Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/310/2018

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a Mgr. Patricie Skotnickej v právnej veci žalobcov: X/ P. E., N.. XX.X.XXXX, Š.. D.Á. X, B., X/ W. S., N.. X.X.XXXX, B. XX, A., obaja zastúpení JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou, Ružová dolina 10, Bratislava, proti žalovanému: Q. M., N.. XX.X.XXXX, B. XX, A., zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., Šumavská 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, Y. L. M. W. P. J., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -363, zo dňa 14.2.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcom 1/ a 2/ priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa 1/ a žalobca 2/ sú každý v podiele 1/2 spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozostávajúcej z bytu č. XX, na 3. posch., bytového domu, vchod B. XX, W.. T.. „.“., nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/XXX, zast. plochy a nádvoria, o výmere 391 m2, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku XXXX/XXXXX, zapísanej na LV č. XXXX, pre k. ú. T., obec A. - V.. Č.. T., Y. A. J., Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcom k rukám ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho úradníka o výške trov konania (výrok III.). Mgr. P. B., znalkyni z odboru písmoznalectvo, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov dokazovania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť znalkyni do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho úradníka o výške trov konania (výrok IV.).

2. V odôvodnení uviedol, že predmetom sporu bolo určenie vlastníckeho práva, a preto prejudiciálne riešil otázku platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 6.10.2009, uzatvorenej medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľnosti, v danom čase patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že kúpna zmluva bola neplatná z dôvodu, že žalovaný uviedol žalobkyňu 1/, konajúcu aj za žalobcu 2/, do omylu, a to v podstatnej časti kúpnej zmluvy, týkajúcej sa dojednanej výšky kúpnej ceny. Hoci v písomnej forme kúpnej zmluvy žalovaný uviedol kúpnu cenu vo výške 70.000 eur, zo všetkých skutkových okolností bolo zrejmé, že táto výška kúpnej ceny nebola zmluvnými stranami dohodnutá a túto čiastku nikto z prítomných osôb po podpise zmluvy ani nevidel; túto sumu uvádzal iba žalovaný. Verziu vypovedanú žalobkyňou 1/ potvrdzovala najmä zmluva o budúcej zmluve s p. Homolovou na kúpu nehnuteľnosti, výpisy z účtu žalobkyne 1/, či jej pravdivé tvrdenia o tom, že žalovaný mal v čase podpisu čestného prehlásenia ruku v sadre. Výpovede žalobkyne 1/ boli podľa súdu prvej inštancie pravdivé a žalovaný o doplatku kúpnej ceny vo výške 120.000 eur vydal sám svedectvo v čestnom prehlásení. Podobne o sume 130.000 eur počul aj svedok S.. Túto skutočnosť

