Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_3To-88-2019.pdf
PDF · 84.53 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/88/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha na verejnom zasadnutí konanom 28. novembra 2019 prejednal odvolanie podané obžalovaným Y. R. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/65/2019 z 1.10.2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného Y. R. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/65/2019 z 1.10.2019 bol obžalovaný Y. R. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že:
dňa 2.7.2018 minimálne v čase tesne pred 17.47 hod počas svojho osobného voľna po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov v stave zapríčinenom požitým alkoholom, ktorý vylučoval jeho schopnosti pre riadne a bezpečné vedenie motorového vozidla viedol v smere od hraničného priechodu Trstená osobné motorové vozidlo zn. AUDI striebornej farby EČ: C-07858, pričom vozidlo zastavil v strede cesty cca 200 metrov od križovatky viesť (správne malo byť uvedené ciest- pozn. odvolacieho súdu) R3 a I/59 v katastrálnom území mesta O. na deliacej čiare jazdných pruhov, kde v čase o 18:11 dňa 2.7.2018 sa podrobil dychovej skúške hliadkou OO PZ Trstená, ktorou mu bola nameraná hodnota 1,36 mg/l alkoholu v dychu.
Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák., na súhrnný peňažný trest vo výške 1.200,- Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30 dní pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 36 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku riadne a včas podal odvolanie obžalovaný, čo do výroku o treste. Poukázal v ňom na to, že súdom uložený trest, najmä trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 36 mesiacov sa mu zdá neprimerane prísny. Uviedol, že v jeho prípade prevažujú poľahčujúce okolnosti. Spáchanie trestného činu úprimne ľutuje, nepopiera jeho spáchanie, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré súd prijal. Zo svojho konania sa dostatočne ponaučil, vedie riadny život, absolútne nepožíva alkoholické nápoje a dodržiava zdravú životosprávu. Na hlavnom pojednávaní okrem lekárskej správy, že sa od roku 2005 liečil na anxiózne - depresívnu poruchu ambulantnou formou, predložil aj lekárske správy ohľadom zdravotného stavu jeho otca, ktorý
je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Na jeho strane neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti. Tiež poukázal na to, že trest má postihovať iba páchateľa tak ,aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 36 mesiacov má zásadný vplyv aj na jeho rodinu, najmä ťažko zdravotne postihnutého otca, ktorý má vážne zdravotné problémy a ktorého vozil na rôzne lekárske vyšetrenia aj mimo bydliska. Jeho rodičia sú odkázaní na jeho každodennú pomoc, napr. aj takú, že im chodí do obchodu kupovať potraviny. Má jedného brata, ktorý však žije v Bratislave a Prahe. Jeho brat navštevuje rodičov maximálne dvakrát ročne. Matka nemá vodičský preukaz. Keďže jeho otec prestáva vidieť, je vysoko pravdepodobné, že mu bude v blízkej dobe odobratý vodičský preukaz. Na verejnom zasadnutí prostredníctvom svojej obhajkyne navrhol, aby krajský súd zrušil výroky o treste v napadnutom rozsudku a aby sám vo veci rozhodol tak, že mu uloží primerané tresty. Ponecháva na úvahe súdu, aká výmera trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá by bola v jeho prípade adekvátna s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr. por., zistil, že odvolanie bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. poriadku. Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), § 308 ods. 1 Tr. por., obsah odvolania spĺňa náležitosti podľa § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Námestovo konanom 1.10.2019 urobil vyhlásenie o priznaní viny k súdenému skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. (č.l. 275 spisu), čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým súdom na hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Uvedeným vyhlásením obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že mu súd uloží trest bez dokazovania viny. Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.
Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať, meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o vine v napadnutom rozsudku.
Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.
Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom odvolacieho prieskumu stal výrok súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému Y. R..
Krajský súd po preskúmaní obsahu spisu sa stotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh a výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému a neosvojil si argumenty obžalovaného o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti.
