Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Co-73-2019.pdf
PDF · 104.72 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/73/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad D., A. XXX/X, zastúpeného Mgr. E. X., advokátkou, so sídlom D. nad D., M. R. C. XX/X, proti žalovaným 1/ I. V. so sídlom D. nad D., N. P. XX, X.: XX XXX XXX, zastúpenému Mgr. T. D., bytom T., O. XXXX/XX, 2/ J. N., a. s., C. Insurance Z., so sídlom D., C. XX, X.: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou K. K., s. r. o., so sídlom D. D., W. 6, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. februára 2019, č. k. 4C/8/2018-175, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti I. a vo výrokovej časti III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 969,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 969,60 eur od 16.03.2018 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vo výroku III. žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom sporu po pripustení zmeny žaloby bol nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 969,60 eur spočívajúcej v bolesti pri škode na zdraví vo výške 957,60 eur, ktorú žalobca utrpel dňa 25.5.2017 na školskom dvore žalovaného 1/ a nákladoch t.j. poplatku za vydanie lekárskeho posudku o bolestnom. Sporné v konaní bolo či žalovaný 1/ je nositeľom povinnosti (či je pasívne vecne legitimovaný) t.j. či je žalovaný 1/ v plnom rozsahu zodpovedný za takto vzniknutú škodu. K námietke žalovaného 1/ k nedostatku pasívnej legitimácii žalovaného 1/ resp. že okrem neho by mal byť žalovaný i Trenčiansky samosprávny kraj a žalovaný 2/ súd uviedol, že žalovaný 1/ je podľa zákona č. 245/2008 Z. z. právnickou osobou ktorá v právnych vzťahoch, a teda i zo záväzkového vzťahu zo zodpovednosti za škodu vystupuje vo svojom mene. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka sa použije ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenia o náhrade škody alebo ak zodpovednosť za škodu nie je osobitne upravená v ustanovenia iného právneho predpisu. Tento princíp sa uplatňuje aj v prípade zodpovednosti školy a školského zariadenia za škodu pri úraze dieťaťa alebo žiaka, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s ním, pretože zákon č. 245/2008 Z. z. neobsahuje osobitnú úpravu náhrady škody. Ustanovenia § 144 ods. 1 písm. o) zákona č. 245/2008 Z. z. síce zakotvuje právo dieťaťa/žiaka na náhradu škodu, ktorá mu vznikne pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s ním, avšak v žiadnom prípade ho nie je
možné považovať za osobitnú úpravu náhrady škody za školský úraz. Nakoľko prípad zodpovednosti školy alebo školského zariadenia za školský úraz nie je osobitne upravený v uvedenom zákone (ani v inom právnom predpise) použije sa na daný prípad ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Táto zodpovednosť spočíva na zavinenom spôsobení škody, procesný prostriedok žalobcu o objektívnej zodpovednosti je nesprávny. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca ako žiak žalovaného 1/ pri plnení školskej úlohy - upratovanie školského dvora dňa 25.5.2017 na nádvorí školy t.j. žalovaného 1/ utrpel škodu na zdraví - vykĺbenie ľavého jabĺčka spočívajúcej v bolestnom o celkovej výške 969,60 eur. Sporným v spore bolo či žalovaný 1/ za vznik tejto škody zodpovedá, a či v celom rozsahu. Vykonaným dokazovaním dospel prvej inštancie k záveru, že žalovaný 1/ porušil povinnosti vyplývajúcemu z ust. § 152 písm. c) a d) zákona č. 245/2008 Z. z. Z tvrdení žalobcu, ktoré boli preukázane výpoveďou svedkyne, jeho spolužiačky, ktorá sa spolu s ním dňa 25.5.2017 zúčastnila na plnení povinnosti - upratovania školského dvora vyplýva, že na mieste kde mali žiaci a teda aj žalobca plniť úlohu v rámci výchovy a vzdelávania - upratovanie školského dvora t.j. na školskom dvore sa nachádzali konáre po zemi, kamene, odpadky, a v mieste kde došlo k pádu bol terén nerovnomerný, kopce, terén bol hrboľatý a nerovný. Takto vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že miesto, priestor kde škola realizovala výchovu a vzdelávanie žalovaného 1/ uloženou povinnosťou zamestnancom žalovaného 1/ (upratať školský dvor) a kde došlo k poškodeniu jeho zdravia nebolo pre žalobcu ako žiaka školy bezpečné. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by sa na vzniku škody mal podieľať žalobca, t.j. žeby sa na mieste kde ku škode došlo správal neobvyklým alebo až neprimeraným spôsobom napr. že by bežal, skákal, nerešpektoval pokyny. Práve naopak z výpovede svedkyne vyplýva, že žalobca kráčal, t.j. správal sa obvyklým spôsobom. Ďalšou rozhodnou okolnosťou preukazujúcou, že žalovaný 1/ pri zabezpečovaní vzdelávania a výchovy žiaka, žalobcu si dňa 25.5.2017 ako škola nesplnil právnu povinnosť pretože si nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. § 152 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z. t.j. poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov. Súd nemal preukázané, že v čase keď došlo ku škode - k poškodeniu zdravia žalobcu tento bol riadne poučený žalovaným 1/ o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri plnení žalobcovi uloženej školskej úlohy, a to vzhľadom na okolnosť vyplývajúcu z výpovede svedkyne, že na školskom dvore za účelom upratovania bola a aj jej trieda, a teda i žalobca prvýkrát a že bežne na školský dvor nechodili. Žalobca tak mal byť upozornený, informovaný, že miesto a terén, kde bude vykonávať školskú úlohu je hrboľatý a nerovný. Aj keď o školskom úraze žalovaný 1/ spísal záznam, v ktorom sa uvádza že žalobca bol pre "výkonom činnosti poučený o zásadách bezpečného správania vo vzťahu k úrazu" nie je zrejmé v akom rozsahu a kým bol poučený, pretože konkrétnosti v zázname o poučení nie sú uvedené ani priložené a tento záznam osoba ktorá mala pri plnení školskej povinnosti - upratovania školského dvora dozor a ktorá mala poučenia vykonať záznam ani len nepodpísala. Žalobca iné dôkazy nepredložil a ani neoznačil. Súd tak nemal preukázane splnenie povinnosti žalovaného 1/ podľa ust. § 152 písm. d) zákona č. 245/2008 Z. z. Súd prvej inštancie bol názoru, že je bežnou činnosťou v rámci vzdelávania a výchovy školou, že žiaci sa na pokyn školy podieľajú na upratovaní priestorov školy a to ako činnosti priamo súvisiace s výchovou a vzdelávaním, čo však nezbavuje povinnosti školy i pri takejto činnosti postupovať nielen podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka ale v prípade žalovaného 1/ i podľa ust. § 152 zákona č. 245/2008 Z. z. Žiak, žalobca predpokladá, že terén školského dvora, ktorý mal na základe pokynu v rámci prebehajúceho vzdelávania a výchovy upratať je rovný, t.j. bezpečný a pri bežnej chôdzi, ktorú v čase vzniku škody vykonáva ku škode nemôže dôjsť, žalobca sa na tomto mieste správal obvykle, kráčal. V konkrétnom prípade však k poškodeniu zdravia žalobcu nedošlo na mieste bez nerovností, ale preukázateľne v teréne hrboľatom, nerovnom, znečistenom, teda z hľadiska procesu vzdelávania nie bezpečnom, o ktorom žalovaný 1/ musel vedieť a bol povinný keď žalobcovi ako svojmu žiakovi v takomto priestore uložil povinnosť spojenú s výchovou a vzdelávaním v škole informovať ho o všetkých podmienkach na zaistenie bezpečnosti t.j. minimálne ho informovať a upozorniť v akom prostredí ide svoju úlohu plniť, pričom išlo o úlohu, ktorú mal žalobca plniť po prvýkrát, t.j. informovať ho že terén nádvoria školy, školského dvora je hrboľatý, nerovný, čo žalovaný 1/ neurobil. Súd prvej inštancie tak mal preukázanú existenciu všetkých podmienok na vznik zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu žalobcu v celom rozsahu, a to existencia škody, zavinenie žalovaného 1/, nesplnenie si povinnosti žalovaného 1/ podľa ust. § 152 písm. c) a d), v dôsledku čoho u žalobcu došlo k poškodeniu zdravia. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, túto žalobca hodnoverne preukázal lekárskym posudkom doktora MUDr. K. R. zo dňa 31.07.20017 o bolestnom vo výške 52,5 bodu a dokladom u ohradení poplatku vo výške 12,- eur za vypracovanie tohto lekárskeho posudku. Výšku škody žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nespochybnil. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovi patrí náhrada za bolesť v súvislosti so zranením, ktoré utrpel pri školskom úraze dňa 25.05.2017 v celkovej výške 957,60 eur, ako ohodnotenie 52,5 bodu, pričom výška jedného bodu bolestného pre rok
