Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/223/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XX, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúcej prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, v konaní o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -134 zo dňa 24. apríla 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 16.199,53 eur s príslušenstvom ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch podľa , , (v časti 15.000,- eur) a nárok na náhradu škody z titulu úhrady trov obhajoby v trestnom konaní (1.199,53 eur). Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , ustanovením o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v spojení s ustanovením , keď konštatoval, že žalobca výlučne vlastným konaním zavinil škodu, a to tým, že sa ku spáchaniu skutku v čase, keď bol vypočúvaný ako svedok, priznal. Takto si počínal vo veku 19 rokov, kedy mal plnú spôsobilosť k právnym úkonom. Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje občanovi bez obmedzenia nadobúdať majetok, disponovať s ním, uzatvárať manželstvo a podobne, teda sa uňho predpokladá úplná rozumová vyspelosť, a preto bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobca má aj orgánmi činnými v trestnom konaní niesť plnú zodpovednosť za svoje konanie a ak skutok nespáchal, tak ho mal razantne poprieť. Napriek tomu dvakrát pred vyšetrovateľom v procesnej pozícii svedka a po štandardnom zákonnom poučení, s ktorým sa oboznámil, sa ku skutku priznal.

2. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z ustanovenia a nepriznal žalovanej ako úspešnej účastníčke náhradu trov, lebo táto si trovy neuplatňovala.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Poukazoval na tendenčnosť až arbitrárnosť súdneho rozhodnutia, keď vôbec neprihliadol na to, že proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré vychádzalo z priznania žalobcu, bol podaný riadny opravný prostriedok - sťažnosť, ktorú aj napriek protichodným tvrdeniam okresná prokuratúra vyhodnotila ako nedôvodnú a vznesené obvinenie nezrušila. Súd prvej inštancie považoval

za dôveryhodnú výpoveď žalobcu, ktorú vykonal vo veku blízkemu mladistvému, naopak skutočnosť, že v podanej sťažnosti svoje tvrdenia poprel, vyhodnotil ako nedôveryhodné. V ďalšom poukazoval na judikatúru súdov v súvislosti so zastavením trestného stíhania s tým, že v tomto smere nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté.

4. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom sa v celom rozsahu stotožnila s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením , a bez nariadenia pojednávania rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ustanovenia potvrdil.

6. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať ( ), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia.

7. V bodoch 41 - 45 dôvodov prvoinštančný súd podrobne zdôvodnil, z ktorých konkrétnych skutočností vychádzal, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu stotožnil tak, ako je už vyššie uvedené, i odvolací súd.

8. Pokiaľ i prokurátor nevyhovel sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, táto skutočnosť nemení nič na tom, že žalobca svojím konaním (priznaním sa ku skutku) ovplyvnil priebeh celého prípravného konania, lebo je len logické, že vzhľadom na rozpory vo výpovediach prokurátor nevyhovel jeho sťažnosti proti vzneseniu obvinenia a trval na prešetrení, respektíve doplnení dokazovania.

9. Ak žalobca vo svojom odvolaní ďalej poukazoval na judikatúru v súvislosti s posúdením otázky zastavenia konania vo vzťahu k náhrade škody, na tieto námietky odvolací súd nemohol prihliadnuť, lebo ani súd prvej inštancie zamietnutie návrhu nedôvodil neexistenciou nezákonného rozhodnutia, ale vychádzal výlučne z ustanovenia .

10. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia s použitím ustanovenia a nepriznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania, aj keď mala v odvolacom konaní úspech, lebo jej žiadne trovy nevznikli.

11. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).