Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/795/2015

Potvrdené rozhodnutím 26Co/33/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v spore žalobcov: 1/ O. H., nar. X. M. XXXX, bytom D. U. XXX/XX, Z. H. a 2/ V. H., nar. XX. D. XXXX, bytom D. U. XXX/XX, Z. H., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Zoltán Ružič, Galanta, Mierové námestie 4, proti žalovanej: Z. G., nar. X. M. XXXX, bytom Z., F. XXXX/XX, zastúpená advokátom: JUDr. Juraj Gavalec, Trnava, T. Tekela 23, o 16.000 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 28. novembra 2019 č. k. 8C/795/2015-235, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalobcom 1/ a 2/ sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pod sudcom JUDr. Máriom Karaffom v spore žalobcov v 1. rade: O. H., D.. X.X.XXXX, N. Z. H., D. U. XXX/XX, v 2 . rade: V. H., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. H., D. U. XXX/XX, obaja zastúpení: JUDr. Zoltán Ružič, advokát so sídlom Galanta, Mierové nám. č. 4 proti žalovanému: Z. G., D.. X.X.XXXX, N. O. XXX zastúpená: JUDr. Juraj Gavalec, advokát so sídlom Trnava, Ul. T. Tekela 23 o zaplatenie 21.200 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 1, 2 rade 16 000 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 9.10.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovia 1, 2 majú voči žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1a 2 rade svojou žalobou došlou na súd 31.12.2015 prostredníctvom advokáta žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 21.200 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05, % od 9.10.2015 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sporové strany sa spoznali v priebehu roka 2013 prostredníctvom syna žalobcov, ktorý bol v tom čase vo výkone väzby v Nitre. Po tom, čo sa postupne zblížili, žalovaná využila túto okolnosť na požičanie peňazí od žalobcov, ktorí jej dňa 17.5.2013 požičali 200 Eur, dňa 8.7.2013 sumu 200 Eur, dňa 7.8.2013 sumu 500 Eur , dňa 10.9. 2013 sumu 300 Eur a dňa 8.10.2013 sumu 20.000 Eur pričom v deň požičania tejto sumy sa mali sporové stany dohodnúť, že všetky tieto pôžičky žalovaná vráti do 8.10.2015. Žalovaná však do 8.10.2015 pôžičky nevrátila.

2. Okresný súd Galanta dňa 27.1.2016 vydal platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom 21.200 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 21.200 Eur od 9.10.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. V odpore žalovaná tvrdila, že žalobcovia 1a 2 tvrdené skutkové okolnosti nijako nepreukázali. Žalovaná má za to, že k uzatvoreniu žiadnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcami a žalovanou nedošlo a že žalobcovia žalovanej žiadne finančné prostriedky nepožičali. Čo sa týka poštových poukážok na sumu 700 EUR tak z tejto sumy 200 EUR dostala žalovaná od žalobcov k narodeninám, 200 EUR boli náhrady za pohonné hmoty spotrebované pri návštevách žalovanej u syna žalobcov vo väzbe a väzení v Nitre. Suma 300 EUR bol dar k meninám.

4. Žalobcovia popreli tvrdenia žalovanej a uviedli, že dňa 4.10.2013 sa uskutočnila návšteva v Ústave pre výkon väzby v Nitre uväzneného F. H.G. - syna žalobcov. Tejto návštevy sa zúčastnila žalobkyňa

V. H., jej syn F. H.G. a žalovaná. Na tejto návšteve bolo dohodnutá pôžička vo výške 20.000 EUR v rámci, ktorej žalobcovia požičajú žalovanej 20.000 EUR na obdobie dvoch rokov pričom podľa vyjadrenie žalovanej táto suma mal byť použitá na dovoz a následný predaj ojazdených áut o predpokladaný zisk mal ostať žalovanej. Žalobcovia popreli, že by niekedy niečo žalovanej darovali.

5. Na pojednávaní dňa 14. februára 2017 právny zástupca žalobca žaloba v časti o zaplatenie, 5 200 EUR vzal späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. K spisovému materiálu pripojil doklad Slovenskej sporiteľne a.s., z ktorého vyplýva, že žalovaná dňa 29.11.2016 zaplatila sumu 5000 EUR na účet V. H. a dňa 5.1.2017 zaplatila na jej účet 200 Eur. Na základe toto súd v súlade s ustanovením § -u 145 ods. 2 v tejto časti konanie zastavil.

