Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Ek-952-2019.pdf
PDF · 115.92 KB
Case nature
Subarea
52Ek/952/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21/21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnej: F. A., A..: XX.XX.XXXX, trvale bytom O.G. XXX/X, XXX XX W.-A. P., zast.: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava o vymoženie 3.560,- EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Bohumilom Kubátom, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Obchodná 7, 811 06 Bratislava, pod sp. zn. 360EX 166/19, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Povinná n e m á nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sp. zn. 52Ek/952/2019 .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.06.2019 domáhal od povinnej vymoženia 3.560,- EUR na základe exekučného titulu - Výkaz daňových nedoplatkov č. 101910890/2018 zo dňa 26.09.2018, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 26.09.2018.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril súdneho exekútora JUDr. Bohumil Kubát poverením ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119306152.1 zo dňa 17.06.2019 vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 3.560,- EUR, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 360EX 166/19. Poverený exekútor vydal dňa 15.07.2019 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnej dňa 29.07.2019.
3. Dňa 29.08.2019 bol súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 12.08.2019 označený ako: ,,Návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom“. Návrh na zastavenie exekúcie bol doručený do exekútorského úradu dňa 12.08.2019. Povinná podala návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) v zákonnom stanovenej lehote.
4. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na skutočnosť, že po smrti otca povinnej, poručiteľa P.. U. A., H.. Č.. XXXXXX/XXX, naposledy bytom Kamenec pod Vtáčnikom (ďalej len „Poručiteľ"), sa povinná v dôsledku odmietnutia dedičstva zo strany ostatných dedičov stala jedinou dedičkou poručiteľa. Hodnota majetku poručiteľa bola vyčíslená na sumu 3.560,- EUR, hodnota pasív na sumu 145.484,40 EUR. Pasíva dedičstva teda viac ako 40-násobne prevyšovali hodnotu nadobudnutého majetku a bolo zrejmé, že dedičstvo bolo enormne predlžené. Súčasťou pasív dedičstva boli aj dlhy poručiteľa voči Daňovému úradu Trenčín. Výzvou zo dňa 29.06.2016 Daňový úrad Trenčín vyzval jedinú dedičku/povinnú, na úhradu daňového nedoplatku celkovo v sume 15.934,27 EUR na základe Uznesenia o dedičstve 14D472/2011. Z obsahu výzvy vyplýva vedomosť daňového úradu o tom,
že dlh na jedinú dedičku prešiel po poručiteľovi, na čo si dovoľujeme upozorniť, nakoľko máme pochybnosti, či táto skutočnosť vyplýva aj z Exekučného titulu. Exekučný titul nebol Jedinej dedičke nikdy doručený. Daňový úrad Trenčín neskôr postúpil vymáhanie dlhu na oprávneného. Túto skutočnosť sa jediná dedička dozvedela z e-mailu oprávneného. Po ukončení dedičského konania bola jediná dedička vystavená obrovskému množstvu výziev rôznych veriteľov poručiteľa na úhradu poručiteľových dlhov. Musela sa vysporiadať s otázkou použitia nadobudnutého dedičstva na úhradu dlhov veriteľov poručiteľa. Uplatnila pritom postup stanovený platnými hmotnoprávnymi normami: a) V zmysle § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"): Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou." b) V zmysle § 471 ods. 2 OZ: nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná", c) V zmysle § 208 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (likvidácia dedičstva) prvá veta: ,,Na rozvrh výťažku sa primerane použijú ustanovenia Exekučného poriadku o rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľnosti“. Povinná poukazuje na § 157 EP § 171 EP. V súlade s § 470 OZ povinná zodpovedá za dlhy poručiteľa a za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, teda do výšky 3.560,- EUR. Pri určovaní poradia uspokojenia veriteľov je potrebné podľa povinného sa riadiť § 157 Exekučného poriadku, pričom v danom prípade pohľadávky podľa písm. a) a b) vyššie neexistovali, a preto v poradí prvou pohľadávkou bola skupina podľa písm. c), t. j. pohľadávky zabezpečené záložným právom podľa poradia rozhodujúceho pre ich uspokojenie. Je nevyhnutné vziať do úvahy existujúce exekučné záložné práva a čas ich zápisu do katastra nehnuteľností. Existujúce záložné práva podľa LV č. 645 pre k. ú. Kamenec pod Vtáčnikom boli v čase uspokojovania dlhov veriteľa na zabezpečenie pohľadávok veriteľov poručiteľa zriadené nasledovné záložné práva: A) EX 29/09-58 - P - Pavel Mika - rozsudok: č.k. 14Cb/l66/2006
