Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-117-2019.pdf
PDF · 202.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10Csp/117/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO:47 234 547, proti žalovanému S. Q., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. K. XXX, XXX XX G., o zaplatenie 1.422,94 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 650,76 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 330,-eur od 11.12.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 320,76 eur od 16.12.2016 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 20,-eur, pričom prvá splátka sa stane splatnou 19. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a ďalšie splátky vždy do 19. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.05.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.422,94 eur, spolu s úrokom vo výške 27,48 % ročne zo sumy 618,94 eur od 19.05.2016 do zaplatenia, spolu s úrokom vo výške 22 % ročne zo sumy 594,29 eur od 03.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 706,93 eur od 19.05.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 676,01 eur od 03.06.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodňoval tým, že s účinnosťou ku dňu 30.6.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO:35 787 783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, pričom spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Uviedol, že dňa 19.02.2015 uzavrel Cetelem ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb obsahom ktorej bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,-eur a záväzok žalovaného
vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Tvrdil, že po dobu trvania úverového vzťahu žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 618,94 eur tak, že sumu 600,-eur čerpal výbermi hotovosti z bankomatov a sumu 18,94 eur predstavujú poplatky, ktoré Cetelem účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. V žalobe uviedol, že svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas žalovaný neplnil, keď napriek zmluvne dohodnutým splátkam neuhradil doposiaľ ani len časť dlžnej sumy a nereagoval ani na predžalobné výzvy. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe dňa 18.05.2016 vyhlásila spoločnosť CETELEM z dôvodu neplnenia dohodnutých splátok žalovaným mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa špecifikácie v žalobe žalovaná istina z tohto úveru vo výške spolu 706,93 eur pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 618,94 eur, z dlžných úrokov z úveru vo výške 77,49 eur a z dlžného poistného vo výške 10,50 eur s tým, že okrem toho žalobca požaduje úroky vo výške 27,48 % ročne zo sumy istiny, t.j. zo sumy 618,94 eur od 19.05.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 706,93 eur od 19.05.2016 do zaplatenia.
3. Žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že dňa 31.08.2015 uzavrel Cetelem ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom tiež zmluvu o spotrebiteľskom úvere obsahom ktorej bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 624,70 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami a to formou 18 mesačných splátok vo výške 43,42 eur. V žalobe uviedol, že svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas žalovaný neplnil, keď napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradil doposiaľ len časť dlžnej sumy vo výške 43,42 eur a nereagoval ani na predžalobné výzvy. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe dňa 02.06.2016 vyhlásila spoločnosť CETELEM z dôvodu neplnenia dohodnutých splátok žalovaným mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Podľa špecifikácie v žalobe žalovaná istina z tohto úveru vo výške spolu 716,01 eur pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 594,29 eur, z dlžných úrokov z úveru vo výške 64,40 eur, z dlžného poistného vo výške 16,52 eur, z dlžných poplatkov za vedenie účtu vo výške 0,80 eur a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur s tým, že okrem toho žalobca požaduje úroky vo výške 22 % ročne zo sumy istiny, t.j. zo sumy 594,29 eur od 03.06.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 676,01 eur od 03.06.2016 do zaplatenia.
4. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil výpis žalobcu z obchodného registra preukazujúci zlúčenie spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s, so spoločnosťou BNP PERSONAL FINANCE SA., zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z úverového účtu žalovaného, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení.
5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s prílohami a výzvou vyjadriť sa k nej bola do vlastných rúk doručená dňa 09.08.2019 písomne nevyjadril.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na ktoré sa právny zástupca žalobcu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní, o odročenie pojednávania nežiadal, súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. V súlade s ust.§ 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
7. Stanovisko žalovaného k žalobe na pojednávaní bolo také, že vzhľadom na svoje pomery nie je schopný zaplatiť takú sumu, mohol by hradiť nanajvýš splátky vo výške 20,-eur mesačne.
8. Pri svojom výsluchu žalovaný potvrdil uzavretie zmlúv o úvere so žalobcom, uviedol, že išiel do predajne a požiadal o úver, uzavretie zmlúv trvalo cca 30 minút, nerozporoval tvrdenie žalobcu, že zaplatil iba sumu 43,42 eur na úver zo dňa 31.8.2015, okrem toho splácal aj ďalšie splátky, ale to bolo na iný úver od žalobcu. Tvrdil, že splácať prestal, lebo prišiel o zamestnanie. K svojim pomerom uviedol, že je ženatý, má 3 maloleté deti, je bez príjmu, príjem má len manželka, a to len rodičovský príspevok a prídavky na deti spolu 220,-eur mesačne. Mesačne platia za elektrinu 130,-eur, platia to z manželkinho príjmu, okrem toho majú vyššie výdavky na výživu detí, na umelé mlieko, pomáhajú im rodičia, svokrovci.
Uviedol, že je si vedomý pôvodne dohodnutej výšky splátok, no v súčasnosti nie je schopný splácať viac ako 20,-eur žalobcovi.
9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.06.2019, vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, keďže ho považoval za nevyhnutný pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu (§ 295 CSP), oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné, oboznámením sa s dôkazmi o pomeroch žalovaného a zistil tento skutkový stav:
10. Žalobca tvrdil uzavretie dvoch zmlúv o spotrebiteľskom úvere so žalovaným, uplatnil žalobou nároky z oboch týchto zmlúv s tým, že išlo o jeden viazaný spotrebiteľský úver a o jeden revolvingový úver. Ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o „viazanom“ spotrebiteľskom úvere stranami predložil súdu tlačivo označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“. V ňom sú ako zmluvné strany označení právny predchodca žalobcu, CETELEM SLOVENSKO, a.s. a ako dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit. Časť 1, „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru CETELEMOM dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve a klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol poskytovaný na kúpu tovaru - televízora ktorého cena bola 674,40 eur s tým, že žalovaný priamo predajcovi uhradil sumu 50,-eur, na zvyšnú časť kúpnej ceny tovaru bol mu poskytnutý úver, ktorého výška tak bola 624,70 eur. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 18 mesačnými splátkami vo výške 43,42 eur, pričom v zmluve je uvedené, že splatnosť splátok je vždy k 15. dňu v mesiaci a že celková čiastka k zaplateniu bude 739,08 eur. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 24,36 %, ako priemerná hodnota RPMN je tam uvedená hodnota 34,42 % a je tam tiež uvedená ročná úroková sadzba 22 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy splatnosť prvej mesačnej splátky bola dňa 15.09.2015, konečná splatnosť úveru dňa 15.02.2017 a tiež je tam predformulované vyhlásenie „zvolený súbor poistenia: komplexný súbor poistenia Istota, poplatok za poistenie (5,75 %)“. V ďalšej časti formulára označenej ako Časť 2 je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú tiež Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb a potom je Časť 3 označená ako spoločné ustanovenia k ZoSÚ a ZoRSÚ. Pri mieste určenom na podpis zmluvy je uvedený podpis s dodatkom, že žalovaný zmluvu podpísal v Poprade dňa 31.08.2015.
