Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4P/37/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky: S. N., V.. Š., J.. XX.X.XXXX, M.. G. XXXX/XX, XXX XX Č., proti odporcovi: S. N., J.. XX.X.XXXX, XXX XX Č. XXX, za účasti maloletého dieťaťa: N. N., J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, Matičné námestie 1617, 022 01 Čadca, IČO: 30794536, v konaní o rozvod manželstva a prísl., takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania - navrhovateľky S. N., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, a odporcu S. N., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev S. Ú. Č., zväzok X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.

II. Maloleté dieťa N. N., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode z v e r u j e do výchovy a starostlivosti matky, ktorá bude maloleté dieťa vychovávať, zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

III. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú N. N., nar. XX.X.XXXX, vo výške 200 € mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

IV. Otec m á p r á v o styku s maloletou N. N., nar. XX.X.XXXX, každý párny týždeň v mesiaci od 16.00 hod v piatok do 16.00 hod v nedeľu, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Matka j e p o v i n n á maloleté dieťa na styk pripraviť psychicky a fyzicky, otcovi odovzdať v stanovený čas v mieste bydliska matky. Otec j e p o v i n n ý dieťa matke vrátiť v stanovený čas v mieste bydliska matky.

V. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podľa a 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa , .

1. Čo tvorilo záväzný predmet konania, čím sa súd cítil byť viazaný: Predmetom konania bol návrh navrhovateľky S. N. na rozvod manželstva a určenie výživného pre maloleté dieťa na čas po rozvode vo výške 200 € mesačne.

2. Aké tvrdenia v návrhu produkovala navrhovateľka - matka: Žiadala manželstvo rozviesť. Príčiny rozvratu videla v neplnení výchovnej funkcie zo strany odporcu, v nepomáhaní v domácnosti, v nadmernom požívaní alkoholu, v agresivite slovnej a fyzickej, v tom, že sa nezaujímal o ženu, o dieťa, neprispieval na výživu dieťaťa, nekomunikoval, nenavštevujú spolu rodinu. Pred polrokom sa navrhovateľka s dcérou odsťahovali zo spoločnej domácnosti, odvtedy intímne nežijú, ani fakticky spolu nežijú. S deťmi sa výlučne učila matka. Spoločné akcie (cirkus, kino) niekedy neabsolvovala z toho dôvodu, že jej manžel vytýkal, že nepracuje a míňa peniaze. Pokiaľ tvrdil odporca, že má dve práce, je to pravda, ale nemá dvakrát mzdu. 4 dni v týždni pracuje u toho istého zamestnávateľa na pomocných prácach a piaty deň ako kontrolórka a ide o spoločnú mzdu, ktorú voči súdu vykázala. Syn je dospelý, ostal bývať u otca. Odporcu si brala z lásky. Manželstvo bolo dobré až dovtedy, kým neotehotnela so synom. Odporca ho nechcel. Nie je pravdivé tvrdenie, že nadmerne pozerá sociálne siete. Niekedy pozerá aj do polnoci, avšak prácu má urobenú. Nie je závislá. Na pojednávaní odporca predložil kópiu správy, s ktorou komunikovala s inými mužmi, kde im vyznávala lásku a priznala navrhovateľka, že ide o správu, ktorú odoslala a písala ona. Mala na mysli provokovať odporcu, keď je žiarlivý. So svojím vedúcim na pracovisku nemá intímny vzťah ani nemala intímny vzťah s iným mužom. K fyzickému násiliu došlo, keď je vytrhol telefón, rozbil ho, utiekla do kúpeľne. Vtedy aj opustila spoločnú domácnosť s dcérou. Odporca uviedol, že neprispeje na dcéru, kým mu to súd neurčí. Dával 20 € mesačne. Dcéra za ním ide jedenkrát za mesiac, ale sa o ňu ani nezaujíma. Je na poschodí u svojich rodičov a komunikuje s ňou SMS správami. Neopýta sa, ako sa má, ako je v škole, aký je zdravotný stav, či jedla. Povie jej, až si niečo zoberie z chladničky. Rodičia odporcu bývali na poschodí rodinného domu a zasahovali do ich spolužitia.

