Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-177-2019.pdf
PDF · 110.52 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/177/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Čisovskej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mostová 2, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706 proti žalovanej: W. V., O.. XX.X.XXXX, V. X. U., E. XXX/XX, o zaplatenie 287,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 8 Csp/172/2016-437 zo dňa 6.5.2019 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. N e p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 287 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 123,07 eur od 26.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 44,93 eur od 26.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 71,22 eur od 26.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 47,78 eur od 26.12.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalobca má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalovanej s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe zo dňa 26.9.2016, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu vyššie špecifikované peňažné plnenie, s odôvodnením, že uplatnenú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od spoločnosti Slovak Telecom, a.s., ktorá uzavrela so žalovanou zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytla žalovanej telekomunikačné služby špecifikované v zmluve a za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach a žalovaná sa zaviazala platiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Cenu za poskytnuté služby, fakturovanú spolu vo výške 287 eur žalovaná neuhradila.
3. Žalovaná nárok žalobcu považovala za neopodstatnený. Potvrdila, že s právnym predchodcom žalobcu uzavrela zmluvu o pripojení, avšak po uplynutí 2 ročnej viazanosti sa zmluva mala skončiť. Napriek tomu jej mobilný operátor naďalej zasielal faktúry, preto osobne v prevádzke mobilného operátora zmluvu zrušila, no i po tomto kroku jej naďalej chodili faktúry. Tvrdila, že v čase, keď jej boli zasielané faktúry, zmluva už nebola platná a služby mobilného operátora už nevyužívala. Situáciu sa snažila riešiť na zákazníckej linke, no neúspešne. V podaní zo dňa 15.10.2018 žalovaná vzniesla námietku premlčania.
4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľ a žalovaná ako účastník uzavreli dňa X.XX.XXXX zmluvu o pripojení, v zmysle ktorej bola žalovanej poskytnutá SIM karta, ktorej bolo pridelené účastnícke telefónne číslo XXXX XXXXXX a žalovanej bolo umožnené využívať telekomunikačné služby. Dňa X.XX.XXXX zmluvné strany uzavreli aj dodatok k uvedenej zmluve o pripojení, predmetom ktorého bol záväzok poskytovateľa aktivovať žalovanej program služieb RELAX 100 a záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s.. (bod 1 písm. a), b) Dodatku), s tým, že doba viazanosti predstavovala 24 mesiacov. Dňa XX.X.XXXX uzavreli zmluvné strany dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bola zmena programu služieb poskytovaných mobilným operátorom z programu RELAX 100 na program HAPPY M. Dňa XX.X.XXXX žalovaná odstúpila od zmluvy o poskytovaní verejných služieb týkajúcej sa telefónneho čísla XXXX XXXXXX. Z potvrdenia o zaevidovaní požiadavky účastníka zo dňa 15.11.2013 vyplynulo, že žalovaná si dňa XX.X.XXXX telefonicky predĺžila zmluvu z programu RELAX 100 na HAPPY M, pričom po doručení zmlúv sa rozhodla odstúpiť od predĺženia a prišla spísať odstúpenie od zmlúv. Avšak na telefónne číslo žalovanej bola zrušená len viazanosť na program HAPPY M. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu služieb spojených s užívaním verejne komunikačnej siete faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.9.2013 sumu 123,07 eur (služby za obdobie 8.8.2013-7.9.2013), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.10.2013 sumu 44,93 eur (služby za obdobie 8.9.2013-7.10.2013), faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.11.2013 sumu 71,22 eur (služby za obdobie 8.10.2013-7.11.2013) a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.12.2013 sumu 47,78 eur (služby za obdobie 8.11.2013-7.12.2013). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.11.2013 oznámil žalovanej v reakcii na jej reklamáciu zo dňa XX.XX.XXXX, že dňa XX.X.XXXX ukončil platnosť dodatku k zmluve o pripojení zo dňa XX.X.XXXX v zmysle jej žiadosti. Súčasne žalovanej oznámil, že v prípade jej záujmu o ukončenie zmluvy o pripojení ju informuje, že v zmysle všeobecných podmienok môže účastník zmluvu vypovedať písomne. Listom zo dňa 29.9.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po ich splatnosti odstupuje od zmluvy uzavretej so žalovanou, s účinnosťou od 6.10.2014.