- SHELL Slovakia, s.r.o., IČO: 31 361 081 Bratislava - zriadenie exekučného záložného práva, predaj nehnuteľnosti Z 1709/09 - VZ 84/09, 178/16, B)EX 209/09 - P- JUDr. Kučavíková Veronika - pi. č. rozkaz č.6Ro/99/2007 - Allianz - Slovenská poisťovňa Bratislava, IČO: 00 151 700 - zriadenie exekučného záložného práva, Z 2624/09 - VZ 119/09, 178/16 ktoré, v zmysle vyššie uvedených ustanovení, mali byť uspokojené v uvedenom poradí. Dňa 21.02.2018 jediná dedička celkový dlh poručiteľa vo výške v akom zaň zodpovedá, t. j. v sume 3.560,00 EUR (hodnota nadobudnutého dedičstva) uhradila prvému veriteľovi v poradí podľa registrovaných záložných práv. Potvrdenie súdneho exekútora Mgr. Pavla Mika o plnení je priložené ako dôkaz k tomuto návrhu. Nakoľko cena nadobudnutého dedičstva (3.560,- EUR) bola vyčerpaná, za ďalšie dlhy poručiteľa už jediná dedička v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka nezodpovedá. Vyčerpaním hodnoty nadobudnutého dedičstva zároveň zaniká zodpovednosť dediča za dlhy poručiteľa prevyšujúce výšku, do ktorej zodpovedá - hodnotu nadobudnutého dedičstva. V zákonnom rozsahu zodpovednosti za dlhy poručiteľa jediná dedička uspokojila pohľadávky, ktoré mali výhodnejšie právo na uspokojenie, než je právo Daňového úradu Trenčín, resp. oprávneného. Rozsah zodpovednosti jedinej dedičky bol podľa povinnej teda vyčerpaný uspokojením výhodnejšieho veriteľa, než bol Daňový úrad. Všetky tieto skutočnosti už jediná dedička prezentovala jednak daňovému úradu a tiež oprávnenému. Napriek všetkému však oprávnený pokračoval vo vymáhaní pohľadávky a zašiel až tak ďaleko, že spustil exekučné konanie, ktoré je v zmysle vyššie uvedených skutočností absolútne neprijateľné. Oprávnený tvrdil, že povinná sa mala v čase uspokojovania dlhu riadiť už neplatným zákonom, a to občianskym súdnym poriadkom, pretože to vyplýva z § 396 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého ,,Konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov." V nadväznosti na uvedené by sa povinná podľa názoru Oprávneného mala spravovať v čase uspokojovania dlhov poručiteľa už neplatným zákonom č. 40/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom, ktorý poradie dlhov určuje odlišne než súčasný zákon. Použitím doterajších predpisov by pohľadávka Daňového úradu Trenčín mohla predchádzať pohľadávke, ktorú jediná dedička uspokojila. Takýto postup by však bol podľa povinnej v rozpore so zákonom. Každý je povinný v čase hmotnoprávneho konania postupovať podľa platných právnym noriem. Dedičské konanie už bolo právoplatne skončené, všetky úkony Jedinej dedičky, ktoré smerovali k uspokojeniu dlhov poručiteľa, uskutočňovala mimo dedičského konania, v čisto hmotno-právnej rovine. § 396 CMP prikazuje dokončiť začaté konania podľa doterajších predpisov, čo sa aj stalo, a dedičské konanie bolo dokončené podľa občianskeho súdneho poriadku. § 396 CMP upravuje teda procesno-právny postup, ktorým sa ale nemajú spravovať úkony hmotnoprávne, uskutočňované mimo procesného súdneho konania. § 396 CMP rieši dokončenie začatých konaní. Ustanovuje, aká právna norma sa má použiť na