3. Aké tvrdenia produkoval odporca - otec: Uviedol, že najskôr sa nechcel rozvádzať, ale keďže navrhovateľka je závislá na sociálnych sieťach a nechce sa tejto závislosti zbaviť, tak potom s rozvodom manželstva súhlasí. Sedela niekedy aj do rána a prácu nemala urobenú, v dome bol neporiadok, nebolo navarené, nebolo ožehlené, všetko musel robiť odporca. Flirtovala s mužmi, preto chytil telefón, kde boli vyznania cudzím mužom, a tento mobilný prístroj hodil. Je pravdou, že sa viac učila s deťmi ako on, ale bola na materskej dovolenke dvakrát 6 rokov a on pracoval, takže bolo prirodzené, že sa viac venovala deťom a domácnosti ako otec. Keď však išli na výlety, napr. cirkus, kino, išiel väčšinou otec. Matka sa vyhýbala návštevám. Nechcela s nimi chodiť ako rodina. Matka má dve zamestnania - prácu, ktorú vykonáva + prácu kontrolórky, takže má 2 mzdy. Syn je dospelý, býva spolu s otcom a je zamestnaný, má príjem. Dcére prispieva 20 € mesačne, rovnakou sumou prispievajú aj jeho rodičia. Výživné 200 by bolo pre otca likvidačné. S dcérou sa stýka, jedenkrát mesačne ho dcéra navštívi, venuje sa jej. Je nepravdivé tvrdenie navrhovateľky, že nadmerne požíva alkohol, je agresívny, pretože nepije, nefajčí. Nemal ani nemá intímny vzťah s inou ženou. Podozrieva ju aj zo vzťahu s jej vedúcim, u ktorého teraz pracuje. Bral si navrhovateľku z lásky, manželstvo bolo dobré 15 rokov. Kríza v manželstve vznikla práve z dôvodu závislosti navrhovateľky na sociálnych sieťach, v dôsledku ktorých zanedbávala rodinu aj muža. Intímne spolu naposledy žili predtým, než sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti, teda pred polrokom. Nie je pravdivé tvrdenie, že pôžičku brala na refinancovanie pôžičky, na opravu balkóna rodinného domu, pretože pôžička je po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti, preto nemohla byť braná na rekonštrukciu balkóna.

4. Maloletá dcéra N. N., nar. XX.X.XXXX, študentka druhého ročníka K. Š. I. Ž. uviedla (v neprítomnosti rodičov): S bratom, ktorý býva u otca, vychádza veľmi dobre, rozumejú si. Obidvom je ľúto, že rodičia sa rozvádzajú. Rodičia sa však stále hádali. Pokiaľ by to tak malo byť ďalej, potom je vhodnejšie, keď sa rozvedú. K takému záveru dospeli obidvaja súrodenci. Otec jej dáva 20 €. Starí rodičia z otcovej strany jej dajú niekedy 20 €, niekedy 10 €, niekedy 5 €, podľa toho koľko majú. Za otcom chodí raz za mesiac. Súhlasí s tým, aby u otca bola každý druhý víkend. So súrodencami sa viac učila matka. Na akcie (kino, cirkus) chodil viac otec, ale chodila s nimi aj matka so sestrou a s krstnou mamou. Po odsťahovaní v byte majú kľud. Keď by mal otec alebo matka vzťah s iným partnerom, ona by to nevedela. Nezasahuje do ich života. Taktiež im nezasahuje do komunikácie na sociálnych sieťach, len keď jej matka sama ukázala svoju komunikáciu. Domnieva sa, že ani otec s matkou nenahliadali do jej komunikácií cez sociálne siete. Niekedy si otec vypil primerane, ale niekedy nadmerne a vtedy vyskakoval, bol agresívnejší. Pamätá si naposledy - bola von, rodičia boli rozhádaní, vošla dnu, mama stála na chodbe, otec vybehol z obývacej miestnosti, niečo mal v ruke a hodil to mame do hlavy. Rodičia sa od začiatku na ničom nezhodli. Mama pozerá sociálne siete 4 hodiny denne približne, ale prácu má urobenú. Vždy mala uvarené, upratané, ožehlené. Otec sa hneval. Keď je u neho na návšteve, vždy sa jej opýta, ako jej to ide v škole, doma, ako jej slúži zdravie. Stravuje sa len doma, v škole sa nestravuje. Dochádza vlakom, doprava je bezplatná.

V škole má výdavky, ak idú niekde do kina. Ďalej má výdavky na hygienu, kozmetiku, ošatenie, drogériu. Otcovi rodičia zasahovali do vzťahov. Nevedeli, o čom sa rodičia hádajú, ale vždy mu chytili stranu. Aj keď starí rodičia mali svoju domácnosť, ale pri hádke rodičov začali kričať zo schodov.