6. Okresný súd Galanta dňa 28.6.2018 rozhodol rozsudkom tak, že:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom v 1, 2 rade 16.000 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 9.10.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 5.200 Eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalobcovia 1, 2 majú voči žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná strana a Krajský súd Trnava svojim rozhodnutím zo dňa 20.8.2019 rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaní napadnutej časti (výrok I. a výrok III. ) ruší a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Krajský súd Trnava v predmetnom zrušujúcom uznesení udáva, že kľúčovou otázkou v spore je nutné ustáliť zmluvné strany s poukazom na to, že k dojedaniu došlo takmer vo všetkých prípadoch v ÚVV Nitra kde žalobca I. prítomný nebol. Taktiež je úlohou súdu prvej inštancie vyporiadať sa s námietkou premlčania vznesenou žalovanou stranou v odvolaní.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov F. H., F. H., výpisom z účtu Slovenskej sporiteľne zo dňa 20.,12.202, korešpondenciu medzi žalovanou a F. H., listinou bývalej právnej zástupkyne žalovanej adresovanú právnemu zástupcovi žalobcov datovanú dňom 30.11.2016 a zistil tento skutkový stav veci.

10. Ako to vyplýva z výsluchu žalovanej na pojednávaní dňa 7.9.2017 s F. H. - synom žalobcov sa žalovaná zoznámila tak, že jej kamarátka mala priateľa, s ktorým bol F. H. na izbe vo výkone väzby. F. H. požiadal svojho spolubývajúceho či jeho priateľka nemá kamarátku, s ktorou by si písal. Žalovaná uvádzala, že je vyštudovaná psychologička a tak ju zaujímajú osudy ľudí a začala si s F. H. písať. Nikdy v živote nemala v pláne sa s ním stretnúť, ale nakoniec si veľmi rozumeli. Denne si písali listy a nakoniec ma poslala aj fotky ako vyzerá. Najprv mu poslala fotografiu s prilbou, aby nebolo vidno jej tvár. Po tom, čo poslal F. H. pozvánku pre žalovanú, prišla ho navštíviť do väzby v Nitre a následne ho viackrát navštívila vo väzbe v Nitre, ako aj vo výkone trestu v Leopoldove.

11. Žalovaná a F. H. si písali listy a tieto listy si F. H. založil do spisu. Z listu žalovanej, ktorý je datovaný dňom 18.9. 2013 vyplýva, že má záujem dovážať autá z Rakúska spolu so svojím kamarátom „Mirom“, ktorému by však do rúk nedala 20.000 Eur. Osobne s ním by išla na odťahovke. Taktiež v liste uvažovala o kúpe a následnom predaji bytu.

12. V liste zo dňa 12.9.2013 žalovaná hovorí o tom, že si chcela vziať hypotéku, na kúpu jednoizbového bytu, ktorý následne chcela dať do podnájmu. V banke je však hypotéku nedajú. V liste o autách hovorila v tom zmysle, že je dobré mať 2 - 3 autá, avšak každé stojí 9 - 10 tisíc Eur. V liste ďalej uvádza, že nerada od niekoho niečo pýta a prosí. Má takú teóriu, že keď niekto chce spraví to sám od seba. Žalovaná tvrdila, že nikdy od nikoho nič nepýtala- takže nevie napísať sumu.

13. V liste zo dňa 22.9.2013 žalovaná sa pýta F. H., či dobre pochopila ohľadne áut, to, že keď jej požičia peniaze, tak potom, keď bude vonku ( z výkonu trestu) tak ich vráti a čo zarobí si môže nechať.

