Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_49P-55-2019.pdf
PDF · 91.65 KB
Case nature
Area
Subarea
49P/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: W. W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. X, Z., zastúpená advokátom Mgr. Dušanom Zatkalíkom, so sídlom Ľudovíta Fullu 9/A, Bratislava a otca: Y. N., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, Z., t.č. Ú. K. I. B., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV a z dôvodu miestnej nepríslušnosti odstúpeným Okresnému súdu Bratislava II, sa otec domáhal zníženia výživného na maloletú dcéru, nakoľko otec je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody a nie je schopný už ďalej platiť výživné v takej výške, ako mu bolo doposiaľ určené. Po ukončení trestu by vedel platiť výživné v takej istej výške ako doposiaľ. Svoju vyživovaciu povinnosť žiadal znížiť na sumu 40,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Toto je približná suma, ktorá je mu počas výkonu trestu odpisovaná z pracovnej odmeny ako výživné na maloletú dcéru. Vzhľadom na výkon trestu, kedy nie je prakticky schopný zabezpečiť vyššiu sumu výživného, by stanovenie vyššej vyživovacej povinnosti mohlo mať pre neho do budúcnosti negatívne ekonomicko - trestné dôsledky.
2. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného. Maloletá už navštevuje základnú školu. Posledné rozhodnutie o výživnom bolo vydané v čase, kedy maloletá navštevovala materskú školu, pričom zmenou pomerov v rodine, teda návštevou školy sa náklady na výchovu a výživu maloletej neznížili, ale naopak vzrástli. Ale vzhľadom k tomu, že otec maloletej je v súčasnosti vo výkone trestu, tak matka pri zmene pomerov a nástupe maloletej do základnej školy nepožiadala o zvýšenie výživného na maloletú. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bolo maloletej určené náhradné výživné vo výške 109,27 eur. Matka býva v byte spolu s maloletou dcérou a svojím priateľom, ktorý má taktiež vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, a preto výchovu a výživu maloletej dcéry zabezpečuje matka výhradne zo svojich prostriedkov. Do nákladov na výchovu dcéry matka nezarátala poplatky spojené s bývaním, káblovou televíziou s detskými programami, poplatky za benzín v prípade návštevy lekára, výletov s dcérou a cestou na dovolenku, pretože to zabezpečuje matkin priateľ a ona mu za to zabezpečuje chod spoločnej domácnosti. Voči otcovi maloletej je z dôvodu neplnenia si určenej vyživovacej povinnosti od augusta 2017 vedené exekučné konanie. Zo správ exekútora je zrejmé, že výživné na maloletú nie je zo strany otca vôbec plnené. Ani starí rodičia zo strany otca už asi 5 rokov neprejavujú o svoju maloletú vnučku
žiadny záujem a nezasielajú žiadne príspevky na maloletú. Matka považovala návrh otca na zníženie výživného za účelový a nedôvodný a žiadala, aby výška výživného na maloletú bola ponechaná v nezmenenej sume 110,- eur mesačne.
3. Otec sa na súdne pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil s prejedaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil sa s potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, výdavkovými dokladmi, rodnými listami, potvrdením o zdravotnom stave maloletej, rozhodnutím ÚPSVaR Bratislava o priznaní nároku na náhradné výživné, upovedomením o začatí exekúcie a správami o stave exekúcie z rokov 2017 a 2018, rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 31.05.2017 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej. Na čas po rozvode súd zveril maloletú F. G. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 110,- eur mesačne k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.08.2017 a vykonateľnosť dňa 16.08.2017 vo výroku o výživnom.
6. V čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom maloletá navštevovala materskú škôlku, bola zdravá, výdavky mala primerané veku vyčíslené matkou vo výške cca 200,- eur mesačne. Matka maloletej žila s dcérou sama v podnájme, ale plánovala sa sťahovať do bytu svojho priateľa. Bola zamestnaná iba brigádnicky bez zmluvy a mala príjem 500-600,- eur mesačne netto, okrem toho chodila občas upratovať, z čoho mala nepravidelný príjem 150-200,- eur mesačne. Okrem maloletej F. G. mala matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej V. W., nar. XX.XX.XXXX. S otcom maloletej ani s jeho rodinou matka nebola v žiadnom kontakte. Otec maloletej bol vo vyšetrovacej väzbe a neskôr vo výkone trestu odňatia slobody pre lúpežné prepadnutie. V tom čase nebol pracovne zaradený. Okrem maloletej nemal žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
7. V súčasnosti je maloletá žiačkou 2. ročníka základnej školy. Jej zdravotný stav je dobrý, nenavštevuje žiadnu odbornú ambulanciu. Medzi výdavky na maloletú matka zahrnula: poplatok za školskú družinu 25,- eur mesačne, školský klub 12,- eur mesačne, doprava MHD cca 11,- eur mesačne, strava cca 45,- eur týždenne, školské pomôcky cca 10,- eur mesačne, oblečenie cca 30,- eur mesačne, náklady na ústnu hygienu cca 10,- eur, poplatok za dentálnu hygienu 40,- eur ročne bez nákladov na cestu mimo BA, ortopedická obuv 2 x 58,- eur za rok, náklady spojené s nástupom maloletej do 1. ročníka ZŠ cca 200,- eur, náklady na dovolenku s maloletou cca 600 eur za rok.