5. § 22 zákona o rodine: K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. § 23 ods. 1 zákona o rodine: Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. § 23 ods. 2 zákona o rodine: Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. § 23 ods. 3 zákona o rodine: Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. § 18 zákona o rodine: Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. § 19 ods. 1 zákona o rodine: O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. § 19 ods. 2 zákona o rodine: O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. § 19 ods. 3 zákona o rodine: Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

6. Súd dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené. Za primárnu príčinu rozvratu manželstva súd určil závislosť navrhovateľky na sociálnych sieťach (neliečenú) a flirtovanie s mužmi cez telefón, čo u odporcu vzbudilo dôvodnú žiarlivosť a vyvolávalo konflikty medzi manželmi. Žiarlivosť odporcu nebola nedôvodná, aj keď navrhovateľka nemala intímny vzťah s iným mužom, ako tvrdila. Flirtovanie s inými mužmi cez sociálne siete v nadväznosti na § 18 zákona o rodine vzbudzuje v druhom partnerovi dôvodné podozrenie a žiarlivosť, či mu je druhý partner verný, čo je zákonná podmienka manželského vzťahu. Zároveň takýmto prístupom nie je rešpektovaná dôstojnosť druhého partnera a nevytvára sa takýmto prístupom zdravé rodinné prostredie. V nadväznosti na uvedenú prioritnú príčinu rozvratu manželstva nasledovala akcesorická sekundárna príčina rozvratu manželstva. Prioritná príčina rozvratu viedla k tomu, že odporca podozrieval dôvodne navrhovateľku z nevery, dôvodne žiarlil, nevytváralo to zdravé rodinné prostredie a v príčinnej súvislosti s tým vznikali hádky a v príčinnej súvislosti s tým navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, čím došlo k zániku funkcie manželstva

- povinnosti žiť fakticky spolu, intímne spolu žiť podľa § 18 zákona o rodine a zanikla aj funkcia ekonomická, výchovná podľa § 19 zákona o rodine. Súd preto manželstvo rozviedol ako nefunkčné. Nie je možná obnova spolužitia. O obnovu spolužitia sa súd pokúsil. Účastníci konania nemali záujem na obnove spolužitia a prerušení konania.

7. § ods. 1 24 zákona o rodine: V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. § 25 ods. 1 zákona o rodine: Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. § 25 ods. 2 zákona o rodine: Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

8. V tejto časti neexistoval spor medzi rodičmi. Rodičia sa dohodli. Maloleté dieťa bolo zverené do výchovy a starostlivosti matky na čas po rozvode a súd v rozhodnutí konštatoval v súlade s dohodou rodičov, že otec má právo styku s maloletou N. N., nar. XX.X.XXXX, každý párny týždeň v mesiaci od 16.00 hod v piatok do 16.00 hod v nedeľu. Nesporné skutočnosti nebolo potrebné dokazovať.