14. V ďalšom liste žalovaná uvádza: „Včera som bola v LV, bože tak pekne som sa dala na diaľnicu. Odbočila som do NR a šla po starej ceste a celú dobu nadávala. Samozrejme pol hodinu som vďaka tomu meškala. A vieš si predstaviť tvoju mamu aká bola nervózna. A keď som došla ma podozrievala, že mám niekoho v aute, potom či mi v ňom niekto nesedí. No nebudem komentovať, ale odborný názov Stihoman + aj keď niečo o zmluve rozprávala a že to robí naposledy. „

15. Žalovaná nevedela uviesť koľkokrát sa stretla osobne s F. H.Š.. Odôvodnila to tým, že to tak bolo dávno, že si nepamätá, to čo robila minuý týždeň. O žalobcovi uviedla, že ho vidí prvýkrát v živote. S pani H. sa stretla viackrát. Žalovaná si nepamätala na deň 8.10.2013, keď sa mala v Leviciach stretnúť s pani H. V. nebola si vedomá ani toho, že by strana žalobcu jej požičiavala nejaké peniaze. Ďalej žalovaná uviedla, že viackrát jej dali peniaze a bolo to jak na pohonné hmoty, tak na meniny a narodeniny. Vypočítala si to tak, že asi za ten rok jej dali okolo 5.000 EUR a tieto peniaze aj vrátila. Žalobcovia jej mali peniaze poskytnúť na podnet ich syna F. H.G.. V ďalšej časti výsluchu na pojednávaní dňa 7.9.2017 žalovaná uviedla, že so žalobkyňou v 2. rade sa stretla v Leviciach avšak nedostala 20.000 Eur. Keď sa stretli dostala nejakú finančnú čiastku, ale už si nepamätala koľko to bolo. Mali sa stretnúť na nejakom parkovisku. Žalovaná žiadne peniaze nepýtala, avšak F. jej chcel pomôcť. Žalovaná obdržala obálku od pani H.F.. Peniaze dostala v obálke. Peniaze si zobrala domov a odložila ich. Podľa žalovanej v obálke určite nebolo 20.000 EUR, nepamätá si koľko tam bolo peňazí.

16. Žalobca O. H. bol 8.10.2013 pri odovzdaní sumy 20.000 EUR. O ostatných sumách vie len od manželky. Nechodieval navštevovať svojho syna do väzenia. Podľa žalobcu jeho manželka a žalovaná sa dohodli, že dňa 8.10.2013 o 12:30 si príde žalovaná pre peniaze na Železničnú stanicu v Leviciach, parkovisko Bille. Žalovaná meškala zhruba hodinu. Keď prišla bola jej odovzdaná suma 20.000 EUR. Pani H. D.avrhovala písať zmluvu s čím však žalovaná nesúhlasila a uviedla, že do dvoch rokov vráti peniaze a odišla preč.

17. Žalobkyňa v 2. rade so žalovanou zoznámili na návštevách F. H. vo vyšetrovacej väzbe v Nitre. Následne sa stretávali keď ho navštevovali vo výkone trestu v Leopoldove. Pri návštevách žalovaná žiadal od F. H. peniaze ako pôžičku . Odôvodňovala to tým, že študuje, sama býva a potrebuje poplatiť veci. Na základe toho F. H. žiadal svojich rodičov, aby žalovanej požičali peniaze. Druhý syn žalobcov F. H. nesúhlasil s tým, aby žalovanej jeho rodičia požičiavali žalovanej peniaze. Napriek tomu žalobcova resp. žalobkyňa v 2. rade zaslala dňa 17. mája 2013 žalovanej 200 EUR. 5. júla sa žalovaná chystala do nemocnice na operáciu s prsiami. Opätovne požadovala od F. H. peniaze a žalobcovia jej poskytli 500 EUR. Tieto peniaze je boli odovzdané v Nitre na parkovisku pri cintoríne. V septembri 2013 bolo žalovanej požičaných 300 EUR, čo jej bolo zaslané poštou.

18. Pri návšteve F. H. dňa 4. Októbra 2013 bola prítomná žalobkyňa v 2. Rade, F. F. a žalovaná. Tam bolo dohodnutá pôžička 20.000 EUR s čím však F. H. nesúhlasil. Tam bola tiež dohodnutá, že do dvoch rokov sa pôžička vráti. Tiež bolo dohodnuté, že 8. 10. 2013 príde žalovaná do Levíc a 12:30 hod. prevezme si peniaze. Peniaze mali žalobcovia uložené doma v spálni v obálke. Peniaze odovzdané žalovanej boli v sume 20.000 EUR v 500 Eur bankovách. K odovzdaniu peňazí došlo v aute žalovanej. Žalobkyňa v 2. rade si prisadla k žalovanej na predné sedadlo a žalobca v 1 rade si sadol a zadné sedadlo. Žalobkyňa v 2. rade navrhovala spísať zápis o peniazoch čo žalovaná odmietla a uviedla, že do dvoch rokov peniaze vráti. Následne žalobcovi vystúpili z auta a odišli.

