Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/266/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o mal. C. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., z rodičov: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, v konaní zastúpená B.. Q. R. G., advokátkou so sídlom C. XXX a T.. P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., L. cesta XXXX/XX, o návrhu otca na určenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec mal. dieťaťa sa návrhom súdu doručeným dňa 07.05.2018 okrem nárokov voči matke dieťaťa ako žalovanej domáhal určenia výživného zo strany matky za obdobie od 17.09.2015 do 09.03.2016 a od 10.09.2016 do 28.09.2016, počas ktorého obdobia mal. C. sa nachádzal v jeho starostlivosti. 2. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XC/XX/XXXX-XX bol návrh otca na určenie výživného k mal. dieťaťu vylúčený na samostatné konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2018. 3. V návrhu ako i na pojednávaní otec poukázal na to, že od roku 2015 sa viedlo na tunajšom súde konanie o úprave rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu. Počas prebiehajúceho konania sa syn v obdobiach, za ktoré žiada určiť výživné, nachádzal v jeho starostlivosti a matka na výživu neprispievala. Až následne i keď v rámci prebiehajúceho konania podal trestné oznámenie, tak výživné za každý mesiac zaplatila ale len v minimálnej výške, t.j. 27,13 Eur. Má za to, že matka v tomto období mala príjem na vyššie výživné, keďže neoprávnene poberala materské dávky a neskôr mala príjem aj zo zamestnania. Právo na výživné počas konania o úprave práv a povinností si neuplatnil z dôvodu, že i tak bolo konanie komplikované, spis má vyše 1000 strán. Tiež ho ,,vytočilo”, že matka sa o výživnom, ktoré je určené pre dieťa z jeho strany vyjadrila ako o almužne. Žiadal zo strany matky za predmetné obdobie určiť výživné vo výške 250 Eur mesačne. 4. Matka navrhla zamietnuť návrh otca. Poukázala na to, že neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by pripúšťali určenie výživného. Uviedla, že v čase keď sa viedlo konanie o úprave práv a povinností bola na liečení vo Z. J. a zaslala manželke otca financie za to, že sa jej starala o dieťa. Vtedy manželka otca podala návrh na zverenie dieťaťa do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Potvrdila, že po porade s právničkou zaplatila výživné v minimálnom rozsahu. 5. Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie vo veci na úvahe súdu. Poukázal na to, že nie sú dané zákonné podmienky pre vyhoveniu návrhu. 6. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav: Rozsudkom Okresného súdu L. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XP/XX/XXXX-XXX rozhodol súd tak, že mal. C., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 250 Eur

