Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-128-2018.pdf
PDF · 107.8 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/128/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Danubia Real s. r. o., Bulharská 70, 821 04 Bratislava, IČO: 46 072 381, zastúpený Mgr. Petrom Arendackým, advokátom, Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: SBYT, s. r. o., Prievozská 18, 820 04 Bratislava, IČO: 44 239 025, zastúpený Advokátska kancelária Nagy&Zachveja s.r.o., Cibická cesta 2, 900 21 Svätý Jur, IČO: 36 868 272, o zaplatenie 1.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/163/2015 - 108 zo dňa 15.02.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 23Cb/163/2015- 108 zo dňa 15.02.2017 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom žalobu zamietol a II. výrokom priznal žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.10.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.500,- eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania, z titulu vykonania stavebného dozoru pri realizácii naviac prác pri zatepľovaní bytového domu na V. R. Č.. XX - XX V. B., ktoré boli vykonávané rovnako ako predchádzajúce práce spoločnosťou RESTIKO s.r.o., ale nad rámec Zmluvy o dielo č. XXXXX zo dňa 30.12.2009. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznal, a to čo do výšky, ako aj právneho dôvodu.
3. Súd prvej inštancie považoval námietku žalovaného ohľadne nedostatku pasívnej legitimácie s poukazom na ust. § 8b zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za nedôvodnú. Svoj právny názor súd podrobne odôvodnil v bodoch 21. až 26.. Ďalej uviedol, že v konaní nebola medzi stranami sporná skutočnosť, že žalovaný objednal u žalobcu výkon stavebného dozoru pri zatepľovaní bytového domu na V. R. Č.. XX, XX, XX, XX V. B.. Cena za výkon týchto prác bola dohodnutá sumou 1.000,- eur. Taktiež nebolo sporné skutkové tvrdenie o tom, že v priebehu výkonu prác na zatepľovaní predmetného bytového domu boli objednané a následne vykonané aj ďalšie stavebné práce. Za nesporné považoval aj tvrdenie o tom, že žalovaný vykonával stavebný dozor a vypracovával aj projektovú dokumentáciu k týmto naviac prácam. Spornými v konaní boli skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že vykonaním prác stavebného dozoru a súvisiacich činností pri týchto stavebných prácach mu vznikol nárok na úhradu sumy 1.500,- eur. Z vykonaného dokazovania, ako aj zo samotných skutkových tvrdení žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalovaný nikdy nepotvrdil žalobcom vystavené objednávky a ani neakceptoval žalobcom vystavenú faktúru za vykonanie týchto prác. Z uvedených skutočností považoval za zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode podľa § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca tak nebol oprávnený žiadať od žalovaného zaplatiť cenu primerane zvýšenú. Z vykonaného dokazovania navyše vyplýva, že pôvodne dohodnutá odmena (cena) za výkon činnosti stavebného dozoru predstavovala sumu 1.000,- eur. Napriek uvedenému žalobca požadoval
zaplatenie odmeny značne prevyšujúcej rozsah pôvodnej odmeny, a to za výkon stavebného dozoru pri stavebných prácach, ktorých rozsah bol nepomerne nižší. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný objednal výkon staveného dozoru a s tým súvisiacich prác pri výkone stavebných prác súvisiacich so zatepľovaním bytového domu na V. R. Č.. XX-XX V. B.. Ak v priebehu vykonávania týchto stavebných prác došlo k rozšíreniu ich objemu, nemožno bez ďalšieho ustáliť, že by došlo aj k zmene pôvodne dohodnutej zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a záväzok žalobcu vykonávať stavebný dozor aj pri týchto prácach vyplýval už z pôvodnej zmluvy o dielo. Konajúci súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by bola cena diela, t.j. jeho odmena za výkon prác stavebného dozoru viazaná na konkrétny rozsah stavebných prác vymedzených Zmluvou o dielo č. XXXXX zo dňa 30.12.2009, ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou RESTIKO, s.r.o.. Dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by cena diela bola stanovená podľa rozpočtu podľa § 547 Obchodného zákonníka. Bol toho názoru, že žalobcovi mohlo, v prípade splnenia podmienky podľa § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, vzniknúť iba právo domáhať sa v súlade s ustanovením § 547 ods. 3 Obchodného zákonníka určenia zvýšenia ceny diela. V prípade, ak by k takémuto určeniu nedošlo, mohol sa žalobca na súde domáhať iba určenia zvýšenia dohodnutej ceny a nie priamo zaplatenia sumy 1.500,- eur, ktorá je navyše v zjavnom nepomere k dohodnutej a vyplatenej cene diela.
