Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/13/1996

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobkyne: Židovská náboženská obec Košice, so sídlom Zvonárska 5, Košice, IČO: 31 304 311, zastúpená: Mgr. Marcel Fandák, LL.M. advokát so sídlom Kováčska 40, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, zastúpený: JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát so sídlom Hlavná 70, Košice, v spore o vydanie nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.1995 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej nehnuteľnosti - budovu č. súpisné XXX.X, postavenú na parc. č. XXX, ako aj parcelu č. XXX - zastavané plochy s výmerou 2139 m2, parcelu č. XXX . - ostatné plochy s výmerou 1074 m2, parcelu č. XXX/X. - zastavané plochy s výmerou 220 m2, parcelu č. XXX/X - zastavané plochy s výmerou 44 m2 a parcelu č. XXX. s výmerou 1628 m2, zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. G.

2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tými skutočnosťami, že je oprávnenou osobou podľa a a žalovaný povinnou osobou podľa ust. uvedeného zákona. Predmetné nehnuteľnosti prešli na štát na základe kúpnej zmluvy - za kúpnu cenu hlboko pod cenou, za ktorú bolo možné obdobnú nehnuteľnosť postaviť - uzavretej v r. 1956 v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Štát bránil podnikaniu s nehnuteľnosťou, nemohla ju prenajímať a ak, tak za veľmi nízke ceny, nemohla zabezpečiť peniaze na údržbu a spravovanie nehnuteľnosti. Žalovanému adresovala včasnú výzvu na vydanie nehnuteľností, ale tento odmietol uzavrieť dohodu o vydaní veci.

3. Okresný súd Košice I uznesením vydaným pod č.k. -254 zo dňa 12.9.2007 priznal Žilinskej univerzite v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva, Žilina, Ul. 1. Mája 4.32 znalečné vo výške 597,49 Eur (18. 000,- Sk), ktoré bolo vyplatené z prostriedkov Okresného súdu Košice I.

4. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol rozsudkom dňa 12.1.2017 vydaným pod č.k. -1529, ktorým žalobu žalobkyne zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Uznesením zo dňa 12.7.2017 vydaným pod č.k. -1554 súd prvej inštancie priznal štátu vo vzťahu k žalobkyni plnú náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku a uzneseniu podala žalobkyňa dňa 11.7.2017 odvolanie.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd druhej inštancie uznesením zo dňa 27.8.2019 vydaným pod sp.zn. zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o trovách štátu zo dňa 12.6.2017, ktoré bolo vydané

pod sp. zn. -1554 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie povinnosť opätovne rozhodnúť o trovách štátu avšak dopĺňacím rozsudkom.

7. Podľa ust. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

8. Podľa ust. doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

9. Podľa ust. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Podľa ust. na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

12. Podľa ust. konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

13. Podľa ust. účinného do 30.6.2016 štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

14. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa ust. , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa ust. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa ust. o zmiernení majetkových krívd spôsobených cirkvám konanie súvisiace s vydaním nehnuteľných vecí a hnuteľných vecí sa oslobodzuje od správnych a súdnych poplatkov.

21. Odo dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť , ktorým bol zrušený doterajší , pričom podľa ust. , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ust. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nemá žiaden ekvivalent v súčasnosti platnom a náhradu trov konania štátu výslovne neupravuje. O trovách štátu sa preto rozhoduje za použitia analógie v zmysle Čl. 4 ods. 2 Základných princípov v spojení s ust. , alebo ust. opierajúc sa o princíp spravodlivosti a rozumné usporiadanie procesných vzťahov, keďže štát má naďalej nárok na náhradu trov konania, ktoré v spore platil. Náhrada trov štátu sa mu priznáva pomerne vychádzajúc z ne/ úspechu strán v spore. Jedinou možnosťou pre nepriznanie náhrady trov štátu voči strane je analogické použitie ust. .

22. Uznesenie o priznaní odmeny Žilinskej univerzite z rozpočtových prostriedkov štátu bolo vydané za účinnosti , kedy tento procesnoprávny predpis pripúšťal vznik trov štátu a upravoval aj nárok štátu na náhradu svojich trov. Keďže účinný odo dňa 1.7.2016 už nárok štátu na náhradu trov konkrétne neupravuje, avšak v tomto konaní už trovy štátu vznikli a rozhodovanie o skôr vzniknutých trovách štátu nie je upravené ani v rámci prechodných ustanovení , súd na základe citovanej právnej úpravy rozhodol o trovách štátu s použitím pravidiel rozhodovania o náhrade trov štátu podľa už zrušeného ustanovenia . Pretože žalobkyňa bola v konaní neúspešnou stranou, mala by povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu v plnom rozsahu. Súd je však toho názoru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd štátu náhradu trov nepriznal.

23. Z ustanovení vyplýva, že na subjekty, na ktoré sa tento zákon vzťahuje, platí v stanovenom rozsahu zvláštny režim, predovšetkým pokiaľ ide na lehoty na uplatnenie nároku, predpísanú formu uplatnenia a podobne. Ust. upravuje, že konania sú oslobodené od súdnych poplatkov. Keďže žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov a žalovaný bol v konaní úspešný, súd majúc na zreteli ust. v čase podania žaloby platného a účinného a ust. v súčasnosti platného a účinného rozhodol, že štátu náhradu trov konania, ktoré mu v tomto konaní vznikli, nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku odvolanie nemôže podať žalobkyňa a žalovaný, nakoľko sa sporové strany vzdali tohto práva po vyhlásení rozhodnutia (ust. ).

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. ) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ust. ).