Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27Pc-13-2019.pdf
PDF · 88.36 KB
Case nature
Area
Subarea
27Pc/13/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci navrhovateľa J. Q.Á.Š., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., J. X, proti osobe povinnej z výživného R. Q.Á.Š., I.. Q.Á.Š., V.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., J. X, t.č. bytom XX. X. E., H., Q. E. XX XHT, L. P., zastúpenej v konaní Mgr. Tatianou Frištikovou, advokátkou v Košiciach, Štúrova 27, o určenie výživného pre manžela, takto
rozhodol:
návrh z a m i e t a ,
navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť osobe povinnej z výživného trovy konania v rozsahu 100 %,
navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť osobe povinnej z výživného trovy konania vo výške 409,75 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne osoby povinnej z výživného.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ - manžel svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 7.2.2019 žiadal určiť výživné zo strany svojej manželky ako osoby povinnej z výživného vo výške 33 Eur mesačne počnúc dňom 1.10.2016 do budúcna. Výživné žiadal určiť vždy do 10-tého dňa v mesiaci vopred.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že počas spoločného manželstva sa narodilo jedno dieťa, maloletá dcéra N., ktorá v súčasnej dobe žije s matkou vo L. P., pričom mu nie je známy ich presný pobyt. V súčasnej dobe je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Y. a nemá žiaden príjem. Keďže jeho manželka na chod spoločnej domácnosti neprispieva, neplní si voči nemu vyživovaciu funkciu, žiadal z jej strany určiť výživné.
3. Osoba povinná z výživného nesúhlasila s určením vyživovacej povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi a žiadala návrh zamietnuť. Zároveň navrhla priznať trovy konania v plnej výške v súlade s ustanovením § 55 Civilného mimosporového poriadku, pretože s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľ sám neplnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k osobe povinnej z výživného a ich spoločnej dcére a podaným návrhom vytvoril osobe povinnej z výživného žijúcej v zahraničí zbytočné výdavky a náklady, je potrebné v záujme spravodlivosti a ochrany ekonomických záujmov osoby povinnej z výživného priznať náhradu trov v plnej výške.
4. Súd nariadil a vykonal dokazovanie sobášnym listom navrhovateľa a osoby povinnej z výživného, písomným vyjadrením osoby povinnej z výživného zo dňa 15.5.2019 a zo dňa 1.10.2019, rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 30P/183/2017-138 zo dňa 25.2.2019, písomným vyjadrením osoby povinnej z výživného zo dňa 13.5.2019, vyčíslením trov konania právnou zástupkyňou osoby povinnej z výživného, osvedčením o evidencii osobného motorového vozidla, obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 30P/183/2017, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
5. Navrhovateľ a osoba povinná z výživného uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX a toto bolo zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX pod poradovým číslom XX. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 30P/183/2017-138 zo dňa 25.2.2019. Uvedeným rozsudkom bola na čas po rozvode zverená ich spoločná maloletá dcéra N. P. Q. do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu minimálnou výškou výživného stanovenou Zákonom o rodine, to je vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne. Zároveň bol zverený do osobnej starostlivosti matky aj maloletý F. Y., V.. X.XX.XXXX. Styk otca s maloletou N. nebol upravený súdnym rozhodnutím. Rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2019.
6. Navrhovateľ sa nariadených pojednávaní na tunajšom súde nezúčastnil, pričom zásielku si neprevzal v mieste svojho trvalého bydliska a súdu neoznámil inú adresu, na ktorú by mu bolo možné doručiť predvolanie na pojednávanie. Vo svojom písomnom návrhu uviedol, že v septembri 2016 manželka opustila spoločnú domácnosť za účelom návštevy rodiny vo L. P.. V decembri toho istého roku odišiel za ňou do zahraničia, kde zistil, že si dopisuje s iným mužom. Túto informáciu ťažko znášal, preto sa vrátil späť na Slovensko, následne sa dozvedel, že manželka si našla novú známosť, s ktorou aj žije v spoločnej domácnosti. Zároveň uviedol, že mu nie je známy príjem na strane jeho vtedy ešte manželky, pričom pravdepodobne žila z príjmu svojho nového partnera. Napriek tomu, že návrh na tunajší súd bol podaný dňa 7.2.2019, žiadal určiť výživné od 1.10.2016. Určiť výživné zo strany svojej manželky žiadal aj z dôvodu, že je evidovaný na úrade práce, nemá žiaden príjem a je nezamestnaný.
