Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/96/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci odsúdeného J. J., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 08.10.2019, sp.zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. novembra 2019, takto

rozhodol:

Podľa písmeno c/ sťažnosť odsúdeného J. J., narodeného XX.XX.XXXX

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa písmeno a/, zamietol návrh odsúdeného J. J. (ďalej len ,,odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu trestov odňatia slobody mu uložených

- rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 05.08.2011, sp.zn. v spojení s uznesením Okresného súdu Zvolen z 11.05.2015, sp.zn. a s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 03.09.2015, sp.zn. , vo výmere 28 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a

- rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 25.04.2018, sp.zn. , vo výmere 18 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú následne písomne odôvodnil vlastným písomným podaním (č.l. 39 - 40 spisu). V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že mu doposiaľ nebol doručený právoplatný rozsudok sp.zn. a súd tak konal v rozpore so zákonom, keďže nedostal možnosť vyjadriť sa k návrhu a žiadať o skúšku DNA. Namietal tiež dôvody, pre ktoré súd I. stupňa zamietol jeho žiadosť o podmienečné prepustenie, osobitne, že mu bol vyčítaný nadmerný konzum alkoholických nápojov a nízke dosiahnuté vzdelanie. V tejto súvislosti sa odvolával na skutočnosť, že dlhé roky jazdí v Českej republike, takže mu neostáva priestor pre alkohol a trestnú činnosť. Poznamenal tiež, že insolventnosť nie je trestná

- o podmienečné prepustenie žiadal aj z dôvodu finančných záväzkov v Českej republike. Uviedol, že vyživovacia povinnosť voči synovi J. Y. mu končí, nakoľko syn sa zamestnal; vyživovaciu povinnosť voči N. U. posúdiť nevie, keďže sa nevie spojiť s jeho matkou. K vyživovacej povinnosti voči S. J. uviedol, že tá mu zanikla v roku 2010, keď sa zamestnala. Poznamenal, že v ústave na výkon trestu je zamestnaný od prvého dňa na vlastnú žiadosť, pracovné úlohy plní podľa možností a schopností, pričom mu už boli udelené aj disciplinárne odmeny. Konštatoval, že jeho správanie nie je účelové, slušne a bezúhonne sa správa aj v civilnom živote. V závere prisľúbil, že si dá do poriadku svoj problém s otcovstvom a tým aj svoju vyživovaciu povinnosť, a že povedie riadny život.

Krajský súd v Nitre na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa písmeno a/, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa písmeno a/ súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), a a celého zvyšku trestu podľa .

Napadnuté uznesenie odôvodnil súd I. stupňa hodnotiac zákonné podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného v intenciách vyššie citovaných ustanovení. Svoje úvahy pri posudzovaní týchto podmienok primerane a vecne odôvodnil, pričom v konečnom dôsledku správne konštatoval, že odsúdený naplnil len formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (vykonaním súčtu pomerných častí uložených trestov, teda súčtu polovíc právoplatne mu uložených trestov na podklade odsudzujúcich rozhodnutí citovaných vo výroku napadnutého uznesenia), súčasne dospejúc k správnemu záveru o nesplnení ani jednej z dvoch tzv. materiálnych podmienok, a to - preukázať určitý stupeň polepšenia a predpoklad, že v budúcnosti bude viesť riadny život.

Zo záverov hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu, na ktoré nadviazal vo svojom odôvodnení aj súd I. stupňa, vyplýva, že aktivita odsúdeného v rámci plnenia programu zaobchádzania nie je dostatočná. Reagujúc na sťažnostné námietky odsúdeného nadriadený súd konštatuje, že hoci si odsúdený na podklade hodnotenia plní svoje základné ústavné povinnosti, dodržiava ústavný poriadok a jeho správanie a pracovná morálka sú na požadovanej úrovni, neprejavuje však dostatočný záujem o aktivity, ktoré by mohli v jeho prípade naplniť resocializačnú prognózu (ktorá je momentálne menej priaznivá), akými sú najmä aktivity pedagogického pôsobenia s protialkoholickou tematikou, ktorých sa v rámci výkonu trestu môže zúčastňovať viacerými formami. Z hodnotenia v celom jeho komplexe je zrejmé, že odsúdený sa síce prispôsobil režimu výkonu trestu, avšak svojou aktivitou sa nevymyká z radu priemerných väzňov.

V rámci hodnotenia prognózy, či odsúdený bude viesť po výkone trestu odňatia slobody riadny život, tiež nemožno opomenúť relevanciu kriminálnej minulosti odsúdeného - 10 kolízií s v zmysle odpisu registra trestov.

Čo sa týka sťažnostných námietok odsúdeného spočívajúcich v spochybňovaní svojej vyživovacej povinnosti, nadriadený súd v tejto súvislosti uvádza, že predmetom rozhodovania je v prípade odsúdeného otázka jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva na podklade právoplatných odsudzujúcich rozhodnutí, a preto iba tou bol nadriadený súd oprávnený sa zaoberať.

S poukazom na uvedené, a tiež na vyššie citovaný , nadriadený súd zdôrazňuje, že odsúdený vykonáva postupne uložené tresty odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktoré mu boli uložené za úmyselné trestné činy spočívajúce v neplnení svojej zákonnej povinnosti vyživovať, pričom v prípade skoršie uloženého úhrnného trestu odňatia slobody išlo pôvodne o podmienečne odložený trest odňatia slobody na skúšobnú dobu s probačným dohľadom, avšak keďže odsúdený v rámci tejto skúšobnej doby neviedol riadny život (pokračoval v neplnení si svojej vyživovacej povinnosti), bol mu nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody. Uvedené iba dodáva dôraz správnosti záveru súdu I. stupňa a napokon aj nadriadeného súdu o nekritickom postoji odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, jeho tendencii porušovať zákon a v neposlednom rade o zlyhaní výchovnej funkcie skôr uloženého podmienečného trestu.

Súd I. stupňa po vykonaní dokazovania na verejnom zasadnutí preto nepochybil pri hodnotení splnenia (resp. nesplnenia) podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Na tom základe nadriadený súd dospel k záveru, že súd I. stupňa rozhodol správne, keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok na taký postup uvedených v písmeno a/ , pri zohľadnení .

Krajský súd v Nitre na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.