potvrdzovalo čestné prehlásenie napísané písacím strojom, čo tiež potvrdzovalo verziu žalobkyne 1/, podľa ktorej ho mal žalovaný pripravené a priniesol ho so sebou, pretože bolo zjavné, že bolo vyhotovené tým istým písacím zariadením, akým bola vyhotovená kúpna zmluva zo dňa 6.10.2009. Navyše text „Dolupodpísaný Q.N. M., T.. M.“ a ostatné generálie žalovaného boli identické, prekopírované z jej verzie. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že voči žalovanému sa iba na danom súde viedlo niekoľko exekúcií, čo svedčilo o tom, že hoci v čase uzatvárania spornej zmluvy mal iba 25 rokov, viedol neusporiadaný život. Predložená notárska zápisnica zo dňa 29.12.2009 preukazovala iba to, že žalovaný mal ďalšie dlhy, požičal si údajne dňa 6.10.2009 od D. W. sumu 85.000 eur, ale žiadnym spôsobom nepreukázal, že by táto suma mala byť použitá na vyplatenie kúpnej ceny žalobcom. Súd prvej inštancie ustálil, že kúpna zmluva zo dňa 6.10.2009 bola neplatná a následne určil, že vlastníkmi bytu sú žalobcovia 1/ a 2/, každý v podiele 1/2, keďže títo sa rozviedli, dohodu o vyporiadaní BSM neuzavreli a o jeho vyporiadanie súdom nežiadali. Žalobcovia sa ďalej žalobou domáhali, aby ich súd zaviazal na zaplatenie sumy 10.000 eur žalovanému, keďže prevzali zálohu od žalovaného. Bolo pravdou, že kúpna zmluva bola neplatná, a preto každý z účastníkov zmluvy bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, avšak v nadväznosti na , ktorý upravuje vzájomnú viazanosť práv a povinností účastníkov neplatnej zmluvy, vo výroku požadovanom žalobcami absentovalo vyjadrenie synalagmatickej povahy výroku rozsudku, a keďže žalobcovia vadu petitu neodstránili, súd prvej inštancie, viazaný návrhom strán, žalobu v tejto časti zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), s prihliadnutím na , a princíp všeobecnej spravodlivosti tak, že v spore úspešným žalobcom priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu, hoci miera ich úspechu predstavovala 93 %, keďže v zásadnej otázke vlastníckeho práva k spornému bytu boli plne úspešní. Súd ich žalobu v časti o zaplatenie sumy 10.000 eur zamietol iba z formálnych dôvodov, pre absenciu synalagmatického záväzku, pričom túto povinnosť voči žalovanému si ukladali z dôvodu, že nechceli so žalovaným prísť do styku, keďže mali z neho strach. O trovách dôkazu rozhodol podľa a na ich náhradu zaviazal žalovaného, na návrh ktorého bolo dokazovanie vykonané, keďže žalobcovia od takéhoto návrhu upustili, a to i s ohľadom na všeobecný princíp spravodlivosti, keďže žalovaný bol v spore neúspešný.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 3.4.2018 (podané na pošte dňa 29.3.2018). V odvolaní uviedol, že odvolanie smeruje proti výrokom I., II., III. a IV., teda rozsudok súdu prvej inštancie napádal v celom rozsahu, pričom poznamenal, že odvolanie odôvodní v lehote 10 pracovných dní.

5. Žalovaný doplnil odvolanie podaním, urobeným písomne v elektronickej podobe a doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.4.2018. V podaní uviedol, že odvolanie odôvodňuje poukazom na a , a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. V doplnení odvolania uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa účelovo a arbitrárne priklonil k tvrdeniam žalobcov, k výpovedi svedka E. a prezentoval viaceré domnienky, ktoré vyhodnotil jednostranne v prospech žalobcov. Dôkazom svedčiacim v prospech žalovaného nepriložil náležitú dôkaznú silu, prípadne sa s nimi nevysporiadal. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s čestným prehlásením označeným ako „Potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny“, ktoré bolo podpísané žalobkyňou 1/ a svedkom Ľ. S., ktorí svojimi podpismi potvrdili, že predávajúci prevzali kúpnu cenu vo výške 70.000 eur; podpis žalobkyne 1/ bol dokonca notársky overený. Listina s notársky overeným podpisom predstavovala bezpochyby dôkaz s vysokou dôkaznou silou, oveľa väčšou ako výpovede svedkov, ktorí si s odstupom času nemuseli presne pamätať všetky relevantné podrobnosti. Žalobkyňa 1/ okrem uvedeného podpisovala aj kúpnu zmluvu a dodatok k nej, preto nedávalo zmysel, ak žalobcovia považovali kúpnu cenu vo výške 130.000 eur za nezaplatenú. Bolo zarážajúce, že súd prvej inštancie sa stotožnil s nepodloženou domnienkou, že 25-ročný žalovaný s kriminálnou minulosťou podviedol 60-ročnú žalobkyňu 1/, na čo zneužil aj svedka S.K., a že žalobkyňa 1/ si zmluvu riadne neprečítala, pretože žalovanému dôverovala. Spomenutá domnienka bola nielen rozporná s listinnými dôkazmi, ktoré tvorili obsah súdneho spisu, ale aj nelogická. Žalobkyňa 1/ podpisovala viacero listín s určitým časovým odstupom. Bolo preto absurdné predpokladať, že opakovane podpisovala listiny a nepoznala ich obsah. Dokonca svedok E. uviedol, že žalobkyňa 1/ našla v zmluve chybu ohľadom