2017 predstavuje postupom podľa § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. 18,24 eur. Súd žalovanému 1/ ako zodpovednému za vznik tejto škody uložil povinnosť ju žalobcovi ako poškodenému uhradiť. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 21.11.2017, avšak nedoložil dôkaz o tom, že žalovanému 1/ ako zodpovednému zo túto škodu bola už v tom čase známa resp. mohla byť známa táto výška škody. Súd mal v spore preukázané, že žalovaný 1/ sa o rozsahu a výške škody dozvedel až v okamihu kedy prevzal žalobu (ktorej prílohu tvoril i lekársky posudok) t.j. dňa 14.03.2018, škodu na prvý deň (§ 563 Občianskeho zákonníka) neuhradil, preto je od nasledujúceho dňa t.j. od 16.03.2018 v omeškaní a od tohto dňa je povinný spolu s istinou uhradiť žalobcovi i úrok z omeškania. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., úroková sadzba v čase, keď sa žalovaný 1/ dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku predstavovala výšku 0,00 % a preto v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je vyššia o 5 % bodov ročne (t.j. 5,00 %). Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania (za obdobie od 21.11.2017 do 15.03.2018) súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore úspešný (žalobe bolo okrem časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 21.11.2017 do 15.03.2018, ktorú súd považuje za nepatrnú, vyhovené) a patrí mu nárok na náhradu trov v plnom rozsahu. 2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej vyhovujúcej časti I. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal, že v konaní nebolo preukázané, že príčinou úrazu mal byť hrboľatý, znečistený terén. Z výpovede žalobcu a svedka vyplynulo, že v danom čase a na danom mieste sa v uvedenom priestore vyskytovalo minimálne ďalších dvanásť osôb, z ktorých minimálne svedkyňa sa pohybovala vyššou rýchlosťou ako žalobca, a ktorí neutrpeli úraz, nehovoriac o nespočetne iných prípadoch, kedy sa žiakom, ktorí boli poslaní žalovaným na upratovanie daného priestoru, nič nestalo. Žalobca je jediným prípadom, kedy na danom mieste k úrazu došlo, a preto mal za to, že príčinou úrazu boli práve momentálne zmyslové nedostatky žalobcu. Z tohto dôvodu nie je toho názoru, že by došlo k zavineniu z jeho strany a určite nie v rozsahu 100 %, kedy aj z výsluchu žalobcu a svedka vyplynula tá skutočnosť, že žalobca napriek tomu, že už sa istý čas na dvore pohyboval, mal možnosť sa oboznámiť s terénom, napriek tomu sa úraz stal, čo vypovedá o istom zavinení, ak nie úplnom samotného žalobcu. S otázkou miery zavinenia sa však súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal, rovnako tak súd nezobral do úvahy skutočnosť, že žalobca bol poučený o bezpečnosti pri práci, čo potvrdil svojim podpisom. Dôvodil, že súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že žalovaný 1/ v odvolaní neuviedol iné skutočnosti než tie, ktoré uviedol na pojednávaní dňa 23.01.2019. Skutočnosť, že žalobca sa podľa názoru žalovaného na dvore pohyboval a mal možnosť sa oboznámiť s terénom, bola vyvrátená na pojednávaní s tým, že školský úraz sa podľa záznamu stal o 8:05 hodine, t. z., že ihneď po nástupe na upratovanie školského dvora. Poukázal na skutočnosť, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného preukázať ním tvrdené skutočnosti, aby sa zbavil zavinenia za vzniknutý úraz. Žalovaný 1/ žiadne iné skutočnosti a dôkazy týkajúce sa zavinenia za úraz nepredložil, a preto súd rozhodol o jeho zodpovednosti za škodu vyplývajúcu z úrazu na základe ním predložených dôkazov. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, preskúmal vec podľa § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) v napadnutom rozsahu (výrokovej vyhovujúcej časti I. a s ním súvisiacim výrokom III. o náhrade trov konania) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo vyhovujúcej časti na tom právnom závere, že v konaní mal preukázané všetky podmienky na vznik zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu žalobcu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, a to existenciu škody, zavinenie žalovaného 1/, nesplnenie si povinnosti žalovaného 1/ podľa ust. § 152 písm. c), d) zákona č. 245/2008 Z. z., v dôsledku čoho u žalobcu došlo k poškodeniu zdravia. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako žiak žalovaného 1/ pri plnení školskej úlohy - upratovanie školského dvora dňa 25.05.2017, utrpel škodu na zdraví - vykĺbenie ľavého jabĺčka. Z tvrdení žalobcu, ktoré boli preukázané výpoveďou svedkyne,