5. Súd prvej inštancie poukázal na znenie článku 6 bodu 3 Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej len VOP), podľa ktorého zmluvu na dobu neurčitú môže účastník vypovedať z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez udania dôvodu. Zmluvu na dobu určitú nie je účastník oprávnený vypovedať, ak nebolo dohodnuté alebo určené inak. Poukázal aj na znenie článku 6 bodu 6 VOP, podľa ktorého účastník je oprávnený odstúpiť od zmluvy bez sankcií, okrem iných dôvodov dohodnutých v zmluve alebo jej súčasti, ak: a) podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii neposkytuje službu podľa zmluvy alebo ju neposkytuje v stanovenej kvalite; Účastník má právo odstúpiť od zmluvy do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie účastníka, ak takéto porušenie povinnosti podniku stále pretrváva, b) podnik neoznámi účastníkovi výsledok prešetrenia reklamácie v lehote podľa časti VII; účastník má právo odstúpiť od zmluvy do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie výsledku vybavenia reklamácie, c) podnik neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok; účastník má právo odstúpiť od zmluvy do jedného mesiaca, odkedy sa o zmene dozvedel, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa účinnosti podstatnej zmeny zmluvných podmienok, d) podnik oznámil účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných podmienok a účastník túto zmenu neakceptuje; pričom účastník má právo odstúpiť od zmluvy najneskôr do jedného mesiaca od oznámenia dotknutej podstatnej zmeny.
6. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 1, § 43 ods. 1, 2, § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 4 písm. b), § 42 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ako aj § 101, § 122 ods.2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa X.XX.XXXX zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a následne dva dodatky k nej (zo dňa X.XX.XXXX R. XX.X.XXXX), na základe ktorých sa právny predchodca žalobcu zaviazal aktivovať a poskytovať v tejto zmluve špecifikované služby a to dodatkom zo dňa X.XX.XXXX služby v programe RELAX 100 a dodatkom zo dňa XX.X.XXXX, ktorým došlo k zmene programu, služby v programe HAPPY M. Za účelom poskytovania telekomunikačných služieb poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej SIM kartu, ktorej bolo pridelené účastnícke telefónne číslo. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná sa zaviazala riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení, a to
najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu, zriadenie pripojenia, poskytovanie a používanie hlasových a iných služieb v súvislosti s používaním vyššie uvedeného telefónneho čísla priradeného k SIM karte v koncovom zariadení. Žalovaná svoju procesnú obranu založila najmä na tvrdení, že od zmluvy uzavretej s právnym predchodcom odstúpila. K predmetnej procesnej obrane žalovanej súd uviedol, že zmluvný vzťah založený zmluvou o pripojení bol uzatvorený na dobu neurčitú. Viazanosť na poskytovanie služieb a platnosť zmluvného vzťahu nie sú pritom identické. Listom zo dňa 17.9.2013 žalovaná nepožadovala odstúpenie od prolongácie zmluvy, pričom vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaná zmluvu vypovedala podľa článku 6 bodu 3 VOP. Zmluvný vzťah medzi stranami ukončilo až odstúpenie právneho predchodcu žalobcu od zmluvy zo dňa XX.X.XXXX s účinnosťou od 6.10.2014, z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby žalovanou ani do 45 dní po ich splatnosti (§ 43 ods. 5 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z.). K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd uviedol, že v súlade s ust. § 125 ods. 2 CSP žaloba bola súdu doručená v elektronickej podobe bez autorizácie dňa 26.9.2016, následne bola doložená aj v písomnej forme, doručená súdu dňa 29.9.2016; účinky podania žaloby sú teda ku dňu 26.9.2016 a preto si žalobca nárok uplatnil v rámci zákonnej trojročnej premlčacej doby.