správcu bytu, a preto bolo zjavné, že textu zmluvy venovala pozornosť. Poukaz na relatívnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy s odkazom na nemal podklad vo vykonanom dokazovaní. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný uvádzal žalobcov do omylu a záver o opaku bol absurdný vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany si svoje vzájomné vzťahy upravili písomne. Ohľadne čestného prehlásenia, v ktorom sa žalovaný údajne zaviazal doplatiť žalobcom kúpnu cenu vo výške 120.000 eur, uviedol, že v priebehu konania poprel pravosť tejto listiny, keďže listinu nepodpísal a nebola mu ani známa. Preto nebol povinný preukázať, že podpis na listine nie je jeho, ale žalobcovia boli povinní preukázať, že podpis na listine patrí žalovanému. Znalkyňa sa vo vypracovanom odbornom stanovisku č. 4/2017 nevedela s určitosťou vyjadriť k tomu, či sporný podpis patril žalovanému alebo nie. Vyslovila 2 hypotézy, pričom podľa jednej z nich mohol byť sporný podpis vyhotovený aj iným pisateľom. Z uvedeného vyplývalo, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že žalovaný vystavil predmetné čestné prehlásenie. Tiež nebolo pravdou tvrdenie, že by žalovaný odmietol spolupracovať so znalkyňou. Žalovaný nemal žiaden dôvod vystaviť čestné prehlásenie, v ktorom by sa zaviazal doplatiť sumu 120.000 eur, a to nielen preto, že kúpna cena bola riadne zaplatená, ale aj preto, že v zmysle listinných dôkazov bola kúpna cena stanovená na výšku 70.000 eur. Bolo absurdné prezentovať domnienku, podľa ktorej kúpna cena nebola vyplatená v celosti, pretože ak by bola, tak nebol dôvod, aby sa zmluvné strany ďalej stretali. Z uvedeného bolo zrejmé, že súd prvej inštancie dobrú vôľu žalovaného stretnúť sa so žalobkyňou 1/ otočil proti žalovanému a považoval ju za nepriamy dôkaz o nezaplatení kúpnej ceny. Ďalej uviedol, že za predpokladu, keď súd prvej inštancie v časti určenia vlastníckeho práva žalobe vyhovel, bolo zrejmé, že mal rozhodnúť aj o povinnosti žalobcov zaplatiť žalovanému časť kúpnej ceny (žalobcami označovanej ako záloha), pretože to vyplývalo z . Súd prvej inštancie v uvedenom smere nerozhodol z dôvodu chybnej formulácie zo strany žalobcov. Na uvedené však žalovaný nemal vplyv, a preto nemal byť postihnutý chybnou formuláciou zo strany žalobcov. Ďalej žalovaný namietol aj výroky o trovách konania a trovách dokazovania. Ak súd prvej inštancie ustálil mieru úspechu žalobcov na 93 %, súčasná právna úprava neumožňuje súdu priznať náhradu trov konania úspešnej strane vo výške 100 %. Ak predchádzajúca právna úprava postup súdu v uvedenom smere umožňovala a súčasná už nie, bolo zrejmé, že zákonodarca mal dôvod na to, aby právnu úpravu zmenil a nie je prípustné poukazovať na , keďže ten sa vzťahuje na tzv. právne medzery, pričom úprava náhrady trov konania je v upravená dostatočne a jasne.

7. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že vykonané dokazovanie a právne závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, považovali za správne, a preto žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.

9. Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

10. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

12. Podľa , ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

13. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

14. Pred posudzovaním dôvodnosti odvolania žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie pristúpil odvolací súd primárne ku skúmaniu podmienok prípustnosti odvolania, ktorých absencia predstavuje vadu, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať a odvolanie je potrebné odmietnuť. Po zistení, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, oprávneným subjektom a v zákonom stanovenej lehote, venoval sa odvolací súd otázke, či odvolanie obsahovalo aj všetky zákonom stanovené náležitosti odvolania (t. j. všeobecné náležitosti podania v zmysle a osobitné náležitosti odvolania v zmysle ), keďže splnenie tejto podmienky je nevyhnutným predpokladom vecného prejednania podaného odvolania. Absencia niektorej z obligatórnych náležitostí odvolania pritom mohla byť dodatočne odstránená doplnením chýbajúcej náležitosti odvolania, pokiaľ by táto predstavovala odstrániteľnú vadu odvolania, a to prípadne i za súčinnosti konajúceho súdu, ktorý je v zmysle povinný vyzvať odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti odvolania doplnil, a za týmto účelom je tiež povinný poučiť odvolateľa o spôsobe, akým je potrebné opravu alebo doplnenie odvolania vykonať a o následkoch neodstránenia vád odvolania. Ak však odvolanie neobsahuje (ani napriek výzve súdu) zákonom vyžadované obligatórne náležitosti, resp. niektoré z nich, odvolací súd je povinný odvolanie odmietnuť, a to bez skúmania vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia podľa

