Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5To-97-2019.pdf
PDF · 84.67 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/97/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému P. P., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Senica proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 10.6.2019, č.k. 1T/197/2018-546, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.11.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Senica z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Senica rozsudkom zo dňa 10.6.2019, č.k. 1T/197/2018-546 obžalovaného P. P., podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Senici č. Pv 431/18/2205-60, EEČ: 2-19-282-2018 zo dňa 30.11.2018, podanej na Okresný súd Senica dňa 30.11.2018 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: v presne neustálené dni v období od mesiaca február 2018 do 25.07.2018 v X., v byte č. X bytového domu č. XXXX/X na ul. Sv. I. a P. opakovane slovne napádal a vulgárnymi nadávkami osočoval svoju manželku P. P. a vyhrážal sa jej, že skončí na ulici aj s jej maloletými deťmi, pričom od polovice mája 2018 sa toto jeho agresívne konanie vystupňovalo, v dôsledku čoho podala dňa 12.07.2018 P. P. návrh na rozvod ich manželstva, pričom minimálne od začiatku mesiaca júl 2018 sa obv. P. P. svojej manželke P. P. v presne nezistených dňoch opakovane vyhrážal, že ju podpáli benzínom, zavesí na lampu, na ktorej sa bude točiť, že ju udusí vankúšom, keď to nebude čakať a ak si niekoho nájde, čím mal na mysli iného muža, tak ju rozkope tak, že nebude môcť mať deti, pričom v jednom prípade ju počas hádky tiež sotil tak, že narazila do skrinky na topánky, z ktorých vyhrážok mala P. P. strach o svoj život a zdravie a zo strachu z ich uskutočnenia sa tiež bála v byte prespávať, nakoľko obv. P. P. bol pre prečin nebezpečného vyhrážania už v minulosti odsúdený, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor a to bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní. Odvolanie písomne odôvodnil podaním zo dňa 25.7.2019, pričom uviedol: Mám za to, že vykonané dôkazy boli súdom nesprávne vyhodnotené v prospech obžalovaného, a v dôsledku toho súd dospel i k nesprávnemu záveru o nevine obžalovaného P. P.. Je potrebné súdu prisvedčiť, že jediným priamym usvedčujúcim dôkazom smerujúcim proti obžalovanému, je výpoveď poškodenej P. P.. Je to logická situácia, keďže podľa vyjadrenia poškodenej sa jej mal obžalovaný P. P. opakovane vyhrážať, že ju rozkope, podpáli benzínom, zavesí na luster a bude sa okolo neho točiť a že ju udusí vankúšom v X., v byte na ul. Sv. I. a P., kde žili v spoločnej domácnosti, len medzi štyrmi očami, bez toho, že by pri tom boli prítomne ďalšie osoby. Charakter a obsah vyhrážok popisovala P. P. zhodne! tak v prípravnom konaní ako i pri výsluchu na hlavnom pojednávaní. Rovnako znalkyňa z odboru psychológie skonštatovala, že pri psychologickom vyšetrení popisovala poškodená vyhrážky prednesené obžalovaným na jej adresu rovnako a taktiež sa zmienila o tom, že ju obžalovaný sotil do botníka. Motívom takéhoto konania obžalovaného bola skutočnosť, že na poškodenú P. P.
žiarlil, nevedel sa vyrovnať s tým, že mu táto bola neverná a že chce ich vzťah ukončiť. Keďže podľa vyjadrenia poškodenej ju mal fyzicky obžalovaný napadnúť len tým, že ju sotil do botníka, pričom jej tým neboli spôsobené žiadne zranenia vyžadujúce ošetrenie, pochopiteľne neexistuje žiadna lekárska správa dokumentujúca tento incident. Poškodená však uviedla, že o vyhrážkach, ktoré jej obžalovaný adresoval, sa zdôverila H. I., U. X. a F. W.. Svedok X. pritom potvrdil, že mu poškodená hovorila o tom, že sa jej obžalovaný doma v byte opakovane vyhrážal zbitím, zabitím, obesením a potvrdil tiež na hlavnom pojednávaní, že sa mu poškodená zmienila o tom, že ju obžalovaný doma prudko odstrčil, čo v podstate korešponduje s výpoveďou poškodenej P.. Skutočnosť, že vyjadrenia svedka X. o fyzickom útoku na poškodenú nie sú úplne presne zhodné s jej výpoveďou, možno logicky vysvetliť tým, že poškodená tomuto svedkovi incidenty s obžalovaným popisovala už s odstupom času, čím mohlo dôjsť k čiastočnému skresleniu týchto informácií. Taktiež poukazujem na to, že i svedok F. W. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že poškodená P. P. mu období mesiacov jún a júl 2018 hovorila, že obžalovaný sa jej vyhrážal upálením a tiež mu hovorila, že sa bojí ísť domov, aby jej obžalovaný neublížil a z toho dôvodu u neho i prespala. Obom týmto svedkom teda poškodená uvádzala ohľadom vyhrážok, ktoré jej mal obžalovaný adresovať, rovnaké skutočnosti a ich vierohodnosť nemožno spochybňovať len preto, že mali, resp. majú s poškodenou intímny vzťah. Pritom je potrebné vziať do úvahy i to, že aj obsah prehratých zvukových záznamov potvrdzuje, že vyhrážky, o ktorých sa týmto svedkom zmienila poškodená, skutočne obžalovaným prednesené boli. Znalkyňa z odboru psychológie vyhodnotila všeobecnú i špecifickú vierohodnosť poškodenej ako zníženú, avšak nevylúčila, že i všeobecne a špecificky nevierohodná osoba môže podať vierohodnú výpoveď. K záverom znalkyne, že poškodená nemala obavu o svoj život a zdravie a vyhrážky nezanechali na jej psychickom zdraví žiadne následky uvádzam, že pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zákona sa nevyžaduje, aby konanie páchateľa zanechalo na psychike poškodeného následky. Následkom tohto trestného činu je len pôsobenie samotnej vyhrážky, ktorá musí byť spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia. Poškodená pritom jednoznačne potvrdila, že z vyhrážok zabitím, udusením, povesením na luster, rozkopaním a upálením, ktoré k jej osobe obžalovaný opakovane smeroval mala strach. Keďže poškodená mala vedomosť o tom, že obžalovaný bol za takéto agresívne správanie vo vzťahu k iným osobám už v minulosti vo väzení i k nej sa správal vulgárne (čo potvrdil jednak sám a vyplýva to tiež z obsahu zvukových záznamov) mám za to, že vyhrážky takéhoto charakteru mohli u poškodenej v čase ich prednesenia vzbudiť obavu z ich uskutočnenia. V tejto súvislosti zároveň poukazujem na to, že pre naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa§ 360 ods. 1 Tr. zák. postačuje len možnosť vzbudenia dôvodnej obavy netreba ani aby táto obava naozaj vznikla. Skutočnosť, že obžalovaný P. P. takéto vyhrážky na adresu poškodenej predniesol, pritom dokazuje okrem výpovede poškodenej i zvukový záznam s označením R-00004, kde sám obžalovaný prednesenie vyhrážok potvrdil, hoci vzápätí ich zľahčil vyjadrením, že „trepe hocikedy somariny“ a následne tiež uvádza, že „vankúšom by sa dalo dobre udusiť.“ Na tomto zvukovom zázname dokonca obžalovaný priznal aj to, že poškodenú sotil do botníka, hoci pri výsluchu na hlavnom pojednávaní to poprel. Mám za to, že z vyjadrenia poškodenej na nahrávke s označením R-00002, že ona sa obžalovaného nebojí, nemožno bez ďalšieho vyvodiť záver, že obavu o život a zdravie u poškodenej nevyvolali ani vyhrážky fyzickým napadnutím a fyzickou likvidáciou (rozkopaním, udusením, upálením, povesením na luster). Z dokazovania totiž vyplynulo, že v čase, keď malo k tomuto vyhrážaniu dôjsť, boli vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou už výrazne narušené, obžalovaný sa nevedel vyrovnať s končiacim vzťahom medzi ním a poškodenou, a dochádzalo medzi nimi k častým slovným konfliktom a hádkam. Ak sa teda v tejto napätej atmosfére obžalovaný opakovane vyhrážal poškodenej fyzickou likvidáciou vyššie popísaným spôsobom, nepochybne poškodená mohla mať strach z ich reálneho uskutočnenia a obžalovaným prednesené vyhrážky vzhľadom na tieto okolnosti minimálne boli spôsobilé vyvolať obavu z ich naplnenia. Tomu nasvedčuje aj obsah zvukovej nahrávky s označením R-00002, z ktorého je zrejmé, že ani sám obžalovaný si nebol istý tým, č1 sa bude pri konfliktoch s poškodenou vedieť ovládnuť, keďže jej hovorí, aby pre vlastnú bezpečnosť išla preč. Všeobecne pritom obžalovaný na prehratých zvukových záznamoch voči poškodenej vystupuje agresívne, opakovane jej vulgárne nadáva, čo každopádne nie je v súlade z výpoveďou H. I., podľa ktorej práve skôr obžalovaný mal mať strach z poškodenej a keď mu vynadala „sklopil uši“. Obsah prehratých zvukových záznamov teda jednoznačne usvedčuje obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a korešponduje s výpoveďou poškodenej P. P., ktorú zároveň nepriamo podporujú výpovede svedkov W. a X.. Pre úplnosť zároveň uvádzam, že zvukové nahrávky obsahujúce komunikáciu medzi poškodenou a obžalovaným považujem za zákonný dôkaz. Zo záznamu R- 0004 je totiž zrejmé, že poškodená P. P. obžalovaného upozornila, že je od začiatku nahrávaný, na čo on reagoval slovami „dobre, tak som“, čím dodatočne s vyhotovením nahrávky súhlasil.