4. S poukazom na uvedené skutočnosti a znenie ustanovení § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, § 547 ods. 1, 2, 3, 4, 6 a § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, nemá oporu v zákone, a preto rozhodol tak, že žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Predovšetkým namietol, že rozhodnutie súdu nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, keď súd uvádza, že medzi sporovými stranami bol dohodnutý výkon prác stavebného dozoru nad prácami dodávateľskej firmy pri zatepľovaní bytového domu, pričom nikde neuvádza (a netvrdil to ani žalovaný), že by medzi sporovými stranami bol dohodnutý aj výkon stavebného dozoru pri iných stavebných prácach. Poukázal na to, že následne súd výslovne uvádza, že okrem zatepľovania boli dodávateľskou firmou vykonané aj ďalšie stavebné práce (tieto práce navyše vykonávala iná dodávateľská firma ako firma, ktorá realizovala zatepľovanie). Žalobca zdôraznil, že naviac práce, ktoré vykonávala dodávateľská firma spočívali z rekonštrukcie vstupov do domu (napr. oprava dlažby, omietok a pod.), teda išlo o rekonštrukciu interiérov, ktorá nemá nič spoločné s vonkajším zatepľovaním bytového domu. Z dokazovania nevyplýva žiadna okolnosť, na základe ktorej by malo dôjsť k stotožneniu rekonštrukčných naviac prác v interiéroch domu s prácami zatepľovacími, ako ich nesprávne stotožňuje súd. Spoločným menovateľom vykonaných prác bol pojem rekonštrukcia (rekonštrukčné práce) a samotné zatepľovanie domu bolo len časťou týchto rekonštrukčných prác. Ak sa preto sporové strany dohodli na vykonaní stavebného dozoru pri zatepľovaní domu, dohodli sa na vykonaní stavebného dozoru len pri časti rekonštrukčných prác (zateplenia domu) a nie na vykonaní stavebného dozoru počas akýchkoľvek rekonštrukčných prác. Aj cena za vykonanie stavebného dozoru nad zatepľovaním preto nemôže zahŕňať cenu za stavebný dozor nad rekonštrukčnými prácami, týkajúcimi sa interiéru spoločných vchodov bytových domov.
6. Žalobca ďalšie pochybenie súdu videl v tom, že nezohľadnil, že medzi sporovými stranami bol dohodnutý výkon prác stavebného dozoru nad prácou dodávateľskej firmy pri zatepľovaní bytového domu, nie však výkon projektantských prác, pričom však v bode 28. odôvodnenia rozsudku uvádza, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca vykonával stavebný dozor a vypracovával aj projektovú dokumentáciu k naviac prácam.
7. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že sa nesprávne vysporiadal aj s dôkazmi predloženými žalobcom, z ktorých je zrejmé, že žalobca vopred upozorňoval na rozsah a cenu naviac prác (t.j. výkon stav. dozoru pri rekonštrukcii vnútorných priestorov a projektantské práce). Z týchto upozornení potom jednoznačne vyplývalo, že ide o práce pôvodne nedohodnuté a že budú účtované samostatne. Hoci žalovaný na tieto oznámenia písomne (e-mailom) nereagoval, ale objednávky urobil iba ústne, už zo samotnej skutočnosti, že nerozporoval oznámenia žalobcu o samostatnom účtovaní odmeny za tieto práce a ani neoznámil žalobcovi, aby tieto práve nevykonal, je zrejmé, že vykonanie týchto prác prijal.