19. Svedok F. H. - syn žalobcov na pojednávaní uviedol, že so žalovanou sa zoznámil v mesiaci apríl 2013 pred bránou väznice pri návšteve svojho brata F. H.. Keď sa návštevy chýlili ku koncu bol viackrát F. H. požiadaný bratom, aby požičal žalovanej peniaze, čo však odmietol s odôvodnením, že ju nepozná. Svedok taktiež počul ako jeho brat žiada matku, aby žalovanej požičala peniaze. Svedok bol svedkom toho, ako jeho matka požičala žalovanej sumu 500 Eur, ktoré peniaze jej dávala na parkovisku v Nitre pri cintoríne. Žalovaná vtedy uviedla, že peniaze sú určené na plastickú operáciu jej prsníkov. Po tom, čo jeho brata premiestnili z Nitry do Leopoldova navštívila ho v septembri 2013 len žalovaná. Na návšteve F. H. dňa 4.10.2013 bol prítomný svedok F. H., žalobkyňa v 2. rade ako aj žalovaná. Priebeh návštevy svedok opisoval tak, že na začiatku ho brat prehováral, aby on požičal žalovanej 20.000 EUR, čo on odmietol. Následne F. H. prehováral svoju matku na požičanie peňazí. Pôžičku odôvodňoval tým, že 20.000 EUR potrebuje žalovaná na nákup a predaj áut a z toho by vedela financovať svoju školu. Žalovaná tiež mala uviesť, že so svojím otcom má napäté vzťahy a nebýva u rodičov. Podľa

svedka žalovaná nemala súhlasiť s tým, aby bola napísaná zmluva nesúhlasila s vystavením príjmového dokladu, nesúhlasila s tým, aby peniaze boli prevedené na účet. Z. G. tvrdila, že peniaze vráti, keď F. H. bude prepustený z výkonu trestu. S tým nesúhasila žalobkyňa v 2. rade a tiež F. H.. Následne bolo dohodnuté, že peniaze budú vrátené do dvoch rokov.

20. Na ďalší týždeň prišiel F. H. k svojim rodičom, kde mu matka oznámila, že v priebehu týždňa dala Z. G. 20.000 EUR. Taktiež mu matka uviedla, že žiaden doklad nespisovali. Z. G. navštívila F.V. H. ešte v novembri 2013. To bola posledná návšteva a kontakt žalovanej s F. H.. Podľa svedka F. H. jeho matka sa v novembri 2013 ešte dovolala žalovanej, ktorá však neskôr telefón nedvíhala a potom už bolo číslo vypnuté.

21. Svedok F. H. pri výsluchu pred dožiadaným súdom, uviedol, že jeho rodičia požičali Z. G. dvakrát po 200 EUR, jedenkrát 500 EUR, jedenkrát 300 EUR, potom sumu 20.000 EUR. Od svojich rodičov svedok vedel, že tieto peniaze vrátené neboli. Mal vedomosť o tom ,že tieto peniaze boli požičané na dobu dvoch rokov. K dohode o pôžičkách došlo vždy na návštevách, ktoré boli vo väzbe v Nitre. K dohode o pôžičke vo výške 20.000 EUR došlo 4. októbra na návšteve v Leopoldove. Pri dohode o pôžičke bol prítomný ako on, tak jeho brat F.. Ako aj jeho matka. Podľa svedka posledný kontakt so žalovanou mal začiatkom októbra 2013 kedy prišli naposledy na návštevu. Známosť medzi F. H. a žalovanou trvala od februára - marca 2013 do novembra 2013.

