Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/58/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, 920 01 Hlohovec, dieťa rodičov - matka: U. P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX V., zastúpená JUDr. Vladimírou Trvalovou, advokátkou so sídlom Malý Lég 339, 930 37 Lehnice, IČO: 37 563 467, otec: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX R. P., t. č. H. W. XX, XXX XX T. W., zastúpený Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 849 883, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -259 zo dňa 15. marca 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. maloletého L. s účinnosťou od 11.07.2017 zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Výrokom II. uložil otcovi povinnosť platiť na maloletého L. výživné v sume 100 eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 11.07.2017. Výrokom III. otcovi povolil zaplatiť jeho nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2017 do 28.02.2019 vo výške 1.400 eur v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Výrokom IV. upravil styk otca s maloletým L. tak, že otec je oprávnený komunikovať s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v roku v nedeľu od 15.00 hod do 18.00 hod prostredníctvom elektronickej komunikácie s audiovizuálnym prenosom prostredníctvom na tento účel vhodného počítačového softvéru a matka je povinná zabezpečiť prítomnosť maloletého pri tomto zariadení. Výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

1.2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení , , , , , ods. 1 až 5, , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte “Zákon o rodine“).

1.3. Vecne dôvodil súd prvej inštancie zistením, že rodičia maloletého spolu nežijú v jednej domácnosti a pred podaním návrhu na súd sa na výkone rodičovských práv a povinností nedokázali dohodnúť. Maloletý L. je od ukončenia spolužitia rodičov v osobnej starostlivosti matky. Otázka zverenia maloletého

do osobnej starostlivosti nebola medzi rodičmi sporná, obaja rodičia súhlasili so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Súd maloletého L. preto zveril do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 11.07.2017, teda odo dňa podania návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a súčasne upravil styk maloletého s otcom. Kontakt otca s maloletým bol na dlhší čas prerušený (takmer dva roky nebol žiadny kontakt otca a maloletého), súd sa preto stotožnil so záverom a odporúčaniami psychológa, že aj vzhľadom na aktuálne možnosti otca, je potrebné najskôr obnoviť komunikáciu otca a maloletého a až potom postupne prejsť k osobnému stretávaniu. Súd preto považoval za dôvodné upraviť styk otca a maloletého prostredníctvom elektronickej komunikácie s audiovizuálnym prenosom prostredníctvom na tento účel vhodného počítačového softvéru, prihliadol pritom aj na dôvody uvádzané otcom (väčšia vzdialenosť bydliska maloletého od miesta bydliska otca, finančne náročné cestovanie). Vo vzťahu k výživnému otec pôvodne navrhoval prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne, neskôr sumou 30 eur mesačne, z dôvodu zlej finančnej situácie. Matka poukázala na odôvodnené výdavky maloletého a navrhla, aby otec prispieval na výživu maloletého sumou 160 eur. Po zhodnotení dôkazov a skutočností, ktoré vyšli počas konania najavo, dospel súd k záveru, že