jeho spolužiačky, vyplýva, že na školskom dvore sa nachádzali konáre po zemi, kamene, odpadky a v mieste, kde došlo k pádu, bol terén nerovný a hrboľatý. Takto vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že miesto, kde škola realizovala výchovu a vzdelávanie, nebolo pre žalobcu ako žiaka školy bezpečné, čím žalovaný 1/ porušil povinnosti vyplývajúce z ust. § 152 písm. c) školského zákona. Súd prvej inštancie nevzhliadol spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody, keď mal za preukázané, že žalobca kráčal, t. j. správal sa obvyklým spôsobom. Ďalšou rozhodnou okolnosťou preukazujúcou, že žalovaný 1/ pri zabezpečovaní vzdelávania a výchovy žiaka, žalobcu, si ako škola nesplnil právnu povinnosť, pretože si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 152 písm. d) školského zákona, t. j. poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov. Súd nemal preukázané, že v čase, keď došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, bol tento riadne poučený žalovaným 1/ o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri plnení uloženej školskej úlohy, a to vzhľadom na okolnosť, že na školskom dvore, za účelom upratovania, bol žalobca prvýkrát a mal byť preto upozornený, že miesto a terén, kde bude vykonávať školskú úlohu, je hrboľatý a nerovný. Za daného stavu, je daná zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu na zdraví žalobcu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi priznal náhradu za bolesť v súvislosti so zranením, preukázanú lekárskym posudkom MUDr. K. R., v celkovej výške 957,60 eur (bolestné - 52,5 bodov x 18,24 eur/1 bod za rok 2017, stanovený opatrením Ministerstva zdravotníctva SR) a náklady na vypracovanie lekárskeho posudku v sume 12,- eur, spolu 969,60 eur.
6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením rozsudku podľa § 387 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení zodpovedal otázky, ktoré majú pre daný spor podstatný význam, dostatočne objasnil skutkový stav veci a správne vec aj po právnej stránke posúdil. Námietky žalovaného 1/ uvedené v podanom odvolaní, ktoré uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto nemohli privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a k odvolacím námietkam žalovaného 1/ uvádza odvolací súd nasledovné:
7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
8. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je porušenie povinnosti (protiprávny úkon), t. j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a prezumované zavinenie. Porušením právnej povinnosti je myslený objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať), a tým, ako konať mala, aby splnila svoje povinnosti. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti za škodu preukázané, zavinenie sa predpokladá. Škodca za tohto stavu musí preukázať, že vzniknutú škodu nezavinil, a to ani z tzv. nevedomej nedbanlivosti, nestačí, že preukáže, že urobil všetko podľa svojich subjektívnych schopností a znalostí. Kritérium tohto hodnotenia musí byť objektívne, teda rozhodujúca musí byť miera úsilia, ktorú je možno požadovať od každého občana. Toto meradlo musí byť pritom aplikované konkrétne, teda s prihliadnutím k určitej situácii a diferencovane.
9. Podľa § 152 písm. c) a d) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (ďalej aj školský zákon), školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov, poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov.
10. Toto ustanovenie je legislatívnou úpravou napĺňania práva dieťaťa a žiaka na bezpečné prostredie. Je potrebné, aby vzdelávacia inštitúcia identifikovala riziká, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie detí alebo žiakov. V súvislosti s tým, škola musí zabezpečiť v potrebnom rozsahu žiakom poučenie o možných rizikách, ktoré môžu ohroziť ich bezpečnosť a zdravie. Poučenie musí byť prispôsobené mentálnemu veku žiaka. Zároveň ich treba oboznámiť s pokynmi súvisiacimi so zabezpečením ochrany zdravia vo výchove a vzdelávaní. Tieto pravidlá platia aj pre všetkých účastníkov výchovy a vzdelávania a ďalších osôb, pohybujúcich sa v priestoroch školy alebo školského zariadenia. Na odvrátenie rizík ohrozujúcich bezpečnosť a zdravie je potrebné, aby žiaci boli poučení, ako používať školské pomôcky, ako sa správať nielen v triedach, ale aj v športovom areály a v ostatných priestoroch školy alebo školského zariadenia.
11. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca v čase, keď bol žiakom tretieho ročníka I. - žalovaného 1/, utrpel dňa 25.05.2017 úraz - vykĺbenie ľavého jabĺčka. Úraz sa mu stal na nádvorí školy v súvislosti s plnením školských povinností, pričom žalobca sa riadil pokynmi triednej učiteľky. Dňa 29.05.2017 bol na základe utrpeného úrazu žalobcu spísaný záznam o registrovanom školskom úraze medzi školou a žalobcom. V bode 6 predmetného záznamu je uvedená formulácia, a to, že príčinou úrazu žalobcu, boli jeho momentálne zmyslové nedostatky. Následkom úrazu musel byť žalobca liečený od 25.05.2017 do 20.07.2017 na diagnózu vykĺbenie ľavého jabĺčka. Na základe lekárskeho posudku MUDr. K. R. zo dňa 31.07.2017, bolo ohodnotené bolestné žalobcu na 52,5 bodu. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné, sporným v konaní bolo, či žalovaný 1/ za školský úraz žalobcu zodpovedá, a či v celom rozsahu. Nakoľko prípad zodpovednosti škody za školský úraz nie je osobitne upravený v školskom zákone (ani v inom právnom predpise), bolo potrebné na daný prípad aplikovať ust. § 420 Obč. zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Žalobcu v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať protiprávne konanie zo strany žalovaného 1/, príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Na to, aby sa úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, zákon vyžaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená právnickej a fyzickej osobe. Porušenie právnej povinnosti je chápané ako rozpor toho, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosť, ktorú jej ukladá zákon alebo iná právna skutočnosť. V danom prípade boli preukázané tvrdenia žalobcu, že miesto, kde škola realizovala výchovu a vzdelávanie (upratovanie školského dvora), nebolo pre žalobcu ako žiaka školy bezpečné. Z tvrdení žalobcu, ako aj z výpovede svedkyne N. I. (jeho spolužiačky), bolo preukázané, že na mieste, kde mali žiaci plniť úlohu v rámci výchovy a vzdelávania - upratovanie školského dvora, sa nachádzali konáre po zemi, kamene, odpadky a v mieste, kde došlo k pádu žalobcu, bol terén nerovnomerný, hrboľatý. Žalobca sa bezprostredne pred vznikom úrazu správal obvyklým spôsobom, kráčal a v dôsledku nerovného terénu, si vykĺbil ľavé jabĺčko. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaný 1/ porušil povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 152 písm. c) Školského zákona, nakoľko nezabezpečil bezpečnosť žiakov pri vyučovaní, resp. v priamej súvislosti s ním. Táto povinnosť žalovaného 1/ bola porušená tým, že za stav školského dvora zodpovedá žalovaný 1/, pričom dvor v takom stave, v akom bol, nebol pre žiakov bezpečný. Zo strany žalovaného 1/ došlo aj k porušeniu právnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 152 písm. d) školského zákona, pretože si nesplnil povinnosť, poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca bol na školskom dvore za účelom upratovania prvýkrát, a bežne na školský dvor nechodil. Žalovaný 1/ mal preto informovať žalobcu, že miesto a terén, kde bude vykonávať školskú úlohu, je hrboľatý a nerovný, čo žalovaný 1/ neurobil. Z tohto dôvodu potom boli naplnené predpoklady zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu na zdraví vzniknutú žalobcovi podľa § 420 Občianskeho zákonníka, keď bol preukázaný vznik škody na zdraví žalobcu, nesplnenie si povinnosti žalovaného 1/ podľa ust. § 152 písm. c), d) školského zákona, príčinná súvislosť medzi škodou na zdraví a protiprávnym konaním zo strany žalovaného 1/, zavinenie žalovaného 1/.
12. Za neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného 1/, že v konaní nebolo preukázané, že príčinou úrazu mal byť hrboľatý, znečistený terén. Z výsluchu svedkyne N. I., spolužiačky žalobcu, jednoznačne vyplýva, že na školskom dvore sa nachádzali konáre po zemi, kamene, odpadky a v mieste, kde došlo k pádu žalobcu, bol terén nerovnomerný, kopcovitý, hrboľatý. Žalovaný 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie, skutočnosti preukázané výpoveďou svedkyne, žiadnym spôsobom nevyvrátil. Za rovnako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj ďalšiu odvolaciu námietku žalovaného 1/, poukazujúcu na to, že súd prvej inštancie sa s otázkou miery zavinenia žalobcu na vzniknutom úraze, nevysporiadal. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 31 podrobne uviedol, z akých dôvodov nevzhliadol spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody, keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na mieste, kde ku škode došlo, žalobca kráčal, t. j. správal sa obvyklým spôsobom. Podľa záznamu o školskom úraze, sa úraz žalobcovi stal o 8:05 hodine, to znamená, že ihneď po nástupe na upratovanie školského dvora, preto tvrdenia žalovaného 1/, že žalobca sa mal možnosť oboznámiť s terénom školského dvora, nezakladajú dôvod na určenie spoluzavinenia na vzniku škody zo strany žalobcu. Odvolanie žalovaného 1/ bolo preto neopodstatnené.
13. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti I. a vo výrokovej časti III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil. 14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konanie a rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).