Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-75-2019.pdf
PDF · 106.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/75/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR. s.r.o, Pajštúnska 5, 85102 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie sumy vo výške 4.662,61 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.927,76 eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne počnúc od 16.10.2017 až do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu. II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta. III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 18 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný. IV. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobným návrhom prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 4.662,61 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným dňa 18.06.2014 Zmluvu č.XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalovaný si neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca podaním zo dňa 14.03.2016 oznámil žalovanému, že dňom 14.03.2016 vyhlásil celý úver za splatný. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 8.385,54 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4.920,70 EUR, z riadneho úroku vo výške 3.464,84 EUR, z úroku z omeškania vo výške 0 EUR a z poplatkov vo výške 0 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: dňa 09.07.2018 - 8,09 EUR, dňa 24.07.2018 - 50 EUR, dňa 21.09.2018 - 50 eur, a dňa 15.10.2018- 150 EUR. Ďalej uviedol, že dlžná suma k dnešnému dňu predstavuje sumu vo výške 4.662,61 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 4.662,61 eur, zvyšok dlžnej sumy vo výške 3.464,84 EUR pozostáva z neuhradeného riadneho úroku vo výške 3.464,84 EUR , ktorý si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
2./ Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, sadzobník poplatkov, Všeobecné obchodné podmienky, Listinu „Aktuálny stav úveru“ , Výzvu na úhradu dlžnej sumy, oznámenie o postúpení pohľadávky, .
3./ Dňa 30.11.2018 Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz č. 20 Up / 997 / 2018, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.662,61 eur spolu
- s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.920,70 eur počnúc od 21.06.2018 do 09.07.2018
- s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.912,61 eur počnúc od 10.07.2018 do 24.07.2018
- s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.862,61 eur počnúc od 25.7.2018 do 21.9.2018
- s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4.842,61 eur počnúc od 22.9.2018 do 15.10.2018
- úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 4.662,61 € od 16.10.2018 do zaplatenia a to do 15 dní od dňa doručenia tohto platobného rozkazu na účet žalobcu ako aj náhradu trov konania. Okresný súd Banská Bystrica predmetný spis postup nielen prípisom zo dňa 18.06.2019 na tunajší Okresný súd z dôvodu, že žalovaný voči predmetnému platobnému rozkazu podal odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že uznáva svoj dlh, nemá však toľko finančných prostriedkov uhradí dlh jednorazovo a dlh je ochotný splácať v splátkach po 50 eur mesačne.
4./ Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
5./ Právny zástupcu žalobcu k veci uviedol, že trvá na žalobe a žiada, aby súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 4.662,61 eur + úroky z omeškania ako sú uvedené v žalobe a priznal žalobcovi náhradu trov konania. Požadovaný nárok odôvodňuje zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.6.2014 má za to, že zmluva spĺňa všetky náležitosti Zmluvy o úvere v zmysle Obchodného zákonníka a aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovi bola postúpená pohľadávka od postupcu v celkovej hodnote 8.385,54 eur, žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 5.000 eur, postupcovi uhradil 2.923,46 eur, ktoré boli započítané na poplatky, úroky a istinu. Žalobcovi do dnešného dňa uhradil žalovaný 258,09 eur. Od žalovaného požadujú rozdiel postúpenej istiny a toho, čo uhradil, k zosplatneniu predmetného úveru došlo 14.3.2016. V nadväznosti na uvedené žiada, aby súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a do súdneho spisu založil uznanie dlhu žalovaným voči Poštovej banke.
6./ Žalovaný na pojednávaní k veci uviedol, že je pravdou, že mu bol poskytnutý úver vo výške 5.000 eur, je ochotný nedoplatok zaplatiť v nejakých splátkach, ten je ochotný splácať po 80 eur mesačne, súhlasím so sumou, ktorú uhradil, ktorú uviedol vo svojej výpovedi právny zástupca žalobcu. Ďalej uviedol, že je pravdou, že uzavrel dohodu o uznaní dlhu, ktorú podpisoval 24.1.2016 v banke, bolo mu vysvetlené z čoho pozostáva suma.