súdne konanie, t.j. na procesnú činnosť súdu a účastníkov v čase od začatia konania po jeho právoplatné skončenie. Dedičské konanie, v ktorom si daňový úrad prihlásil pohľadávku, bolo v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CPM dokončené podľa doterajších predpisov (OSP). Litera zákona teda bola tam, kde naplnená mala byť, naplnená. § 396 CMP sa má použiť na úkony procesné. Toto intertemporálne ustanovenia však nemá nijaký dosah na právne vzťahy existujúce mimo rámca súdneho konania. Navyše, výkon exekúcie by bol v rozpore s verejným poriadkom. Štát nemôže umožniť exekúciu voči osobe, ktorá už riadne splnila všetky svoje povinnosti a vyčerpala svoju dedičskú zodpovednosť za dlhy poručiteľa. Ak by aj napriek tomu, že dedička dobromyseľne plnila svoje povinnosti a riadne uspokojila dlhy poručiteľa v zákonnom rozsahu, v akom za ne zodpovedala, exekúcia pokračovala, bolo by to v priamom rozpore s dobrými mravmi. Ďalšia exekúcia by bola nepochybne porušením základných ústavných práv na vlastnenie majetku, v rozpore s pravidlami upravujúcimi ochranu dediča a v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. Vzhľadom na uvedené, týmto v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku povinná navrhuje, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, že rozsah zodpovednosti jedinej dedičky za dlhy poručiteľa bol vyčerpaný a výkon exekúcie by bol v rozpore s verejným poriadkom. Zároveň navrhujeme, aby súd rozhodol o trovách exekútora tak, že trovy platí oprávnený, nakoľko ide o dôvod zastavenia exekúcie, ktorý možno oprávnenému pričítať. Zároveň navrhujeme aby súd rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť povinnej trovy povinnej spočívajúce vo výdavkoch na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, t. j. za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia a za prípravu návrhu na zastavenie exekúcie, celkovo v sume 36,20 EUR bez DPH, t. j. 43,44 EUR s DPH.
5. Povinná spolu so svojim Návrhom na zastavenie predložila súdu nasledovné dôkazy: Uznesenie o dedičstve, Výzva daňového úradu, Návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolanie, odvolanie, žiadosť o nariadenie likvidácie dedičstva, Zamietnutie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, LV 645 pre k.ú. Kamenec pod Vtáčnikom, Potvrdenie exekútora o plnení, potvrdenie o prevode, e-mail exekútora, E-mail súdneho exekútora zo dňa 22.02.2018, Komunikácia povinnej s oprávneným, Osvedčenie o DPH.
6. Oprávnený sa k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyjadril vo svojom podaní zo dňa 19.08.2019 označenom ako: ,, VEC: Nesúhlas oprávneného s návrhom na zastavenie exekúcie povinného“. Oprávnený vo svojom vyjadrení uvádza, že povinná je jediným právnym nástupcom po poručiteľovi P.. U. A., A.. XX.X.XXXX, N. XX.X.XXXX. Na základe právoplatného uznesenia o dedičstve vydaného Okresným súdom Prievidza 14D 472/2011-239, D not 101/2011 zo dňa 6.4.2016 súd potvrdil prechod majetku v hodnote 3 560,- EUR spolu s pasívami dedičstva na povinnú ako jediného dediča. Pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní je časťou daňového nedoplatku v sume 15.934,27 EUR daňového úradu Nováky (od roku 2012 daňového úradu Trenčín, Bratislava), ktorý bol prihlásený daňovým úradom v dedičskom konaní po poručiteľovi. V uznesení o dedičstve bola predmetná pohľadávka uvedená hneď na začiatku zoznamu pasív. Povinná musela vedieť o svojom dlhu voči daňovému úradu už po právoplatnosti uznesenia v dedičskom konaní. Najneskôr sa povinná o svojom dlhu voči daňovému úradu dozvedela z doručenej výzvy na plnenie zo dňa 29.6.2016, voči ktorej doručila daňovému úradu námietky premlčania 03.04.2017, ktorými sa daňový úrad zaoberal a nevyhovel im rozhodnutím zo dňa 27.4.2017. § 470 ods. 1 OZ určuje pravidlo podľa ktorého dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky zdedeného majetku. Právoplatnosťou uznesenia o dedičstve bolo stanovené, že daňový nedoplatok za ktorý povinná zodpovedá je určený vo výške 3 560 €. Príslušný daňový úrad preto vyhotovil dňa 26.9.2018 výkaz daňových nedoplatkov č. 101910890/2018 na sumu 3 560,- EUR (exekučný titul). Právny zástupca povinnej uvádza, že povinnej nebol exekučný titul doručený. Uvedená námietka je však irelevantná, keďže v zmysle § 89 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku platí, že „Deň vyhotovenia výkazu daňových nedoplatkov je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti." Napriek existencii daňového nedoplatku a zodpovednosti povinnej ako dedičky za dlhy poručiteľa v zmysle § 471 ods. 2 OZ účinného do 1.7.2016 „Ak nedôjde k dohode medzi dedičmia veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva." Povinná 21.02. 