11. Žalobca na dôkaz predložil tiež výpis z úverového účtu žalovaného v ktorom je uvedené, že k vyplateniu úveru vo výške 624,70 eur došlo dňa 09.09.2015 a že prvá splátka vo výške 43,42 eur bola žalovanému predpísaná k zaplateniu dňa 15.10.2015. Žalobca predložil tiež prehľad predpísaných splátok ( rub čl.49 spisu) s rozčlenením, aká ich časť mala slúžiť na úhradu istiny, aká na úhradu úroku, akí na poistenie pričom je tam uvedené, že prvá splátka hradiť mala sa dňa 15.10.2015 a posledná dňa 15.03.2017.
12. Z potvrdenia o prijatých splátkach na tento úver na čl.49 spisu súd zistil, že žalovaný uhradil naň len jednu splátku dňa 20.10.2015 vo výške 43,42 eur, čo žalovaný potvrdil.
13. Ako dôkaz na svoje tvrdenie o uzavretí druhej zmluvy, teda zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere stranami predložil žalobca súdu tlačivo označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“. V ňom sú ako zmluvné strany označení právny predchodca žalobcu, CETELEM SLOVENSKO, a.s. a ako dlžník je tam označený žalovaný. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit. Časť 1, „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru CETELEMOM dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve a klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol poskytovaný na kúpu tovaru - televízora, ktorého
cena bola 488 eur s tým, že žalovaný priamo predajcovi uhradil 50,-eur, na zvyšok kúpnej ceny tovaru bol mu poskytnutý úver, ktorého výška tak bola 438 eur. Žalovaný mal tento úver podľa zmluvy splatiť 18 mesačnými splátkami vo výške 30,95 eur. V ďalšej časti formulára označenej ako Časť 2 je uvedené, že zmluvné strany uzatvárajú tiež Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.06.2019 vyplýva, že práve z tejto zmluvy uplatňuje si časť svojho nároku titulom revolvingového úveru. Žalobca teda tvrdil, že okrem tohto úveru poskytnutého na prefinancovanie časti kúpnej ceny žalovaným zakúpeného tovaru, ktorý nie je predmetom konania poskytol mu ešte aj revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca a to na základe časti 2) tlačiva zmluvy zo dňa 19.02.2015. V ňom je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,-eur, aktuálna výška úverového rámca je 600,-eur, výška mesačnej splátky že je 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,-eur. Ako splatnosť 1. mesačnej splátky je v zmluve uvedený 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1.čerpanie revolvingového úveru. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve bola 46,36 % a je tam tiež uvedená ročná úroková sadzba 28,68 % s tým, že ide o sadzbu fixnú. Podľa zmluvy splatnosť mesačnej splátky bola 10. deň v mesiaci a tiež je tam predformulované vyhlásenie „zvolený súbor poistenia: základný súbor poistenia, poplatok za poistenie (3,33 %)“. V ďalšej časti formulára označenej ako časť 2 bod 2 ktorá je nazvaná „Trvanie ZoRSÚ“ je uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom 1. poskytnutia revolvingového úveru dlžníkovi s tým, že v prípade, že po dobu dlhšiu ako 3 roky nie je zaznamenaný na úverovom účte dlžníka žiadny pohyb, zmluva zaniká bez ďalšieho ak Cetelem nerozhodne inak. Pri mieste určenom na podpis zmluvy je uvedený podpis s dodatkom, že žalovaný zmluvu podpísal v N. Ľ. dňa 19.02.2015.
14. Žalobca na dôkaz k tejto zmluve predložil potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov z ktorého bolo zistené, že žalovanému bola titulom revolvingového úveru poskytnutá suma spolu 600,- eur, ktorú žalovaný vyčerpal výberom z bankomatu, pričom z výpisu z úverového účtu žalovaného ( rub čl.25 spisu) vyplýva, že na uvedený úverový účet nebola zaznamenaná žiadna úhrada žalovaného, čo rovnako žalovaný v priebehu sporu ničím nespochybnil. Pokiaľ ide o výšku reálne poskytnutej sumy titulom revolvingového úveru žalovanému, súd teda na rozdiel od žalobcu, ktorý v žalobe tvrdil, že poskytnutá bola žalovanému výška úveru 618,94 eur, z toho suma 18,94 eur ako poplatky účtované ako súčasť istiny za výšku reálne vyplatenej sumy revolvingového úveru považoval len sumu 600,-eur čerpanú výbermi z bankomatu, keďže suma 18,94 eur ako poplatky nemôže byť považovaná za súčasť výšky úveru ( viď legálnu definíciu celkovej výšky spotrebiteľského úveru v § 2 písm.l/ zákona č.129/2010 Z.z. ako aj rozsudok SD EÚ vo veci C-377/14, ktorý vo výroku rozsudku v bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.)
15. Zo žalobcom predložených Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru a úveru zo dňa 24.05.2016 a zo dňa 09.06.2016 adresovaných žalovanému súd zistil, že s poukazom na omeškanie so splácaním revolvingového spotrebiteľského úveru spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. žalovanému dňa 24.05.2016 oznámila, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ktorý sa tak stal splatným v celom rozsahu dňa 18.05.2016 a vyzvala ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 706,93 eur do 14 dní od doručenia tohto oznámenia s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 618,94 eur a z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 87,99 eur . S poukazom na omeškanie so splácaním spotrebiteľského úveru spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. žalovanému dňa 09.06.2016 tiež oznámila, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ktorý sa tak stal splatným v celom rozsahu dňa 02.06.2016 a vyzvala ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 716,01 eur do 14 dní od doručenia tohto oznámenia s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 594,29 eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 81,72 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur.
16. Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky bolo zistené, že pôvodný veriteľ - spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. bol k 30.06.2016 vymazaný z obchodného registra z dôvodu cezhraničného zlúčenia a jeho právnym nástupcom sa stala BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova č. 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713.
17. Súd tak mal za preukázané, že na uplatnenie nárokov z predmetnej úverovej zmluvy voči žalovanému je oprávnený a aktívne vecne legitimovaný žalobca ako právny nástupca spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s.
18. Žalobca tvrdí, že zo sumy 716,01 eur predstavujúcej neuhradené nároky zo zmluvy o viazanom úvere a ani zo sumy 706,93 eur predstavujúcej neuhradené nároky zo zmluvy o revolvingovom úvere neuhradil žalovaný po zosplatnení úverov doposiaľ nič.
19. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie úverov poskytnutých právnym predchodcom žalobcu ako právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale na osobnú spotrebu ( tak prvý ako aj druhý, revolvingový úver) je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust.§ 1 ods.2 a § 2 písm.a) a b) zák.č 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 19.02.2015 a ku dňu 31.08.2015 potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, čo koniec koncov zodpovedá aj tvrdeniu žalobcu v žalobe, že poskytnuté boli žalovanému spotrebiteľské úvery.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
21. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
22. Podľa § 9 ods.1 tohto zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 9 ods.2 tohto zákona v znení účinnom k 19.02.2015 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20100301.html> musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
24. Podľa § 9 ods.2 tohto zákona v znení účinnom k 31.8.2015 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20100301.html> musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
25. Podľa § 11 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom k 19.02.2015 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150101>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150101>, r) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150101> a y) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150101>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150101> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
26. Podľa § 11 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom k 31.8.2015 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, s) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, z) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20150401> a aa) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401>, c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20150401> alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
27. Podľa § 15 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom k 31.08.2015 zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
28. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
30. Zmluvy posudzované v súdenej veci, uzavreté právnym predchodcom žalobcu so žalovaným sú ako už bolo uvedené spotrebiteľskými zmluvami. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov ( spotrebitelia ) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje
obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné ( § 53 ods. 5 OZ). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
31. Žalobca predložením písomného vyhotovenia úverových zmlúv zo dňa 19.02.2015 a zo dňa 31.08.2015 a predložením potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov revolvingového úveru a výpisu z úverového účtu žalovaného, v ktorých je zaznamenané vyplatenie úverov žalovanému s potvrdeniami o prijatých splátkach preukázal, že poskytol na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere žalovanému jeden viazaný spotrebiteľský úver vo výške 624,70 eur a jeden revolvingový spotrebiteľský úver, pričom žalovaný na úhradu nárokov zo zmluvy o viazanom úvere zaplatil len sumu 43,42 eur, na úhradu nárokov zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere neuhradil žiadnu sumu. Žalobca tvrdí, že žalovaný nerealizoval svoju zmluvnú povinnosť v celom rozsahu, nakoľko neuspokojené ostali nároky špecifikované v žalobe. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľské úvery, ktoré boli žalovanému poskytnuté sú z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročné a bez poplatkov, preto veriteľovi z nich vznikol iba nárok na vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške žalovanému poskytnutej sumy, t.j.624,70 eur pri jednom úvere a sumy 600,-eur pri druhom úvere. Keďže zo sumy 624,70 eur žalovaný časť vo výške 43,42 eur žalobcovi vrátil, neuhradené ostali nároky zo zmlúv vo výške 581,28 eur a 600,-eur. Ani tie však súd nemohol priznať celé, lebo časť týchto nárokov uplatnená žalobcom bola po uplynutí premlčacej doby, na čo súd v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka účinného v čase podania žaloby musel prihliadnuť ex offo.
32. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej medzi takéto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí aj uvedenie celkovej výšky a konkrétnej meny spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, ďalej musela obsahovať tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
33. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predložených úverových zmlúv súd konštatuje, že uvedené zmluvy o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahujú. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmlúv súd zistil, že zmluva o viazanom úvere vo výške 624,70 eur neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tiež je v nej v nesprávne a v rozpore s realitou uvedený termín splatnosti splátok a termín konečnej splatnosti úveru. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy o revolvingovom úvere súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie
a ani uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
34. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy zo dňa 31.08.2015 súd konštatuje, že v zmluve síce je uvedený údaj o RPMN a celkovej čiastke k zaplateniu, avšak nakoľko tie nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne ako keby tam neboli uvedené vôbec ( k tomu podporne pozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä body 36 a 37 jeho odôvodnenia).
35. Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod názvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa pravdivo informovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam nestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý údaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2 - vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé a úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon, nakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm.d) zákona o spotrebiteľských úveroch je úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Zákon teda rozlišuje, upravuje a sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru postihuje tak prípad, keď RPMN v zmluve uvedená nie je vôbec ako aj prípad, keď údaj o RPMN síce v zmluve uvedený je, ale nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o RPMN a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve nie sú tieto údaje uvedené v súlade so zákonnou požiadavkou a pokiaľ takéto údaje poskytuje veriteľ až v splátkovom kalendári, či inak po uzavretí zmluvy, nie sú tieto údaje obsiahnuté v zmluve v čase akceptácie zmluvy oboma zmluvnými stranami. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade nemôžu nahradiť všeobecné podmienky či iné individuálne nevyjednané obchodné podmienky. Ak zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú náležitosť zmluvy predpisoval vyššie uvedené údaje tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom uvedené v takejto zmluve a nemohli byť nahradené odkazmi na úverové či iné podmienky. Uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere majú tu podobu predtlačeného formulárového tlačiva, do ktorého predtlače mohol žalovaný zasiahnuť len jej podpísaním, resp. nepodpísaním. Je teda zrejmé, že aj nedodržanie zákonných náležitostí zmluvy tu ide najmä na vrub veriteľa. Údaje o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, RPMN a celkovej čiastke ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predstavujú jedny z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné pripustiť, aby takéto podstatné náležitosti, s neuvedením ktorých sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade ich neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala iba vo všeobecných podmienkach, či v inej samostatnej listine ako je prehľad splácania alebo v splátkovom kalendári. V tomto smere teda súd zastáva názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012 zo dňa 18.10.2012), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Vyššie popísané údaje však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednania, ale za údaje, uvedenie ktorých sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takéto údaje uviesť priamo v texte zmluvy a správne, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmito údajmi má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a názoru
potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods.9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene ( k zákonu č.106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).