7. Osoba povinná z výživného poukázala na to, že navrhovateľ počas celej doby manželstva si voči nej, ani voči maloletej dcére N. neplnil vyživovaciu povinnosť, a to ani v čase, keď bola na materskej dovolenke, v dôsledku čoho sa ocitla s maloletou dcérou vo veľmi ťažkej finančnej situácii. Navrhovateľ sa nikdy o rodinu nestaral, osobu povinnú z výživného aj s maloletým dieťaťom nechal bez akejkoľvek podpory na Slovensku, pričom sám odcestoval do Š., kde žil neviazaným spôsobom života, stal sa z neho alkoholik a gambler. Osoba povinná z výživného bola odkázaná na finančnú pomoc od príbuzných, aby dokázala sebe a dcére zabezpečiť aspoň základné životné potreby. Tieto finančné problémy ju donútili odísť v roku 2016 do L. P., kde vycestovala spolu s dcérou a navrhovateľom, ktorý ju však ponechal v cudzom štáte bez akejkoľvek pomoci a z L. P. odišiel. Niekoľko mesiacov sa neozýval, následne zistila, že sa nachádza na území Š., kde je trestne stíhaný viac ako rok a vo februári 2019 bol vyhostený z územia Š.. O osobu povinnú z výživného ako o svoju manželku, ani o svoju dcéru nikdy nejavil skutočný záujem, nikdy sa nestaral o spoločnú domácnosť ani o potreby rodiny a počas manželstva s ňou žil viac v domácnosti svojej bývalej partnerky než v domácnosti s ňou ako manželkou. Tieto skutočnosti boli aj dôvodom rozvodu manželstva vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 30P/183/2017.
8. Osoba povinná z výživného potvrdila, že si následne vo L. P. našla novú známosť, bolo to po tom, čo ju manžel nechal samú vo L. P. a vďaka tomuto novému partnerovi dokázala zvládnuť celú situáciu. Ani po rozvode manželstva si navrhovateľ neplnil svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére N., pričom bola určená iba minimálna výška výživného.
9. Zároveň osoba povinná z výživného poukázala na skutočnosť, že výživné je možné priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pričom návrh na tunajší súd bol podaný 7.2.2019, navrhovateľ však žiada určiť výživné spätne od 1.10.2016. Zároveň uviedla, že príspevok na výživu manžela trvá len do zániku manželstva, pričom manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 30P/183/2017-138 zo dňa 25.2.2019, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2019. Okrem toho priznanie príspevku na výživu manžela by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine s ohľadom na chovanie navrhovateľa vo vzťahu k osobe povinnej z výživného.
10. Osoba povinná z výživného v súčasnej dobe žije so svojím partnerom, pričom z partnerského vzťahu sa jej narodil syn F. Y., takže od X.XX.XXXX je bez príjmu, pričom poberá iba sociálne dávky vo L. P. vo výške XXX,XX K. týždenne, čo preukázala súdu potvrdením. Náklady na bývanie vo L. P. predstavujú sumu XXX K. mesačne, z čoho je XXX K. nájomné, XXX K. je cena za vývoz smetí a XXX K. sú náklady na elektrinu a plyn. Náklady na stravu osoby povinnej z výživného a jej detí sú približne XXX K. mesačne, náklady na nákup plienok a základných hygienických potrieb pre deti sú okolo XXX K. mesačne. Zároveň poukázala na to, že v súčasnej dobe je tehotná a v blízkej dobe jej pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť.
11. K osobným a majetkovým pomerom navrhovateľa uviedla, že je to zdravý človek, ktorému nič nebráni, aby si našiel prácu a dokázal sám seba uživiť. Po návrate zo Š. si žije nadštandardným spôsobom života a má rôzne neoficiálne príjmy práve z aktivít vo Š.. Z dôvodu, že navrhovateľ podal zjavne bezdôvodný návrh a keďže žije v zahraničí, vytvoril jej zbytočné náklady na toto konanie, žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania v plnej výške.
12. Zo spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 30P/183/2017 bolo zistené, že manželstvo rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 30P/183/2017-138 zo dňa 25.2.2019, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2019. Obaja manželia súhlasili s rozvodom manželstva a súhlasili aj s úpravou práv a povinností k maloletým deťom po rozvode manželstva.
13. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
18. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh na určenie manželského výživného bol na tunajší súd navrhovateľom podaný dňa 7.2.2019, pričom manželstvo bolo rozvedené tunajším súdom rozsudkom dňa 25.2.2019. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2019, takže od podania návrhu na súd do právoplatného ukončenia rozvodu navrhovateľa a osoby povinnej z výživného uplynulo 30 dní. Počas tohto jedného mesiaca manželia nežili v spoločnej domácnosti, pričom toto nespolužitie bolo dlhodobé. Už v roku 2017 sa osobe povinnej z výživného narodil syn F. Y., a to zo zväzku s jej terajším priateľom, takže navrhovateľ a osoba povinná z výživného už neviedli spoločnú domácnosť, žili oddelene a osoba povinná z výživného poberala iba rodičovský príspevok vo L. P., kde žila so svojím partnerom, a to vo výške XXX,XX K. týždenne a finančne ju podporoval jej partner.
