Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_59Ek-174-2021.pdf
PDF · 81.63 KB
Case nature
Subarea
59Ek/174/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava – Staré Mesto, IČO 36 284 831, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. D., XXX XX C. D., toho času E. F. F. – G., H. XX, XXX XX F. F., o vymoženie 174,90 eur, vedenom súdnym exekútorom Mgr. Helenou Kríkovou, Exekútorský úrad Prievidza, so sídlom Košovská cesta 1, 971 01 Prievidza pod sp. zn. 34EX 67/21, o v poradí druhom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 19.01.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 174,90 eur na základe exekučného titulu, rozhodnutia oprávneného č. 0910020636 zo dňa 18.08.2010. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ide o opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný po zastavení starej exekúcie, keďže exekúcia vo veci hore uvedených účastníkov vedená súdnym exekútorom JUDr. Lukášom Liščákom, Exekútorský úrad Hlohovec so sídlom Nám. sv. Michala 5/A, 920 01 Hlohovec, ako zástupca súdneho exekútora JUDr. Ing. Romana Liščáka, Exekútorský úrad Hlohovec, so sídlom Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec pod sp. zn. EX 3789/2011 a Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 49Er/3561/2011 bola podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK) zastavená. Okresný súd Banská Bystrica dňa 08.02.2021 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 59Ek/174/2021, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Súdny exekútor dňa 27.05.2021 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol tunajším súdom uznesením sp. zn. 59Ek/174/2021 zo dňa 19.10.2021, ktoré vydal vyšší súdny úradník, zamietnutý. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2021. Exekučnému súdu bolo prostredníctvom súdneho exekútora dňa 17.01.2024 doručené podanie povinného označené ako „Odvolanie voči exekučným príkazom vydaný Okresným súdom v Banskej Bystrici a pani exekútorky Mgr. Heleny Kríkovej“ z obsahu ktorého vyplýva, že povinný žiada exekučný súd o preskúmanie výšky exekučného konania (č. exekúcie: 6121215799 zo dňa 11.02.2021, 6121327772 zo dňa 03.06.2021, 6121479547 zo dňa 27.09.2021, 6121359290 zo dňa 10.06.2021, 6121214251 zo dňa 08.02.2021, 6123447196 zo dňa 28.11.2023, 6123446978 zo dňa 29.11.2023 a 6123447371 zo dňa 28.11.2023), nakoľko je presvedčený, že je to nezákonné navýšenie pani exekútorky Mgr. Heleny Kríkovej a je to v rozpore s ľudskými mravmi.
3. Oprávnený vo vyjadrení k podaniu povinného uviedol, že povinný vo svojom podaní požaduje zastaviť exekučné konania bez uvedenia relevantného dôvodu, pričom svoje odôvodnenie obmedzil len na „nezákonné navýšenie“ a „rozpor s ľudskými právami“. Tieto tvrdenia nijak bližšie nešpecifikoval. V zmysle uvedeného oprávnený necíti potrebu sa k podaniu povinného bližšie vyjadrovať. Exekúciu
je možné zastaviť len z taxatívne uvedených dôvodov, pričom dôvody, ktoré uvádza povinný nezodpovedajú žiadnemu zákonnému dôvodu zastavenia exekúcie. Zároveň si dovoľuje podotknúť, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR – výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia, a pod. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený oznamuje, že so zastavením exekučného konania nesúhlasí.
4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
7. Podľa § 61k ods. 4 písm. a) Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie, je potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy sa uplatňuje koncentrácia konania. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že koncentrácia konania ako jedna zo základných zásad kladie požiadavku na povinného v tom smere, že dôvody zastavenia exekúcie je povinný uplatniť včas. Ak totiž právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Zákonodarca zdôrazňujúc účel exekučného konania, ktorým nie je primárne riešiť spor medzi oprávneným a povinným, ale v ktorom sa má vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom, v súvislosti s koncentráciou konania v rámci rozhodovania o návrhu, príp. viacerých návrhoch na zastavenie exekúcie stanovil, že pokiaľ povinný podá návrh v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, jeho povinnosťou je poukázať na všetky skutočnosti a predložiť, resp. označiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré sú mu známe a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak je návrh podaný po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, možno v návrhu uvádzať len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa
koncentrácia konania za situácie, ak je podaný druhý, resp. ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu. Ide o vyjadrenie povinnosti každého účastníka konania správať sa v súdnom konaní zodpovedne a efektívne čo znamená, že na povinným uvádzané tvrdenia, ktoré mohol uplatniť už v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom (návrh podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie), sa neprihliada, ak tieto uplatnil po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takto zákonom koncipovaná povinnosť tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je.