36. V zmysle § 9 odst. 2 písm.k/ citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy o viazanom úvere ( 31.08.2015) náležitosťou zmluvy musí byť údaj aj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Tu ale veriteľ v zmluve neposkytol pravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože v sume, ktorú pri tomto údaji uvádzal, t.j.739,08 eur vôbec nezohľadnil poistné. Na druhej strane pokiaľ chcel poistné celkom oddeliť od úveru vychádzajúc z tvrdenia v zmluve, že poistenie bolo „zvolené“, teda dobrovoľné, nemal ho vôbec uvádzať v sume splátok, pretože potom dochádza k zneisteniu a zavádzaniu spotrebiteľa čo všetko je v splátke zahrnuté, keď bežným prenásobením výšky splátok a ich počtu spotrebiteľ nemôže dostať údaj o veriteľom udávanej celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, pretože v skutočnosti splatí vyššiu sumu, v tomto prípade až o 42,48 eur ( nakoľko pri výške splátky 43,42 eur x 18 mesiacov je skutočná celkovo splatná suma 781,56 eur), čo je pri danej výške a splatnosti úveru podstatné navýšenie oproti deklarovanej sume. Výklad pojmov celkové náklady spotrebiteľa a celková čiastka ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je obsiahnutý v § 2 ZoSÚ. Podľa § 2 písm.g) a h) ZoSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
37. Vzhľadom na uvedené, súd je toho názoru, že ak bolo dojednané poistenie, mala byť táto suma buď premietnutá do uvádzanej celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom, alebo ak sa tak nestalo, potom nemala byť poňatá do uvádzanej výšky splátky, nakoľko je nesporné, že údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom patrí medzi hlavné body záujmu spotrebiteľa, keďže najjednoduchším spôsobom, bez potreby prepočtov percentuálnych sadzieb úrokov, či RPMN, čo môže byť pri uzatváraní zmluvy pre bežného spotrebiteľa značne komplikované má ponúknuť informáciu o výhodnosti úveru a o tom, o koľko sa reálne preplatí poskytnutá suma. V danom prípade je tento údaj pre spotrebiteľa zavádzajúci, lebo z jeho absolútneho vyjadrenia v zmluve, bez vynásobenia výšky splátok a ich počtu sa spotrebiteľ v skutočnosti nedozvie, že suma ktorú reálne bude musieť veriteľovi zaplatiť je o 42,48 eur vyššia ako uvádzaná celková ním splatná suma. Súd pripomína, že takéto zmätočné, vzájomne si odporujúce vyjadrenie náležitostí zmluvy by i pri absencii výslovnej úpravy v zákone o spotrebiteľských úveroch spôsobovalo neplatnosť tejto časti zmluvy v zmysle ustanovení § 37 ods.1 a § 41 Občianskeho zákonníka keďže použitie zákona o spotrebiteľských úveroch nijako nevylučuje aplikáciu kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Ten istý údaj ( celková čiastka splatná spotrebiteľom) je totiž potom vyjadrený v zmluve dvomi rozdielnymi sumami, a to sumou 739,08 eur pri údaji „Celková čiastka k zaplateniu“ a sumou 781,56 eur získanou vynásobením počtu a výšky splátok.
38. Pokiaľ ide o stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov, táto sa v zmysle § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch určuje ako celkový náklad spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti
alebo na úver. Celkové náklady spotrebiteľa, ako už bolo uvedené sú definované v § 2 písm. g/ citovaného zákona, a do nich okrem iných nákladov patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musel túto doplnkovú službu uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver. I keby spotrebiteľ nebol nútený pristúpiť k poisteniu, podľa názoru súdu uvedené poistné malo byť zahrnuté do RPMN a teda celkových nákladov spotrebiteľa. Zahrnutie poistného do výšky splátky a jeho nezahrnutie do celkovej splatnej sumy je zavádzajúce, zmätočné a odporujúce zmyslu a podstate precizovania týchto náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ, a navyše odporujúce § 37 ods.1 OZ. V zmluve je uvedené, že poplatok za poistenie je 5,75 %, nie je však zrejmé z čoho, či z celkovej výšky úveru, či z výšky splátky a podobne. Ak to malo byť 5,75 % z výšky mesačnej splátky, tak potom mala byť táto mesačná splátka ( v čistej výške bez poistenia) v zmluve uvedená, lebo inak je vyjadrenie tak výšky poistného, ako aj výšky mesačnej splátky v zmluve zmätočné. Podľa predpisu splátok na čl.32 spisu bolo žalovanému predpisované pri tomto úvere poistné vo výške 2,36 eur mesačne. Pokiaľ by za takýchto okolností veriteľ so žalovaným uzavreli poistenie, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN v poistnej zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa. Súd ďalej opätovne pripomína, že pokiaľ by i poistenie bolo dojednané platne a nespadalo do celkových nákladov spotrebiteľa, potom bol veriteľ povinný ho jednoznačne oddeliť od splátky. Pokiaľ ho totiž do splátky uviedol, a do celkovej splatnej čiastky nie, je údaj o celkovo splatnej čiastke spotrebiteľom uvedený v zmluve zavádzajúci a uvedený jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže prezentuje podstatne nižšiu sumu ako spotrebiteľ reálne musí hradiť.
