Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31CoE-17-2019.pdf
PDF · 131.54 KB
Case nature
Area
Subarea
31CoE/17/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Michala Novotného vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného: K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, G., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., Ernestova bašta 2, Nové Zámky, IČO: 36 857 751, proti povinnej: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Szikorovou, Hollého 1854/9, Šaľa, o výkon rozhodnutia o úprave styku oprávneného k maloletému: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u povinnej, zastúpenému procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, o nariadenie výkonu rozhodnutia rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 24P/136/2014-268 z 29. októbra 2015, o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 12Em/3/2016-165 z 1. apríla 2019 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I nariadil výkon rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 24P/136/2014-268 z 29.10.2015 v časti styku otca s maloletým dieťaťom - odňatie maloletého dieťaťa M. F., nar. XX.XX.XXXX matke H. H., nar. XX.XX.XXXX a odovzdanie otcovi K. F., nar. XX.XX.XXXX v dňoch určených vo vyššie citovanom rozsudku, a to každú sobotu od 14:00 hod do 18:00 hod a výrokom II návrh matky na odklad výkonu rozhodnutia zamietol.
2. Súd po citovaní § 370 ods. 1, § 376 ods. 1, § 377 ods. 1, 2, 3, § 390 písm. b) Civilného mimosporového poriadku a § 3 ods. 1, 2, 5 Vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z., vecne uznesenie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom z 22.08.2016 domáhal výkonu rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 24P/136/2014-268 z 29.10.2015, ktorým bol styk oprávneného s maloletým upravený tak, že oprávnený má právo stýkať sa s maloletým počas prvých dvoch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku každú sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod v mieste bydliska maloletého dieťaťa pod dohľadom matky a následne bez dohľadu matky v mieste bydliska otca. Návrh odôvodnil tým, že povinná mu začala brániť stýkať sa s maloletým v zmysle rozsudku od júla 2016, kedy sa dozvedela, že si našiel partnerku. Dovtedy sa jeho styk s maloletým realizoval bezproblémovo, prebiehal bez prítomnosti matky v otcovej domácnosti. Žiadal, aby došlo k sankcionovaniu povinnej a k výkonu súdneho rozhodnutia, pokiaľ opatrenia súdu budú bezvýsledné. Povinná vo vyjadrení k návrhu uviedla, že stretnutia otca s maloletým prebiehali bez komplikácii do júna 2016 bez prítomnosti matky v dome rodičov oprávneného. Zlom nastal v júni 2016, keď v tom čase dvojročné dieťa sa po návrate s pravidelného pobytu u otca vrátilo v zlom psychickom stave. Zo správania dieťaťa a reakcií otca nadobudla presvedčenie, že sa počas pobytu u otca niečo stalo. Odvtedy dieťa odmietalo ísť k otcovi na pravidelné stretnutia. Iniciovala zmenu úpravy styku tak, aby sa realizoval len v jej prítomnosti, avšak konanie bolo zastavené z dôvodu, že oprávnený podal návrh na zmenu úpravy styku skôr. Navrhla odklad výkonu rozhodnutia až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní sp. zn. 17P/19/2016.. Vo vyjadrení z 05.09.2017 uviedla, že v konaní sp. zn. 17P/19/2016 na pojednávaní dňa 06.06.2017 obaja rodičia na základe ústneho odporúčania zákonnej sudkyne prejavili
ochotu do času ďalšieho pojednávania realizovať stretnutia otca s maloletým za prítomnosti matky v zmysle právoplatného rozsudku, t.j. každú sobotu. Povinná doložila súdu chronológiu stretnutí od 22.10.2016 do 08.04.2017, od apríla 2017 do 02.09.2017, kedy z jej pohľadu sa styk realizoval bez väčších problémov každú druhú sobotu, ako aj chronológiu stretnutí po celý rok 2018. Z informatívneho výsluchu rodičov maloletého z 18.07.2017 mal súd prvej inštancie preukázané, že styk otca s maloletým prebieha za prítomnosti matky, stretávajú sa vonku. Podľa otca realizáciu styku komplikuje aj skutočnosť, že býva v zahraničí, je ženatý a narodilo sa mu druhé dieťa, preto nemôže chodiť za synom každý týždeň. S maloletým sa chce stretávať bez prítomnosti matky. Matka uviedla, že styku otca s maloletým nebráni, problém vidí v udalosti, ktorá sa odohrala v júni 2016, odvtedy sa maloletý odmieta stretávať s otcom bez jej prítomnosti, a ona mu nechce spôsobovať psychické problémy. Oprávnený doručil súdu prvej inštancie niekoľko podaní (30.11.2017, 10.10.2018, 21.12.2018), z ktorých vyplynulo, že povinná mu naďalej neumožňuje stýkať sa s maloletým. Na maloletého sa vždy teší, avšak povinná svojím svojou prítomnosťou narúša ich vzájomný vzťah, umožňuje mu tráviť s maloletým čas cca 20 minút, pričom dochádza za maloletým až z Rakúska. Vyjadril obavu, že by mohlo dôjsť medzi nimi k oslabeniu vzájomných citových väzieb. Uviedol, že v rámci pojednávania v konaní sp. zn. 17P/19/2016 súhlasil, aby jeho styk s maloletým prebiehal za prítomnosti matky, avšak len po krátku dobu a postupne