mesačne počnúc dňom 09.03.2016 do 09.09.2016 a od 29.09.2016 vo výške 250 Eur mesačne vždy do 15 dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zaostalé výživné od 09.03.2016 do 01.06.2017 vo výške 2.424,69 Eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 100 Eur popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok, počnúc s výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. C. každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 15.00 hod do nedele do 18.30 hod, každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod do 18.30 hod, počas letných prázdnin od 01.07. od 9.00 hod do 14.07. do 18.00 hod a od 01.08. od 09.00 hod do 15.08. do 18.00 hod, počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 09.00 hod do 28.12. do 18.00 h a každý párny rok od 29.12. od 09.00 do 05.01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., každý párny rok cez Veľkonočné sviatky od nedele od 09.00 h do pondelka do 13,00 hod. Rodičia sú navzájom oprávnení a povinní mal. dieťa si odovzdať a prevziať v stanovený čas pred bytom matky maloletého dieťaťa. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť. Matka mal. dieťaťa je povinná otca informovať o zdravotnom stave dieťaťa. Nad výchovou mal. dieťaťa súd nariaďuje dohľad. Súd návrh otca na zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. C. súd v G. rozsudkom zo dňa 07.03.2018, č. k. XCoP/ XX/XXXX-XXX rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I, II, III, IV, VI, VIII potvrdil a výrok V zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa mal. C. každý párny týždeň od štvrtku od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 01. 07. od 09.00 hod. do 14. 07. do 18.00 hod. a od 01. 08. od 09.00 hod. do 15. 08. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 09.00 hod. do 28. 12. do 18. 00 hod. a každý párny rok od 29. 12. od 09.00 hod. do 05. 01. nasledujúceho roka do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od soboty od 09.00 hod. do pondelka do 14.00 hod. a každý nepárny rok od štvrtka od 16.00 hod. do soboty do 18.00 hod. a cez jarné prázdniny každý nepárny rok od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec si dieťa prevezme a v stavenom čase matke odovzdá pred jej domom. Z predmetného spisu vyplýva, že konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu bolo začaté 02.12.2015 na návrh matky. Tiež je nesporné, že v období od 17.09.2015 (pred začatím konania o úprave práv a povinností) do 09.03.2016 sa mal. C. nachádzal v starostlivosti otca, keď matka ho sama požiadala o výkon starostlivosti, nakoľko nastupovala na ústavné liečenie do PN Z. J.. Napriek tomu, že začiatkom novembra liečbu ukončila, otec maloletého jej dieťa odmietol odovzdať. Maloletého jej odovzdal až po nadobudnutí vykonateľnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým bol mal. C. dočasne zverený do osobnej starostlivosti matke (uznesenie Okresného súdu L. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XP/ XX/XXXX-XXX v spojení s uznesením Krajského súdu v G. zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XCoP/XX/XXXX- XXX). Dňa 10.09.2016 matka pre zhoršenie zdravotného stavu požiadala otca dieťaťa, aby maloletého prevzal do osobnej starostlivosti, v ktorej sa mal. C. fakticky nachádzal do 28.09.2016. 7. V súčasnosti na tunajšom súde pod sp. zn. XP/XXX/XXXX sa vedie na návrh otca konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré konanie nie je skončené.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Pokiaľ povinný dobrovoľne neplní vôbec alebo riadne svoju vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné, aby oprávnený podal čo najskôr návrh na začatie súdneho konania, nakoľko v zmysle veta druhá Zákona o rodine, možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Nakoľko konanie o výživnom pre mal. dieťa je konaním upraveným v , začína sa v zmysle doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania. V súlade s veta posledná, v prípade výživného pre maloleté dieťa súd výnimočne môže výživné priznať aj spätne (najdlhšie na dobu 3 roky spätne), avšak len ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Takéto dôvody musí navrhovateľ súdu preukázať.

17. V Zákone o rodine dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú explicitne vyjadrené a v zmysle judikatúry medzi takéto dôvody patrí objektívna nemožnosť podať návrh napr. z dôvodu, že navrhovateľ netušil kde žije výživou povinná osoba alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu sa navrhovateľ nemohol venovať takémuto konaniu. Je možné uznať aj iné dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom ich posúdenie je na úvahe súdu. Musí sa však jednať o vážne dôvody, ktoré oprávnený rodič musí súdu preukázať. Za takýto dôvod nemožno samo o sebe považovať napr. to, že rodičia prestali tvoriť spoločnú domácnosť a ani to, že bolo v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča prispievať na výživu mal. dieťaťa vyššou sumou ako prispieval - toto sú všeobecné predpoklady pre určenie vyživovacej povinnosti, avšak nie pre určenie tejto povinnosti spätne. Dôvod, pre ktorý je možné priznať výživné spätne, pred dňom začatia súdneho konania, musí spočívať v okolnostiach, pre ktoré bolo konanie začaté neskôr, teda musí ísť o ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nebolo možné resp. bolo len s ťažkosťami možné začať konanie o určenie výživného skôr. Otcov uvádzaný dôvod, že konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bolo aj tak komplikované a jednalo sa o rozsiahly spisový materiál, ako i to, že ho matka dieťaťa nahnevala, keď sa o výživnom jemu určeným vyjadruje ako o almužne, súd nepovažuje za dôvod hodný osobitného zreteľa. Otcovi žiadna okolnosť nebránila samému podať návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností už v čase keď dieťa prevzal do svojej starostlivosti, t.j. september 2015 resp. toto právo uplatniť po začatí konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (začaté 02.12.2015 na návrh matky). Zákonná podmienka existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného vyplýva okrem iného, zo snahy o zamedzenie špekulácií a zneužívania možnosti priznať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. S poukazom na vyššie uvedené, keď otec nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mu bránili včas návrh na určenie podať, súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska

účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.