39. Pri údaji o RPMN zákon vyžaduje uviesť jednak samotnú ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň vyžaduje uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak by sme však vychádzali z údajov uvedených tu v zmluve, teda že pri výške úveru 624,70 eur je uvedená výška mesačnej splátky 43,42 eur, tak potom pri takýchto vstupných údajoch správna výška RPMN je 34,06 % a nie v zmluve uvedených 24,36 %. V zmluve uvedenej výške RPMN 24,36 % by zodpovedala výška mesačnej splátky 41,06 eur, teda bez poistenia, avšak takáto výška mesačnej splátky v zmluve nikde nie je uvedená (hoci aj správna výška mesačnej splátky je náležitosť zmluvy ktorej nedodržanie zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru).
40. Náležitosti vyžadované zákonom tak nie sú dodržané, lebo veriteľ v zmluve uviedol len výšku splátky s poistením, avšak bez uvedenia ( vyčíslenia konkrétnou sumou) samotnej výšky poistného, ktoré vyjadril len percentom, avšak neuviedol z čoho je to percento, pričom javí sa, že malo to byť percento z čistej mesačnej splátky bez poistenia, ktorá ale v zmluve vôbec uvedená (vyčíslená) nie je, pričom RPMN a aj celkovo splatná suma počítaná bola práve z takej splátky, ktorá tam nie je uvedená. Takýmto spôsobom vyjadrené náležitosti zmluvy nenapĺňajú požiadavku zákona, ktorého účelom je zrozumiteľne, prehľadne a jasne spotrebiteľa informovať o parametroch úveru bez potreby zložitých odvodzovaní a matematických prepočtov.
41. V zmluve nie je správne uvedený ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je uvedené, že konečná splatnosť úveru bude dňa 15.02.2017. Tento v zmluve uvedený údaj však vôbec nezodpovedá skutočnosti a preto z hľadiska naplnenia zákonných náležitostí naň nemožno prihliadnuť, nakoľko priamo zo žalobcom predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného ( čl.32 spisu) ako aj z predpisu splátok na rube čl.49 spisu vyplýva, že v skutočnosti dátum prvej predpísanej splátky bol nie 15.09.2015, ale až 15.10.2015 čo má samozrejme vplyv aj na termín konečnej splatnosti úveru, ktorý tak v zmluve takisto nie je uvedený správne lebo v skutočnosti, ako vyplýva z predpisu splátok termín konečnej splatnosti bol 15.03.2017 a nie 15.02.2017 ako je uvedené v tejto zmluve. Preto súd má za to, že zmluva neobsahuje správne a v súlade so zákonom uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nakoľko v zmluve uvedený údaj 15.02.2017 nezodpovedá realite daného úverového vzťahu strán, hoci zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje jeho jednoznačné a správne uvedenie priamo v zmluve. Javí sa, že k „posunu“ splatnosti došlo z dôvodu dátumu odfinancovanie úveru, avšak potom treba uviesť, že žalobca nielenže neuviedol, na základe akého zmluvného dojednania by bol oprávnený si takto jednostranne „stanoviť“, teda meniť a upravovať náležitosti zmluvy čo do splatnosti splátok a termínu konečnej splatnosti v nej uvedené, keď žiadne také dojednanie tam uvedené ani nie je, pričom bolo vecou veriteľa nastaviť podmienky odfinancovania resp. splácania tak, aby zmluvná úprava zodpovedala následnej realite. Ak by sa pripustila možnosť takýchto jednostranných zmien zákonom predpísaných náležitostí zmluvy veriteľom, tak potom by
došlo k totálnemu popretiu zmyslu a účelu zákona a celá táto úprava by stratila zmysel, keďže spotrebiteľ by bol vystavený neistote ohľadom náležitostí zmluvy a zmluvný vzťah by tak bol jednostranne veriteľom menený zákonom nepredpokladaným a neprípustným spôsobom. Preto nemožno pripustiť jeho vyjadrenie v zmluve spôsobom, ktorý vôbec nezodpovedá skutočnosti. Nestačí uviesť do zmluvy akýkoľvek údaj, aby boli formálne dodržané podmienky zákona. Nesprávny údaj má pre spotrebiteľa takú istú výpovednú hodnotu ako žiaden údaj. Ustanovenie § 9 ods.2 zákona slúži na ochranu spotrebiteľa, preto uvedenie tam predpísaných údajov v zmluve spôsobom odporujúcim realite je z pohľadu podstaty, zmyslu a účelu zákona rovnaké, ako keby tam tieto údaje neboli uvedené vôbec. Preto súd má za to, že údaj o termíne konečnej splatnosti v zmluve absentuje. Poskytnutý úver súd aj preto posudzoval ako úver poskytnutý bez úroku a bez poplatku.
42. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 písm.b) a d) zákona považuje úver žalovanému vo výške 624,70 eur za bezúročný a bez poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods.2 písm. f/ a k/ zákona v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.
43. Za bezúročný a bez poplatkov súd považuje aj druhý žalovanému poskytnutý úver, t.j. revolvingový úver a to z týchto dôvodov. Predovšetkým zo zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keď v tlačive zmluvy sa nachádza v časti 1 bode 1.1 ustanovenie, že výška úveru je 438 eur, potom v časti 2 bod 1.1 je uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,-eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 600,-eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné teda ustáliť aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené až 3 rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods.2 písm.g) ZoSÚ musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo bezosporu platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ust.§ 9 ods.2 písm.g) zákona (podporne pozri tiež napr. rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.6.2016 sp.zn. 7C/928/2015 alebo rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 22.3.2016 sp.zn.7C/325/2014).
