Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Cb-564-2015.pdf
PDF · 74.05 KB
Case nature
Subarea
36Cb/564/2015
Uznesenie
Okresný súd Trnava v sporovej veci žalobcu: Leras s.r.o. v likvidácii, so sídlom Peterská 15199/20, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 959 599, právne zas.: HALADA advokátska kancelária, s.r.o., proti žalovanému: P. o zaplatenie 3 616,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa z a s t a v u j e.
II. Z r u š u j e sa platobný rozkaz Okresného súdu Trnava číslo konania 36Cb/564/2015 - 22, zo dňa 14.06.2016.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.11.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu vo výške 3.616,97 Eur s príslušenstvom.
2. Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 25K/3/2016 - 52 zo dňa 05.02.2016, právoplatné dňa 18.02.2016, vyhlásil konkurz na majetok žalovaného. Na základe ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“) nastali zo zákona účinky prerušenia konania.
3. Dôvod prerušenia konania odpadol po tom, čo Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 25K/3/2016 - 154 zo dňa 09.08.2017, právoplatné dňa 05.09.2017, zrušil konkurz na majetok žalovaného po splnení konečného rozvrhu výťažku. Následne Okresný súd Trnava vydal dňa 13.03.2018 uznesenie sp. zn. 36NcKR/8/2018, ktorým žalovaného oddlžil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.03.2018.
4. Podľa § 166a ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
5. Podľa § 166e ods. 2 ZKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
6. Podľa § 166e ods. 4 ZKR, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa
stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.
7. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
8. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 CSP, (1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
9. Predmetom konania je zaplatenie pohľadávky za objednaný tovar dňa 13.12.2013, pričom pohľadávka vznikla pred dňom vyhlásenia konkurzu. Pohľadávka preto mohla byť uspokojená iba v konkurze. Rozhodnutím o oddlžení žalovaného vznikol stav, ktorý neumožňuje súdu pokračovať v konaní a autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Pohľadávka, ktorú si žalobca v konaní uplatňuje, síce nezanikla, ale stala sa nevymáhateľnou.
10. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ani zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), neobsahujú výslovnú úpravu, akým spôsobom má súd v takomto prípade postupovať. Povolením oddlženia žalovaného vznikol stav obdobný podmienkam, za ktorých je súd v zmysle § 167e ods. 1 ZKR povinný konanie bez zbytočného odkladu zastaviť. Nakoľko ide o ustanovenie účelom a obsahom najbližšie riešeniu tej situácii, ktorá v konaní nastala, súd analogicky (článok 4 CSP) z neho vychádzal a konanie zastavil. Zastavenie konania súd považuje za jediný rozumný spôsob usporiadania procesných vzťahov strán, pri rešpektovaní požiadavky hospodárnosti a naplnení zásady konať bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu.
11. Okresný súd Trnava vydal dňa 14.06.2016 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť do 15 dní zaplatiť 3.616,97 eur s prísl., ako aj trovy konania, alebo podať v tej istej lehote odpor.
12. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu dňa 11.07.2016 odpor s odôvodnením v ktorom sa uvádza, že platobný rozkaz bol vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko bol vydaný v čase, keď konanie bolo zo zákona prerušené.
13. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
14. Podľa § 267 ods. 1 CSP, odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 CSP sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.
15. Podľa § 267 ods. 3 CSP, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
16. Keďže žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, súd vydaný platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.
17. Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Nakoľko došlo k zastaveniu konania súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, ktorý zakotvuje zásadu zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Výkladom a contrario (opakom) tohto ustanovenia možno dospieť k tomu, že ak súd zavinenie strany sporu nezistí, náhradu trov konania neuloží ani jednej zo strán sporu. Zavinenie zastavenia konania nemožno teda v danom prípade pripísať ani jednej zo strán sporu, pričom súd vychádzal zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť - oddlženie žalovaného ako zákonný dôvod zastavenia konania, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom konaní, čím potom žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, preto potom ani žiadna zo strán sporu nemôže mať právo na náhradu trov konania. Keďže žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, o výške trov konania už nie je potrebné rozhodovať samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
19. Na základe vyššie uvedených skutočností a za použitia citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku II. uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku I. a III. uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).