Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/227/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou, v právnej veci žalobcu: I. T., nar. X.X.XXXX, K. XX, X., zast. JUDr. Július Buček, Štefánikova 18, Humenné proti žalovanému: L. L., nar. XX.X.XXXX, E. XXX/XX, T., zast.: JUDr. Janka Vasiľová, Kudlovská 1, Humenné, v konaní o náhradu škody vo výške 2 000 eur

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.06.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia 2000 eur s prísl. z titulu náhrady škody.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX utrpel úraz, ktorý mu spôsobil práceneschopnosť v trvaní od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. V predmetnom období mal uzavreté úrazové poistenie v poisťovni Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group. Uplatnil si voči poisťovni nárok na poistné a to prostredníctvom žalovaného, ktorý bol v tej dobe poisťovacím agentom v uvedenej poisťovni. Poisťovňa mu poskytla plnenie len do výšky 50% v sume 550 eur z dôvodu, že poistná udalosť bola nahlásená oneskorene.

3. Rovnakým spôsobom bolo postupované aj pri druhom úraze žalobcu, ku ktorému došlo dňa XX.XX.XXXX, ktorý si vyžiadal práceneschopnosť od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žalobca tvrdil, že všetky písomnosti na uplatnenie poistného predložil poisťovni prostredníctvom žalovaného a poisťovňa mu opäť vyplatila poistné len vo výške 50% z celkového plnenia, t.j. sumu 1450 eur pre oneskorené nahlásenie poistnej udalosti.

4. Žalobou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 2000 eur, t.j. 550 eur plus 1450 eur súm, ktoré mu poisťovňa vo výške 50% nevyplatila zavinením žalovaného a právne svoj nárok odôvodnil ustanovením §415 a 420 O. z.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nepoprel, že v čase oboch úrazov žalovaného bol poisťovacím agentom poisťovne Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, avšak tvrdil, že žalovaný mu odovzdal listinné podklady pre poisťovňu iba raz za oba úrazy niekedy v lete XXXX, na presný dátum si už nespomínal. Popieral, aby tieto písomnosti určené pre poisťovňu držal niekoľko mesiacov u seba, neodovzdal ich poisťovni a tým spôsobil žalobcovi škodu.

6. Vykonaným dokazovaním, výsluchom strán sporu, svedkov a z listinných dôkazov zistil súd tento skutkový stav: žalobca utrpel dňa XX.XX.XXXX úraz, a to podvrtnutie pravého zápästného zhybu a ľavého zápästného zhybu, pričom tento úraz spôsobil jeho dočasnú práceneschopnosť v trvaní od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Tieto skutočnosti boli preukázané lekárskou správou R.. E. H. zo dňa XX.XX.XXXX (na č.l. 7).

7. V čase úrazu mal žalobca uzatvorené úrazové poistenie v poisťovni Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX, a preto si voči nej uplatnil aj nárok na poistné plnenie, a to denné odškodné za práceneschopnosť v trvaní 22 dní.

8. Z listu Komunálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 9) bolo zistené, že poistná udalosť hore uvedená bola likvidovaná pod č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX/XXXXXXXXXX a žalobcovi bola za práceneschopnosť od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX vyplatená suma 550 eur z titulu poistného plnenia. S poukazom na ustanovenie §799 O. z. však poisťovňa vyplatila žalobcovi len 50% zo sumy, ktorá by mu prináležala, lebo poistná udalosť bola nahlásená dňa XX.XX.XXXX, t.j. cca 5 mesiacov po poistnej udalosti.

9. Žalobca v konaní tvrdil, že poistnú udalosť nahlásil žalovanému ako poisťovaciemu agentovi hneď deň po úraze a včas mu odovzdal aj potrebnú dokumentáciu, čo môžu dosvedčiť svedkovia K. C. a Q. Š..

10. Dňa XX.XX.XXXX utrpel žalobca ďalší úraz kolena, ktorý mu spôsobil práceneschopnosť odo dňa XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. I v tomto období bola platná poistná zmluva č. XXXXXXXXX/ XXXXXXXXXX, preto si voči poisťovni žalobca uplatnil nárok na odškodné následkom úrazu pri práceneschopnosti za 58 pracovných dní. Tieto tvrdenia preukazoval lekárskou správou na č.l. 16. Poistnú udalosť hneď po úraze žalobca nahlásil žalovanému ako poisťovaciemu agentovi a odovzdal mu aj potrebnú dokumentáciu.

