinok, musí žalobca ako strana sporu, ktorej ako jedinej svedčí dispozičné právo, v žalobe obsiahnuť všetky jej požadované náležitosti, pretože len tzv. „perfektná“ žaloba so všetkými zákonom vyžadovanými náležitosťami má za následok začatie civilného sporového konania s následnou nastupujúcou povinnosťou súdu vec čo najrýchlejšie a bez zbytočných prieťahov prejednať a rozhodnúť (čl. 17 C.s.p.).
9. V zmysle uvedené, žaloba ako procesný úkon žalobcu, ktorým si uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva musí okrem všeobecných náležitostí podľa § 127 C.s.p., obsahovať aj osobitné náležitosti stanovené v § 132 C.s.p..
10. Jednou z osobitných náležitostí žaloby je „žalobný návrh“, resp. petit žaloby, ktorý nadväzuje na všeobecnú náležitosť podania a to uvedenie toho, čo sa podaním sleduje, ktorú žalobný návrh bližšie špecifikuje. Žalobným návrhom je súd podľa § 216 ods. 1 C.s.p. viazaný a prenáša sa do výroku rozhodnutia súdu vo veci samej. Preto je dôležité, aby bol žalobný návrh formulovaný jasne, určito a zrozumiteľne tak, aby prenesenie takéhoto žalobného návrhu do výroku súdneho rozhodnutia nemalo za následok materiálnu nevykonateľnosť súdneho rozhodnutia. V prípade, ak sa žalobca žalobou domáha, aby sa rozhodlo podľa § 137 písm. a) C.s.p. o splnení povinnosti, je nevyhnuté, aby v žalobnom návrhu určil kto, komu a čo má plniť, teda presne špecifikoval osobu oprávnenú z povinnosti, ktorá sa má splniť, osobu povinnú na predmetné splnenie povinnosti a špecifikoval predmet plnia, teda samotnú povinnosť, napr. pri peňažnom plnení je to presné uvedenie výšky peňažného plnenia. Ak sa žalobca domáha, aby súd podľa § 137 písm. c) C.s.p. určil, či tu právo je alebo nie je, musí isť o určenie subjektívneho práva vo vzťahu ku konkrétnemu žalovanému, o ktorom môže súd v rámci svojej právomoci podľa § 3 a 4 C.s.p. rozhodnúť. Presné a určité vyjadrenie (vymedzenie) žalobného nároku v žalobnom návrhu je významné nielen pre vymedzenie predmetu konania (t.j. o čom má súd konať), ale aj pre posúdenie prekážky skôr
začatého konania (§ 159 C.s.p.), prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 C.s.p.) alebo podmienok pre pripustenie zmeny žaloby (§ 139 C.s.p.).
11. V danom prípade podanie žalobcu zo dňa 19.03.2019, doručené súdu dňa 22.03.2019, predstavujúce žalobu, neobsiahla osobitnú náležitosť žaloby - žalobný návrh, pričom tento nedostatok žaloby sa nepodarilo odstrániť ani postupom súdu podľa § 129 ods. 1 a 2 C.s.p., keďže žalobca ani podaním zo dňa 21.10.2019 nedoplnil svoju žalobu o žalobný návrh, na základe čoho súdu nebolo zrejmé, čoho sa žalobca voči žalovaným domáha, teda čo je predmetom konania, a to aj napriek tomu, že bol žalobca v uznesení zo dňa 05.09.2019 poučený a upozornený na dôležitosť žalobného návrhu ako osobitnej náležitosti žaloby podľa § 132 ods. 2 C.s.p.. Súd zároveň žalobcovi taktiež vysvetlil, ako by mal byť žalobný návrh žaloby o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) C.s.p., resp. žaloby o určenie práva podľa § 137 písm. c) C.s.p. špecifikovaný, preto súd žiadosť žalobcu o špecifikáciu obsahu a formy žaloby, obsiahnutú v podaní žalobcu zo dňa 21.10.2019, považoval za nedôvodnú.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd podanie žalobcu zo dňa 19.03.2019, doručené súdu dňa 22.03.2019 a predstavujúce žalobu podľa § 129 ods. 3 C.s.p. odmietol z dôvodu, že k odstráneniu absencie materiálne vykonateľného žalobného návrhu nedošlo ani postupom súdu podľa § 129 ods. 1 a 2 C.s.p., pričom absencia žalobného návrhu predstavuje taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať a preto súd predmetné podanie žalobcu odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.