2018 uhradila dlh neprednostnému veriteľovi - súdnemu exekútorovi Pavel Mika vvmáhaného v konaní EX 29/2009 v sume 3.560,- EUR. Podľa názoru právneho zástupcu povinnej týmto plnením zanikla celkom zodpovednosť povinnej za všetky dlhy poručiteľa. S týmto názorom však oprávnený nemôžeme súhlasiť. Uvedené tvrdenie by platilo len za podmienky, keby povinná uhradila pohľadávku prednostného veriteľa. Prednostným veriteľom je SK, a.s. (pôvodne daňový úrad). Keď povinná plnila inému veriteľovi a to neprednostnému veriteľovi, tak finančná úhrada takejto pohľadávky nemôže
povinnú zbaviť zodpovednosti za dlhy poručiteľa prednostného veriteľa. Právny zástupca povinnej sa domnieva, že plnenie jeho mandantky súdnemu exekútorovi v rámci EX 29/2009 bolo plnením prednostnému veriteľovi. Svoj záver opiera o ust. § 471 ods. 2 OZ, ktorý odkazuje pri riešení prednosti veriteľa a zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa na použitie ustanovení CMP o likvidácii dedičstva. SK, a.s. však nie je zrejmé, prečo si právny zástupca povinnej z právnej úpravy CMP vybral len ustanovenia, ktoré ho utvrdzovali v nesprávnom názore, že v danom prípade je potrebné použiť ustanovenia EP na určenie prednostného veriteľa. Právny zástupca povinnej pri svojich úvahách úplne a úmyselne vynecháva prechodné a záverečné ustanovenia CMP týkajúce sa dedičských konaní a teda aj likvidácie dedičstva. Konkrétne ustanovenie § 396 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 1.7.2016 jednoznačne určuje, že „konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov ". Keďže dedičské konanie po poručiteľovi začalo pred 1.7.2016 bude sa určovať správne poradie uspokojovania veriteľov a od toho odvíjať aj zodpovednosť povinného za dlhy poručiteľa podľa zákona účinného do 31.7.2016 - teda podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, keďže naň odkazuje ustanovenie § 396 ods. 1 CMP. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 175v ods. 2 O.s.p. určuje poradie uspokojovania veriteľov nasledovne: a) náklady poručiteľovej choroby a pohrebu, b) dlžné dane a poplatky, c) ostatné pohľadávky. Podľa názoru oprávneného neuhradený daňový nedoplatok vymáhaný v tomto exekučnom konaní bol teda pohľadávkou prednostného veriteľa, ktorá mala byt' uhradená daňovému úradu resp. SK, a.s. pred ostatnými pohľadávkami. Plnenie neprednostnej pohľadávky nemá za následok zánik zodpovednosti veriteľa za dlhy poručiteľa aj v prípade ak bola vyčerpaná hodnota dedičstva. Dedičia nezodpovedajú veriteľom, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná hodnota dedičstva, len v prípade, ak dedičia plnili dlhy podľa § 175v OSP o likvidácii dedičstva (prednostnému veriteľovi). Právny zástupca povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza irelevantné skutočnosti ohľadom nesprávneho postupu OS Prievidza v rámci dedičského konania. Tvrdí, že povinná sa dovolávala likvidácie dedičstva, ktorú však súd nepripustil. SK, a.s. a ani exekučný súd nemá dôvod polemizovať nad správnosťou postupu súdu v dedičskom konaní (res iudicata), avšak jedna vec je tu dôležitá. Ak by bola likvidácia súdom pripustená, tak jediná pohľadávka uspokojená v rámci likvidácie dedičstva by bola pohľadávka daňového úradu (§ 175v OSP v spojení s § 396 ods. 1 CMP). Nie je žiadny zákonný dôvod, prečo by mimo likvidácie dedičstva mala povinná ako dedič uspokojiť iného veriteľa a týmto plnením by mal zaniknúť nárok prednostného veriteľa na plnenie. Ak tak urobila a spôsobila si tým škodu, je to len jej zodpovednosť, resp. osoby, ktorá jej odporučila uspokojiť neprednostného veriteľa, avšak nemá vplyv na povinnosť povinnej plniť SK, a.s. pohľadávku v sume 3.560,- EUR uplatnenú v tomto exekučnom konaní. Jedným z údajných dôkazov povinného v prospech svojho tvrdenia o zániku nároku SK, a.s. na plnenie je vyjadrenie názoru súdneho exekútora Mgr. Pavla