schopnostiam, možnostiam otca a odôvodneným potrebám maloletého L. zodpovedá určenie výživného vo výške 100 eur. Maloletý L. je 7 ročné dieťa, ktoré navštevuje predškolské zariadenie. Školskú dochádzku mal odloženú na odporúčanie psychológa z dôvodu jeho nepriaznivého emocionálno-sociálneho stavu. Preskúmaním výdavkov maloletého mal súd za to, že tieto sú odôvodnené v sume 224,51 eura (bývanie, strava, škôlka, ošatenie, obuv, hygiena, lekárske vyšetrenia a lieky). Maloletý býva s matkou, starším bratom J. (nie je synom otca mal. L.) a manželom matky. Matka maloletého má príjem zo zamestnania vo výške 710 eur v čistom, poberá rodinné prídavky na obe maloleté deti (2 x 24,34 eura mesačne) a výživné na staršieho syna J. vo výške 120 eur mesačne. Vyživovacie povinnosti má k dvom maloletým deťom. Manžel matky má príjem z invalidného dôchodku vo výške 278,30 eura a zo zamestnania vo výške 204 eura, spolu v sume 482,30 eura. Otec maloletého bol počas konania dočasne práceneschopný, poberal nemocenskú dávku a po ukončení pracovného pomeru so zamestnávateľom v skúšobnej dobe bol dobrovoľne nezamestnaný. V čase rozhodovania súdu bol otec zamestnaný (od 06.03.2019). Súd z vykonaného dokazovania ďalej zistil, že na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, Zvolen, Levice, Lučenec evidovali viacero voľných miest pre muža so stredoškolským vzdelaním v odbore strojárstvo, pričom príjem sa pohyboval od 520 eur až do 1.200 eur mesačne. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzal z jeho potenciálneho príjmu, teda príjmu, ktorý je schopný dosahovať, nakoľko vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že musí dosahovať vyšší príjem ako ten, ktorý súdu deklaroval. Tento fakt podporujú vyjadrenia a doklady predložené matkou, z ktorých je zrejmé, že otec maloletého na internete ponúka na predaj výrobky z dreva, ako aj cukrárske a pekárske výrobky, ako aj fakt, že ním vyčíslené výdavky (bývanie a strava 150 eur, cestovné 50 eur, mobil 20, výživné na staršieho syna T. 100 eur), presahujú ním uvádzané príjmy. Deklaroval, že nemá žiadne úspory a má aj zvýšené výdavky v súvislosti s jeho zdravotnou starostlivosťou, nakoľko operácia ramena, ktorú absolvoval nebola plne hradená poisťovňou. Súd tak pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z potenciality príjmu otca, keď mal za to, že otec je schopný dosahovať príjem vo výške priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá pre rok 2018 bola vo výške 1.013 eur (v čistom 773 eur). Potenciálny príjem otca sa tak pohybuje okolo 773 eur mesačne. K otcom deklarovanej pracovnej neschopnosti a neschopnosti dosahovať v danom období vyšší príjem súd uvádza, že ide len o dočasnú pracovnú neschopnosť. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že otec ako rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je povinný zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby vedel svoju vyživovaciu povinnosť plniť, nakoľko výživné má prednosť pred všetkými ďalšími výdavkami. Súd zároveň prihliadol na skutočnosť, že otec maloletého má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči staršiemu synovi - maloletému T. (nar. XX.XX.XXXX) vo výške 100 eur. Výživné otca na maloletého L. určené vo výške 100 eur mesačne potom zodpovedá zárobkovým schopnostiam, možnostiam a pomerom otca ako povinného rodiča.