Pokiaľ sa obžalovaný vo svojom odvolaní domáhal uloženia miernejšieho trestu (peňažného aj trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel) krajský súd sa s takýmto návrhom nestotožnil. Odvolací argument obžalovaného, že prvostupňový súd nepostupoval pri ukladaní trestu správne a v súlade s ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zák., nie je dôvodný.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 3 Tr. zák. ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Súhrnný trest podľa zásad uvedených v § 42 ods. 1 Tr. zák. sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť retrospektívne sa zbiehajúcej trestnej činnosti odsúdený a ak je možné na také odsúdenie prihliadať. Hranicu teda tvorí vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku (trestného rozkazu) súdom prvého stupňa. Vždy je to časovo prvé odsúdenie, ku ktorému v celom trestnom konaní dôjde, vrátane opravného konania. Súhrnný trest nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by inak bol páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich sa trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Znamená to, že odsúdený musí byť pri súhrnnom treste v zásade v rovnakej situácii ako v prípade trestu úhrnného, t.j. ako keby bolo o všetkých spáchaných trestných činoch rozhodnuté v jednom konaní.
Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1, môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Treba súhlasiť s právnym názorom okresného súdu, že v prípade obžalovaného Y. R. sú splnené podmienky pre uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že obžalovanému má byť za teraz súdený prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. ukladaný súhrnný trest aj za ďalší trestný čin - za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., za ktorý už bol právoplatne odsúdený, a to trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/30/2019 z 15.3.2019, pretože na uloženie súhrnného trestu za všetky uvedené zbiehajúce sa trestné činy sú splnené všetky zákonom predpokladané podmienky, t.j. existuje medzi nimi ničím neprerušený viacčinný súbeh.
Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.
Krajský súd v zmysle vyššie uvedených právnych úvah s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák. (tzv. prevahu poľahčujúcich okolností), zistil, že okresný súd uložil obžalovanému zákonný súhrnný peňažný trest vo výmere 1.200,- Eur. Zákonným podmienkam zodpovedá aj ustanovenie náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 30 dní, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený podľa § 57 ods. 3 Tr. zák.
Okresný súd nepochybil ani tým, že obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na dobu 36 mesiacov. Podľa názoru krajského súdu uloženie peňažného trestu len v kombinácii s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý patrí k najúčinnejším prostriedkom ochrany bezpečnosti cestnej premávky, splní účel trestu vymedzený v ustanovení § 34 Tr. zák. Tým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, zabránenie odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a priviesť ho k tomu, aby viedol riadny život, pričom uložený trest má správne výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Účelom trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá je tiež dočasné vyradenie páchateľa trestného činu z možnosti vykonávať túto činnosť. Netreba zabúdať ani na to, že aj trest zákazu činnosti má generálne preventívny aspekt.
V posudzovanej veci je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný je stíhaný pre rovnaký trestný čin - prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák., ktorého sa v podstate dopustil podobným spôsobom ako vo veci Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 0T/30/2019 a z hľadiska právnej teórie, možno hovoriť aj o tzv. „špeciálnej recidíve“. V okolnostiach danej veci možno konštatovať, že obžalovaný Y. R. je osobou, ktorá opakovaným páchaním trestných činov v cestnej doprave pod vplyvom alkoholických nápojov, ukázala svoju nespoľahlivosť a nespôsobilosť na vedenie motorových vozidiel. Je nepochybné, že obžalovaný patrí medzi nedisciplinovaných vodičov. Trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere nižšej, než ktorá bola uložená prvostupňovým súdom, v prípade obžalovaného neprichádzal ani do úvahy. Argumenty obžalovaného, že sa stará o svojich rodičov, najmä o svojho otca, ktorý je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, nepresvedčili ani odvolací súd o tom, že v jeho prípade je možné na tieto okolnosti prihliadať pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Je úplne bežné, že rodina obžalovaného, v danom prípade jeho matka a otec, výkonom akéhokoľvek trestu obžalovaného trpia. Pokiaľ existuje takáto situácia aj v rodine obžalovaného, nejde teda o žiadnu mimoriadnu situáciu, ktorá by bola v populácii neobvyklá, a preto nemôže byť dôvodom pre zníženie nielen peňažného trestu, ale ani trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktoré boli obžalovanému uložené súdom prvého stupňa.
Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.