Miku, ktorý po prijatí plnenia v EX 29/2009 v prospech oprávneného SHELL Slovakia, s.r.o. vystavil potvrdenie o úhrade časti pohľadávky vymáhanej v EX 29/2009 v sume 3.560,- EUR povinnou dňa 21.2.2018. Okrem iného v potvrdení zo dňa 6.3.2018 konštatuje, že plnením zo dňa 21.2.2018 zanikla zodpovednosť povinnej za dlhy pôvodného povinného v celkom rozsahu. SK, a.s. má však za to, že povinnosť povinného za dlhy poručiteľa na základe dobrovoľného plnenia súdnemu exekútorovi zanikla len vo vzťahu k zvyšnému nároku oprávneného SHELL Slovakia, s.r.o., a ostatných neprednostných veriteľov. Nezanikla však povinnosť plnenia povinného voči SK, a.s., ktorá je v zmysle 175v ods. 2 OSP prednostným veriteľom. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že žiadny dôvod na zastavenie exekúcie neexistuje ani nebol povinným preukázaný a žiada, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 470 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
12. Podľa § 471 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná. (účinné do 30.06.2016).
13. Podľa § 471 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzvalo, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná. (účinné od 01.07.2016 ).
14. Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
15. Podľa § 175v odsek 2 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), Z výťažku uhradí súd postupne pohľadávky podľa týchto skupín: a) náklady poručiteľovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné výživné, b) dlžné dane a poplatky, c) ostatné pohľadávky. (účinný do 30.06.2016)
16. Návrh povinných na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinných proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinných rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanovení §61k ods. 1 Exekučného poriadku.
17. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.
18. Súd mal z uznesenia o dedičstve Okresného súdu Prievidza č.k.: 14D 472/2011-23 zo dňa 06.04.2016, ktoré sa stalo právoplatným dňa 25.05.2016 za preukázané, že povinná bola jedinou dedičkou po poručiteľovi Mgr. Jozefovi Nechalovi, zomr. 17.04.2011. V zmysle § 470 odsek 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Z uznesenia o dedičstve je nesporné, že povinná nadobudla dedičstvo po poručiteľovi vo výške 3.560,- EUR, a teda podľa vyššie uvedenej právnej úpravy zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky
3.560,- EUR. Súd mal ďalej za preukázané, že právny predchodca oprávneného - Daňový úrad Nováky si v dedičskom konaní prihlásil pohľadávku vo výške 15.934,27 EUR. Dlhy poručiteľa v predmetnom dedičskom konaní predstavovali sumu 146.484,40 EUR, do dedičského konania bolo prihlásených dvadsaťdva poručiteľových veriteľov. Povinná vo svojom Návrhu na zastavenie exekúcie preukázala súdu, že dňa 21.02.2018 ako jediná dedička dlh poručiteľa vo výške v akom zaň zodpovedá t.j. v sume 3.560,- EUR uhradila prvému veriteľovi v poradí podľa registrovaných záložných práv. Povinná tvrdí, že nakoľko cena nadobudnutého dedičstva bola vyčerpaná, za ďalšie dlhy poručiteľa už povinná v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka nezodpovedá. Oprávnený však tvrdí, že bol prednostným veriteľom v zmysle § 175v odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súd sa teda zaoberal otázkou, či oprávnený bol prednostným veriteľom povinnej, a teda či povinná zodpovedá za dlh poručiteľa oprávnenému do výšky nadobudnutého majetku. Povinnosť dediča uspokojovania veriteľov mimo dedičského konania je upravená hmotným právom a to v § 471 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie hmotného práva odkazuje na procesný právny predpis. Oprávnený aplikáciu Občianskeho súdneho poriadku vyvodzuje z ustanovenia § 471 odsek 2 Občianskeho zákonníka a § 396 odsek 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“): Konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Takýto postup však považuje súd za nesprávny nakoľko dedičské konanie vedené pod sp. zn. 14D 472/2011 bolo právoplatne skončené dňa 25.05.2016. Súd sa teda musel zaoberať riešením