Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-55-2019.pdf
PDF · 96.61 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. J. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X, I., zastúpená advokátom Mgr. Dušanom Zatkalíkom, so sídlom Ľudovíta Fullu 9/A, Bratislava a otca: P. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, I., t.č. Ú. G. E. Z., o návrhu matky na udelenie súhlasu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by jej súd udelil súhlas k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletej W. J. z priezviska D. na priezvisko A..
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že je potrebné zjednotenie priezvisk a zabezpečenie zdravého a pokojného vývinu maloletej dcéry, jej zaradenia do kolektívu a nevytvárania psychického tlaku a bariér zo strany okolia, najmä spolužiakov. V súčasnosti maloletá žije so svojou matkou a jej novým partnerom v spoločnej domácnosti, pričom nastala situácia, kde každý jeden člen spoločnej domácnosti má iné priezvisko, čo zvyšuje tlak okolia, ktorý by mohol spôsobiť chaos v myšlienkach maloletej a taktiež byť príčinou na možné zbytočné otázky spolužiakov. Priezvisko A. má nielen matka maloletej, ale aj jej staršia sestra. Maloletá súhlasí a želá si, aby sa jej priezvisko zmenilo na „A.“, pričom túto skutočnosť preukazuje aj Odborné vyjadrenie vypracované psychologičkou Mgr. W. D.. Otec maloletej sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval počas roka 2015, pričom od apríla 2015 finančne vôbec neprispieva na výchovu a výživu maloletej. Otec maloletej nejaví o maloletú dcéru žiadny opravdivý záujem, či už finančný alebo citový. O maloletú sa nezaujíma, netrávi s ňou minimálne od roka 2015 voľný čas, nechodí s ňou von, na výlety a prechádzky, návštevy u lekára, neučí ju ani len základom slušného správania a na adresu ich vtedajšieho spoločného bydliska sa otec chodil len vyspať. Posledný rok spolužitia s otcom bol charakteristický vzájomnými hádkami, najmä z dôvodu nezáujmu otca o dieťa a verbálnym násilím otca voči matke, a to aj v prítomnosti maloletého dieťaťa. V januári 2016 bol otec maloletej vzatý do väzby pre pokračujúci zločin lúpeže a v druhej polovici roka 2018 bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výške 9 rokov nepodmienečne, ktorý v súčasnosti vykonáva v ústave na výkon trestu. Počas výkonu väzby otec svoju dcéru nekontaktoval a ani iným spôsobom o ňu neprejavil záujem a záujem neprejavili ani jeho príbuzní. Počas výkonu trestu odňatia slobody a po podaní návrhu matky na určenie výživného otec zaslal svojej dcére list a žiadal o zaslanie fotografie, ktorá mu bola zaslaná. Otec po pokuse zo strany matky o dohodu so zmenou priezviska ich spoločnej dcéry zaslal list
so žiadosťou o informáciu o maloletej a zaslanie fotiek, pričom so zmenou priezviska nesúhlasil a poslal podnet na ÚPSVAR Bratislava na vykonanie kontroly podmienok, v ktorých maloletá žije, pričom neboli zistené žiadne nedostatky. Doposiaľ otec na svoju dcéru nezaplatil od roka 2015 žiadnu finančnú čiastku sám, či prostredníctvom svojich príbuzných, pričom zaslal len niekoľko účelových listov. Toto sporadické kontaktovanie zo strany otca maloletej je účelové a nie je prejavom žiadneho riadneho, skutočného záujmu o svoje dieťa, pričom vôbec sa nezaujíma o jej potreby, pocity a život. Otec sa nezaujíma o to, či dieťa niečo nepotrebuje, či mu niečo nechýba, nerieši finančnú otázku alebo či má z čoho zaplatiť školu, školský klub, stravu, lekára. Pretože sa s otcom nedá dohodnúť na zmene priezviska maloletej, matka žiadala súd o udelenie súhlasu na zmenu priezviska.
3. Otec s návrhom na zmenu priezviska maloletej dcéry nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že zmena priezviska maloletej dcéry je podľa neho len jedným z ďalších mentálnych rozmarov jeho bývalej manželky, matky maloletej, lebo sama trpí krízou svojej identity, ktorú prenáša aj na spoločnú dcéru. Matka maloletej sa až so značným odstupom od rozvodu svojho druhého manželstva s otcom maloletej rozhodla zmeniť celú svoju identitu a zmenila si nielen svoje meno (z A. na súčasné A. A.), ale aj svoje priezvisko (D. si zmenila na A.), kedy sa vrátila k používaniu priezviska po svojom prvom manželovi a nie je to jej rodné priezvisko. Matka chce spoločnej maloletej dcére zmeniť priezvisko na A., čiže na priezvisko jej prvého manžela, s ktorým však maloletá nemá absolútne nič spoločné. Matka doslovne vyrába maloletej dcére virtuálnu realitu rodinného typu. Ako vyplýva aj z priloženého psychologického posudku, dcéra sa chce volať tak, ako mama a sestra preto, lebo o tom hovorí jej mama. Jednoducho povedané, maloletá to nemá z vlastnej hlavy. Matkou fabulovaný možný tlak z okolia vo veci nezhodnosti priezvisk nemá reálny základ, lebo v dnešnej dobe sa rodí každé druhé dieťa do nemanželského zväzku, a teda deti už štandardne nemávajú zhodné priezviská s priezviskami mamy alebo otca. V dnešnej dobe to už nikto nerieši, a teda predpokladaný tlak z okolia je iba jedna z mnohých fabulácií matky maloletej. Ďalšou z fabulácií a klamstiev matky je vytváranie atmosféry neexistencie otca, ktorý o dcéru nemá záujem. Otec sa totiž viackrát snažil písomne spojiť s matkou maloletej, avšak niektoré listy sa mu vrátili nedoručené z dôvodu, že matka si zmenila bydlisko a túto zmenu mu neoznámila. Samotná matka si vo svojom návrhu protirečí, keď tvrdí, že otec počas výkonu väzby svoju dcéru nekontaktoval a ani iným spôsobom o ňu neprejavil záujem, avšak zároveň pripúšťa, že otec písal listy a mal záujem o kontakt a informácie o spoločnej dcére. Matkou uvádzané argumenty nie sú dôvodom na zmenu priezviska spoločnej dcéry na priezvisko matkinho prvého exmanžela. Toto je absurdné už samo o sebe. Keby sa matka maloletej vydala za svojho súčasného priateľa, prijala by jeho priezvisko a následne by sa maloletej niekto opýtal, že po kom sa to teda volá, tak by mala v hlave poriadny chaos, o dopade na jej psychiku a o jej ďalšom duševnom vývoji ani nehovoriac. Vzhľadom k tomu otec žiadal, aby súd najmä v záujme maloletej dcéry návrh matky na zmenu priezviska maloletej ako nezmyselný a neopodstatnený zamietol.