22. Bývala právna zástupkyňa žalovanej adresovala právnemu zástupcovi žalobcov list datovaný dňom 30.11.2016 označený ako vyjadrenie žalovanej k žalobe a zaplatenie 21.200 EUR s príslušenstvom. V tomto podaní advokátka JUDr. Iveta Horváthová ako zástupkyňa Z. G. uvádza, že sumu 20.000 EUR, ktorú žalovanej odovzdala pani V. H.Á. nebola žalovanej poskytnutá titulom pôžičky. Uvedenú suma v hotovosti odovzdala pani V. H. žalovanej ako dar od F. H. (zrejme F. ), ktorý požiadal pani H., aby žalovanej odovzdala darovanú sumu. Ďalej je uvedené, že Z. G. po dôslednom zvážením veci sa rozhodla, že dar vráti a to rovnakým spôsobom ako tento prijala - pani V. H.. Na základe súčasnej ekonomickej situácie žalovanej bol požiadaný právny zástupca žalobcov o možnosť vrátenia daru v splátkach a to najneskôr do dvoch rokov. Svoju vôľu vrátiť dar žalovaná prejavila tým, že uhradila prvý splátku vo výške 5000 EUR pani V. H..

23. Žalobca v I. rade O. H. uviedol na pojednávaní, že žalovanej poskytol pôžičku spolu s manželkou , s ktorou hospodária spolu. Vždy, keď jeho manželka prišla z návštevy syna informovala ho o priebehu návštevy a o všetkom čo sa udialo. Žalobca ďalej uviedol, že jeho manželka posielala žalovanej peniaze 3x poštou a 1x osobne do rúk žalovanej, čo bolo v Nitre na parkovisku. Žalobca uviedol. Že to boli aj jeho peniaze a o tejto pôžičke vedel. Čo sa týka pôžičky 20.000 EUR, ktorá bola realizovaná v Leviciach bol tam prítomný spolu so svojou manželkou. Peniaze odovzdávala žalobkyňa v 2. rade. Žalovaná sedela v aute a žalobcovia k nej pristúpili a v obálke jej dali 20.000 EUR. Bolo to 40 ks. 500 - eurových bankoviek. Tieto peniaze si žalobcovia doma prepočítali a v aute si to prepočítala žalovaná. Žalobca v 1. rade chcel, aby spísali o tom zmluvu, čo žalovaná odmietla s odôvodnením, že sa ponáhľa a že už mešká a nemá čas. Tvrdila, že všetky sumy do dvoch rokov vráti. Žalobca tiež uviedol, že o tom, že majú poskytnúť pôžičku žalovanej vedel aj z telefonických rozhovorov zo synom.

24. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že s manželom sa dohodli, že žalovanej požičajú peniaze. Jednalo sa o sumy 200+200+300 EUR. Aj o pôžičke 500 EUR, ktorú obdržala žalovaná od žalobkyni v 2. rade vedel jej manžel. Vedel to od syna, s ktorým si telefonoval. Tieto peniaze mala žalovaná použiť na operáciu pŕs. Sumu 20.000 EUR požičiavali taktiež spoločne a pri odovzdávaná peňazí boli obidvaja. Bolo to v Leviciach, tam žalovaná prišla na bielom aute s čiernou strechou. Na stretnutie meškala asi hodinu, čo odôvodňovala tým, že zablúdila. Napriek tomu, že žalovaná v 2. rade chcela o pôžičke písomný doklad, tak žalovaná povedala, že svedkom o pôžičke je aj F. V. F. H., ktorí boli pritom, keď sa pôžička dojednávala.

25. Na pojednávaní dňa 7.11.2019 žalovaná sa vyjadrila v tom zmysle, že k veci nám čo uviesť, už sa k veci vyjadrila, na veci sa už nepamätá. Na otázku súdu čo robila, kde pracovala v roku 2013 uviedla, že sa nepamätá. Nevedela uviesť, kedy si nechala upraviť prsia, potvrdila však, že ich má upravované.

26. Podľa §-u 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby, veci rovnakého druhu.

27. Zmluva o pôžičke je zmluvou nefomálneho charakteru ( reálnou zmluvou) , čo znamená, že zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť akýkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Podstatnými náležitostiam i takejto zmluvy je dohoda o :

- prenechaní druhovo určených vecí,

- vrátení veci rovnakého druhu,

- dočasnosť prenechania

- faktické odovzdanie veci dlžníkovi.

28. Veriteľ, ktorý sa súdne domáha voči dlžníkovi vrátenia požičaných peňazí, musí v intenciách ustanovenia § -657 Obč. zák. splniť dôkaznú povinnosť ( uniesť dôkazné bremeno) nielen o tom, že s dlžníkom v určitej dobe uzavrel zmluvu o pôžičke peňazí a že peniaze mali byť v dohodnutej dobe vrátené, ale aj o tom , že tieto peniaze dlžníkovi skutočne požičal. ( Rozsudok NS ČR 33 (do 4312/2008).