19. Aj keď navrhovateľ žiadal určiť výživné zo strany manželky počnúc dňom 1.10.2016, súd poukazuje na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, druhá veta, podľa ktorého možno priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania. Z tohto dôvodu nebolo možné priznať výživné zo strany manželky pre navrhovateľa počnúc dňom 1.10.2016, ale do úvahy by prichádzalo určenie výživného od 7.2.2019, to je od podania návrhu navrhovateľom. V priebehu konania však súd zistil, že manželstvo už bolo právoplatne rozvedené, pričom rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2019, teda by bolo možné priznať výživné zo strany bývalej manželky manželovi za obdobie 30 dní. Súd však poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ v priebehu celého konania nejavil záujem zúčastniť sa pojednávania a súdu sa nepodarilo mu doručiť predvolanie na pojednávanie na jeho adresu trvalého pobytu, pričom navrhovateľ neoznámil svoju aktuálnu adresu. Aj keď vo svojom návrhu tvrdil, že mu manželka do podania návrhu na určenie manželského výživného neprispievala na výživu, súd mal preukázané písomným vyjadrením osoby povinnej z výživného, že si navrhovateľ neplnil svoju vyživovaciu povinnosť ani k dcére N., a to ani po tom, čo bola právoplatne určená výška výživného v rámci rozvodového
konania. Zároveň súd vychádzal z rozvodového rozsudku, kde za príčiny rozpadu manželstva manželka uvádzala nezodpovednosť manžela, nestarostlivosť o rodinu a alkoholizmus u manžela, v dôsledku čoho si našla novú známosť, ktorú manžel naopak považoval za príčinu rozpadu manželstva.
20. Keďže bolo možné priznať výživné pre navrhovateľa iba za obdobie jedného mesiaca, nakoľko výživné je možné priznať iba dňom podania návrhu na súd a najdlhšie do právoplatnosti rozvodového rozsudku, nakoľko v tomto období manželkiným jediným príjmom boli sociálne dávky vyplácané vo L. P. a z tohto dôvodu by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať výživné navrhovateľovi, ktorý si sám neplnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k svojej maloletej dcére, súd jeho návrh zamietol v celom rozsahu.
21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Súd priznal osobe povinnej z výživného trovy konania vo výške 100 % z dôvodu, že to vzhľadom na okolnosti prípadu považoval za spravodlivé. Navrhovateľ žiadal určiť výživné zo strany manželky za obdobie 30 dní, pričom sa ani raz pojednávania nezúčastnil, sám si neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletej dcére a vytvoril tak zbytočné výdavky a náhrady bývalej manželke, ktorá žije v zahraničí. Trovy právneho zastúpenia súd priznal podľa § 10 ods. 3 a § 13a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 5 úkonov právnej pomoci á 205,80 Eur (1. prevzatie a príprava zastupovania, podanie vyjadrenia zo dňa 1.10.2019, 3x účasť na pojednávaní dňa 8.10.2019, 13.11.2019 a 28.11.2019), pričom za zastúpenie na pojednávaniach (dňa 8.10.2019 a 13.11.2019), ktoré boli odročené bez prejednania veci patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny a za pojednávanie, pri ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia (dňa 28.11.2019) patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, podľa § 13a ods. 4 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
22. Ďalej súd podľa citovanej vyhlášky podľa § 16 ods. 3 priznal režijný paušál vo výške 49 Eur (5x za 9,80 Eur).
23. Súd priznal právnej zástupkyni osoby povinnej z výživného aj cestovné náhrady podľa Zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla značky Z. R. M. za cestu Q. - Y. a späť:
- dňa 8.10.2019 (72 km, pri cene PHM (Diesel) 1,242 Eur/l vo výške 18,99 Eur
- dňa 13.11.2019 (72 km, pri cene PHM (Diesel) 1,242 Eur/l vo výške 18,99 Eur
- dňa 28.11.2019 (72 km, pri cene PHM (Diesel) 1,242 Eur/l vo výške 18,99 Eur, spolu za 3 dni vo výške 56,97 Eur plus 3x náhrada strateného času spolu vo výške 97,98 Eur vrátane DPH. Trovy právneho zastúpenia sú tak vo výške 409,75 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.