1.4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie ďalej zistil, že otec maloletého si svoju vyživovaciu povinnosť plnil do novembra 2017, keď platil výživné na maloletého vo výške 100 eur mesačne, v mesiaci január 2018 uhradil 100 eur. Vzhľadom na uvedené otcovi maloletého potom vznikol za obdobie od 01.12.2017 do 28.02.2019 nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 1.400 eur (15 mesiacov x 100 eur - 100 eur zaplatených v januári 2018). Rozsudok bol vyhlásený dňa 15.03.2019 a plnenie výživného bolo otcovi uložené k 15. dňu v mesiaci, čo znamená, že ešte v tento deň otec mohol svoju vyživovaciu povinnosť splniť, preto súd určil otcovi zročné výživné za vyššie uvedené obdobie. Nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi povolil zaplatiť v splátkach vo výške 40 eur mesačne popri bežnom

výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v prípade porušenia tejto povinnosti tak, aby jeho dlh bol splatený do 36 mesiacov.

1.5. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd prvej inštancie podľa (v ďalšom texte „C. m. p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek v zmysle a nasl. C. m. p.

2. Proti výroku III. uvedeného rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, majúc za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní predmetnú vec v napadnutej časti nesprávne právne posúdil. Uviedol, že sa stotožňuje s určenou výškou výživného v sume 100 eur, považuje preto za neúčelné, aby splátky zameškaného výživného uhrádzal k rukám matky popri bežnom výživnom, ktorého výška je dostatočná na uspokojenie všetkých potrieb maloletého. Otec maloletého má za to, že suma, ktorá predstavuje nedoplatok na výživnom, by mala byť uhrádzaná v prospech účtu maloletého na tvorbu jeho úspor. Otec maloletého má pochybnosti o tom, že zameškané výživné matka maloletého naozaj použije na potreby maloletého. V tejto súvislosti otec poukázal na ustanovenie § 63 Zákona o rodine. Navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok III. napadnutého rozsudku tak, že otcovi maloletého uloží povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 29.12.2017 do 28.02.2019 v sume 1.400 eur v splátkach po 40 eur mesačne splatných popri bežnom výživnom v prospech účtu maloletého na tvorbu úspor, ktorý bude maloletému na tento účel zriadený matkou maloletého do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Matka maloletého je povinná otcovi maloletého oznámiť číslo účtu maloletého a nakladať s finančnými prostriedkami na účte maloletého môže matka maloletého len so súhlasom súdu. Otec sa alternatívne domáhal toho, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku III. a vec vrátil tomuto súdu v zrušenej časti na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na skutočnosť, že otec maloletého v období od 01.12.2017 do 28.02.2019 žiadne výživné neuhrádzal, a tak suma 1.400 eur predstavuje nedoplatok na bežnom výživnom. V uvedenom období zabezpečovala všetky potreby maloletého výlučne matka, podľa jej názoru súd prvej inštancie rozhodol správne, keď zaviazal otca maloletého povinnosťou zaplatiť zročné výživné v splátkach popri riadnom výživnom. V danej veci sa teda nejedná o pravidelne zasielanú sumu na účet maloletého na tvorbu úspor, ale ide o zročné neuhradené bežné výživné. Poukaz otca na ustanovenie § 63 Zákona o rodine matka považuje za nesprávny a v danej veci neprípustný. V tejto súvislosti matka poukázala na to, že otec opakovane uvádzal, že nemá dostatočný príjem ani len na to, aby sa zúčastnil na samotných pojednávania či na osobné stretnutie s maloletým mieste bydliska maloletého. Matka ďalej poukázala na skutočnosť, že otec o svojho syna neprejavuje takmer žiadny záujem, zaujíma ho len či matka vhodne a podľa jeho predstáv použije výživné. Opomenul však skutočnosť, že matka poskytuje maloletému každodennú osobnú starostlivosť, zabezpečuje mu bývanie, stravu, ošatenie, hygienu, poplatky za škôlku, výdavky na zdravotnú starostlivosť a záujmové aktivity. Matka považuje odvolanie otca za nedôvodné, nakoľko neuviedol žiadne skutočnosti zmysle ustanovenia (v ďalšom texte „“), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré rozhodnutie matka považuje za správne, a preto žiada aby vo výroku III. odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

4. Otec maloletého vo svojej odvolacej replike uviedol, že platná legislatíva nerieši, akým spôsobom má byť uhradené zameškané výživné. V tomto prípade považuje otec za účelnejšie, aby peniaze, ktoré patria maloletému, boli uložené na jeho účet a boli mu k dispozícii, keď ich on sám bude reálne v budúcnosti potrebovať. Podľa otca ide v prípade výživného vždy o majetok maloletého, ktorý možno na iný účel ako výživu maloletého použiť vo výnimočných prípadoch, ktoré predpokladá § 32 ods. 3 Zákona o rodine. Tvrdenie matky, že otec sa o maloletého nezaujímal, sa nezakladá na pravde. Otec sa vždy o maloletého zaujímal a požadoval od matky informácie o maloletom. Matka maloletého si je vedomá, že otec je v hmotnej núdzi a nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol každý týždeň cestovať za maloletým. Otec zotrval na svojom odvolacom návrhu.

5. Matka maloletého vo svojej odvolacej duplike opakovane uviedla, že otec maloletého 14 mesiacov žiadne výživné neuhrádzal. Matka vydala sumu 1.400 eur na každodenné potreby maloletého, kedy sa mal podieľať na jeho výžive otec. Pokiaľ by súd o danej veci rozhodol tak, že zročné výživné bude považované za sumu na tvorbu úspor, znamenalo by to, že v tomto čase nebolo maloletému priznané žiadne výživné. Matka vyslovila názor, že napadnutý rozsudok je vo výroku III. jasný, zrozumiteľný a

správny, pretože ak otec neplatil výživné za 14 mesiacov, vznikol predsa dlh na výživnom a tento dlh je povinný zaplatiť. Trvá na tom, že napadnuté rozhodnutie je správne a žiada, aby odvolací súd tento výrok ako správny potvrdil.