11. Zo správy od Komunálnej poisťovne, a.s. zo dňa 07.05.2015 (na č.l. 19) bolo zistené, že Komunálna poisťovňa poskytla žalobcovi i v tomto prípade poistné plnenie vo výške 1450 eur opäť s poukazom na §799 O. z. s tým, že poistné plnenie bolo poskytnuté len do výšky 50% z dôvodu, že poistná udalosť bola nahlásená oneskorene až cca 5 mesiacov po poistnej udalosti a to dňa 04.08.2014.

12. Z uvedených listinných dôkazov vyplynulo, že obidve poistné udalosti boli nahlásené v jeden deň XX.XX.XXXX a to poisťovacím agentom žalovaným, ktorý toto tvrdenie žalobcu ani nepopieral.

13. Žalovaný žalobu neuznáva a prostredníctvom právnej zástupkyne zaslal súdu písomné vyjadrenie, v ktorom žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť v prvom rade z dôvodu, že podľa žalovaného Komunálna poisťovňa neoprávnene krátila výplatu poistného plnenia žalobcovi s poukazom na ustanovenie §799 ods. 3 O. z., kde sa pre možnosť zníženia poistného vyžaduje splnenie dvoch hmotnoprávnych podmienok a to, že porušenie povinnosti musí byť vedomé a súčasne porušenie povinnosti musí mať podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Splnenie týchto podmienok nebolo preukázané, preto Komunálna poisťovňa by mala žalobcovi poskytnúť plnenie v celom rozsahu a žalobca má právo brániť sa proti takémuto postupu poisťovne, čím môže dosiahnuť vyplatenie celého poistného a žiadna škoda by mu nevznikla.

14. Ďalej žalovaný v konaní namietal aj pravdivosť tvrdenia žalobcu, že mu dokumentáciu z úrazov odovzdal žalobca tak, ako to popisuje. Poukazoval na to, že ak by žalobca navštívil žalovaného deň po úraze, v oboch prípadoch bol to len začiatok jeho práceneschopnosti a v tom čase nedisponoval žiadnou dokumentáciou. Žalovaný trval na tom, že žalobca mu odovzdal celú dokumentáciu oneskorene v letných mesiacoch na jeho bývalom pracovisku I. A. v X. po skončení druhej práceneschopnosti a odovzdanie sa uskutočnilo bez svedkov.

15. Žalovaný bezodkladne odovzdal dokumentáciu riaditeľovi obchodného miesta poisťovne J. Q. na adrese: V. N. XX, R., ktorý doklady zaslal cez likvidáciu poistnej udalosti do sídla Komunálnej poisťovne a.s. v Bratislave so sprievodným listom zo dňa XX.XX.XXXX, sprievodný list je na č.l. 39.

16. Súd predvolal na pojednávanie navrhnutých svedkov a to Q. Š. a K. C.. Títo sa na predvolanie súdu na pojednávanie nedostavili. Svedok Q. Š. sa k veci vyjadril písomne na č.l. 64 tak, že nikdy nebol prítomný pri žiadnom odovzdaní dokladov zo strany žalobcu do rúk žalovaného.

17. Žalobca namietal pravdivosť tvrdenia svedka a poukazoval na to, že jeho svedecká výpoveď bola spísaná v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalovaného, preto ju mohol učiniť svedok pod vplyvom žalovaného. Žalovaný sa k tomu vyjadril tak, že svedok, ktorého spoznal prostredníctvom žalobcu pán Š. obdŕžal predvolanie na súd a pri stretnutí s ním sa ho pýtal, o čo ide, keď mu žalovaný vysvetlil predmet sporu, svedok sa vyjadril, že on o ničom nevie, preto na súd nepríde. Keďže nevedel, v akej právnej forme sa má vyjadriť, tak bez jeho prítomnosti právna zástupkyňa žalovaného napísala, v akej forme by to malo byť, avšak pred súdom právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že to, čo chcel tvrdiť svedok, mu nenapísala. Uviedol si to sám podľa svojho rozhodnutia.

