Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-91-2019.pdf
PDF · 105.23 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/91/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. B. B.I., C.. XX. XX. XXXX, S. A. D., M. XXX/X, X. T. B., C.. XX. XX. XXXX, S. A. D., M. XXX/X, obaja zastúpení JUDr. Janou Šándorovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, o 4.264,51 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 21. 06. 2018 č.k. 6C/707/2015-211 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 838,92 eur s prísl. zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. Združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % za úkony do 30. 06. 2016.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia 4.264,51 eur s prísl.
3. Žalobca zobral žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 3.425,59 eur s prísl. a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Zotrval tak na žalobe voči žalovaným o zaplatenie zostávajúcich splátok z úveru splatných od 20. 06. 2011 do 20. 06. 2015 v celkovej výške 3.425,59 eur s prísl.
4. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a žalovaní ako dlžníci uzatvorili dňa 20. 02. 2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej sa stalo poskytnutie úveru zo strany banky žalovaným vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 eur), ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v mesačných splátkach po 69,91 eur k 20. dňu kalendárneho mesiaca, s konečnou splatnosťou úveru 20. 06. 2015, s úrokovou sadzbou 10,60 % ročne a ročnou percentuálnou mierou nákladov 5,39 %.
5. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 07. 2011 adresovaným žalovaným Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči žalovaným na žalobcu ako postupníka.
6. Žalobca listom označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru adresovaným žalovaným oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 18. 07. 2011 a vyzval ich na okamžité uhradenie dlžnej čiastky 7.327,41 eur najneskôr do 01. 08. 2011.
7. Súd prvej inštancie tiež zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 28. 06. 2011 zmluvu o postúpení pohľadávok, v ktorej uzavreli dohodu o odplatnom postúpení pohľadávok so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené za podmienok uvedených v zmluve. Podľa prílohy k zmluve splatnosť úveru bola stanovená na 20. 06. 2015, zostatok pohľadávky predstavoval 7.142,98 eur a istina celkovo 6.792,21 eur.
8. Po právnom posúdení veci v zmysle § 524 ods. 1, 2, § 525 ods. 2, § 53 ods. 1 - 3, ods. 5, § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z., § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., § 261 ods. 6 písm. c), § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z., § 2 ods. 1, § 7 ods. 1, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v konaní, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala. Žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. potrebné bankové povolenie. Zároveň uzavrel, že neboli naplnené ani zákonné predpoklady v zmysle § 92 ods. 8 spomínaného zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Banka totiž môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo. Táto písomná výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka. Z týchto dôvodov žalobu v časti prevyšujúcej 838,92 eur s prísl., v ktorej časti konanie zastavil, zamietol.
9. Pri svojich úvahách o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu vychádzal zo zistenia, že daný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, ale zároveň predmetom tohto záväzkového vzťahu je bankový úver, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou zák. č. 483/2001 Z.z. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska.
10. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2011 aj s prílohou, súd prvej inštancie zistil, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovaným, ktorá pred postúpením nebola spoplatnená. Zo strany pôvodného veriteľa totiž nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a na žalobcu bol tak postúpený ,,živý úver.“ Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená až samotným žalobcom výzvou a písomným oznámením zo dňa 18. 07. 2011.
11. Vychádzajúc z § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky uvedené v tomto zákone, t. j. pohľadávka môže byť postúpená (aj jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
12. Zákon tak stanovuje striktné podmienky postúpenia pohľadávky, ktoré v danom prípade neboli dodržané.
13. Ku dňu postúpenia pohľadávky zo strany banky na žalobcu nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. ako banka tak nebola oprávnená svoju pohľadávku postúpiť na iný subjekt. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2011 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi tak v spore chýba aktívna vecná legitimácia.
14. V danom prípade nebol splnený ani ďalší predpoklad vyžadovaný ust. § 92 ods. 8 zák. č. 438/2001 Z.z., a to doručenie písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok. Splnenie týchto zákonných predpokladov nebolo v konaní zo strany žalobcu preukázané.
15. Z týchto dôvodov žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
16. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
17. Nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi priznal aj Všeobecnej ochrane práv spotrebiteľov, teda občianskemu združeniu, ktoré ako vedľajší účastník v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p. vystupovalo na strane žalovaných, tak ako vyplýva z výroku rozsudku.
18. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietajúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. S poukazom na § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. odvolateľ má za to, že v danom prípade medzi zmluvnými stranami došlo k dojednaniu, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku voči žalovaným bez ohľadu na to, či sú na to splnené zákonné podmienky. Toto oprávnenie banky vyplynulo z § 89 ods. 1 zák. č. 438/2001 Z.z. a tiež z bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. V tej súvislosti žalobca poukázal na iné rozhodnutia krajských súdov, ktoré v odvolaní aj cituje. Ustanovenie bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok nie je v rozpore so zákonnými ustanoveniami, keďže samotný zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť vzájomné vzťahy odchýlne od ustanovení zákona, pričom ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalobca tiež nesúhlasil s tým aby žalovaným bola priznaná plná náhrada trov konania, nakoľko konanie bolo v časti zastavené na základe podania žalobcu. Žalobca žiadal zastaviť konanie z dôvodu úhrad žalovaných v celkovej sume 1.130 eur. Súd však zastavil konanie (len) v časti o zaplatenie 838,92 eur. Žalovaní teda mali úspech v rozsahu 73,50 % a žalobca v rozsahu 26,50 %. Čistý úspech žalovaných tak činí 47 % a v takomto rozsahu im mal byť priznaný aj nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi vytkol súdu prvej inštancie, že zákonná úprava neumožňovala priznať mu nárok na náhradu trov konania.
19. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Plne sa stotožnili s názorom súdu prvej inštancie o dôvodoch, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby. Žaloba nebola podaná opodstatnene a pokiaľ aj žalovaní niektoré splátky uhradili, žalobcovi na ne nevznikol nárok.
20. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
21. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaných zotrval na svojej odvolacej argumentácii.
22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
23. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. 11. 2019 o 10.05 hod. v poj. miestnosti č. dv. 202/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21. 11. 2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
25. Žalobca v odvolaní namieta odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
26. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
27. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietajúcom výroku ako vecne správny potvrdil.
28. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p).
29. Žalobca v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
30. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu v spore, keď síce predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 18. 07. 2011, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu.
31. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
32. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v danej veci došlo zo strany žalobcu listom zo dňa 18. 07. 2011, ktorý vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k uvedenému dňu a vyzval žalovaných, aby pohľadávku uhradili najneskôr do 01. 08. 2011. Ku dňu postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 06. 2011 došlo k postúpeniu nielen splatných splátok istiny, ale aj takých, ktoré ešte neboli splatné. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie totiž vyplynulo, že žalovaní sa zaviazali splácať úver v mesačných splátkach po 69,91 eur s konečnou splatnosťou úveru stanovenou na deň 20. 06. 2015.
33. Z vyššie cit. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „v odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, teda aj vrátane nesplatných pohľadávok, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 spomínaného zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Banka totiž nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku v celosti inému subjektu, keďže v tom čase ešte všetky pohľadávky neboli splatné. Navyše správne uviedol súd prvej inštancie, že v danom prípade nebola splnená ani ďalšia podmienka platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 spomínaného zákona, a to existencia písomnej výzvy banky klientovi pre plnenie peňažného záväzku, s ktorou je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Súd prvej inštancie totiž po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaných na plnenie peňažného záväzku za podmienok stanovených vyššie spomínaným zákonom. Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 06. 2011 je neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, keďže odporuje zákonu.
34. Navyše podľa názoru odvolacieho súdu nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom zmenil obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak bráni postupovanie pohľadávok z takých právnych vzťahov, z ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle cit. ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už spomínané ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako akej je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
35. Dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie dáva dostatočný skutkový základ pre záver, že v danom prípade neboli splnené ani ďalšie podmienky postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to, že postúpiť pohľadávku možno až po predchádzajúcej písomnej výzve s tým, že omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.
36. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by dodržal zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky, tak ako ich má na mysli § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o tom, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore, teda, že by naňho prešlo ním uplatňované právo (nárok) vo vzťahu k žalovaným.
37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietajúcom výroku v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
38. K odvolacím námietkam žalobcu, ktorý poukazuje na to, že v danom prípade medzi zmluvnými stranami došlo na základe § 89 ods. 1 zákona o bankách k dohode o možnom postúpení pohľadávky, tak ako vyplýva z bodu 19 .16 Všeobecných obchodných podmienok, odvolací súd dodáva, že žalobcom uvádzané ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách nadobudlo účinnosť až odo dňa 10. 06. 2013. V čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi žalovanými a právnym predchodcom žalobcu zmluvou zo dňa 20. 02. 2005, ale ani v čase postúpenia predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky na žalobcu dňa 28. 06. 2011 spomínané zákonné ustanovenie nebolo účinné. Preto odvolacie námietky žalobcu v tomto smere nemožno považovať za opodstatnené.
39. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu, ktorý vytýka súdu prvej inštancie, že nesprávne zastavil konanie v časti o zaplatenie 838,92 eur, pričom žalobca zobral späť žalobu v časti o zaplatenie 1.130 eur, námietky v tomto smere nemožno považovať za opodstatnené. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca naposledy podaním zo dňa 15. 05. 2018 (č.l. 158 spisu) upravil žalobu s poukazom na doteraz uhradené platby zo strany žalovaných. Z tohto podania však nemožno vyslovene vyvodiť, že by zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 1.130 eur, tak ako uvádza v odvolaní. Po doručení spomínaného podania súdu bolo vo veci vytýčené pojednávanie dňa 22. 05. 2018, kde žalobca cestou svojho právneho zástupcu s poukazom na spomínané písomné podanie uviedol, že berie žalobu späť v časti o zaplatenie 838,92 eur s prísl. a v konaní uplatňuje len nepremlčané splátky za tri roky spätne vo výške 3.425,59 eur.
40. Súdu prvej inštancie preto nemožno vytknúť, že v súlade s týmto vyjadrením žalobcu zastavil konanie v časti o zaplatenie 838,92 eur s prísl., tak ako vyplýva z výroku rozsudku.
41. Za opodstatnené nemožno považovať ani námietky žalobcu ohľadom nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania. V zmysle spomínaného vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 22. 05. 2018 tento zobral žalobu späť po tom, ako uznal námietky žalovaných o premlčaní niektorých splátok a z vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že v konaní uplatňuje už len nepremlčané splátky. Preto neobstojí ani tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaní zavinili zastavenie konania v časti, v ktorej bola z jeho strany žaloba
vzatá späť. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania, pokiaľ v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. priznal úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Rovnako ako žalovaným patrí nárok na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi, stojacom na strane žalovaných, ktorý znáša rovnaký osud ako títo účastníci konania.
42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací sú rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.
43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).