6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že rozhodnutie ponecháva na úvahu súdu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa ( a a C. m. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (, 66 C. m. p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné.

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských povinností k maloletému dieťaťu rodičov, ktorí spolu nežijú.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie najmä vo výroku III., ktorým otcovi povolil zaplatiť jeho nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2017 do 28.02.2019 vo výške 1.400 eur v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

10. Svoje rozhodnutie, premietnuté do napadnutého výroku III., prvoinštančný súd odôvodnil zistením, že otec maloletého si svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 100 eur plnil do novembra 2017. V mesiaci január 2018 uhradil na výživu maloletého 100 eur. Otcovi maloletého tým vznikol za obdobie od 01.12.2017 do 28.02.2019 nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 1.400 eur (15 mesiacov x 100 eur - 100 eur zaplatených v januári 2018). Nedoplatok na zročnom výživnom súd otcovi povolil zaplatiť v splátkach vo výške 40 eur mesačne popri bežnom výživnom tak, aby jeho dlh bol splatený do 36 mesiacov. Uvedené skutočnosti sporné neboli, otec ich nenamietal. Domáhal sa toho, aby nedoplatok na výživnom bolo splatené na účet maloletého na tvorbu jeho úspor, ktorý za týmto účelom zriadi matka maloletého v zmysle ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine.

11. Podľa ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

12. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určenie sumy výživného určenej na tvorbu úspor prichádza do úvahy v situácii, keď aktuálne odôvodnené potreby dieťaťa nevyžadujú výživné v takej výške, v akej by ho mohol povinný rodič vzhľadom k svojim schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom platiť. Inak povedané, jedná sa o delené výživné, keď jedna časť výživného - primeraná jeho odôvodneným potrebám je určená na spotrebu dieťaťa a druhá časť výživného je určená na tvorbu úspor, ktoré v budúcnosti budú slúžiť na platby mimoriadnych aj nadštandardných výdavkov na dieťa, napr. súvisiacich s rozvojom talentu dieťaťa, jeho štúdiom, zadovážením si bývania a pod.. Zákonodarca však pre aplikáciu citovaného ustanovenia predpokladá nadštandardné majetkové pomery na strane povinného rodiča.

13. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a zo samotného vyjadrenia otca, ktorý je v preskúmavanej veci povinným rodičom, je jednoznačné, že majetkové pomery otca nedovoľujú aplikáciu citovaného ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Otec sám v priebehu konania uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, vlastní staršiu nepojazdnú Škodu Fabiu ročník výroby 2004, nemá žiadne úspory. Predovšetkým však v prípade predmetného zameškaného výživného sa jedná o dlh na výživnom, ktoré bol otec povinný platiť v minulosti - v období od 01.12.2017 do 28.02.2019 (s výnimkou januára 2018), pričom sa jedná o jeho základnú zákonnú rodičovskú povinnosť, ktorú si neplnil. Táto povinnosť nezanikla, stále trvá a je preto je potrebné, aby

otec vzniknutý dlh uhradil spôsobom, určeným v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie, keď na postup navrhovaný otcom v jeho odvolaní nie sú splnené zákonné podmienky. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že celú starostlivosť o výživu maloletého v uvedenom období zabezpečovala matka, a to aj v rozsahu, ktorý mal zabezpečovať otec. Je preto prirodzené, že v uvedenom rozsahu patrí matke náhrada za tieto finančné prostriedky, ktoré by mohla vynaložiť na uspokojovanie iných (svojich) potrieb, ak by si otec riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému L..

14. Odvolací súd po preskúmaní záverov súdu prvej inštancie konštatuje, že odvolací dôvod otca neobstojí. Súd prvej inštancie správne na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, správne zvolil a aplikoval príslušné právne normy, ktoré aj správne interpretoval, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky aj presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

15. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti záverom konštatuje, že odvolacie námietky otca sú nedôvodné, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preto v súlade s ustanovením ako vecne správne potvrdil.

16. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C. m. p.

17. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).