7. Nárok na úroky z omeškania súd posúdil podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a konštatoval, že žalovaná sa v dňoch, nasledujúcich po splatnosti faktúr dostala do omeškania s peňažným plnením, preto priznal žalobcovi z jednotlivých dlžných súm zákonné úroky z omeškania, ktoré boli v rozhodnom čase vo výške 5 % ročne.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods.1 a § 255 ods. 1 CSP, vychádzajúc z pomeru úspechu v spore. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %, s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná. Namietala, že neboli splnené procesné podmienky a súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva v tej miere, aby mala zaručený spravodlivý proces. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že na pojednávanie, nariadené na 6.5.2019, sa chcela dostaviť, avšak nemohla, pretože jeden muž sa jej vyhrážal zabitím a utrpením, mala strach o svoj život a tak išla na políciu podať trestné oznámenie, pričom z polície odišla až poobede. Preto nemohla vopred dať súdu vedieť, že sa na pojednávanie nedostaví. Ospravedlnenie poslala až následne. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, pretože jej ani neodpovedal na jej ospravedlnenie. K odvolaniu žalovaná pripojila kópiu potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ Košice - okolie a potvrdenie pošty o odoslaní ospravedlnenia.
10. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.11.2019 o 9,40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.11.2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1 a 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP.
13. Odvolací súd pri prejednaní podaného odvolania vychádzal zo zásad daných aplikáciou ust.§ 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 a 2 CSP. Bol teda viazaný rozsahom podaného odvolania, ale aj odvolacími dôvodmi, pričom výnimkou z takejto viazanosti odvolacími dôvodmi sú len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Odvolaním napadnutý rozsudok vo veci samej bol predmetom prieskumu, pričom odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane obsahu vyjadrení sporových strán dospel k záveru, že žalovanou uplatnené odvolacie dôvody vo veci samej nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie odvolaním napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie.
14. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.1 písm. b/ CSP spočíva v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
16. Obsah práva na spravodlivý súdny proces zahŕňa predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
17. Princíp rovnosti zbraní predstavuje jednu z čŕt širšieho ponímania spravodlivého procesu a vyžaduje, aby každá strana mala primeranú možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do zjavnej nevýhody voči oponentovi. Uvedené znamená, že procesná strana musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu voči protistrane [viď napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Delcourt proti Belgicku z roku 1970]. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho procesného návrhu, ale zároveň zoznámiť sa a vyjadriť sa k všetkým predloženým dôkazom alebo stanoviskám s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Porušenie princípu rovnosti zbraní znamená, že nesprávnym postupom súdu sa jedna strana sporu dostáva do nevýhodnejšieho postavenia ako druhá strana sporu. Dotknutá strana v dôsledku tohto postupu súdu nemá v porovnaní s protistranou možnosť byť pred rozhodnutím súdu oboznámená so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre samotné rozhodnutie a nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie súdu vyvrátením argumentov, ktoré súdu uviedla protistrana.
18. K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti strany sporu, hoci preto nie sú splnené podmienky, ustanovené zákonom.
19. Podľa ust. § 177 ods.1 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
20. Podľa ust. § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
21. Podľa ust. § 183 ods.1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
22. Podľa ust. § 183 ods.3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.
23. Podľa ust. § 183 ods.4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.
24. Cieľom novej právnej úpravy odročenia pojednávania podľa Civilného sporového poriadku (CSP) je zredukovať aplikačné problémy súvisiace s dĺžkou súdnych konaní, a tým prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie. Nová právna úprava preto sprísňuje podmienky odročovania pojednávaní.
25. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže pojednávanie odročiť na návrh strany len z dôležitých dôvodov. Tento návrh môže byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania.
26. Ak je návrh na odročenie pojednávania podaný pred pojednávaním, pojednávanie môže byť odročené len vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky. Prvou je, že pre nemožnosť dostaviť sa na pojednávanie sú dané dôležité dôvody a druhou, že nemožno od strany alebo jej zástupcu spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená "dôležitým dôvodom" vtedy, ak vychádza zo skutočností, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť. Dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každej sporovej strane za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti.
27. Súd teda môže uskutočniť pojednávanie v neprítomnosti sporovej strany iba za splnenia nasledovných podmienok: 1/ ak strana sporu bola na pojednávanie riadne predvolaná a zároveň 2/ nepožiadala o odročenie pojednávania (alebo ak síce o ospravedlnenie požiadala, ale dôvod, pre ktorý požiadala o odročenie pojednávania, nebol dôležitý).