8. Pokiaľ ide o námietku, že odmena za naviac práce je v nepomere s odmenou za práce stavebného dozoru pri zatepľovaní, poukázal žalobca na to, že túto domnelú spornosť v priebehu konania vysvetlil (vyjadrenie z 18.5.2015). Navyše, súd sa tejto otázke (ako sám uvádza) vôbec nevenoval. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny v celom rozsahu a stotožňuje sa so skutkovou a právnou argumentáciou konajúceho súdu vo vzťahu k nedôvodnosti uplatneného nároku. Podané odvolanie považoval za nedôvodné a argumentáciu obsiahnutú v podanom odvolaní za irelevantnú a zjavne nesúvisiacu s meritom prejednávanej veci. Opätovne zdôraznil, že tak, ako aj vlastníci bytov a nebytových priestorov na ulici V. XX-XX V. B., ani žalovaný nemal záujem na vykonaní prác spočívajúcich v stavebnom dozore a projekčných prácach žalobcu pri rekonštrukčných prácach nad rámec pôvodne dojednaného rozsahu činnosti a služieb vykonaných žalobcom, za ktoré žalovaný žalobcovi riadne zaplatil.
10. Zastával názor, že ak by aj odvolací, resp. prvoinštančný súd dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby - čo týmto nepotvrdzuje - je neprípustné, aby vzhľadom na rozsah a hodnotu prác, pri ktorých žalobca vykonával stavebný dozor v rámci I. etapy rekonštrukčných prác (v tejto časti bola žalovaným žalobcovi uhradená odmena za jeho činnosť vo výške 1.000,- eur) bola za dozornú a projektovú činnosť pri nepomerne menšom rozsahu prác v rámci II. a III. etapy rekonštrukčných prác, vyplatená žalobcovi údajne dohodnutá odmena medzi žalobcom a žalovaným, resp. vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici V. XX-XX V. B., vo výške 1.500,- eur, nakoľko túto žalovaný považuje za neprimerane vysokú a nepreukázanú. Zdôraznil, že táto suma za údajne objednaný stavebný dozor a projekčné práce medzi žalobcom a žalovaným, resp. vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, nebola nikdy vzájomne dojednaná, schválená a akceptovaná. Žalovaný záverom zopakoval, že zastáva právny názor, že v predmetnej veci v súlade s ustanovením § 8b zákona č. 182/1993 Z.z. nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť ani výšku ním uplatneného nároku, a teda neuniesol dôkazné bremeno v konaní pred súdom prvej inštancie, považoval napadnutý rozsudok za správny v celom rozsahu a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu je potrebné vyhovieť.
12. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobcu, že rozhodnutie súdu nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, keď súd prvej inštancie uvádza, že medzi sporovými stranami bol dohodnutý výkon prác stavebného dozoru nad prácami dodávateľskej firmy pri zatepľovaní bytového domu, pričom nikde neuvádza (a netvrdil to ani žalobca), že by medzi sporovými stranami bol dohodnutý aj výkon stavebného dozoru pri iných stavebných prácach. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že naviac práce, ktoré vykonávala dodávateľská firma spočívali z rekonštrukcie vstupov do domu (napr. oprava dlažby, omietok a pod.), teda išlo o rekonštrukciu interiérov, ktorá nemá nič spoločné s vonkajším zatepľovaním bytového domu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny za naviac práce, ktoré vykonal nad rámec objednávky žalovaného na výkon stavebného dozoru pri zatepľovaní bytového domu na V. R. Č.. XX, XX, XX, XX V. B., za ktorý sporové strany dohodli cenu 1.000,- eur.
13. Odvolací súd poukazuje na rozpor v tvrdení konajúceho súdu, ktorý na jednej strane konštatoval, že nebolo sporné skutkové tvrdenie o tom, že v priebehu výkonu prác na zatepľovaní predmetného bytového domu boli objednané a následne vykonané aj ďalšie stavebné práce a žalobca vykonával stavebný dozor a vypracovával aj projektovú dokumentáciu k týmto naviac prácam a na druhej strane konštatoval, že z vykonaného dokazovania, ako aj zo samotných skutkových tvrdení žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalovaný nikdy nepotvrdil žalobcom vystavené objednávky a ani neakceptoval žalobcom vystavenú faktúru za vykonanie týchto prác.