15. V tejto súvislosti je ďalej potrebné zdôrazniť, že zákon explicitne vylučuje, aby súd v rámci prípadného odstraňovania vád odvolania vyzval odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. Neuvedenie odvolacích dôvodov sa pritom týka prípadov, ak odvolateľ neuvedie žiaden odvolací dôvod, ako aj prípadov, ak odvolateľ iba odcituje ustanovenie zákona, avšak ďalej neuvedie, v čom konkrétne odvolací dôvod v prejednávanej veci spočíva; nestačí teda iba formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, teda uviesť, v akom konkrétnom pochybení vidí odvolateľ naplnenie odvolacieho dôvodu. Neuvedenie odvolacích dôvodov teda predstavuje špecifický prípad nedostatku náležitostí odvolania, pričom osobitosť tejto procesnej situácie vychádza najmä z dispozičného princípu sporového konania, zo zásady koncentrácie konania a zvýšenej zodpovednosti strany sporu za úspech v konaní, ktoré sú okrem všeobecného vyjadrenia v rámci základných princípov konania špecifickým spôsobom reflektované práve v súvislosti s odvolacím konaním, keďže určenie predmetu odvolacieho konania a rozsahu preskúmavaných skutočností v odvolacom konaní je podmienené práve vymedzením odvolacích dôvodov zo strany odvolateľa. V záujme vyvolania zamýšľaných účinkov odvolania je tiež potrebné, aby k individuálnemu vymedzeniu, resp. zmene či doplneniu odvolacích dôvodov došlo v zmysle do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže na neskôr uplatnené odvolacie dôvody by nebolo možné s ohľadom na sprísnenú koncentráciu konania v odvolacom konaní prihliadať.

16. V predmetnej veci bol žalovanému doručený rozsudok súdu prvej inštancie dňa 19.3.2018. Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolanie dňa 29.3.2018, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 3.4.2018, tzn. v rámci 15-dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania. V podanom odvolaní žalovaného bolo uvedené, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smerovalo a v akom rozsahu sa rozhodnutie napádalo; odvolanie však neobsahovalo údaj o tom, z akých dôvodov považoval žalovaný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny (odvolacie dôvody) a ani to, čoho sa žalovaný podaným odvolaním domáhal (odvolací návrh). Dňa 12.4.2018 (tzn. po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania) urobil žalovaný ďalšie podanie, označené ako „Odôvodnenie odvolania proti rozsudku“, v ktorom uviedol, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolacie dôvody podľa a ); žalovaný v predmetnom doplnení odvolania špecifikoval odvolacie dôvody aj konkrétnymi okolnosťami prejednávanej veci.

17. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci bolo teda zrejmé, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiaden odvolací dôvod predpokladaný v , tento nebolo možné vyvodiť z podaného odvolania ani výkladom podania podľa jeho obsahu v zmysle a , a to napriek tomu, že išlo o obligatórnu náležitosť odvolania, o čom bol žalovaný (v konaní navyše zastúpený advokátom) súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne poučený.