18. Na pojednávanie sa nedostavila ani svedkyňa K. C., ktorá tak isto zaslala súdu písomné stanovisko vo veci na č.l. 167. Z tohto jej vyjadrenia vyplýva, že so žalobcom tvorila pár v období od roku XXXX do roku XXXX. Obaja boli na pobyte v B., kde utrpeli úraz v dôsledku pádu na chodník. Po chirurgickej kontrole, ktorá prebehla dňa XX.XX.XXXX a následnom ukončení PN obvodným lekárom so žalobcom išla odovzdať dokumenty o úraze a PN žalovanému do rehabilitačného centra na V. ulici v X., kde pracoval. Keďže v čakárni bolo veľa ľudí, išla von pred budovu, kde fajčila, kde za ňou prišiel kamarát Š. E., ktorý zostal čakať tak isto na žalobcu. Keďže bola zima, presunula sa z chodby čakárne, kde predtým so žalobcom stáli pred ordináciu pána L., v ktorej pracoval. Svedkyňa nebola prítomná pri odovzdávaní dokumentácie žalovanému, ale tvrdila, že keď žalobca vychádzal od pána L., tak ten sa s ním lúčil so slovami: „Neboj sa, všetko pošlem ďalej a vybavím, ako stále. Vieš, že som Ťa nikdy nesklamal“. Žalobca už v ruke nemal žiadne papiere, držal len telefón. Svedkyňa tak isto v tom čase bola práceneschopná a aj jej dokumentáciu odovzdával žalobca žalovanému, ktorá mala byť krátená a plnenie malo byť aj jej krátené na 50% z celkového plnenia, avšak rozhodla sa, že túto vec nebude riešiť súdnou cestou.

19. Na pojednávaní konanom dňa 01.12.2017 žalobca navrhoval vykonať ďalší dôkaz, a to výsluch svedka Š. E., ktorý ho mal sprevádzať na ceste žalobcu k žalovanému pri odovzdaní dokladov.

20. Z výsluchu svedka Š. E. (č.l. 70) bolo zistené, že je so žalobcom v priateľskom vzťahu. V presne nezistený deň sa svedok potreboval so žalobcom stretnúť. Mohlo to byť niekedy v zime, zavolal žalobcovi, ktorý mu mal v telefóne povedať, že je v nemocnici u lekára, takže by sa mohli počkať pred nemocnicou. Svedok sa stretol pred nemocnicou so žalobcom, a keďže mu bola zima, vošiel do čakárne rehabilitačného centra a tam ho čakal. Potreboval s ním dojednať hokejovú výstroj, ktorú žalobca predáva. Svedok nevedel uviesť, z akých dverí žalobca následne vyšiel, ani nevedel, čo žalobca robí v tomto centre. Mal mu oznámiť, že ide vybaviť nejaké papiere. Bolo tam dosť ľudí. Až neskôr pri kladených otázkach na pojednávaní si svedok spomínal, že papiere sa mali týkať maródky a poistky, avšak svedok jednoznačne potvrdil to, že nebol prítomný pri odovzdaní papierov žalobcom inej osobe, teda žalovanému. Ďalej pri kladených otázkach na pojednávaní uviedol aj to, že so žalobcom bola vtedy aj K. - jeho priateľka, ale či vošla do kancelárie, potvrdiť nevedel.