14. Daný záver konajúceho súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nakoľko okrem iného nebol odstránený rozpor, či nárok žalobcu je nárokom uplatňovaným podľa pôvodne uzavretej zmluvy medzi stranami sporu, predmetom ktorej bol výkon stavebného dozoru stavebných prác pri zateplení predmetného bytového domu, ktoré boli vykonávané spoločnosťou RESTIKO s.r.o. v zmysle Zmluvy o dielo č. XXXXX zo dňa 30.12.2009, s dohodnutou odmenou 1.000,- eur, alebo nárokom z iného právneho dôvodu. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že by bola cena diela, t.j. jeho odmena za výkon prác stavebného dozoru viazaná na konkrétny rozsah stavebných prác vymedzených Zmluvou o dielo č. XXXXX zo dňa 30.12.2009, nepreukázal, že by cena diela bola stanovená podľa rozpočtu podľa § 547 Obchodného zákonníka a zároveň považoval za zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode podľa § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka a žalobca tak nebol oprávnený žiadať od žalovaného zaplatiť cenu primerane zvýšenú, ale svoj závery bližšie neodôvodnil. V zjavnom rozpore s týmito závermi sa potom javí názor konajúceho súdu, že žalobcovi mohlo, v prípade splnenia podmienky podľa § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, vzniknúť iba právo domáhať sa v súlade s ustanovením § 547 ods. 3 Obchodného zákonníka určenia zvýšenia ceny diela a v prípade, ak by k takémuto určeniu nedošlo, mohol sa žalobca na súde domáhať iba určenia zvýšenia dohodnutej ceny a nie priamo zaplatenia sumy 1.500,- eur, ktorú však považoval za cenu v zjavnom nepomere k dohodnutej a vyplatenej cene diela. Súd prvej inštancie taktiež neodôvodnil, na základe akých dôkazov a úvah dospel k názoru, keď považoval za sporné skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že vykonaním prác stavebného dozoru a súvisiacich činností pri týchto stavebných prácach mu vznikol nárok na úhradu sumy 1.500,- eur.
15. Odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR zo dňa 23.12.2011, sp. zn. 23 Cdo 332/2010, v ktorom dovolací súd nevylúčil skutočnosť, že vykonaním prác naviac mimo písomného dodatku k existujúcej zmluvy o dielo (ďalej aj „ZoD“) mohlo dôjsť k uzavretiu inej (ďalšej) ZoD. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že ak v priebehu vykonávania stavebných prác vyšla najavo potreba ich rozšírenia, nemožno vylúčiť, že v danom prípade mohlo dôjsť k uzatvoreniu ďalšej ZoD, ak nedošlo k zmene dohodnutých podmienok v už uzatvorenej ZoD. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na ďalšie rozsudky NS ČR sp. zn. 32 Cdo 2592/2008 zo dňa 22.09.2009 a sp. zn. 23 Cdo 2856/2009 zo dňa 21.10.2009, v ktorých boli vyslovené právne názory ohľadom povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi inú, ako v zmluve dohodnutú cenu za podmienok vymedzených v ustanovení § 549 OBZ v prípade, ak zhotoviteľ vykoná práce nad dohodnutý rozsah diela. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, ani z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k dohode podľa § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka a žalobca tak nebol oprávnený žiadať od žalovaného zaplatiť cenu primerane zvýšenú.
16. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že z dokazovania nevyplýva žiadna okolnosť, na základe ktorej by malo dôjsť k stotožneniu rekonštrukčných naviac prác v interiéroch domu s prácami zatepľovacími. Súd prvej inštancie sa nezaoberal podrobne predmetom pôvodne zmluvne dohodnutých prác a následne predmetom naviac prác. V tomto smere je dôvodná námietka žalobcu, že sa konajúci súd nesprávne vysporiadal aj s dôkazmi predloženými žalobcom, z ktorých je zrejmé, že žalobca vopred upozorňoval na rozsah a cenu naviac prác (t.j. výkon stavebného dozoru pri rekonštrukcii vnútorných priestorov a projektantské práce), z ktorých vyplývalo, že ide o práce pôvodne nedohodnuté, ktoré budú účtované samostatne. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ani tvrdením žalobcu, že práce naviac vykonal a žalovaný ich prijal. Bez ustálenia skutkového stavu v tomto smere je predčasné a v rozpore s ostatnými závermi súdu konštatovanie, že nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že pôvodne dohodnutá odmena (cena) za výkon činnosti stavebného dozoru predstavovala sumu 1.000,- eur, žalobca požadoval zaplatenie odmeny za naviac práce značne prevyšujúcej rozsah pôvodnej odmeny, a to za výkon stavebného dozoru pri stavebných prácach, ktorých rozsah bol nepomerne nižší.