Žalovaný doplnil odvolacie dôvody proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie až vo svojom ďalšom podaní, ktoré však bolo súdu prvej inštancie doručené až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania; v prejednávanej veci pritom nešlo o prípad zákonnej modifikácie lehoty na podanie odvolania v prípade nesprávneho poučenia strany súdom o lehote na podanie odvolania v zmysle , ani o prípad pre odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania so včas uplatnenými odvolacími dôvodmi v zmysle v spojení s , keďže z obsahu odvolania, ani jeho doplnenia nevyplývalo, že by k oneskorenému odôvodneniu odvolania v rozsahu odvolacích dôvodov došlo z ospravedlniteľného dôvodu tak, ako to predpokladá , pričom žalovaný sa aplikácie uvedeného zákonného ustanovenia v konaní ani nikdy nedovolával. Skutočnosť, že odvolanie žalovaného neobsahovalo žiaden odvolací dôvod, bolo potrebné považovať za odstrániteľnú vadu odvolania, avšak s ohľadom na a sprísnenú koncentráciu sporového konania bolo možné túto vadu odvolania odstrániť iba v lehote na podanie odvolania. Po uplynutí tejto lehoty nebolo možné odvolacie dôvody meniť ani dopĺňať. Odvolací súd mal pritom za to, že takto zákonom ustanovené striktné časové obmedzenie pre účinné uplatnenie odvolacích dôvodov bolo potrebné aplikovať jednak na prípady, kedy v odvolaní neboli riadne a včas uplatnené všetky odvolateľom zamýšľané odvolacie dôvody (v takom prípade by bolo možné v odvolacom konaní prihliadať iba na tie odvolacie dôvody, ktoré boli odvolateľom uplatnené v zákonnej lehote a v tomto smere vymedziť rozsah preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu) alebo neboli včas uplatnené žiadne odvolacie dôvody, tzn. prípady blanketových odvolaní (v takom prípade neboli dané žiadne odvolacie dôvody, na ktoré by mohol odvolací súd v odvolacom konaní prihliadať). Rozlišovaním medzi uvedenými procesnými situáciami, pokiaľ ide o aplikáciu lehoty na uplatnenie odvolacích dôvodov vyplývajúcej z , by totiž dochádzalo k nedôvodnému procesnému zvýhodňovaniu odvolateľov, ktorí neuviedli zo žiadneho ospravedlniteľného dôvodu v zákonnej lehote žiaden odvolací dôvod a až následne ho doplnili (teda si vôbec nesplnili zákonom striktne stanovenú povinnosť uviesť odvolacie dôvody riadne a včas v zmysle v spojení s ) oproti odvolateľom, ktorí v zákonnej lehote odvolacie dôvody uplatnili, avšak tieto následne po uplynutí lehoty na podanie odvolania doplnili alebo zmenili (teda si svoju zákonnú povinnosť v zmysle v spojení s splnili, aj keď iba čiastočne). Diferencovanie medzi uvedenými procesnými situáciami, ktoré zhodne spája fakt uplatnenia odvolacieho dôvodu až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, pokiaľ ide o možnosť prihliadať na takto uplatnené odvolacie dôvody, totiž nepovažoval odvolací súd za spravodlivé ani majúce svoj právny základ v príslušnej zákonnej úprave.

18. Žalovaný bol povinný v odvolaní podanom v zákonnej lehote uviesť niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v , aby bolo zrejmé, z akých taxatívnych dôvodov považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny. V odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie však nebol uvedený žiaden odvolací dôvod, pričom na odvolacie dôvody uvedené v doplnení odvolania, ktoré boli uplatnené až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, nemohol odvolací súd prihliadať (podobne v rozhodovacej činnosti súdov napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 12.12.2018, príp. v odbornej literatúre: Š., V.., H., B.., A., Q.., V., B.., A., Q.., C., V.., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1241, 1256, a pod.). Keďže žalovaný neuviedol v odvolaní žiadne odvolacie dôvody, namietané vady napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie uvedené v doplnení odvolania, doručenom súdu po uplynutí lehoty na podanie odvolania, nebolo možné podriadiť pod žiadnu argumentáciu uvedenú vo včas podanom odvolaní, a preto išlo v tomto smere zo strany žalovaného o neprípustné doplnenie odvolacích dôvodov, ktoré nemohlo mať účinky včasného uplatnenia odvolacích dôvodov tak, ako to vyžaduje Pri procesnej nemožnosti prihliadať na odvolacie dôvody uplatnené až po uplynutí lehoty na podanie odvolania bolo v odvolacom konaní potrebné ustáliť, že odvolanie žalovaného nemalo náležitosti odvolania podľa , pre túto vadu nebolo možné v odvolacom konaní pokračovať, a preto odvolací súd odvolanie žalovaného podľa odmietol.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a Vzhľadom na to, že odvolanie žalovaného bolo odmietnuté pre absenciu náležitostí odvolania podľa , po procesnej stránke bol žalovaný v odvolacom konaní neúspešnou stranou. Odvolací súd preto priznal žalobcom 1/ a 2/ proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).