9. § 62 ods. 1 zákona o rodine: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. § 62 ods. 2 zákona o rodine: Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. § 62 ods. 3 zákona o rodine: Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. § 62 ods. 4 zákona o rodine: Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. § 62 ods. 5 zákona o rodine: Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. § 75 ods. 1 zákona o rodine: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. § 75 ods. 2 zákona o rodine: Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. Otázka výživného bola medzi rodičmi sporná. Podľa tvrdenia matky aj maloletého dieťaťa od opustenia spoločnej domácnosti prispieval na dcéru, nar. XX.X.XXXX, XX-ročnú, študentku druhého ročníka K. Š. I. Ž., sumou 20 € mesačne, čo je menej ako je minimálne výživné stanovené zákonom o rodine v § 62 ods. 3 zákona o rodine - vo výške 30 % zo sumy životného minima. Matka tvrdila, že jej odmieta platiť viacej s poukazom na tú skutočnosť, že bude platiť, až keď to určí súd. Otec dôvodil tým, že matka mu uviedla, že nechce od neho nič, čo však matka poprela ako nepravdivé tvrdenie. Otec uvádzal, že aj jeho rodičia prispievajú dcére pravidelne mesačne sumou 20 €. Dcéra uviedla, že niekedy dajú 20 €, niekedy 10 €, niekedy 5 €. Súd dospel k záveru, že výživné pre maloleté dieťa patrí k rukám matky, pretože matka poskytuje a zabezpečuje výživu, hygienu, stará sa o domácnosť. Pokiaľ otec, resp. starí rodičia, poskytujú sporadicky sumu 20 € maloletému dieťaťu, nejde o výživné, ale vreckové, s ktorým disponuje maloleté dieťa a nie príjemca výživného. Keďže dieťa žije v spoločnej domácnosti s matkou, podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na to, že matka sa osobne stará o dcéru, domácnosť, varenie, pomáha jej s učením, s hygienou a podobne. Preto súd stanovil vyživovaciu povinnosť otca v rozsahu 2/3 a vyživovaciu povinnosť matky prejudiciálne v rozsahu 1/3. 2/3 predstavujú na strane otca 200 € a 1/3 na strane matky predstavuje 100 €, spolu výživné na maloleté dieťa predstavuje sumu 300 € mesačne. Súd sa domnieval, že takéto výživné vzhľadom k vekovej kategórii dieťaťa, študentke, ktorá dochádza do iného mesta, je výživné primerané, nie nadštandardné. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni otca. Záujmy dieťaťa sú prioritné v porovnaní s nákladmi a živobytím otca alebo matky. Súd sa domnieval, že je aj v možnostiach a schopnostiach otca takéto výživné platiť v nadväznosti na § 62 ods. 2 zákona o rodine a v nadväznosti na § 75 ods. 1 zákona o rodine. Z potvrdenia zamestnávateľa - O. Z. K., N. - súd mal zistený priemerný mesačný čistý zárobok otca za mesiace január 2019 až október 2019 vo výške 462,99 €. Súčet výdavkov otca predstavuje 509,94 €, avšak tieto výdavky bolo potrebné ponížiť vzhľadom k tomu, že v rodinnom dome žije otec - odporca, dospelý zarábajúci syn a dvaja rodičia. Výdavky, ktoré sa týkajú domu, je potrebné deliť počtom členov domácnosti a na otca teda pripadá len alikvótna časť. Ide o výdavok na bývanie, elektrinu, plyn 50 € mesačne, ktorý je potrebné rozdeliť medzi 4 členov domácnosti, telefón 12 a 6 € - odporca nekonkretizoval, z akého dôvodu musí platiť 2 telefóny, strava 250 € mesačne, ošatenie 50 € mesačne, hygienické potreby, drogéria 50 € mesačne, Skylink, televízia 16 € mesačne, cestové do práce za 20 pracovných dní vlakom 10,40 €, autobus 16 €, mestská doprava 16 €, výživné pre dcéru N. 20 €. Ďalej uviedol náklady ročné Sevak 100 €, TKO 50 €, drevo 300 €, uhlie 200 €, spolu 650 € ročne deleno 12 mesiacov = 54,166 € deleno 4 členovia domácnosti = 13,54 € na jedného člena za jeden mesiac. Je teda zrejmé, že pri ponížení nákladov na bývanie, elektrinu, plyn v pomere k počtu členov domácnosti, nákladu za telefón, neprimeraných nákladov na stravu, ošatenie a hygienu v porovnaní s tým, akú sumu je ochotný poskytovať N., takmer dospelej osobe, je otec schopný platiť výživné 200 € mesačne. Okrem toho nemá v osobnej starostlivosti dieťa na rozdiel od matky, a preto voľný čas môže

venovať zvýšeniu príjmu a zabezpečeniu výživy dieťaťa. Súdu sa zdalo byť zjavne neprimerané, keď sebe určil za stravu otec výdavok 250 € mesačne a maloletej N., ktorá je blízka veku dospelej osoby, odmieta platiť výživné 200 € mesačne na všetky náklady, teda na stravu, alikvótnu časť na spoločnú domácnosť, telefón, ošatenie, hygienu, drogériu, voľnočasové aktivity, štúdium. Súd sa domnieval, že je v možnostiach otca výživné 200 € mesačne platiť dcére a že výška výživného je dôvodná. Tak ako súd uviedol, matke určil prejudiciálne výživné vo výške 100 € mesačne. Nie je uvedené vo výrokovej časti, je určené prejudiciálne, pretože matka výživu hradí dcére sama a vzhľadom k tomu, že otec nechce platiť viac ako 20 € mesačne, vlastne platí matka aj výživné namiesto otca. Jej príjem je podľa potvrdenia zamestnávateľa M. N., N..V..Q.., Č., vo výške 403 € čistého mesačne za mesiace január 2018 - december 2018. Náklady dcéry mesačne zodpovedajú určenému výživnému 300 € mesačne (200 € otec, 100 € matka). Predstavujú 1 nájomného, ktoré je podľa faktúry č. 1020190244 vo výške 330 € mesačne deleno 2 osoby bývajúce v byte (matka a dcéra) = 165 € mesačne na 1 osobu. Elektrina 50 € mesačne, z toho 1 pre dcéru 25 € mesačne. Keď si otec uviedol stravu pre seba (1 osobu) 250 € mesačne, súd vychádzal zo záveru, že v takom prípade je potrebné rovnakou mierou počítať stravu u obidvoch dospelých osôb