28. Odvolací súd z obsahu spisu v predmetnej veci zistil, že súd prvej inštancie, po tom, čo konštatoval neprítomnosť žalovanej a absenciu jej ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania, vyhlásil uznesenie, že vec prejedná v neprítomnosti žalovanej a vo veci samej rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 6.5.2019 o 9,00 hod. Zo zápisnice z predchádzajúceho pojednávania, konaného dňa 25.2.2019 zároveň vyplýva, že žalovaná bola na tomto pojednávaní prítomná a termín ďalšieho pojednávania vzala na vedomie. Uvedenú skutočnosť napokon nespochybňovala ani samotná žalovaná, ktorá v odvolaní uviedla, že o termíne vedela a na pojednávanie sa mienila dostaviť.
29. Z obsahu spisu odvolací súd tiež zistil, že žalovaná nedoručila ospravedlnenie svojej neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania včas. Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní doručila súdu až listom, ktorý podala na pošte dňa 21.5.2019, pričom uviedla len toľko, že bola na polícii v Košiciach. K ospravedlneniu pripojila potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolie, odboru kriminálnej polície zo dňa 6.5.2019, podľa ktorého žalovaná dňa 6.5.2019 podala oznámenie, týkajúce sa P. V..
30. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaná doručila súdu ospravedlnenie až 15 dní po uskutočnení pojednávania.
31. Žalovaná teda aj napriek skutočnosti, že vedela o termíne pojednávania, nesplnila základnú zákonnú požiadavku, ktorou je včasnosť a bezodkladnosť ospravedlnenia. Za včasné ospravedlnenie nie je možné považovať také, ktoré je súdu doručené až následne, po pojednávaní. Súd preto v čase uskutočnenia pojednávania nemohol vedieť, že u žalovanej nastali dôvody, brániace jej v prítomnosti na pojednávaní a teda, nemal ani možnosť posúdiť, či sa jednalo o dôvod dôležitý. Odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalovanej trvalo vyše dvoch týždňov od uskutočnenia pojednávania, kým vôbec ospravedlnenie súdu doručila, pričom ani neozrejmila, prečo tak učinila a čo jej bránilo ospravedlnenie doručiť skôr, keď podľa vlastného vyjadrenia z polície odišla v poobedňajších hodinách v deň uskutočnenia pojednávania. Naviac, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z potvrdenia polície ani nie je zrejmé, kedy sa žalovaná na políciu dostavila, ako dlho tam zotrvala, ďalej, či okolnosti danej situácie boli také, že skutočne vyžadovali neodkladné podanie trestného oznámenia. Nie je tak
možné posúdiť, či žalovaná bola na polícii práve v čase, kedy sa mala dostaviť na pojednávanie, nariadené súdom a či dôvod jej neprítomnosti bol skutočne dôležitý a teda, či dôvod jej neúčasti bol so zreteľom na všetky okolnosti vážny (svojou povahou znemožňujúci účasť na súdnom pojednávaní), nepredvídateľný, neodvrátiteľný (t.j. neumožňujúci žalovanej prijať opatrenia prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhly (vzhľadom na časové súvislosti).
32. Odvolací súd preto konštatuje, že pokiaľ za takejto situácie súd prvej inštancie konal, t.j. na pojednávaní vec prejednal a vo veci samej rozhodol v neprítomnosti žalovanej, nekonal v rozpore s vyššie citovanými procesnými ustanoveniami, a teda, svojim postupom neodňal žalovanej možnosť pred súdom konať.
33. Už len na okraj odvolací súd vo vzťahu k argumentácii žalovanej dodáva, že nebolo povinnosťou súdu, aby reagoval na oneskorene podané ospravedlnenie žalovanej (zo dňa 21.5.2019), ktoré už žiadnym spôsobom nemohlo zvrátiť fakt, že vo veci bol dňa 6.5.2019 vyhlásený rozsudok, ktorým bol súd od momentu jeho vyhlásenia viazaný.
34. Odvolací súd uzatvára, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Odvolací súd preskúmal aj odvolaním napadnutý výrok o náhrade trov konania a konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods.1 CSP správne posúdil pomer úspechu a neúspechu sporových strán, ktorý predstavuje činil 100 % v prospech žalobcu, ktorému súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v tomto rozsahu.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok potvrdil postupom podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný v plnom rozsahu, preto by mu patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej. Žalobca si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu ani nevyplýva, že by mu trovy vznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej nepriznáva.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods.2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).