malo prísť k realizácii styku bez prítomnosti matky. Poukázal na skutočnosť, že maloletý M. nemá žiaden kontakt s jeho rodinou ani jeho ďalším maloletým synom X.. Namietal čas stretnutí s maloletým, keďže tie by mali trvať od 14:00 hod. do 18:00 hod, no v skutočnosti trvajú maximálne 1 hodinu. Povinná chodí na stretnutia negatívne naladená, narúša priebeh stretnutia tým, že maloletého neustále upozorňuje a otcovi všetko zakazuje. Stretnutia počas zimných mesiacov vyberá väčšinou v parkoch, kde sa v prípade nepriaznivého počasia nedá nič robiť a tak tam maloletý dlho nevydrží. Oprávnený sa vyjadril, že svojho syna miluje nadovšetko, preto sa na stretnutia pravidelne dostavuje s výnimkou nepriaznivého zdravotného stavu, čo je považuje za ospravedlniteľný dôvod a o tejto skutočnosti matku informuje. Je toho názoru, že jeho stretnutia s maloletým bez prítomnosti matky by boli prospešnejšie a vhodnejšie pre rozvíjanie ich vzájomných citových väzieb, nakoľko povinná akýkoľvek pozitívny okamih zničí a v dôsledku jej konania nevzniká žiadna možnosť, aby vzájomný vzťah medzi otcom a maloletým sa mohol prehlbovať. Nesúhlasil s návrhom povinnej na odklad výkonu rozhodnutia. Zo správ kolízneho opatrovníka z 30.12.2016, 18.04.2017, 21.09.2017 a 14.03.2019 mal súd prvej inštancie preukázané, že styk v súdom ustanovenom rozsahu sa nerealizuje od júna 2016. Matka uviedla, že maloletý v uvedený deň odmietol ísť k otcovi. Komunikácia medzi oprávneným a povinnou je problematická, nevedia sa dohodnúť na základných veciach ohľadom maloletého. Od júna 2017 sa styk realizuje každý druhý víkend v sobotu, pričom styk trvá cca 2 - 3 hodiny za prítomnosti matky. Úrad vykonal dňa 12.09.2017 pohovor s maloletým v Materskej škole E. bez prítomnosti zákonných zástupcov. Z jeho odpovedí vyplynulo, že ľúbi maminu aj tata, ktorý k nim chodieva, spolu chodievajú na ihrisko. Otec uviedol, že maloletý sa na neho vždy usmieva, teší sa, na prechádzke ho drží za ruku, objíme ho a pobozká. Trval na tom, aby sa styk realizoval bez prítomnosti matky a v mieste jeho bydliska. Matka sa vyjadrila, že počas stretnutí oprávnený venuje maloletému minimálnu pozornosť, väčšinou ho sleduje ako sa hrá, maloletý počas hry neustále sleduje jej pohyby. Pred každým stretnutím musí s maloletým bojovať, aby na stretnutie s otcom šiel. Dôvod vidí na strane otca, ktorý ju počas stretnutí uráža. Poukázala, že v januári 2019 sa uskutočnili dve stretnutia. Vo februári 2019 nebolo možné stretnutie realizovať z dôvodu, že matka i maloletý boli dlhodobo chorí. V marci 2019 sa uskutočnilo jedno stretnutie v Nitre v parku Sihoť, kedy podľa matky maloletý otca ignoroval, odťahoval sa od neho, nechcel byť s ním. Kolízny opatrovník vykonal pohovor aj s maloletým. Vyjadril sa, že sa rád hrá vonku na ihrisku, chodieva do parku s maminou, kde sa stretáva aj s otcom, pričom spontánne uviedol, že sa na neho hnevá, lebo minule čakal a on neprišiel. Uviedol, že otec mu nosí aj hračky, ale on ich nechce a hnevá sa na to aj mamina. V priebehu rozhovoru o otcovi začal byť nepokojný, hovoril, že nechce byť s otcom, zakrýval si bundou tvár a odmietal viac komunikovať. Otec uviedol, že povinná mu už vyše dva a pol roka odmieta dávať maloletého v zmysle rozhodnutia súdu. Správa sa spôsobom, ktorým sa snaží zapríčiniť, aby sa s ním maloletý nechcel stretávať, resp. aby sa pýtal domov skôr a zároveň má pocit, že maloletý na neho kvôli vplyvu matky reaguje už odmietavo. Súd prvej inštancie mal preukázané, že na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17P/19/2016 prebieha konanie o zmenu styku, ktoré sa začalo na návrh otca dňa 30.06.2016. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a uložené výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na príslušnom ÚPSVaR v trvaní 6 mesiacov. Zo správy z poradensko-psychologického procesu nariadeného formou výchovného opatrenia z 21.02.2018 vyplýva, že s rodičmi maloletého sa v období od 11.08.2017 do 21.02.2018 zrealizovalo 14
stretnutí. Vzájomný vzťah rodičov sa neupravil, psychológ ho naďalej vníma ako hostilný, čo ovplyvňuje ich vzájomnú komunikáciu a schopnosť dospieť k riešeniu, či k vzájomnej dohode. Podľa vyjadrení rodičov maloletého je pravdepodobne potreba istoty a bezpečného prostredia nenaplnená pri stretávaní sa otca s maloletým. Styk s otcom prebieha za prítomnosti matky a často sa maloletý stáva svedkom ich výmen názorov. V tom čase bol kontakt otca a dieťaťa obmedzený na cca 30 minút každý druhý víkend z dôvodu, že maloleté dieťa odmieta svojho otca, ako verbalizuje matku a stretnutia sa skončia skôr na žiadosť maloletého. Zo správy vyplýva, že rodičia sú vzorom pre svoje maloleté dieťa. Svojím správaním vytvárajú vzorce, s ktorými sa ich maloleté dieťa bude identifikovať, prevezme ich, aj preto je dôležité, aby videlo, že jeho rodičia sú schopní spolupráce, že s istotou a pozitívnym úmyslom, ktorý je v záujme dieťaťa pristupujú k výchove, k povinnostiam a situáciám, ktoré každodenný život prináša.
3. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu nariadil výkon rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 24P/136/2014-268 z 29.10.2015 v časti styku otca s maloletým, nakoľko z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia spolu nevedia komunikovať, pri styku otca s maloletým spôsobuje prítomnosť matky napätie, ktoré častokrát končí vzájomnou hádkou, čo negatívne vplýva na psychický vývoj maloletého, a v neskoršom veku by mohlo viesť k vážnejším problémom psychického zdravia. V záujme maloletého, jeho zdravého fyzického a psychického vývoja, je nepochybne zabezpečiť možnosť stretávania sa s otcom, rozvíjať a prehlbovať jeho vzťahy s otcom. Súdom upravený styk má zabezpečiť otcovi dostatočný časový priestor na rozvoj vzťahu s maloletým. Je potrebné, aby sa obaja rodičia v záujme dieťaťa snažili spolupracovať a situáciu vzniknutú ich rozchodom nezneužívali na narušenie vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi. Súd považoval za nevyhnutné, aby boli rozvíjané vzájomné citové väzby medzi maloletým a jeho otcom, k čomu jednoznačne napomôže čas strávený spoločne, bez prítomnosti matky, a tak bude otcovi a maloletému poskytnutá ešte intenzívnejšia možnosť sanácie ich vzájomného vzťahu. Matkou tvrdený dôvod spočívajúci v priebehu konania vo veci zmeny úpravy styku pod sp. zn. 17P/19/2016 nepovažoval za dôvod opodstatňujúci povolenie odkladu výkonu rozhodnutia, a preto jej návrh na odklad výkonu rozhodnutia zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie povinná s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. a § 62 C. m. p. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, prečo sa styk realizuje v menšom rozsahu, či skutočne matka je prekážkou realizácie styku, resp. či otec prejavoval objektívne záujem o stretnutia s maloletým na báze každo-týždňového stretávania sa. Nie je zrejmé v čom spočíva porušenie povinnosti na strane matky, ktorá na stretnutia objektívne chodila, avšak len každú druhú sobotu, keďže sa tak rodičia dočasne dohodli, ako posúdil súd postoj k frekvencii stretávania sa zo strany otca a ako sa vysporiadal s tým, či za daného stavu, keď maloletý odmieta stretávanie s otcom, bude nútený výkon rozhodnutia v záujme maloletého. Povinná má za to, že neboli naplnené zákonné predpoklady na nariadenie výkonu rozhodnutia, t.j. že by dobrovoľne neplnila povinnosť, ktorá jej bola uložená exekučným titulom. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinnosti všetkými prostriedkami. Povinná ďalej rozpísala časový sled rozhodujúcich udalostí (okolnosti narodenia maloletého, schválenia dohody o úprave rodičovských práv a povinností v exekučnom titule, priebeh udalosti v júni 2016). Uviedla, že v konaní sp. zn. 17P/19/2016 bolo na pojednávaní dňa 06.06.2017 nariadené znalecké dokazovanie. Taktiež sa rodičia za prítomnosti zákonnej sudkyne dohodli, že dočasne, kým neprebehne znalecké dokazovanie, sa bude otec s maloletým stretávať každú druhú sobotu za prítomnosti matky. Hoci obsah tejto dohody nie je súčasťou zápisnice, nemožno túto dohodu poprieť a rodičia sa ňou od júna 2017 aj riadili. Uviedla, že stretnutia otca s maloletým prebiehajú na dobrovoľnej báze každý druhý víkend za prítomnosti rodičov a maloletého, každý z nich tvrdí, že stretnutia prebiehajú kratšie ako je súdom určené z dôvodov na strane toho druhého. Maloletý styk s otcom bez prítomnosti matky odmieta. Matka sa snaží na každé jedno stretnutie s otcom syna pozitívne motivovať a psychicky pripraviť, nie je pravdou, že sa správa negatívne, resp. že na stretnutia prichádza negatívne naladená. Sama vidí príčinu odmietania otca synom v správaní otca. Matka sa pokúšala aspoň vzdialiť sa od otca so synom, avšak dieťa vytrvalo sleduje jej prítomnosť. Oprávnený neuviedol, že by matka s dieťaťom okrem objektívnych prekážok na dohodnuté stretnutia neprišla a nenamieta ani voči frekvencii stretnutí (t. j. každý druhý víkend, čo potvrdzuje aj otec s odôvodnením, že žije v Rakúsku a má ďalšie maloleté dieťa). Sporné je iba to, prečo sa stretnutia uskutočňujú kratšie ako podľa rozsudku a tiež otcovi vadí prítomnosť matky pri stretnutiach.
Povinná hodnotí vzájomný vzťah s oprávneným ako veľmi narušený. Povinná je toho názoru, že nie sú splnené podmienky na nariadenie výkonu rozhodnutia, ale naopak sú splnené podmienky na jeho zamietnutie, preto že síce objektívne k porušeniu došlo tým, že styk sa realizuje namiesto každej soboty iba každú druhú sobotu, avšak toto sa deje podľa dočasnej dohody rodičov. Nie je preukázané, že by povinná oprávnenému v styku s maloletým bránila. Pre dieťa je najlepšie ak vyrastá v harmonickom prostredí, so skutočným záujmom zo strany oboch rodičov a obaja rodičia sa podieľajú na výchove dieťaťa. V danom stave považuje za veľmi nevhodné a pre dieťa potenciálne škodlivé, aby súd pristúpil k násilnému odňatiu maloletého, ktorý má štyri roky od matky a k odovzdaniu otcovi, s ktorým odmieta byť. Za dôvodný považuje aj odklad výkonu rozhodnutia, ktorý súd zamietol.
5. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinnej z 31.05.2019 uviedol, že rozhodnutie aj postup súdu prvej inštancie považuje za správny. Okresnému súdu adresoval vyjadrenia aj oznámenia týkajúce sa priebehu realizácie styku s maloletým. Uviedol, že problémy medzi ním a povinnou sa začali objavovať po tom ako sa povinná dozvedela o jeho novom vzťahu, kedy mu začala upierať akýkoľvek kontakt s maloletým M.. Situácia sa vyhrotila po narodení druhého syna X.. Dovtedy prebiehali stretnutia medzi ním a maloletým aj bez účasti povinnej bezproblémovo, o čom svedčia aj vyjadrenia maloletého o tom, že má rád otca a aj mamu, čo vyplýva aj zo správy z 21.09.2017 z pohovoru kolízneho opatrovníka v Materskej škole E.. Pohovor bol realizovaný po období, o ktorom sa povinná zmienila, že malo prísť k incidentu, cez ktorý sa údajne nemôže ani maloletý a ani povinná preniesť, a ktorý by mal byť prekážkou realizácie jeho styku s maloletým bez prítomnosti povinnej. Pokiaľ by boli tvrdenia povinnej, že problematickou by mala byť prežitá udalosť maloletého počas stretnutia v lete 2016, maloletý by zrejme tieto skutočnosti uviedol. Naopak maloletý sa na neho tešil, viackrát ho objal a pobozkal, dokonca ho držal za ruku, čomu nekorešpondujú tvrdenia povinnej. Má za to, že prítomnosť povinnej pri stretnutiach nebola problémom až do doby, kedy v dôsledku svojho správania začala negatívne vplývať na jeho nový vzťah a citové väzby s maloletým. Správanie povinnej maloletý prirodzene kopíruje. Povinná sa v prípadoch kedy vznikol akýkoľvek pozitívny vnem, situáciu alebo emócia, snažila tento moment prerušiť a maloletého privolať k sebe pod rôznymi zámienkami. Na stretnutia sa dostavovala negatívne naladená. Za takýchto podmienok, ktoré maloletý vníma veľmi citlivo, nie je možné vybudovať si žiadny pozitívny vzťah k maloletému, pokiaľ je svedkom emocionálneho rozpoloženia povinnej vo vzťahu k nemu. Tak ako sa zmienila povinná v odvolaní, maloletý pri stretnutiach sledoval povinnú. Oprávnený má za to, že pokiaľ by ho povinná podporovala pri stretnutiach a riadne ho na styk pripravila, nedospela by situácia do tohto štádia. Dôvodom podania návrhu na výkon rozhodnutia bolo, že povinná mu zamedzovala kontakt so synom napriek tomu, že sa na stretnutia riadne dostavoval. a aby nedošlo k oslabeniu a vymiznutiu vzájomných citových väzieb s maloletým. Pokiaľ by mal dostatočný časový priestor pre vytvorenie a obnovenie vzťahu s maloletým, ktorý mu je zamedzovaný v dôsledku prítomnosti povinnej pri realizácii styku, nevznikali by problémy a ani napätie, ktoré maloletý vníma veľmi citlivo a ktoré negatívne vplývajú na jeho psychický vývoj. Pravidelné stretávanie s otcom by sa odrazilo aj na správaní maloletého. K uvedenému je však možné dospieť až v prípade rešpektovania jeho úlohy v živote maloletého zo strany povinnej. K prehlbovaniu vzájomných vzťahov s maloletým môže napomôcť len spoločne strávený čas, počas ktorého prežijú pozitívne okamihy, ktoré nebolo možné prežiť za prítomnosti povinnej. Ako rodič, rovnako ako povinná, má záujem výchovne pôsobiť na maloletého, povinná mu nemôže upierať právo na starostlivosť a lásku, ktorá mu patrí aj zo strany druhého rodiča a jeho príbuzných. Oprávnený má za to, že nariadenie výkonu rozhodnutia je dôvodné, sú splnené aj zákonné podmienky a výkon rozhodnutia je v súlade so záujmami maloletého. Neexistujú okolnosti, ktoré by bránili vykonateľnosti exekučného titulu, pričom neexistujú ani okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili by zánik uloženej povinnosti povinnej. Z ust. § 378 a nasl. C. s. p. je zrejmé, že súd pred reálnym uskutočnením výkonu rozhodnutia, môže vykonať úkony a opatrenia smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti povinnej, preto neobstojí argumentácia povinnej, podľa ktorej by malo byť odňatie dieťaťa násilné alebo emocionálne škodlivé, najmä pokiaľ by povinná riadne a dobrovoľne splnila povinnosti z vykonateľného rozhodnutia, čím by bolo možné predísť uskutočneniu výkonu rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
6. Procesný opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu zo 14.05.2019 uviedol, že má za to, že závery zo znaleckého dokazovania v konaní pod sp. zn. 17P/19/2016 by mal súd zohľadniť vo svojom rozhodnutí aj v tomto konaní a preto navrhol, aby súd odvolaniu matky vyhovel. Podľa jeho zistení styk maloletého s otcom prebieha každý druhý víkend podľa dočasnej dohody rodičov. Matka v styku s maloletým otcovi nebráni.