7./ Súd podľa § 181 ods. 2 CSP určil, že je nesporné v konaní, že došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 5.000 eur, sporná je výška RPMN z dôvodu, že poistné, ktoré splácal žalovaný nebolo zahrnuté do nákladov podľa § 2 písmeno b) zákona 129/2010 a vzhľadom na túto skutočnosť sa predmetný úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový.
8./ Po vyslovení právneho názoru sa strany sporu sa nevyjadrili a ani nenavrhli žiadne dôkazy.
9./ Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.
10./ Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 18.06.2014 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 5.000,- EUR. Žalovaný sa zaviazal vrátiť svoj dlh prostredníctvom pravidelných mesačných splátok vo výške 161,00 EUR vrátane poistenia úveru, a to vždy ku 20. dňu v mesiaci. Dátum prvej splátky bol dňa 20.07.2014 a dátum konečnej splatnosti bol 20.06.2019.
Žalovaný sa zaviazal predmetný úver vrátiť žalobcovi spolu s 27,90 % úrokom z omeškania ročne, v počte mesačných splátok 60, výška RPMN bola dohodnutá vo výške 31,76 %, pričom žalovaný sa zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť celkovú výšku nákladov 9.322,10 eur. V predmetnej zmluve si strany sporu dohodli ak základný súbor poistenia, poistenie schopnosti splácať úver. Právny predchodca žalobcu prípisom zo dňa 14.03.2016 oznámil žalovanému, že nakoľko svojím konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.06.2014 a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, stáva sa ich úverová pohľadávka k 14.03.2016 predčasne splatnou v celom rozsahu. Z aktuálneho stavu úveru ( čl.l 52) bolo zistené, že žalovanému bol poskytnutí úver v celkovej výške 5.000,- eur, žalovaný z predmetného úveru uhradili 17 splátok po 156,- eur, a 1x po 141,95 eur, 4 x poistné vo výške 5,00 eur, čiže celkovo uhradili čiastku vo výške 2.813,95 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal nasledujúce úhrady: dňa 09.07.2018 - 8,09 EUR, dňa 24.07.2018 - 50 EUR, dňa 21.09.2018 - 50 eur, a dňa 15.10.2018- 150 EUR.
11./ Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12./ Podľa § 52 odsek 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13./ Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými existoval záväzkový vzťah, titulom zmluvy o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalobca konal a žalovaní, ktorí sú fyzickými osobami nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
14./ Podľa § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
15./ Podľa § 9 odsek 2 písmeno j) uvedeného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
16./ Podľa § 11 odsek 1 písmeno b) uvedeného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
17./ Podľa § 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18./ Podľa § 53 odsek 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19./ Podľa § 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
20./ Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21./ Podľa 53 odsek 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22./ Nakoľko zmluva, ktorá je predmetom konania, má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva obsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm., podľa písmena j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