44. V zmluve absentuje aj konkrétna, zrozumiteľne, určito a jasne uvedená výška splátky. V zmluve sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, pričom tieto sú splatné vždy k 10.dňu v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu revolvingového úveru. Pokiaľ zákon vyžaduje, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, keď pre tento typ úveru zákon nestanovuje žiadne výnimky a odchýlky. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci, bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne keď napr. je rovnaký úrok pre rôznu výšku úverového rámca od 600 až do 5000,-eur. Aj vzhľadom na v zmluve uvedené poistenie bolo dôležité rozčleniť splátku aspoň percentuálne aby spotrebiteľ vedel, či platí v splátke aj poistné, alebo nie, koľko platí na úrok, koľko na istinu, poplatky, vzhľadom na znenie zmluvy, keď aj z predloženého rozpisu - výpisu z úverového účtu žalovaného (rub čl.25 spisu) vyplýva, že raz v splátke bol zahrnutý úrok vo výške 11,30 eur (pri splátke splatnej dňa 10.11.2015) a o mesiac na to už v nej bol zahrnutý úrok vo výške 13,28 eur (pri splátke splatnej dňa 10.12.2015). Súd je toho názoru, že čo sa týka určenia výšky každej mesačnej splátky a to spôsobom, že mesačná splátka činí min. 5% z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, tak takéto určenie výšky splátky je pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Keďže náležitosti v zmysle § 9 ods.2 zákona musia byť uvedené priamo v zmluve, pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu, ich neuvedenie v nej nemôže zhojiť to, že veriteľ napr. zašle dlžníkovi poštové poukážky s uvedením výšky splátky, keďže ide o náležitosť, ktorá zo zákona musí byť zapravená priamo v písomnej zmluve. Je zrejmé, že výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. Pokiaľ však má spotrebiteľ nielenže vypočítať príslušné percento z dlžnej sumy, ale navyše k tomu počítať a zaokrúhľovať násobky dlžnej sumy, ktorú vyčerpal, keď navyše sú v zmluve uvedené v
podstate až tri údaje o výške úveru, resp. úverového rámca, potom je takéto určenie výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa zložito. Spotrebiteľ je odkázaný sám si vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného „vzorca“. Čím zložitejšie je ustanovený spôsob výpočtu každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať v správnej výške, riadne, a to naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby bola určito a presne vymedzená výška splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy určujúcu výšku celej mesačnej splátky nemožno prihliadať a aj preto súd konštatuje, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zák. v zmluve chýba (k tomu pozri napr. rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 23.6.2016 sp.zn.13C/66/2016 alebo rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.9.2016 sp.zn.7Co/281/2016 či rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.1.2016 sp.zn.7Co/694/2015 a rovnako rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.6.2016 sp.zn.1Co/662/2015).
45. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb, tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý a zavádzajúci, keď napr. tak ako tu uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, celkovej splatnej čiastke a termíne konečnej splatnosti v zmluve o úvere na sumu 624,70 eur odporuje realite a keď v zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sú v súvislosti s výškou úveru, resp. úverového rámca uvedené až 3 rôzne údaje a keď k inak jednoduchému a nesmierne dôležitému údaju o výške mesačnej splátky by sa pri nej spotrebiteľ mal komplikovane dopracovávať cez akési zaokrúhľovanie a násobky túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany. S poukazom na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzavretých so žalovaným ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Nesprávne uvedený údaj o výške splátky, RPMN a celkovo splatnej sume, či predpokladoch na výpočet RPMN nepochybne mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške záväzku.
46. Keďže súd obe zmluvy o úvere z ktorých si žalobca uplatnil žalovaný nárok, považuje podľa § 11 ods.1 ZoSÚ za bezúročné a bez poplatkov, ani uskutočnené platby žalovaného nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanému reálne poskytol. Súd z potvrdenia žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov zistil, že pri revolvingovom úvere boli poskytnuté prostriedky vo výške 600,-eur, pričom vrátené na tento úver nebolo nič. Pri druhom, viazanom úvere boli poskytnuté prostriedky vo výške 624,70 eur, pričom podľa potvrdenia žalobcu o prijatí splátok na tento úver súd mal za preukázané, že zaplatená žalobcovi bola suma 43,42 eur, preto neuhradený nárok z tohto úveru je vo výške 581,28 eur ( 624,70 eur - 43,42 eur).
47. Súd ale zo súm 600,-eur a 581,28 eur mohol žalobcovi priznať len časť, a to vzhľadom na § 54a Občianskeho zákonníka účinné v čase podania žaloby a premlčanie časti nároku žalobcu, čo znamená zákonnú prekážku pre vymáhanie a prisúdenie danej časti nároku.
48. Podľa § 100 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
49. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
50. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
51. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
52. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinného od 5.12.2018, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
53. Ako už súd uviedol, niet pochýb, že žalobca v danom prípade žalobou uplatnil právo na plnenie zo spotrebiteľských zmlúv. Vzhľadom začatie súdneho konania dňa 10.5.2019 (doručenie žaloby súdu), t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (5.12.2018), bolo v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s vyššie citovaným § 879v Občianskeho zákonníka povinnosťou súdu aj ex offo skúmať, či v danom prípade žalobca uplatnil na súde pohľadávku vyplývajúcu zo spotrebiteľského vzťahu predtým, ako došlo k jej premlčaniu. Uvedené jasne potvrdzuje zámer zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k zákonu č. 348/20018 Z. z., z ktorej vyplýva, že prijatá právna úprava zavádza osobitnú úpravu uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských zmlúv v reakcii na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 11/2016-60, zo dňa 7. februára 2018. Pri subjektívnych majetkových právach zo spotrebiteľskej zmluvy považuje zákonodarca za opodstatnené, aby sa po uplynutí premlčacej doby tieto práva dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov. Po uplynutí premlčacej doby, najmä s ohľadom na súčasný stav trhovej ekonomiky, niet z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany podporovať vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Významom inštitútu premlčania nie je automatické oslobodenie dlžníka od plnenia záväzku, ale vytvorenie priestoru pre to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia napríklad v tom, že už nebude disponovať dôkazmi. Zároveň sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Nemožnosť vymáhania premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy zohľadňuje dynamickosť spotrebiteľského prostredia a vedomie tohto rizika bude oprávnene motivovať veriteľov vymáhať svoje pohľadávky čo najskôr. Táto právna úprava sa z dôvodu predchádzania prípadnej nerovnosti vzťahuje na obe strany spotrebiteľského vzťahu, t.j. na spotrebiteľa aj na dodávateľa.