10. Povinný podaním, ktoré exekučný súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie a ktorý bol povinným podaný ako druhý v poradí, sa domáha preskúmania výšky exekučného konania, keďže je presvedčený, že ide o nezákonné navýšenie súdneho exekútora, čo je v rozpore s ľudskými mravmi. Exekučný súd v tejto súvislosti konštatuje, že povinný tieto skutočnosti uvádza len vo všeobecnej rovine a žiadnym spôsobom konkrétne nepoukázal o aké navýšenie ide, či sa jedná o vymáhané plnenie, resp. či ide o trovy exekúcie na náhradu ktorých má súdny exekútor v súvislosti s exekučnou činnosťou nárok. Exekučný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na skutočnosť, že povinný sa v danom prípade obmedzil len na všeobecné konštatovanie, keďže bližšie nešpecifikoval o aké navýšenie v posudzovanej veci ide. Vychádzajúc z uvedeného je preto potrebné konštatovať, že takéto všeobecné tvrdenia nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné a vágne tvrdenia totiž neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie je povinnosť na strane povinného uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti a teda pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného súdu a v jeho konečnom rozhodnutí. Súd má v exekučnom konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojom podaní zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu daný dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinnom a jeho zodpovednosti uviesť také skutkové okolnosti, na podklade ktorých by bolo možné prijať záver o neprípustnosti prebiehajúcej exekúcie. Exekučný súd pre úplnosť dodáva, že návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a teda musí spĺňať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa v podaní uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Z uvedeného vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť riadne odôvodnený a z jeho obsahu musí byť zrejmé, čoho sa povinný domáha, resp. čo uvedením podaním sleduje. Povinný sa však vo svojom podaní obmedzil len na všeobecné a ničím nepodložené tvrdenia. Pokiaľ povinný nezákonným navýšením poukazoval na nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie vyčíslených v upovedomení o začatí exekúcie (doručené povinnému dňa 12.04.2021, čo preukazuje doručenka založená v spise s podpisom povinného, ktorým prevzatie upovedomenia potvrdil), exekučný súd nad rámec doposiaľ uvedeného dáva povinnému do pozornosti, že postup súdneho exekútora v súvislosti s vyčíslením trov súvisiacich s jeho exekučnou činnosťou nie je takou skutočnosťou, na podklade ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že exekúcia má byť zastavená. Inštitút zastavenia exekúcie je totiž za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje exekučný súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Inak povedané exekučný súd, resp. súdny exekútor exekúciu zastaví len vtedy, ak sa v konaní preukáže existencia dôvodu zastavenia exekúcie podľa vyššie uvedených ustanovení Exekučného poriadku. Odhliadnuc od uvedeného a s poukazom na predchádzajúci odsek tohto uznesenia je zároveň potrebné konštatovať, že v predmetnej veci ide o v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie. Pokiaľ povinný v podaní uvádza, že ide nezákonné navýšenie nároku oprávneného, príp. súdneho exekútora, čo je v rozpore s dobrými mravmi, bolo jeho povinnosťou uvedené namietať v predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný súd preto odkazujúc na zásadu koncentrácie konania v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v súlade s ustanovením § 61k ods. 3 Exekučného poriadku na uvedené tvrdenia povinného neprihliada. Keďže je návrh na zastavenie exekúcie v časti týkajúcej sa vyššie uvedených tvrdení povinného neúčinný z dôvodu, že povinný tieto
skutočnosti jednak uvádza vo všeobecnej rovine a zároveň tieto predkladá až v poradí ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie a teda oneskorene, exekučný súd nemohol postupovať inak, než návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietnuť.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne nové skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.