Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-223-2019.pdf
PDF · 69.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/223/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XX, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúcej prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, v konaní o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/46/2018-134 zo dňa 24. apríla 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 16.199,53 eur s príslušenstvom ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. (v časti 15.000,- eur) a nárok na náhradu škody z titulu úhrady trov obhajoby v trestnom konaní (1.199,53 eur). Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1 písm. a), ustanovením § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v spojení s ustanovením § 441 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že žalobca výlučne vlastným konaním zavinil škodu, a to tým, že sa ku spáchaniu skutku v čase, keď bol vypočúvaný ako svedok, priznal. Takto si počínal vo veku 19 rokov, kedy mal plnú spôsobilosť k právnym úkonom. Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje občanovi bez obmedzenia nadobúdať majetok, disponovať s ním, uzatvárať manželstvo a podobne, teda sa uňho predpokladá úplná rozumová vyspelosť, a preto bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobca má aj orgánmi činnými v trestnom konaní niesť plnú zodpovednosť za svoje konanie a ak skutok nespáchal, tak ho mal razantne poprieť. Napriek tomu dvakrát pred vyšetrovateľom v procesnej pozícii svedka a po štandardnom zákonnom poučení, s ktorým sa oboznámil, sa ku skutku priznal.
2. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a nepriznal žalovanej ako úspešnej účastníčke náhradu trov, lebo táto si trovy neuplatňovala.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukazoval na tendenčnosť až arbitrárnosť súdneho rozhodnutia, keď vôbec neprihliadol na to, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré vychádzalo z priznania žalobcu, bol podaný riadny opravný prostriedok - sťažnosť, ktorú aj napriek protichodným tvrdeniam okresná prokuratúra vyhodnotila ako nedôvodnú a vznesené obvinenie nezrušila. Súd prvej inštancie považoval
za dôveryhodnú výpoveď žalobcu, ktorú vykonal vo veku blízkemu mladistvému, naopak skutočnosť, že v podanej sťažnosti svoje tvrdenia poprel, vyhodnotil ako nedôveryhodné. V ďalšom poukazoval na judikatúru súdov v súvislosti so zastavením trestného stíhania s tým, že v tomto smere nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom sa v celom rozsahu stotožnila s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 379, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia.
7. V bodoch 41 - 45 dôvodov prvoinštančný súd podrobne zdôvodnil, z ktorých konkrétnych skutočností vychádzal, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu stotožnil tak, ako je už vyššie uvedené, i odvolací súd.
8. Pokiaľ i prokurátor nevyhovel sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, táto skutočnosť nemení nič na tom, že žalobca svojím konaním (priznaním sa ku skutku) ovplyvnil priebeh celého prípravného konania, lebo je len logické, že vzhľadom na rozpory vo výpovediach prokurátor nevyhovel jeho sťažnosti proti vzneseniu obvinenia a trval na prešetrení, respektíve doplnení dokazovania.
9. Ak žalobca vo svojom odvolaní ďalej poukazoval na judikatúru v súvislosti s posúdením otázky zastavenia konania vo vzťahu k náhrade škody, na tieto námietky odvolací súd nemohol prihliadnuť, lebo ani súd prvej inštancie zamietnutie návrhu nedôvodil neexistenciou nezákonného rozhodnutia, ale vychádzal výlučne z ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka.
10. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, aj keď mala v odvolacom konaní úspech, lebo jej žiadne trovy nevznikli.
11. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).