17. Podľa § 1 ods. 2 prvá a druhá veta OBZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
18. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
19. Podľa § 35 ods. 1, 2 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
20. Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
21. Podľa § 43c ods. 1 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
22. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
23. Podľa § 266 ods. 1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
24. Podľa § 536 ods. 1, ods. 2, ods. OBZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
25. Podľa § 549 ods. 1, ods. 2 OBZ ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. Ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.
26. Právny úkon je definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku tých práv, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Prejav vôle môže byť urobený konaním alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Medzi vôľou a jej prejavom musí byť jednota. Prejav vôle musí byť určitý, zrozumiteľný a vo forme, ktorú ustanoví zákon alebo dohoda strán. Pokiaľ prejav vôle nie je celkom určitý, je potrebné odstrániť neurčitosť výkladom. Za týmto účelom zákon ustanovuje rôzne interpretačné pravidlá. Pri právnych úkonoch, ktoré sú vyjadrené slovami, sa majú vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jeho jazykovým prejavom.
27. Zmluva je právny úkon skladajúci sa z jednostranných právnych úkonov. Prvý z nich je návrh na uzavretie zmluvy - oferta (§ 43a OZ). Je to jednostranný, určitej osobe alebo osobám adresovaný prejav vôle navrhovateľa, v ktorom dostatočne určitým spôsobom (t.j. návrh obsahuje aspoň podstatné náležitosti navrhovanej zmluvy) navrhuje adresátovi alebo adresátom uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným a súčasne vyjadruje vôľu byť týmto návrhom viazaný, ak ho adresát prijme.
28. Druhým jednostranným adresovaným právnym úkonom v procese vzniku zmluvy je prijatie návrhu
- akceptácia (§ 43c OZ) Týmto jednostranným prejavom vôle adresát dáva navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom v ňom uvedeným. Pre nadobudnutie účinnosti včas prijatého návrhu je rozhodný okamih dôjdenia súhlasu s obsahom návrhu navrhovateľovi. Týmto okamihom dôjde ku zhode vôle (konsenzu) zmluvných strán o obsahu zmluvy a zmluva je tým uzavretá (§ 44 ods. 1 OZ).
29. Podľa názoru odvolacieho súdu skutkový stav zistený súdom prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nie je zrejmé, ako konajúci súd dospel k právnemu záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a nemá oporu v zákone.
30. Odvolací súd má za to, že vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania nevyplývajú a nie je zrejmé, na základe akých úvah dospel konajúci súd k uvedeným záverom, a považuje ich za predčasné. Odôvodnenie konajúceho súdu je len všeobecným konštatovaním bez väzby na konkrétne dôkazy, z ktorých mali takéto závery vyplynúť. V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a tiež chýba dôsledné vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Napriek tomu, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, v odôvodnení vykonané dôkazy dostatočne nevyhodnotil, nezaoberal sa dôkladne zákonnými predpokladmi dôvodnosti pohľadávky uplatnenej žalobcom, keď dostatočne jasne a presvedčivo neuviedol ani, ako posúdil uplatnený nárok, či ako zmluvné plnenie alebo ako nárok z iného právneho dôvodu.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že prvoinštančný súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie veci. Odvolací súd poukazuje na to, že základné právo na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa s takýmito pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami je porušením práva na spravodlivý súdny proces, v rámci ktorého majú strany právo na riadne, zrozumiteľné, vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia.
32. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
33. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku ust. § 220 ods. 2 CSP, keď sa súd dôkladne nezaoberal tvrdeniami žalobcu, námietkami žalovaného a v časti, v ktorej mal stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil, napadnutý rozsudok riadne neodôvodnil. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
34. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť vznik nároku žalobcu na zaplatenie odmeny za vykonané práce s ohľadom na tvrdenia sporových strán, jednoznačne ustáliť, na základe akého právneho titulu si žalobca uplatnil svoj nárok, či došlo medzi stranami sporu k dohode o predmete, rozsahu naviac prác, ich ceny, či došlo k vykonaniu predmetných naviac prác a v akom rozsahu. Súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu odstráni vytknuté nedostatky a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiada aj so všetkými relevantnými námietkami i tvrdeniami strán. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá zakotvené v § 220 ods. 2 CSP, najmä uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, jasne a zrozumiteľne dá odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnenými nárokmi a úvahy o skutkových a právnych záveroch zrozumiteľne odôvodní.
35. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
36. Podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
37. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
38. Toto rozhodnutie bol členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).