8. Otec maloletej je od 04.01.2016 vo výkone trestu odňatia slobody, tento trest má trvať do 04.01.2025. Počas výkonu trestu je pracovne zaradený a poberá pracovnú odmenu vo výške 108-170,- eur mesačne netto. Z pracovnej odmeny je mu strhávaná suma určená na výživné pre maloletú dcéru, ktorá je vo výške 32-41,- eur mesačne. Okrem pracovnej odmeny nemá žiadne iné príjmy, nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty.
9. Matka maloletej je zamestnaná, podľa vlastného vyjadrenia dosahuje mesačný príjem vo výške 520,- eur netto. Je vydatá, spoločne s maloletou dcérou býva v byte svojho súčasného manžela, náklady na bývanie dosahujú 200,- eur mesačne. Na maloletú dcéru poberá náhradné výživné vo výške 109,27 eur mesačne, ktoré bolo priznané počnúc dňom 1.1.2018.
10. Matka sa pred súdom pridržiavala svojho písomného vyjadrenia, so znížením výživného nesúhlasila. Mala za to, že neexistujú dôvody na zníženie vyživovacej povinnosti. Práve naopak došlo k zvýšeniu nákladov maloletej, ktorá nastúpila na základnú školu. Napriek tomu, že sa zvýšili náklady na maloletú, matka vzhľadom na situáciu v akej sa nachádza otec, nežiadala zvýšenie vyživovacej povinnosti. Maloletá dcéra navštevuje 2. ročník základnej školy, náklady za obedy a školský klub dosahujú 30,- eur mesačne. Čo sa týka ostatných nákladov, tieto dosahujú výšku bežných nákladov detí jej veku. Dcéra nosí ortopedickú obuv, čo predstavuje výdavok 30,- eur polročne. Matka býva v byte, ktorého vlastníkom je jej manžel, náklady na bývanie dosahujú 200,- eur. Matka má okrem maloletej ešte plnoletú dcéru V.,
s ktorou má zhodné priezvisko. Manžel matky má iné priezvisko. Na maloletú dcéru poberá náhradné výživné. Z ústavu na výkon trestu jej prichádza mesačne suma, ktorá je odvodená od otcovej pracovnej odmeny. Nikdy to však nie je pod 30,- eur mesačne. S rodinou otca nie je v kontakte. Pochybuje, že by boli schopní otcovi maloletej finančne pomôcť, keďže on ich dostal do veľkých dlžôb a možno aj do exekúcií.
11. Kolízny opatrovník maloletej nesúhlasil so znížením vyživovacej povinnosti otca na maloletú.
12. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
16. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletých detí ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
17. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových
možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné.
18. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného nie je dôvodný. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane otca nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. Otec detí je aktuálne vo výkone trestu, kde jeho jediným príjmom je pracovná odmena, ktorú poberá a nemá možnosť dosahovať vyšší príjem. Do tejto situácie sa však dostal sám, vlastným nezodpovedným konaním a páchaním násilnej trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Táto skutočnosť však nie je nová, nakoľko vo výkone trestu bol už v čase rozvodového konania, kedy navyše nebol ani pracovne zaradený. Na strane tak nedošlo k zmene pomerov, zmena pomerov však nastala na strane maloletej dcéry, ktorá oproti predchádzajúcemu konaniu vo veci vyživovacej povinnosti nastúpila na základnú školu, čím došlo k zvýšeniu výdavkov na maloletú. Táto skutočnosť by naopak odôvodňovala zvýšenie výživného na maloletú, čo však matka aj vzhľadom na súčasnú situáciu, v ktorej sa otec nachádza, nežiadala. Tým, že matka poberá náhradné výživné na maloletú a sú jej zasielané čiastočné úhrady strhávané z otcovej pracovnej odmeny, môže aspoň čiastočne pokrývať náklady na maloletú. Znížením výživného z dôvodu, že otec je vo výkone trestu, by na toto jeho nezodpovedné konanie znovu doplatila maloletá dcéra. Stanovenie vyživovacej povinnosti v otcom navrhovanej výške, ktorá sa blíži aktuálne platnej sume zákonom stanoveného minimálneho výživného nie je v záujme maloletej. Súd preto návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Kým nedôjde k jeho prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody, je otec povinný platiť výživné na maloleté dieťa v doteraz určenej výške a to na úkor svojich potrieb, prípadne s finančnou pomocou svojich príbuzných.
19. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Matka a kolízny opatrovník maloletej, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie po vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.