54. V prejednávanom prípade majú nároky žalobcu svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Konkrétne jednalo sa o viazaný a revolvingový spotrebiteľský úver, ktoré sa mali vrátiť v splátkach. Jednotlivé splátky majú samostatný režim premlčania podľa ich splatnosti (§ 103 Občianskeho zákonníka). Nie je v danom prípade možné na posúdenie premlčania aplikovať druhú vetu § 103 Občianskeho zákonníka, lebo nebolo preukázané platné predčasné zosplatnenie úverov. Ako už bolo uvedené, pri oboch úveroch sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20120301>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd musí skonštatovať, že nebolo preukázané dodržanie týchto podmienok, ktoré v zmysle predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru. Nebol súdu predložený žiadny dôkaz upozornenia žalovaného na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
55. Preto tvrdené mimoriadne, predčasné zosplatnenia úverov žalobcom súd nepovažoval za platné. Ak teda v prospech žalovaného bol poskytnutý viazaný úver vo výške 624,70 eur ktorý sa mal podľa výslovnej a zrozumiteľnej dohody strán v zmluve splácať v splátkach po 43,42 eur, potom žalovaný v skutočnosti tento úver nesplácal by 18 mesiacov ako je uvedené v zmluve, ale len 15 mesiacov (624,70 eur / 43,42 eur sa rovná 15 mesiacov). Podľa názoru súdu v danom prípade bezúročnosť úveru nemá sa premietnuť do nižšej sumy mesačnej splátky, ale súd má za to, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má sa premietnuť do skrátenia doby splácania úveru. Niet racionálneho argumentu pre skrátenie výšky mesačnej splátky bezúročného úveru (okrem toho že je to pre žalobcu z hľadiska posúdenia premlčania výhodnejšie), ak v zmluve bola jasne dohodnutá výška mesačnej splátky v sume 43,42 eur, ktorú žalovaný akceptoval, bol s ňou uzrozumený a zaviazal sa ju po posúdení svojich možností v čase uzavretia zmluvy pravidelne hradiť, preto bezúročnosť úveru sa podľa názoru súdu premietla nie do skrátenia výšky mesačnej splátky, ale do skrátenia doby splácania. Vo vzťahu k premlčaniu to potom znamená, že žalovaný pri dohodnutej mesačnej frekvencii splácania a skutočnosti, že prvá splátka predpísaná mu bola dňa 15.10.2015 by do dňa 10.5.2016 ( tri roky pred doručením žaloby súdu ) mal zaplatiť 7 splátok po 43,42 eur ( prvú splátku 15.10.2015, a potom 15.11.2015, 15.12.2015, 15.1.2016, 15.2.2016, 15.3.2016 a 15.4.2016 ), teda sumu spolu 303,94 eur, pričom uhradil v tomto období len jednu z týchto splátok, teda sumu spolu 43,42 eur. Teda rozdiel vo výške 260,52 eur (303,94 eur - 43,42 eur) zodpovedajúci 6-im splátkam je suma, právo na zaplatenie ktorej bolo premlčané. Z uvedeného vyplýva, že nakoľko v prospech žalovaného poskytnutá bola pri tomto úvere suma 624,70 eur a do vyhotovenia žaloby uhradil 43,42 eur, veriteľ mal nárok na vrátenie už len sumy 581,28 eur z ktorej časť vo výške 260,52 eur mu pre premlčanie nebolo možné prisúdiť a priznať, preto dôvodne uplatnená bola len istina 320,76 eur. Vzhľadom na ust.§54a Občianskeho zákonníka súd na toto premlčanie pri rozhodnutí musel ex offo prihliadnuť a preto za dôvodný a nepremlčaný nárok zo zmluvy o viazanom úvere zo dňa 31.8.2015 považoval len sumu 320,76 eur.
56. Pokiaľ ide o druhý, revolvingový úver, tam v prospech žalovaného bola poskytnutá suma 600,-eur a predpisované žalovanému k úhrade boli žalobcom splátky vo výške 45,-eur počnúc dňom 10.11.2015. Teda žalovaný v skutočnosti tento úver splácal by v takýchto splátkach 14 mesiacov ( 600 eur / 45 eur sa rovná 14 mesiacov). Podľa názoru súdu aj v danom prípade bezúročnosť úveru nemá sa premietnuť do nižšej sumy mesačnej splátky, ale súd má za to, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má sa premietnuť do skrátenia doby splácania úveru. Vo vzťahu k premlčaniu to potom znamená, že žalovaný pri dohodnutej mesačnej frekvencii splácania a skutočnosti, že prvá splátka predpísaná mu bola dňa 10.11.2015 by do dňa 10.5.2016 ( tri roky pred doručením žaloby súdu ) mal zaplatiť 6 splátok po 45,- eur ( prvú splátku 10.11.2015, a potom 10.12.2015, 10.1.2016, 10.2.2016, 10.3.2016 a 10.4.2016 ), teda sumu spolu 270,-eur z ktorej v tomto období nezaplatil nič, preto nárok na sumu 270,-eur zodpovedajúcu 6-im splátkam splatným viac ako 3 roky pred dôjdením žaloby súdu je suma, právo na zaplatenie ktorej bolo premlčané. Preto dôvodne z revolvingového úveru uplatnená bola len istina 330 eur ( 600,-eur - 270,-eur). Vzhľadom na ust.§54a Občianskeho zákonníka súd na toto premlčanie pri rozhodnutí musel ex offo prihliadnuť a preto za dôvodný a nepremlčaný nárok zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19.02.2015 považoval len sumu 330 eur.
57. Súd tak priznal žalobcovi z oboch úverov len sumu spolu 650,76 eur (320,76 eur + 330,-eur).
58. V ostatnej časti nárokov žalobcu súd žalobu zamietol. Žalobca uplatňoval v konaní aj ďalšie nároky, ktoré pri zmluve o viazanom úvere v žalobe špecifikoval tak, že ide o „dlžné poistné vo výške 16,52 eur“, dlžné poplatky za vedenie účtu 0,80 eur a „neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur“ a pri zmluve o revolvingovom úvere ich špecifikoval tak, že ide o „dlžné poistné vo výške 10,50 eur“. Oba úvery žalobcu sú bezúročné a bezpoplatkové a tak ani tieto poplatky žalobcovi nebolo možné priznať, nakoľko z logiky a účelu ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je zrejmé, že ak chýbajú v zmluve náležitosti spôsobujúce tento následok, nemá spotrebiteľ povinnosť veriteľovi platiť nič nad rámec skutočne mu poskytnutých peňažných prostriedkov s výnimkou prípadných sankcií za omeškanie s ich vrátením. Z týchto dôvodov súd žalobcovi ani nárok na zaplatenie 16,52 eur resp.10,50 eur z titulu „poistného“ nepriznal a nepriznal mu ani poplatky za vedenie účtu 0,80 eur. Súd už navyše uviedol, že dohodnutie výšky poistného v zmluve ako 3,33 %, resp.5,75 % nevedno z čoho je neurčité, nezakladá nárok na poistné.