29. Reálny charakter zmluvy o pôžičke je naplnený aj bezhotovostným prevodom čiastky na účet dlžníka alebo dohodou, že peniaze, ktoré boli predtým dlžníkovi odovzdané z iného právneho dôvodu, budú od uzavretia zmluvy o pôžičke tvoriť predmet pôžičky. (Rozsudok NS ČR ).

30. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 4.4.2018 oznámila súdu, že nedáva súhlas na oboznámenie je korešpondencie s F. H., nakoľko ide o zásah do jej súkromia.

31. Žalovaná písala listy F. H.. Tieto listy sú jeho vlastníctvom a tieto listy dal F. H. k dispozícii súdu a podporu svojich tvrdení keď bol vypočutý ako svedok.

32. Podľa §-u 123 Obč. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nim.

33. Z uvedeného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predmetné listy sú vo vlastníctve F. H. a ako vlastník má právo s nimi nakladať.

34. Podľa §-u 187 ods. 1 za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

35. Z listovej korešpondencie medzi F. H. a žalovanou jednoznačne vyplýva, že žalovaná hodlala podnikať- dovážať ojazdené autá z Rakúska a na území Slovenska ich predávať. Na to potrebovala peniaze, ktoré jej mal zabezpečiť F. H., či už od svojho brata F. alebo od rodičov. Sama žalovaná v liste zo dňa 22.9.2013 (č.l. 115 a 116 spisu) uviedla, že ak jej F. H.G. požičia peniaze, tak mu ich vráti po skončení výkonu trestu. Sama žalovaná uvádzala, že ak dobre pochopila F. H., tak zisk z predaja áut si môže nechať. Jednoznačne možno konštatovať, že žalovaná prejavovala úmysel získať pôžičku a to či už od F., či F. H. alebo od ich rodičov.

36. Z výsluchu svedkov F. H. V. F. H. bolo zistené , že k dohode o poskytnutí pôžičky žalobcami došlo v Leopoldove dňa 4.10.2013, kde bolo dohodnuté aká suma sa požičia, kto ju požičia a kedy dôjde k odovzdaniu peňazí a kedy žalovaná peniaze vrátiť.

37. Sporové strany potvrdili, že dňa 8.10.2013 prišla žalovaná do Levíc a pri železničnej stanici na parkovisku žalovaná obdržala v obálke peniaze. Žalovaná potvrdila, že sa s pani H. stretla na nejakom parkovisku a dostala od nej peniaze. Sama žalovaná vo svojom liste adresovanom F. H. (čl. 120 spisu) popisovala cestu do Levíc ako aj stretnutie s pani H.G..

38. Výška pôžičky v sume 20 000 Eur bolo potvrdená svedeckými výpoveďami F. V. F. H., ako aj samotnou žalovanou. V listine (čl. 188) vyplýva žalovaná prostredníctvom svojej advokátky snaží sa vec usporiadať tak, by žalovaná mohla dlžnú sumu - svoj záväzok splácať v splátkach do dvoch ch rokov . V tejto listine sa konštatuje, že žalovaná obdržala od pani H. 20 000 Eur, ktoré však neboli pôžičkou,

ale darom od F. H., ktorý odovzdala jeho matka. V listine sa konštatuje, že žalovaná chce vrátiť dar a žalobcom už poukázala 5 000 Eur čo urobila platobným príkazom na úhradu zo dňa 29.11.2016

39. Súd hodnotil svedeckú výpoveď F. V. F. H.G. ako vierohodnú a pravdivú pričom ich svedecká výpoveď hodnoverne preukázala udalosti ,ktoré predchádzali poskytnutia pôžičky vo výške 20.000 EUR a boli v podstate zhodné s tvrdeniami žalobcov.

40. V spore bolo preukázané, že žalobcovia poskytli žalovanej pôžičky a to dňa 17.5. 2013 v sume 200 EUR, 8.7.2013 v sume 2000 EUR, 7.8.2013 v sume 500 EUR, 10.9.2013 v sume 300 EUR a dňa 8.10.2013 v sume 20 000 EUR pričom z týchto pôžičiek žalovaná vrátila sumu 5.200 EUR.