7. Povinná v odvolacej replike z 12.06.2019 zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Stotožnila sa s obsahom vyjadrenia kolízneho opatrovníka. K vyjadreniu otca uviedla, že uvádza svoje subjektívne názory a vnímanie zrealizovaných stretnutí s maloletým bez právnej argumentácie spochybňujúcej dôvodnosť odvolania. Z jeho podania vyplýva snaha vykresliť matku ako hysterku a osobu, ktorá otca nepravdivo informuje o zdravotnom stave maloletého s úmyslom zmariť ich stretnutia. Povinná nikdy neuviedla oprávnenému nepravdivú informáciu ohľadom zdravotného stavu ich syna. Ak oprávnený týmto informáciám neverí, má možnosť si ich verifikovať. Komunikáciu s otcom maloletého sa snaží viesť na vecnej a stručnej báze, jej vyjadrenia a informácie sú stručné, ale určite nie hysterické a ani nepravdivé. Ako už uviedla v odvolaní na pojednávaní vo veci 17P/19/2016 sa dohodli, že stretnutia otca s maloletým budú prebiehať každý druhý víkend v sobotu za prítomnosti matky až do ďalšieho pojednávania. Táto ústna dohoda bola prakticky zachovávaná až do vydania napadnutého rozhodnutia. Povinná rozpísala priebeh stretnutia dňa 05.05.2019 v domácnosti dieťaťa z dôvodu prechladnutia a dňa 18.05.2019 v parku na Sihoti v Nitre. Povinná sa snaží do stretnutí otca s maloletým zasahovať minimálne v snahe predchádzať vzniku slovných konfliktov. Oprávnený neakceptuje súčasnú potrebu maloletého stretávať sa s otcom za prítomnosti matky ako stav, ktorý nie je možné vyriešiť vynútenými prostriedkami. Priestor na budovanie vzťahu má. Stretnutia otca s maloletým momentálne prebiehajú v parku na Sihoti v Nitre každú druhú sobotu. Uviedla, že otec nedávno prišiel na stretnutie spolu so svojou rodinou a sestrou a jej rodinou, čo syna výrazne rozrušilo a úplne odmietol stretnutie s otcom. Za danej situácie matka otca slušne požiadala, nech na syna tak netlačí. K stretnutiu s rodinou otca tak nedošlo. Podané odvolanie považuje za dôvodne.
8. Oprávnený v odvolacej duplike z 18.07.2019 taktiež zotrval na svojich doterajších tvrdeniach. Uviedol, že nie je jeho snahou vykresľovať matku ako hysterku, jej konanie žiadnym spôsobom neskresľoval, popísal ho tak ako sa povinná skutočne správala. Nemožno hodnotiť komunikáciu matky ako vecnú a stručnú na otázku týkajúcu sa zdravotného stavu maloletého odpoveďou je chorý bez akýchkoľvek ďalších súvislostí. K stretnutiu dňa 05.05.2019 uviedol, že správanie matky bolo negatívne. Správanie matky má dopad na maloletého, ktorý toto správanie povinnej prirodzene kopíruje. Má za to, že motívom konania povinnej ako aj jej negatívneho správania je obava povinnej, že by maloletý mohol k nemu nadobudnúť pozitívnejšie emócie, ktorú skutočnosť konštatovala aj znalkyňa v znaleckom posudku č. 29/2019 vyhotovenom v konaní 17P/19/2016. Povinná odmieta rešpektovať jeho úlohu rodiča v živote maloletého, pričom si neuvedomuje, že maloletý potrebuje pre svoj zdravý psychický vývin aj otca. Stotožňuje sa so závermi znalkyne v znaleckom posudku, že pokiaľ by matka podporovala maloletého pri stretnutiach (aj svojim pozitívnym správaním, ktoré by vnímal a reflektoval), v čom nepochybne spočíva riadna príprava povinnej na styk, nedospela by situácia do súčasného štádia. Maloletý je svedkom emocionálneho rozpoloženia matky vo vzťahu k nemu, ktoré vníma veľmi citlivo, a za týchto podmienok nie je možné za prítomnosti povinnej dospieť k stabilizácii ich vzájomných citových väzieb. Ani jediný raz sa stretnutie medzi ním a maloletým za prítomnosti povinnej nerealizovalo v rozsahu vymedzenom právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Záverom navrhol, aby súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
9. Oprávnený počas odvolacieho konania súdu oznámil, že v konaní sp. zn. 17P/19/2016 bol dňa 10.10.2019 vykonaný výsluch maloletého súdom za prítomnosti znalkyne, z ktorého vyplýva, že s maloletým je možné pracovať, vie sa prispôsobiť aj rozhovoru s cudzími ľuďmi, je potrebné ho však pozitívne motivovať. Na otázky ohľadne otca najskôr nechcel reagovať, preto sa s ním viedol rozhovor napr. o hrách, trávení voľného času, a následne sa rozhovor opäť zaviedol na otca, na čo už reagoval pozitívnejšie, bezprostredne odpovedal, hoci bolo znať, že mnohé odpovede má naučené a nie sú z jeho hlavy. Maloletý bez problémov hovoril o otcovi, sám inicioval koniec stretnutia s odôvodnením, že ide do parku, lebo sa má stretnúť s otcom a vravel to s nadšením. Viackrát bol maloletý presviedčaný, že otec ho ľúbi, na čo reagoval pozitívne. Z výsluchu dieťaťa jednoznačne vyplynulo, že pokiaľ matka bude pozitívne motivovať dieťa k stretnutiam s otcom, dieťa sa na tieto bude tešiť a bude stretnutia aj očakávať.