23./ Z predložených listín vyplýva, že strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaná zaplatiť, pretože do tejto čiastky majú podľa § 2 písm. g) citovaného zákona patriť aj náklady na poistné a doplnkové služby, pretože žalobca nepreukázal, že žalovaná nemusela poistnú zmluvu uzavrieť, aby získala spotrebiteľský úver alebo aby ho získala za ponúkaných podmienok, od čoho sa odvíja aj nesprávne vypočítaná RPMN. Pokiaľ bolo v zmluve dohodnuté aj platenie poistenia, malo byť zahrnuté do celkových nákladov úveru a v tejto súvislosti premietnuté do RPMN. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, lebo v uvedenej mesačnej splátke vo výške 161,00 EUR je zahrnutý aj poplatok za poistenie vo výške 5,00 EUR. Uvedené údaje sú obligatórnymi zákonnými náležitosťami zmluvy a pre absenciu ich správneho vyjadrenia sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ nemal možnosť rozhodnúť sa, či využije službu poistenia alebo nie, ale podpisom zmluvy o úvere mu bolo poistenie nanútené, čo vyplýva zo samotného znenia bod 3.6 a 3.7. zmluvy o úvere a svojim podpisom zmluvy o úvere vyjadruje súhlas s poistením. Spotrebiteľ nemal možnosť vylúčiť účinky zmluvy v časti upravujúcej poistenie, ale naopak, ak chcel získať úver, musel zmluvu ako celok prijať, možno dospieť k záveru, že poistenie (vzhľadom na jeho formuláciu v zmluve o úvere) bolo podmienkou poskytnutia úveru. Ak by totižto chcel spotrebiteľ poistenie odmietnuť, musel by odmietnuť zmluvu ako celok. Spotrebiteľ teda nemal možnosť rozhodnúť sa, či poistenie ako doplnkový produkt využije alebo nie, ale mohol si už len vybrať konkrétny súbor poistenia. Podstatná je skutočnosť, že už pri uzatváraní zmluvy o úvere musel spotrebiteľ poistenie uzavrieť. Navyše podľa názoru súdu je neprípustné, aby spotrebiteľ ako slabšia a menej informovaná zmluvná strana, ak nechce byť viazaný určitými zmluvnými podmienkami, musel vyvinúť ďalšiu aktivitu v podobe úkonov smerujúcich k ukončeniu poistenia. Zo strany žalobcu, ako aj z obsahu zmluvy nevyplýva a v konaní nebolo preukázané, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, lebo v uvedenej mesačnej splátke vo výške 161,00 eur bolo zistené, že každá splátka pozostávala z istiny, úrokov a poistenia vo výške 5,00 eur, čiže je tam zahrnutý a skrytý aj poplatok za poistenie vo výške 5,00 eur, a z toho dôvodu, poplatok za poistenie mal byť zahrnutý do celkových nákladov úveru ( Krajský súd Banská Bystrica č.k. 18Co 100/2016, Krajský súd Prešov, č.k. 20Co 80/2016, zo dňa 27.04.2017 ). Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že uzatvorenie poistenia bolo podmienkou pre získanie úveru, a preto v zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. náklady súvisiace s poistením mali byť zahrnuté do výšky RPMN.
Tým, že sa tak nestalo, je RPMN v zmluve o úvere uvedená v nesprávnej výške. Uvedenie nesprávnej výšky RPMN má rovnaké následky, ako keby RPMN nebola uvedená vôbec - ani v jednom prípade spotrebiteľ nepozná skutočnú výšku RPMN, v dôsledku čoho si nemôže spraviť obraz o celkovej cene úveru a nemôže posúdiť, nakoľko je úver pre neho výhodný. Preto tak neuvedenie RPMN, ako aj jej uvedenie v nesprávnej výške má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z., z čoho vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za upomienky a ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. V spore bolo preukázané, že žalobca si splnil svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu so žalovaným, ktorému poskytol úver vo výške 5.000,- eur a aj to, že žalovaný si svoje povinnosti neplnil, čo jednoznačne vyplýva z prehľadu úhrad a splátok žalovaného z ktorého sa zisťuje , že žalovaný na úverovom prípade doposiaľ uhradil právnemu predchodcovi žalobcovi sumu vo výške 2.813,95 eur a po postúpení uhradil sumu vo výške 258,09 eur, čiže žalovaný na úverovom prípade uhradil sumu vo výške 3.072,04 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že súd predmetný úver vyhodnotil ako bezúročný a bezpoplatkov, rozhodol, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru vo výške 1.927,96 eur ( 5.000 - 3.072,04,- = 1.927,96 ) a vo zvyšku žalobu spolu s uplatnenými úrokmi ako nedôvodnú zamietol.
24./ Podľa § 559 ods.1 Obč. zák., splnením dlh zanikne.
25./ Podľa § 559 ods.2 Obč. zák., dlh musí byť splnený riadne a včas.