41. Žalovaná prostredníctvom svojej vtedajšej právnej zástupkyne JUDr. Horváthovej potvrdila prevzatie peňazí. Podľa nej však nešlo o pôžičku, ale o dar. Napriek tomu sa však rozhodla, že peniaze vráti do dvoch rokov, pričom prvú splátku vo výše 5000 EUR aj vrátila. K tomu je nutné uviesť, že je nanajvýš nepravdepodobné a hraničiace s určitosťou že sa nejednalo o žiaden dar finančných prostriedkov. Žalobcovia žalovanú vlastne ani nepoznali. Žalobca v 1. rade videl žalovanú prvýkrát, keď spolu s manželkou odovzdávali peniaze žalovanej. Čo sa týka predchádzajúcej finančnej sumy, ktorú potrebovala žalovaná, na úpravu svojho zovňajška, aj to je viac ako nepravdepodobné, že by žalobcovia mali záujem sponzorovať vizáž žalovanej. V spore boli preukázané, že pôžičky poskytovali žalovanej obaja manželia. Túto skutočnosť mal súd preukázanú výsluchom žalobcov v 1 a 2 rade. Obidvaja uviedli, že ako manželia spolu hospodárili a na pôžičkách pre žalovanú sa dohodli. Pri odovzdaní peňazí v Leviciach boli prítomní obaja veritelia. Tu bola dohodnutá splatnosť všetkých pôžičiek poskytnutých žalovanej.

42. V danom prípade sa jednalo o viac pôžičiek, ktoré boli uzatvorené ústnou formou. Predmetom pôžičky bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanej, ktoré potrebovala na financovanie štúdia, na platenie ubytovania v Č. N., na operáciu pŕs ako aj investovaním do podnikania.

43. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, v akej sume žalobcovia žalovanej poskytli finančné prostriedky. Výška týchto finančných prostriedkov v spore bolo preukázaná. Sporným bolo, či sa jednalo o dar alebo o pôžičku. V predchádzajúcich odsekoch rozsudku súd uviedol , aké logické postupy použil pri tom, aby ustálil, že medzi sporovými stranami sa jednalo o pôžičku.

44. V žiadnom prípade nebolo sporné v akej sume žalobcovia žalovanej poskytli finančné prostriedky. Výška týchto finančných prostriedkov v spore bolo preukázaná. Sporným bolo, či sa jednalo o dar alebo o pôžičku. V predchádzajúcich odsekoch rozsudku súd uviedol, aké logické postupy použil pri tom, aby ustálil, že medzi sporovými stranami sa jednalo o pôžičku. V žiadnom prípade sa nejednalo o pôžičku, ktorú mal poskytnúť F. H.. On peniazmi nedisponoval, peniaze boli vo vlastníctve žalobcov, peniaze požičiavali žalobcovia a F. H. len požiadal svojich rodičov, aby poskytli pôžičku žalovanej. Strana žalovanej vo svojom odvolaní zo dňa 24.7.2018 hovorí o bezdôvodnom obohatení a vznáša pri bezdôvodnom obohatení námietku premlčaniu. V sa hovorí , čo je bezdôvodným obohatením. Žalovaná strana však žiadnym spôsobom nekonkretizovala aký právny úkon mal medzi sporovými stranami vzniknúť , z ktorého by mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Žalovaná strana v priebehu sporu spomínala len dar. však o dare nehovorí.

45. V zmysle premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Výzva na zaplatenie pôžičky, na ktorú žalovaná nereagovala zo dňa 20.10.2015, jej bolo zaslaná doporučene dňa 21.10.2015. Vo výzve sa uvádza, že žalovaná mala pôžičku vrátiť do 8.10.2015. Na druhý deň t.j. 9.10.2015 začína plynúť trojročná premlčacia lehota žalobcom na uplatnenie si práva na súde. Žaloba na súd bola podaná 31.12.2015 z čoho vyplýva, že nárok žalobcov z pôžičky nie je premlčaný.

46. V zmysle §-u 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania , ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania i výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je v platnom znení kde sa uvádza , že úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Pôžička bola poskytnutá na a roky. Teda od 9.10. 2015 je žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu a od tejto doby bola zaviazaná aj na úroky z omeškania.

47. Podľa §-u 255 ods. 1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Nakoľko žalobcovia mali v spore plný úspech, majú právo aj na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.