- matky aj dcéry. Spolu teda 2x 250 € je 500 € a na dcéru 250 €. Rovnako súd postupoval aj v prípade ďalších nákladov - na ošatenie 2x 50 € pre matku a dcéru, teda pre dcéru 50 € mesačne, tak ako si určil otec, hygiena pre matku a dcéru, tak ako si určil otec - 2x 50 € je 100 €, na dcéru 50 €. Na telefón matke a dcére 2x 10 €, dcére 10 €, 16 € televízia tak ako otec deleno 2 = 8 € dcéra. Priemerné náklady na dcéru tak ďaleko presahujú žiadanú sumu výživného 300 €. Predstavujú sumu 558 €. K tomu ešte súd nezapočítal voľnočasové aktivity dcéry, na ktoré má nárok, návštevu kina, divadla, primerane priemernej úrovni ostatných študentov. Taktiež prípadné športové aktivity, zdravotné náklady v prípade choroby, náklady na knihy, pracovné pomôcky a podobne. Pôžičku matke súd neuznal ako odôvodnený výdavok, pretože nebolo konkretizované, na aké konkrétne účely túto pôžičku matka použila a či bola táto pôžička nevyhnutná v porovnaní s vyživovacou povinnosťou dcéry. Výdavok 54,19 € teda súd nepovažoval za preukázaný a dôvodne vynaložený výdavok. Súd vychádzal zo zásady potencionality. Dcéra nemôže preukázať vynaloženie výdavkov, na ktoré nemá finančné prostriedky. Môže však žiadať takéto výdavky, pretože ide o potencionálne výdavky, na ktoré má nárok v porovnaní s priemernou úrovňou študentov rovnakej školy, keďže nejde o nadštandardné výdavky, a to napriek tomu, že fakticky ich nevynaložila, lebo nemala na to finančné prostriedky (aktuálne otec prispieva len sumou 20 € mesačne, čo podľa názoru sudkyne je vreckové a nie výživné). Sám sebe napríklad otec dopraje Skylink televíziu za 16 € mesačne a u dcéry považuje za primerané výživné 20 € mesačne na všetky náklady na stravu, ošatenie, obuv, lieky, hygienu, drogériu, štúdium, voľnočasové aktivity. Pritom princípom zákona o rodine je, že podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. V tomto smere súd poukazuje aj na § 63 ods. 3 zákona o rodine, podľa ktorého dieťa blízke veku dospelej osoby by malo právo aj na tvorbu úspor, aby sa pripravilo na budúci dospelý život po ukončení štúdia. Vyživovacia povinnosť otca sa skončí až vtedy, keď dieťa začne samé zarábať, teda má právo sa pripravovať dcéra na budúce povolanie aj ďalším štúdiom na vysokej škole. Podľa R 16/1968 zánik vyživovacej povinnosti nemôže spôsobiť skutočnosť, že maloletá je schopná akejkoľvek zárobkovej činnosti bez ohľadu na jej odôvodnené záujmy, schopnosti, zdravotný stav a celkovú telesnú spôsobilosť ako aj bez ohľadu na spoločenskú potrebu takejto práce. V nadväznosti na R 14/1966 životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni svojich rodičov, teda v tomto prípade otca. Pri výživnom vo výške 20 € mesačne nie je životná úroveň dieťaťa úmerná životnej úrovni otca, ktorého výdavky mesačne predstavujú približne 500 €. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Dieťa nemôže za rozvod svojich rodičov a nemôže doplácať na rozvod svojich rodičov. Taktiež zodpovednosť za príchod na svet dieťaťa majú rodičia a sú povinní postarať sa prioritne o výživu dieťaťa, až následne o svoju vlastnú výživu.

11. Trovy konania: O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( ).

Odvolanie podľa možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.