26./ Podľa § 517 ods.1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
27./ Podľa § 517 ods.2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28./ Pretože sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy tak, ako to požadoval žalobca počnúc dňom 21.06.2018 t.j. dňom nasledujúcim po účinnosti postúpenia pohľadávky..
29./ Ďalej súd uvádza, že v priebehu pojednávania právny zástupca žalobcu predložil listinu označenú ako Uznanie dlhu dňa 24.03.2016 medzi žalovaným a navrhovateľom LATE Debt Collections, Bratislava, Karloveská 34, v zmysle ktorej mal žalovaný uplatnenú dlžnú sumu dňa 24.03.2016 v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky písomne uznať, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovaného, ako spotrebiteľa zodpovedajúcim spôsobom poučil o právnych následkoch uznania dlhu, pričom žalovaný uviedol, že mu bolo vysvetlené, z čoho pozostáva len predmetná suma. Zo samotnej listiny označenej ako "uznanie dlhu" je zrejmé, že ide o formulárovú listinu, ktorej obsah žalovaný dlžník nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, ktorá mu bola daná bez uvedenia právnych následkov tohto právneho úkonu, len na podpis. Vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv princíp „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. právo patrí bdelým, ustupuje dôležitejšiemu princípu založenému na ochrane práv spotrebiteľa, čo opakovane zdôraznil vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. Z výpovede žalovaného sa skôr javí, že žalobca využil neskúsenosť a záujem žalovaného splatiť svoj dlh, keď mu predložil na podpis aj uznanie dlhu, vzhľadom na jeho existenčné problémy a neschopnosť splácať dlh. Predmetné uznanie dlhu žalovaným je s poukazom na uvedené, neplatným právnym úkonom aj pre jej rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, lebo ako vyplýva z textu tejto formulárovej písomnosti, ich navrhovateľ vopred v návrhu stanovil jej obsah a stanovil aj podmienky jeho realizácie. Z textu uznania dlhu tiež vyplýva, že dlh žalovaného voči žalobcovi vo výške 5.730,53 eur pozostáva nielen z istiny, ale minimálne aj zo zmluvných úrokov ako aj z úrokov z omeškania. Z textu tejto písomnosti však nie je zrejmé, ako ich navrhovateľ dospel k výške tohto záväzku, keďže z nej nie je zrejmé, ako bola dlžná suma vyčíslená, a z ktorých konkrétnych nárokov sa má skladať a na základe akých ustanovení zmluvy o úvere boli tieto nároky navrhovateľom uplatnené.
Uznanie dlhu žalovaným tak nie je určitým a zrozumiteľným právnym úkonom, čo má za následok absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, a svedčí skôr o tom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu férovej a čestnej obchodnej praxi vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi, ktorá viedla k vykonaniu pre neho nevýhodného úkonu, obsah ktorého nemohol ani žiadnym spôsobom reálne ovplyvniť. Takýto postup veriteľa sa javí ako nekalá obchodná praktika ( § 7 ods.2 zák. č. 250/2007 Z.z), ktorou si veriteľ zabezpečil podpísanie uznania dlhu, pričom nekonal s odbornou starostlivosťou, pretože v konaní nepreukázal, že žalovanej ako priemernému spotrebiteľovi boli akokoľvek vysvetlené (v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti) následky podpísania uznania dlhu. Súd sa uvedeným však ďalej nerozoberal, nakoľko žalobca si uplatnil svoj nárok na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a nie na základe uznania dlhu, čo predstavuje odlišný hmotnoprávny inštitút.
30./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 1.029,97 eur (100%), súd mu priznal sumu 328,33 eur ( 31%), vo zvyšku 701,64 eur (69%) žalobu zamietol. Nakoľko miera úspechu žalobcu predstavuje 38 % ( 69% - 38%), v takejto miere mu súd priznal aj náhradu trov konania.
31./ Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
32./ Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
33./ V súlade s citovaným ustanovením § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku a so súhlasom žalobcu súd vyhovel žiadosti žalovaného a povolil mu zaplatiť dlžnú sumu mesačnými splátkami vo výške 80,- eur, splatnými vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.