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto navrhujem, aby Krajský súd v Trnave zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/197/2018 zo dňa 10.06.2019 a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého výroku a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Podstatou odvolania prokurátora je, že dôkazy, ktoré vykonal prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní, hodnotí iným spôsobom ako prvostupňový súd, pričom podľa jeho názoru vykonané dôkazy usvedčujú obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, v časti, v ktorej hodnotil vykonané dokazovanie, poukázal na to, že jediným svedkom, ktorý obžalovaného priamo usvedčuje je poškodená P. P., toho času M., bývalá manželka obžalovaného. Prvostupňový súd poukázal na rozpory vo výpovedi poškodenej, ako i na závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie, z ktorej vyplynuli závery, že vierohodnosť jej výpovede je výrazne znížená. Znaleckým dokazovaním teda bola spochybnená vierohodnosť jedinej priamej svedkyne, usvedčujúcej obžalovaného. Vo vzťahu k ostatných vypočutým svedkom prvostupňový súd uviedol, že ani jeden nebol priamo prítomný pri nejakých vyhrážkach poškodenej zo strany obžalovaného, ani pri nejakom fyzickom napadnutí poškodenej obžalovaným. Poukázal tiež na absenciu lekárskych správ, ktoré by preukazovali zranenia poškodenej, ktoré by boli spôsobené útokom obžalovaného. Na druhej strane prvostupňový súd poukázal i na výpovede svedkov, ktorí boli susedia obžalovaného, z ktorých viacerí počuli poškodenú vyjadriť sa, že obžalovaného dostane do basy. Rovnako ako prvostupňový súd, aj odvolací súd je toho názoru, že vykonané dôkazy, pri ich zhodnotení každého samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, nepreukazujú spoľahlivo, bez rozumných pochybnosti, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. Skutočnosť, na ktorú poukázal tak prvostupňový súd, ako aj prokurátor vo svojom odvolaní, teda že vzťah obžalovaného a poškodenej bol vážne narušený a často sa hádali, dáva obraz podľa o tých vzťahoch, ktoré vládli medzi obžalovaným a poškodenou, avšak je sú jednoznačným dôkazom, že obžalovaný sa voči poškodenej dopustil aj toho slovného a verbálneho násilia, ktoré je uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby. Pokiaľ je hlavným a jediným priamym dôkazom proti obžalovanému výpoveď poškodenej, túto je potrebné zhodnotiť takým spôsobom, ako to urobil prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Vzhľadom na rozpory v jej výpovediach, ako i vzhľadom na závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychológie, z ktorého vyplynulo, že vierohodnosť jej výpovede je výrazne znížená, nepostačuje jej výpoveď na to, aby mohol byť obžalovaný usvedčený zo spáchania žalovaného skutku, a to ani v spojení s výpoveďami ďalších svedkov, ktorí boli v prvostupňovom konaní vypočutí. Ostatní vypočutí svedkovia mali väčšinou informácie iba sprostredkované od poškodenej, ktorej vierohodnosť výpovede bola zhodnotená ako výrazne znížená. Naviac svedkovia X. a W., na ktorých
výpovede poukazuje prokurátor, mali blízky vzťah s poškodenou, čo sa mohol podpísať na motivácii ich výpovede proti obžalovanému. Vykonané dokazovanie teda naznačuje, že obžalovaný sa, v rámci silne narušených vzťahov, ktoré boli medzi ním a poškodenou, mohol dopustiť aj tých slovných a fyzických útokov, o ktorých vypovedala poškodená, avšak neexistujú také dôkazy, ktoré by túto skutočnosť jednoznačne preukazovali. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že na rozhodnutie o vine obžalovaného je potrebné, aby vykonané dôkazy jednoznačne preukazovali, že došlo k naplneniu všetkých zákonných znakov trestného činu. Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nevylúčili možnosť, že k spáchaniu skutku nedošlo, pričom suma dôkazov, ktoré boli vykonané a ktoré by mohli objasniť všetky dôležité skutkové okolnosti, bola vyčerpaná. V takejto situácii správne súd pristúpil k oslobodeniu obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, uplatňujúc zásadu in dubio pro reo. V rámci posúdenia vykonaných dôkazov tak nebolo potrebné zaoberať sa tým, či správanie obžalovaného mohlo vzbudiť dôvodnú obavu poškodenej o jej zdravie alebo život, pretože nebolo spoľahlivo preukázané, že by obžalovaný voči poškodenej vyhrážky predniesol, resp. sa násilia dopustil. Preto odvolací súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako nedôvodné a zamietol ho.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.