kolízie ustanovenia § 470 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného do 30.06.2016 a účinného od 01.07.2016. § 471 odsek 2 Občianskeho zákonníka bol novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z.z. účinným od 01.07.2016. Jadrom otázky časovej pôsobnosti právnych noriem je režim tzv. intertemporality, teda pravidiel časového spolupôsobenia „starej“(zrušenej, ergo neplatnej a neúčinnej) právnej normy s právnou normou „novou“ (platnou a účinnou). Ide nepochybne o otázku, ktorej dôležitosť je zjavná na prvý pohľad - ako sa vysporiadať so „živými“ právnymi vzťahmi, účinkami úkonov či udalostí, ktoré majú svoj základ v čase účinnosti pôvodnej právnej úpravy, no časovo „presahujú“ do právnej úpravy novej. V legislatívnej rovine sú otázky temporálneho charakteru právnej úpravy obsiahnuté spravidla v poslednej časti zákona ako tzv.: „spoločné, prechodné a záverečné“ ustanovenia, nemusia však byť v právnom predpise vyjadrené expressis verbis, tak ako je to napr. v tejto rozhodovanej veci, kedy zákonodarca nekreoval prechodné ustanovenie k § 471 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Problém teda vyvoláva nepochybne absencia teda neexistencia normatívnej úpravy režimu časovej koexistencie starej a novej právnej úpravy v danom prípade, keď tieto interferujú. Ak teda takéto časové pravidlo normatívne neexistuje nastupuje interpretácia tejto absencie - nevyhnutná pre kontinuitu právnej regulácie spoločenských vzťahov, preto súd pristúpil subsidiárne k aplikácii § 854 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník nadobudol účinnosť 1. apríla 1964. Ako každý nový právny predpis, ktorý reguluje spoločenské vzťahy, ktoré boli regulované aj dosiaľ, musel vyriešiť pretrvávajúce právne vzťahy spred 31. marca 1964. Prechodné ustanovenia druhej hlavy deviatej časti riešia práve tieto vzťahy, a to spôsobom, že v ustanovení § 854 je normované všeobecné právne pravidlo z ktorého súd pri rozhodovaní predmetnej veci vychádzal. Súd na danom mieste poukazuje na judikatúru Ústavného súd ČR, Pl. ÚS 4/95: III. Odlišná stanoviska: 2. Druhou otázkou, která v této souvislosti vyžaduje odpovědi, je šířka ústavního „prostoru“, který má zákonodárce k dispozici při stanovování intertemporálních ustanovení. Smyslem intertemporálních ustanovení je odstraňování neodůvodněných nerovností, vznikajících při střetu staré a nové právní úpravy. Intertemporalita se v posuzované věci přitom týká zakotvení rozdílných předpokladů právního statusu ve staré a nové právní úpravě. Zákonodárce může řešit časový střet takovýchto právních úprav následujícími způsoby: a) Prvním je nepřijetí intertemporálních ustanovení. V takovém případě nutno řešit problém intertemporality interpretací. Obecně v případech časového střetu staré a nové právní normy platí nepravá retroaktivita, tj. od účinnosti nové právní normy se i právní vztahy, vzniklé podle zrušené právní normy, řídí právní normou novou (to platí i pro naplnění podmínek získání určitého právního statusu a s ním spjatých práv). Vznik právních vztahů, existujících před nabytím účinnosti nové právní normy, právní nároky, které z těchto vztahů vznikly, jakož i vykonané právní úkony, se řídí zrušenou právní normou (důsledkem opačné interpretace střetu právních norem by byla pravá retroaktivita). Aplikuje se tady princip ochrany minulých právních skutečností, zejména právních konání. Důsledkem tohoto principu je skutečnost, podle které „jednou založené právní účinky, pokud tyto představují zároveň subjektivní práva, zůstávají pro nový zákon zakázanou sférou“ (Procházka, A. Základy práva intertemporálního. Brno, 1928, s. 109). Tento princip je realizací „legislativní zásady ochrany oprávněné důvěry ve stálost právního řádu“ (tamtéž, s. 111). Keďže uznesenie o dedičstve sp. zn. 14D 472/2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 25.05.2016, kedy zároveň vznikol oprávnenému v tomto konaní nárok na uhradenie dlhu poručiteľa voči povinnej na daný prípad je nutné aplikovať § 471 odsek 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2016.