10. V priebehu odvolacieho konania bol v konaní sp. zn. 17P/19/2016 vyhotovený aj znalecký posudok č. 29/2019 znalkyňou Mgr. Oľgou Dianiškovou: Znalkyňa uviedla, že by bolo vhodné, aby otec trávil s dieťaťom viac času, intenzívnejšie sa mu venoval, aby sa ich citový vzťah prehlboval. Otec má k maloletému vytvorenú pozitívnu citovú väzbu, má záujem o syna, chce sa mu venovať. Dieťa preferuje matku pred otcom, je to osoba, ktorá sa o neho nepretržite stará, avšak pre zdravý osobnostný vývin
dieťaťa je potrebné zabezpečiť pravidelný kontakt dieťaťa s otcom. Otec maloletého má na výchovu maloletého kladný vplyv, avšak odmalička trávi s dieťaťom veľmi málo času, na vytvorenie intenzívnejšej väzby medzi nimi by potreboval častejší kontakt medzi nimi. Vzájomný vzťah medzi rodičmi nie je priaznivý, aj keď už dokážu pred dieťaťom v minimálnej miere pozitívne komunikovať. Dieťa bolo svedkom hádok medzi rodičmi, táto skutočnosť má na emocionálny vývin dieťaťa negatívne dôsledky. Dieťa má právo i na lásku zo strany druhého rodiča a jeho rodiny. V súčasnosti kontakt otca s dieťaťom prebieha za prítomnosti matky, stretávajú sa na neutrálnom mieste. Po skvalitnení vzťahu medzi otcom a dieťaťom za pomoci matky by bolo vhodné, aby sa otec mohol stretávať so synom v mieste bydliska otca bez prítomnosti matky. Matka by mala smerovať dieťa k tomu, že otec má dieťa rád, chce sa mu venovať a ona by tiež bola rada, keby sa dieťa s otcom stretávalo samostatne. Je dôležité budovať vzťah s otcom, ktorý je nevyhnutný najmä pre chlapcov najmä v období dospievania, kedy sa chlapci identifikujú s osobou otca.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom (§ 359 C .s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 377 ods. 1 C. m. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p a contrario), bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 C. m. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
12. Predmetom konania je realizácia súdneho rozhodnutia o úprave styku oprávneného s maloletým synom M. podľa rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 24P/136/2014-268 z 29.10.2015, vykonateľného dňa 20.11.2015. Styk bol upravený tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým počas prvých dvoch mesiacov po právoplatnosti tohto rozhodnutia každú sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod v mieste bydliska maloletého dieťaťa pod dohľadom matky a následne bez dohľadu matky v mieste bydliska otca.
13. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie povinnej matky, ktorá má za to, že neboli naplnené zákonné predpoklady na nariadenie výkonu rozhodnutia.
14. Podľa § 376 ods. 1 C. m p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
15. V súlade s § 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, je súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C. m. p.) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 C. m. p.), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia povinný zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.
16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v miere potrebnej pre jeho rozhodnutie o nariadení výkonu rozhodnutia a vec v uvedenom správne posúdil i po právnej stránke. Vo fáze preverovania, či sa povinná podrobuje rozhodnutiu a zisťovania, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa rozhodnutiu nemôže podrobovať, správne vykonal rozsiahle dokazovanie, pričom sa oboznámil tak zo správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta z 30.12.2016 (č. l. 32), z 20.04.2017 (č.l. 41), z 22.09.2017 (č.l. 69-70), z 15.03.2019 (č.l. 157), s pripojeným spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. 17P/19/2016, správami z poradensko-psychologického procesu nariadeného formou výchovného opatrenia (č.l. 98-101), vyjadreniami oprávneného a povinnej, ako aj ich výpoveďami v rámci výsluchu a po rozsiahlom dokazovaní správne dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie výkonu rozhodnutia.
17. Odvolací súd má z obsahu spisu a zo zhodných tvrdení účastníkov za preukázané, že konanie začalo návrhom otca podaným 22.08.2016 na súd prvej inštancie z dôvodu, že povinná mu začala brániť stýkať sa s maloletým v zmysle rozsudku od leta 2016. Z priloženého prehľadu styku povinnou vyplýva, že styk s maloletým M. sa riadne vykonával prakticky do júna 2016. Od júna 2017 stretnutia otca s maloletým prebiehajú každú druhú sobotu za prítomnosti matky. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka a oprávneného je zrejmé, že od júna 2016 sa styk maloletého M. s otcom už nerealizoval v rozsahu uvedenom v exekučnom titule. Oprávnený vo svojich podaniach vyčítal povinnej, že mu bráni vo výkone
rozhodnutia tým, že maloletého nepripravuje na styk s otcom, na stretnutia chodí negatívne naladená, svojou prítomnosťou narúša priebeh stretnutí, maloletý pri stretnutiach sleduje povinnú. Oprávnený tak nemá dostatočný časový priestor pre vytvorenie a obnovenie vzťahu s maloletým, ktorý mu je zamedzovaný v dôsledku prítomnosti povinnej pri realizácii styku. Odmietavé správanie maloletého voči nemu je ovplyvňované negatívnym postojom matky voči jeho osobe. Povinná naopak uviedla, že v styku otca s maloletým nebráni, na každé jedno stretnutie s otcom sa snaží syna pozitívne motivovať a psychicky pripraviť, avšak maloletý styk s otcom bez prítomnosti matky odmieta. Príčinu v odmietaní vidí v správaní otca, odvoláva sa na udalosť, ktorá sa odohrala v lete 2016. Uviedla, že síce objektívne k porušeniu výkonu došlo tým, že styk sa realizuje namiesto každej soboty iba každú druhú sobotu, avšak toto sa deje podľa dočasnej dohody rodičov. Oprávnený priestor na budovanie vzťahu má.
18. Odvolací súd uvádza, že v konaní niet sporu o tom, že exekučný titul nie je naplnený, čo v konečnom dôsledku potvrdzuje i povinná vo svojom odvolaní, kde nerealizovanie styku otca s maloletým odôvodňuje tým, že ona styku otca a maloletého nebráni, maloletý otca odmieta. Ako dôvod odmietania styku maloletého s otcom uvádza okolnosti, ktoré sa stali v júni 2016, kedy v tom čase dvojročné dieťa sa vrátilo s pobytu u otca v zlom psychickom stave. K uvedenému odvolací súd uvádza, že je nanajvýš nepravdepodobné, najmä vzhľadom na jednorazovosť udalosti a na jej závažnosť, že by len na základe tejto udalosti nastala taká zmena v správaní dieťaťa, že by nemalo záujem stretávať sa s otcom a vidieť ho, a to aj napriek rôznym motivujúcim faktorom. Tento záver podporuje aj správa kolízneho opatrovníka z pohovoru s maloletým z 12.09.2017 v materskej škole, ako aj znalecký posudok a výsluch maloletého v konaní sp. zn. 17P/29/2019. Z odpovedí maloletého vyplynulo, že ľúbi maminu aj tata, ktorý k nim chodieva, spolu chodievajú na ihrisko. Chodieva do parku s maminou, kde sa stretáva aj s otcom, pričom spontánne uviedol, že sa na neho hnevá, lebo minule čakal a on neprišiel. Maloletý bez problémov hovoril o otcovi aj počas výsluchu, sám inicioval koniec stretnutia s odôvodnením, že ide do parku, lebo sa má stretnúť s otcom a vravel to s nadšením. Ak teda matka bude dieťa pozitívne motivovať, odrazí sa to aj na správaní maloletého.