21. Na pojednávaní konanom dňa 28.11.2019 žalobca po prvý krát popísal skutkový stav iným spôsobom, než tvrdil v žalobe a to tak, že so žalovaným sa v súvislosti s odovzdávaním dokumentácie stretol celkom 4-krát. Prvý krát navštívil žalovaného dňa XX.XX.XXXX, kedy mu oznámil poistnú udalosť a začiatok práceneschopnosti a odovzdal mu doklady - potvrdenie o úraze a o začiatku práceneschopnosti. Po skončení práceneschopnosti dňa XX.XX.XXXX opäť odniesol doklady žalovanému o ukončení práceneschopnosti. Následne po druhom úraze dňa XX.XX.XXXX odniesol dokumentáciu o úraze a začiatku PN žalovanému a po skončení PN mu opäť odniesol doklady. Žalobca uviedol, že pri prvom úraze a druhom úraze na začiatku PN bola prítomná jeho priateľka K. a pri druhom hlásení bol prítomný aj pán Š.. Zo štyroch stretnutí boli len dve stretnutia žalobcu so žalovaným v rehabilitačnom centre a to pri prvom a druhom úraze oznámením začiatku PN a konečné správy o ukončení PN žalobca odovzdával až pri náhodnom stretnutí so žalovaným. Z toho malo ísť raz o stretnutie pri zimnom štadióne a raz v aute pred bytovkou žalobcu.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané tú skutočnosť, že žalobca utrpel dňa XX.XX.XXXX úraz, ktorý si vyžiadal práceneschopnosť od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a následne dňa XX.XX.XXXX opäť žalobca utrpel úraz, ktorý si vyžiadal práceneschopnosť od XX.XX.XXXX do

XX.XX.XXXX. Za preukázané mal súd aj tú skutočnosť, že v čase úrazu mal uzavretú žalobca so žalovanou poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX/XXXXXXXXXX, preto si voči nej uplatnil nárok na poistné plnenie, a to odškodné za pracovnú neschopnosť následkom úrazu: pri prvom úraze za 22 pracovných dní, pri druhom úraze za 58 pracovných dní. Táto zmluva bola platná aj teda pri druhom úraze, ku ktorému došlo dňa XX.XX.XXXX, ktorý si vyžiadal dlhú práceneschopnosť od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a tak, ako to vyplýva z odpovede Komunálnej poisťovne zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá čiastočne plnila žalobcovi z titulu týchto úrazov krátené poistné plnenie do výšky 50% pre oneskorené nahlásenie poistnej udalosti. Z listov z Komunálnej poisťovne, a.s. zo XX.XX.XXXX vyplýva, že obidva úrazy boli nahlásené poisťovni dňa XX.XX.XXXX. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca i keď v jednom prípade tvrdil, že telefonicky nahlásil poisťovni poistnú udalosť, v konaní to nepreukázal a naopak, počas celého konania tvrdil, že poistnú udalosť nahlásil žalovanému, ktorý v tom čase pracoval ako poisťovací agent a jemu odovzdal aj celú dokumentáciu týkajúcu sa oboch úrazov s tým, aby žalovaný tieto predložil poisťovni. Keďže to žalovaný nepopieral, mal súd za preukázané, že žalobca po úraze zaniesol dokumentáciu žalovanému. Rozpor v ich tvrdeniach bol len v tom, kedy tak učinil pri prvom úraze, resp. pri druhom úraze, keďže vykonané dokazovanie preukázalo najmä rozpory v tvrdeniach žalobcu. Žalovaný počas celého konania zotrvával na jednom vyjadrení takom, že všetky doklady týkajúce sa poistnej udalosti a nároku žalobcu na poistnom plnení boli žalobcom jemu odovzdané v lete. Pamätá si, že bolo horúco, nepamätá si na presný deň a následne tieto on postúpil aj na príslušné miesto riaditeľovi obchodného miesta Komunálnej poisťovne v R. a tieto boli ďalej zaslané Komunálnej poisťovni a.s. do Bratislavy. Aj zo správ Komunálnej poisťovne a.s. vyplýva, že obidva úrazy boli hlásené presne dňa XX.XX.XXXX.

23. Dôkazná povinnosť bola teda na žalobcovi, aby preukázal tú skutočnosť, že žalovaný disponoval touto dokumentáciou včas po poistnej udalosti a porušil povinnosť, ktorej následkom bolo krátenie poistného plnenia žalobcovi.