59. Čo sa týka „nákladov spojených s uplatnením pohľadávky“, ich základ žalobca ničím nepreukázal, vo vyjadrení zo dňa 07.06.2019 tvrdil, že ide o poštovné, administratívne, personálne náklady, náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom, so zasielaním SMS správ, pričom ich výšku a špecifikáciu predložil len vo forme akejsi vytlačenej počítačovej zostavy.
60. Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
61. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.
62. Žalobca v súvislosti s preukázaním základu a výšky týchto nákladov nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce tieto náklady, ktorými by vzhľadom na ich špecifikáciu boli napr. potvrdenia o zaplatenej cene poštovného za zásielky žalovaným a podobne. Tieto vyčíslil len paušálne, predložil len „generálny výpočet nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.“ Avšak ak by zákonodarca zamýšľal priznať veriteľom v občianskoprávnych spotrebiteľských vzťahoch paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bez potreby preukázať do posledného centu ich konkrétnu skutočnú výšku, bol by to v zákone explicitne vyjadril tak, ako to urobil vo sfére obchodných záväzkových vzťahov, kde počnúc dňom 1.2.2013 zapracovaním nového ust.§369c do Obchodného zákonníka veriteľom pri omeškaní dlžníka priznal aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia a dokazovania ich skutočnej výšky. Dôvodová správa k tejto zmene uvádza, že ide o náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov). Aj z výslovného vylúčenia tejto úpravy na záväzky zo spotrebiteľských zmlúv v prípadoch kde dlžníkom je spotrebiteľ ( § 369c ods.2 Obchodného zákonníka) je ale zrejmé, aký dôraz zákonodarca kladie na to, aby v spotrebiteľských vzťahoch nároky voči spotrebiteľom boli jednoznačne čo do základu aj výšky preukázané v plnom rozsahu, teda do posledného centu.
63. Žalobca nepredložil dôkazy, či a aké skutočné konkrétne reálne náklady vynaložil práve na vymáhanie konkrétnej, tu uplatňovanej pohľadávky proti žalovanému, jeho len všeobecný, generálny výpočet je tu nepoužiteľný a nerelevantný, preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol.
64. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, preto súd posúdil aj tento jeho nárok.
65. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
66. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
67. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
68. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
69. Čo sa týka omeškania, súd už uviedol, že nebolo preukázané platné predčasné zosplatnenie úverov. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorázovo. Vzhľadom na daný postup žalobcu aj súd úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni keď sa celý dlh žalovaného stal splatným. Ako už súd uviedol, viazaný úver mal žalovaný v skutočnosti splatiť v 15 splátkach a teda poslednú splátku by hradil po 15 mesiacoch dňa 15.12.2016 ( splácanie malo byť k 15 dňu v mesiaci s prvou splátkou v októbri 2015). Revolvingový úver splácal by 14 mesiacov počnúc dňom 10.11.2015, teda do 10.12.2016. Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 5 % ročne. Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odo dňa 11.12.2016 preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny pri revolvingovom úvere vo výške 330,-eur a odo dňa 16.12.2016 bol v omeškaní so zaplatením sumy 320,76 eur pri viazanom úvere a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 650,76 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 330,-eur od 11.12.2016 do zaplatenia a zo sumy 320,76 eur od 16.12.2016 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol a z dôvodov už uvedených zamietol ju aj v časti úroku z omeškania požadovaného za čas pred 11.12.2016 a pred 16.12.2016.
70. Keďže žalovaný žiadal o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach, súd preskúmal túto jeho žiadosť a využijúc právo vyplývajúce mu z ust.§ 232 ods.3 a 4 Civilného sporového poriadku povolil žalovanému platiť žalobcovi prisúdenú sumu s príslušenstvom v splátkach vo výške 20,-eur mesačne. Súd má za to, že vzhľadom na pomery žalovaného tak, ako ich tento špecifikoval na pojednávaní pri svojom výsluchu a ako boli zistené aj z odpovedí na jeho lustráciu v Registri obyvateľov SR a registri Sociálnej poisťovne, keď má 3 maloleté deti a žijú celá rodina len z manželkiných dávok, s prihliadnutím na výšku dlžnej sumy a dĺžku omeškania s jej zaplatením splátkou, ktorá zodpovedá zásade spravodlivej ochrany práv vyjadrenou v čl. 2 Civilného sporového poriadku pri súčasnom určení, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého plnenia je splátka vo výške 20,-eur mesačne. Súd vzal na zreteľ, že jednalo sa z viny veriteľa o bezúročné a bezpoplatkové úvery. Z vyššie uvedených dôvodov súd povolil splátky vo výške 20,-eur mesačne, keďže práve v tejto výške podľa názoru súdu ide o minimálnu výšku splátky k výške dlhu a všetkým vyššie uvedeným okolnostiam sporu a rešpektujúcu požiadavku spravodlivej ochrany práv tak na strane žalobcu, ktorý ako veľká banka nebude tým neprimerane zasiahnutý vo svojich pomeroch a právach, ako i žalovaného a tiež požiadavku zohľadniť sociálne postavenie strán sporu ( článok 6 odsek 2 základných princípov CSP).
71. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako i žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní, pričom prevažujúci úspech je na strane žalovaného ( zo žalovanej sumy 1.422,94 eur s príslušenstvom v podobe úrokov a úrokov z omeškania žalobcovi prisúdená bola len suma 650,76 eur a úroky z omeškania). Žalobcovi, ktorý uplatnil nárok na náhradu trov konania teda podľa výsledku konania nevznikol nárok na ich náhradu. Úspešnejší žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil, žiadne preukázateľné trovy konania mu zo spisu ani nevyplývajú, preto súd nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, ale priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.