19. K námietke povinnej, že styk otca s maloletým sa realizuje namiesto každej soboty iba každú druhú sobotu na základe dočasnej dohody rodičov od júna 2017 v konaní sp. zn. 17P/19/2016 odvolací súd uvádza, že povinná vo vyjadrení z 05.09.2017 uviedla, že obaja rodičia na základe ústneho odporúčania zákonnej sudkyne prejavili ochotu do času ďalšieho pojednávania realizovať stretnutia otca s maloletým za prítomnosti matky v zmysle právoplatného rozsudku, t.j. každú sobotu. Oprávnený vo vyjadrení z 21.12.2018 potvrdil, že síce súhlasil, aby styk prebiehal za prítomnosti matky, avšak len krátku dobu a postupne malo prísť k realizáciu styku s maloletým bez prítomnosti matky. Odvolací súd z uvedeného usudzuje, že zrejme k dohode došlo, avšak táto bola dočasná a týkala sa len prítomnosti matky pri styku s maloletým, a nie frekvencie styku, že tento sa má realizovať každú druhú sobotu. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že oprávnenému bolo priznané právo (oprávnenie) stretávať s v určený deň a čas s maloletým dieťaťom. Ide teda o súdom priznané právo otca, nie uloženú povinnosť a je len na ňom či toto právo využije a či sa s maloletým stretne.
20. Neopodstatnená je aj námietka povinnej, že sa súd v zisťovaní skutočného stavu obmedzil len na sprostredkované informácie, nevypočul účastníkov konania osobne, nesnažil sa na nich vplývať v rámci pojednávania. Odvolací súd má za to, že podané vyjadrenia oprávneného a povinnej boli dostatočné na rozhodnutie vo veci, títo boli vypočutí aj v rámci informatívneho výsluchu a na rozhodnutie nebolo potrebné vypočuť maloletého, resp. vykonať iné dokazovanie; súčasne nie je z hľadiska hospodárnosti konania potrebné vykonať dokazovanie ohľadne každého stretnutia otca s maloletým. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že názor dieťaťa je možné zisťovať nielen jeho priamym výsluchom, ale aj prostredníctvom zákonného zástupcu, orgánu sociálno-právnej ochrany detí alebo znaleckým posudkom. Súd nemá obligatórnu povinnosť pri nariadení výkonu rozhodnutia nariadiť pojednávanie. V ust. § 379 ods. 1 prvá veta C. m p. je ustanovená fakultatívna možnosť súdu nariadiť pojednávanie pred uskutočnením výkonu rozhodnutia.
21. Skutkový stav zistený v odvolacom konaní aj v spojení so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie vedie k záveru, že realizácia styku maloletého s otcom neprebieha tak ako ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie (exekučný titul). Styk oprávneného s maloletým sa realizuje v kratšom rozsahu a za prítomnosti matky maloletého. Problémom celého styku otca s maloletým sú zlé vzťahy rodičov. Vzájomný vzťah medzi rodičmi sa neupravil na základe uloženého výchovného opatrenia v konaní sp. zn. 17P/19/2016. Aj naďalej je vnímaný ako hostilný, čo ovplyvňuje ich vzájomnú komunikáciu a schopnosť
dospieť k riešeniu, či k vzájomnej dohode. Aj zo záverov znaleckého posudku č. 29/2019 vyplýva, že vzájomný vzťah medzi rodičmi nie je priaznivý, aj keď už dokážu pred dieťaťom v minimálnej miere pozitívne komunikovať. Dieťa bolo svedkom hádok medzi rodičmi, táto skutočnosť má na emocionálny vývin dieťaťa negatívne dôsledky. Pre dieťa je dôležité, aby videlo rodičov normálne komunikovať, vzájomne sa rešpektovať.
22. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
23. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov, a ak to nie je možné, tak toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady, okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom a v styku s deťmi mu nebude brániť (nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 1206/09). Naproti tomu právo realizovať styk je významným právom rodiča na upevňovanie väzieb s dieťaťom, ktoré nemá v bezprostrednej starostlivosti, ale je i právom dieťaťa, aby jeho výchova, ktorej sa mu dostane od rodičov, bola komplexná, nebola len zo strany toho rodiča, v ktorého starostlivosti sa nachádza a aby sa stalo súčasťou života druhého rodiča napriek tomu, že s ním nežije v jednej domácnosti.
24. V danom prípade je nesporné, že otec maloletého má prirodzený záujem o udržanie citovej väzby s maloletým. Je potrebné zdôrazniť, že ak otec má záujem sa s maloletým stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloletého negatívne vplývať a je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého bez najmenších pochybností styk vykonať. Je treba si uvedomiť, že pre oprávneného rodiča má právo styku nezastupiteľný význam, pretože mu garantuje, okrem iného (napr. právo dieťa vidieť, právo určiť miesto či spôsob trávenia času počas styku a pod.), možnosť práve v čase určenom súdom výchovne na dieťa pôsobiť.