24. Podľa §415 O. z. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa §420 O. z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

25. Ustanovenie §415 O. z. sa vykladá tak, že protiprávnosť podľa §415 O. z. prichádza do úvahy len tam, kde výslovne neexistuje právna norma dopadajúca na správanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Nie každé konanie, ktoré má za následok vznik škody treba považovať za protiprávne. Ustanovenie §415 O. z. nezakladá objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale vzťahuje sa na prípady, kedy vzhľadom na všeobecnú ľudskú skúsenosť je možné rozumne predvídať, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, že môže dôjsť ku škode. Prevenčnú povinnosť treba pritom chápať ako povinnosť, ktorá sa viaže len k tým okolnostiam, či situáciám, ktoré je možné pri bežnej opatrnosti predvídať. Nejde o povinnosť predvídať a niesť zodpovednosť za všetky situácie, ktoré môžu nastať.

26. Porušenie preventívnej povinnosti má za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia §420 O. z. len vtedy, ak sú súčasne splnené ďalšie zákonom ustanovené podmienky, t.j. existencia škody, príčinná súvislosť medzi škodou a porušením preventívnej povinnosti a zavinenie škodcu. Aj porušenie právnej povinnosti si tak vyžaduje dôkaz o konaní, ktorým bolo porušené právo. Pokiaľ nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa dopustil žalovaný, nie je nárok na náhradu škody daný.

27. Žalobca napriek tomu, že bol právne zastúpený, nešpecifikoval konkrétne porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, vo svojej výpovedi uvádzal iba to, že žalovaný spôsobil škodu žalobcovi tým, že listinné podklady pre priznanie poistného plnenia odovzdal žalovaný poisťovni, kde bol žalobca poistený oneskorene, a tým spôsobil žalobcovi škodu, pretože následkom porušenia tejto povinnosti odovzdať písomnosti včas bolo poistné plnenie žalobcovi krátené o 50% z celkového plnenia.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobca nepreukázal skutok, ktorý mal byť príčinou škody tak, ako ho popisoval, a preto dospel súd k záveru, že nebola preukázaná ani škoda a žalobca nemá nárok na náhradu škody. Výpoveď žalobcu a vykonané dôkazy nepreukázali, aby žalobca odovzdal listinné podklady pre poisťovňu súvisiace s dvomi úrazmi u žalobcu žalovanému pri štyroch stretnutiach tak, ako to on popisoval na poslednom pojednávaní a aj jeho výpoveď a tvrdenia boli rozporuplné vzhľadom k tomu, že o tomto spôsobe doručovania listinných dôkazov vypovedal až dňa XX.XX.XXXX, pričom žaloba bola podaná dňa XX.XX.XXXX a od podania žaloby pri vykonaní dokazovania či už výsluchom žalobcu, alebo aj pri oboznamovaní sa s výpoveďou svedkov v písomnej forme nebolo tvrdené zo strany žalobcu, aby listinné dôkazy žalovanému odovzdával v 4 rôznych časových obdobiach bližšie nekonkretizovaných, preto súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť a svoje tvrdenie nepreukázal. Ak žalobca po podaní žaloby v žalobe, vo svojich výpovediach tvrdil, že podklady pre poisťovňu odovzdával žalovanému a osobne presne nezisteného dňa, ale hneď po úrazoch, ktorú skutočnosť mali dosvedčiť svedkovia: pán Š.F., K. C. a Š. E., tak svedok Š. sa na pojednávanie súdu nedostavil a zaslal súdu písomné vyjadrenie s overeným podpisom, že nebol prítomný pri odovzdávaní, alebo stretnutí žalobcu so žalovaným, preto sa nevie k veci vyjadriť. Rovnako svedkovia K. C. a Š. E. vo svojich výpovediach potvrdili iba to, že v presne nezistenom čase mali doprevádzať žalobcu do budovy, v ktorej žalovaný mal kanceláriu, za účelom odovzdania listinných podkladov pre poisťovňu, avšak svedkovia neboli prítomní pri odovzdávaní týchto listinných dôkazov. Naviac nevyjadrovali sa ani k tomu, aby to malo byť viackrát a nevedeli uviesť ani dátum, kedy tak malo byť, preto súd vyhodnotil tieto výpovede ako nevierohodné a tvrdenie žalobcu považoval za nepreukázané. Žalobca sa tak ocitol v dôkaznej núdzi a opakovane žiadal súd o odročenie pojednávania, aby opätovne boli vypočutí tí istí svedkovia, preto súd návrh na vykonanie takéhoto dôkazu zamietol a vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol.

29. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.