§ 471 odsek 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2016 odkazuje na procesnú právnu normu, ktorou bol Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 175v odsek 2 písmeno b Občianskeho súdneho poriadku možno oprávneného v tomto konaní označiť ako prednostného veriteľa povinnej. Súd ďalej poukazuje na judikát NS ČR sp. zn. 29 Cdo 549/2007: ,,Obecně platí, že v nalézacím řízení, v němž zůstavitelův věřitel uplatňuje vůči zůstavitelovým dědicům pohledávku, kterou měl vůči zůstaviteli, je soud povinen zabývat se otázkou, v jakém rozsahu odpovídají dědici podle § 470 obč. zák. za zůstavitelovy dluhy, zvláště pak tehdy, namítají-li dědicové, že v tomto rozsahu již plnili na úhradu jiných pohledávek zůstavitelových věřitelů. Nedošlo-li v dědickém řízení ke konvokaci věřitelů (tedy k tomu, že soud ve smyslu ustanovení § 175n o. s. ř. vydá na návrh dědiců usnesení, v němž vyzve věřitele, aby mu oznámili své pohledávky ve lhůtě, kterou v usnesení stanoví, a poučí je o tom, že dědici neodpovídají věřitelům, kteří své pohledávky včas neoznámili, pokud je uspokojením pohledávek ostatních věřitelů vyčerpána cena dědictví, kterého dědici nabyli), bude výše zmíněná obrana dědiců úspěšná jen tehdy, prokáží-li, že cena dědictví, kterého dědici nabyli, byla vyčerpána uspokojením takových pohledávek ostatních věřitelů, které měly výhodnější právo na uspokojení, než pohledávka vymáhaná po dědicích v nalézacím řízení (srov. § 175v o. s. ř.). ". Citovaný judikát možno interpretovať tak, že v prípade že cena dedičstva nebola vyčerpaná riadne nemôže sa povinná úspešne brániť poukázaním na solúciu v prípade, že plnila veriteľovi poručiteľa, ktorý mal v zmysle § 175v odsek 2 menej výhodnejšie postavenie ako oprávnený v tomto konaní. Záverom súd konštatuje, že povinná síce vyplatila dlh poručiteľa do výšky jej nadobudnutého dedičstva, ale nie veriteľovi, ktorý mal prednostné právo na uspokojenie svojej pohľadávky v zmysle § 175v Občianskeho súdneho poriadku. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
19. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
22. Povinnému v exekučnom konaní zákon priznáva len náhradu trov jeho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. Predpokladom pre priznanie tejto náhrady je úspech povinného v tomto konaní, t. j. situácia, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie rezultuje v uznesení exekučného súdu o zastavení exekúcie. O náhrade trov povinného (o nároku aj o výške) súd rozhodne v uznesení o zastavení exekúcie. Keďže povinná nebola v tomto konaní úspešná a súd jej návrh na zastavenie exekúcie zamietol, súd o trovách povinnej rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
23. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil žiadne trovy, preto súd o trovách oprávneného v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.