25. Odvolací súd si plne osvojil názor súdu prvej inštancie, že v záujme maloletého dieťaťa, jeho zdravého fyzického a psychického vývoja, je nepochybne zabezpečiť možnosť stretávania sa s otcom, rozvíjať a prehlbovať s ním vzájomné vzťahy, pričom táto skutočnosť je zrejmá z výsledkov psychologických vyšetrení. Zo záverov znaleckého posudku č. 29/2019 vyplýva, že pre zdravý osobnostný vývin dieťaťa je potrebný pravidelný a dlhodobejší kontakt s otcom, aby došlo medzi nimi k prehĺbeniu citovej naviazanosti. Pre skvalitnenie kontaktu s otcom by mohla pomôcť predovšetkým matka dieťaťa, ktorá by mala dieťa pozitívne motivovať k styku s otcom. Matka je pre dieťa najdôležitejšou osobou, s ktorou sa dieťa identifikuje. Záujem maloletého M. na stretávaní sa s otcom odvolací súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 363/03). Budovať vzťah s otcom, je nevyhnutné najmä pre chlapcov a najmä v období dospievania, kedy sa chlapci identifikujú s osobou otca.
26 . Pokiaľ má byť zachované základné právo maloletého M. na starostlivosť zo strany oboch rodičov, je nevyhnutné, aby maloletý mal zabezpečený pravidelný styk s oboma rodičmi. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne zamedzuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, je legitímne, že druhý rodič sa takéhoto styku domáha. Je na mieste poznamenať, že úspešná realizácia styku je možná nielen rešpektovaním samotného súdneho rozhodnutia, ale aj vzájomnou toleranciou a komunikáciou rodičov, hlavne v prípade pracovnej povinnosti rodiča, ochorenia dieťaťa alebo aj oprávneného rodiča, či inej mimoriadnej udalosti, pre ktorú sa styk nemôže zrealizovať. Odvolací súd nepochybuje o tom, že matka maloletého sa celkom prirodzene snaží svoje dieťa ochrániť pred akýmikoľvek negatívnymi zážitkami a skúsenosťami v jeho živote, rovnako váhanie maloletého pri stretnutí s otcom je celkom prirodzené a očakávané, keďže so svojim otcom trávi veľmi málo času. Avšak práve matka, ktorá dieťa vychováva by mala mať na zreteli, že styk s druhým rodičom je na prospech dieťaťa, jeho normálneho psychického vývoja a za tým účelom by mala vytvárať priaznivé podmienky pre styk otca so synom a neustále tak napomáhať dieťaťu pri vytváraní dobrého vzťahu k otcovi.
27. Odvolací súd je toho názoru, že povinná matka dostatočným spôsobom nepripravovala maloletého M. na styk s jeho otcom, Takáto príprava si vyžaduje aktívny prístup povinnej matky, pričom jej cieľavedomé konanie má smerovať k vytvoreniu predpokladov pre bezproblémovú realizáciu styku s
otcom, k čomu nedochádzalo. Ak sú tvrdenia matky pravdivé, že nemá záujem brániť otcovi v stretávaní s maloletým, je treba, aby to prejavila tým, že pripraví dieťa na styk s druhým rodičom t.j. že bude vplývať na dieťa tak, aby zo stretnutia nemalo obavy, bolo sebaisté, na stretnutie s otcom sa tešilo a bolo ochotné sa s ním stretnúť a s ním odísť. Teda vyvinie potrebné úsilie za účelom obnovenia vzťahov medzi maloletým a jeho otcom, bez ohľadu na to, či ona sama má voči druhému rodičovi vlastné osobné výhrady. Iba vtedy možno usudzovať o dobrovoľnom pripravení dieťaťa na stretnutie s otcom.
28. Odvolací súd nezistil žiadny relevantný dôvod na to, aby bol styk oprávneného s jeho synom akýmkoľvek spôsobom obmedzovaný (prítomnosťou matky), naopak je nevyhnutné styk maloletého M. s otcom obnoviť a pracovať na prijatí otca dieťaťom, aj keď na začiatku len pomalším tempom a len veľmi postupne ho zoznamovať s členmi rodiny, pričom je odôvodnený a znaleckým posudkom podporený predpoklad, že ak sa zlepší vzájomná komunikácia rodičov maloletého, matka bude pozitívne motivovať maloletého na styk, odpadne práve ten najvýznamnejší faktor, ktorý bráni budovaniu vzájomného láskyplného vzťahu medzi otcom a jeho synom. Boli preto naplnené predpoklady § 376 ods. 1 C. m. p. Stretávanie sa otca s maloletým M. je v jeho najlepšom záujme, čo povinná matka musí akceptovať.
29. Odvolací súd záverom dodáva, že medzi fázou nariadenia výkonu rozhodnutia a uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd v zmysle ust. § 378 C. m. p. uskutočniť úkony a opatrenia mediačného a zmierovacieho charakteru smerujúce k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Až následne, ak takéto úkony a opatrenia súdu zostanú bezvýsledné, súd podľa ust. § 384 a nasl. výkon rozhodnutia uskutoční.
30. Možnosť odkladu výkonu rozhodnutia sa v zmysle ust. § 389 C. m p. stanovuje iba v osobitných prípadoch, a to aj bez návrhu. Súd môže odložiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu, ak je život, zdravie alebo priaznivý vývoj maloletého výkonom rozhodnutia vážne ohrozený. Takýto dôvod však odvolací súd v konaní nezistil. Skutočnosť, že na Okresnom súde v Galante prebieha konanie o zmenu rodičovských práv a povinností nie je dôvodom, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať. Za takýto dôvod nie je možné považovať ani zistenie súdu, že povinná nevie čo má robiť.
31. Na základe toho odvolací súd podľa § 387 C. s. p. vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
32. O trovách konania potom odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nerozhodoval, pretože išlo len o čiastkové rozhodnutie v stále prebiehajúcom vykonávacom konaní. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 C. m. p.). O náhrade trov konania rozhoduje súd v uznesení, ktorým konanie o výkon rozhodnutia zastavuje (§ 391 C. m. p.).
33. Toto uznesenie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.