4. Matka vo svojom vyjadrení k písomnému vyjadreniu otca uviedla, že hoci dňa 25.05.2019 uzavrela manželstvo, aj po vzniku manželstva si ponechala svoje doterajšie priezvisko a nepristúpila na priezvisko svojho súčasného manžela. Priezvisko A. si pri zmene zvolila z dôvodu jednoduchosti a účelnosti k maloletej Alexandre J., pretože návrat k poslednému predošlému priezvisku je prirodzený a má logiku vzhľadom k staršej dcére O. A., ktorú má maloletá ako svoj vzor a chce sa jej podobať. Toto jej matka schvaľuje, nakoľko staršia dcéra vedie riadny život, je príslušníkom PZ SR, práve absolvuje základné policajné vzdelanie a tiež štúdium na vysokej škole. Rovnako aj maloletú dcéru chce matka viesť k tomu, aby viedla riadny život, teda riadne študovala, skončila školu a našla si poctivé a perspektívne zamestnanie. Otec maloletej takéto hodnoty neuznával, v podstate nikdy riadne nepracoval, o maloletú sa riadne nestaral ani počas spoločného života a nebol jej nikdy vzorom, čoho dôkazom je aj jeho terajší trest za pokračujúci zločin lúpeže a prebiehajúca exekúcia voči jeho osobe za neplatenie výživného. Z týchto dôvodom matka chce, aby maloletá dcéra W. J. nosila priezvisko A., ako jej staršia dcéra O., a nie priezvisko D.. Matke sa jedná len o najlepší záujem maloletej dcéry, čomu svedčí aj to, že aj po uzavretí manželstva si matka nechala svoje pôvodné priezvisko a nepristúpila na priezvisko svojho súčasného manžela. Vzhľadom na komunikáciu so školou a komunikáciu maloletej s učiteľmi a spolužiačkami je jednoduchšie a účelnejšie, aby sa maloletá volala zhodne ako jej matka a jej staršia sestra, ktorá je jej vzor a ktorú chce maloletá nasledovať, v čom ju bude matka podporovať. Otec argumentuje tým, že sa chce o maloletú starať a nesúhlasí so zmenou jej priezviska. V skutočnosti si na súd podal návrh na zníženie výživného, účasť na súdnom pojednávaní odmietol, čo svedčí o otcovom nezáujme o maloletú. Rovnako mu bola dlhodobo známa aj adresa pobytu matky a maloletej dcéry, keďže medzi rodičmi prebiehajú viaceré civilné konania a bola vykonaná ak kontrola v domácnosti matky prostredníctvom
sociálnej kurately. Matka ponecháva na rozhodnutí a postoji otca, ako svoj terajší stav umiestnenia vo výkone trestu odňatia slobody svojej dcére po prepustení vysvetlí, teda či jej to vôbec povie alebo uvedie milosrdnú lož o odcestovaní, pretože vzhľadom na vek maloletej a záujme o jej zdravý vývin jej matka takéto skutočnosti vysvetľovať nebude a ani nebude otca v ústave na výkon trestu s maloletou navštevovať, aj keď to otec maloletej vo svojich skorších listoch navrhuje. Matka svojím návrhom na zmenu priezviska maloletej nemá záujem napadnúť alebo ohroziť rodičovské práva a povinnosti otca vo vzťahu k maloletej dcére. Jeho neskoršia povinnosť ohľadom výživy maloletej a práva na styk s dcérou bude neskoršie upravená dohodou rodičov alebo rozhodnutím príslušného súdu.
5. Otec sa na súdne pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil s prejedaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka maloletej, oboznámil sa s rodným listom, odborným vyjadrením, rozsudkom Okresného súdu I. U. sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav veci.
7. Maloletá W. J. sa narodila počas trvania manželstva svojich rodičov a do rodného listu bola zapísaná s priezviskom D..
8. Rozsudkom Okresného súdu I. U. Č..D.. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 31.05.2017 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletej. Na čas po rozvode súd zveril maloletú W. J. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 110,- eur mesačne k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.08.2017 a vykonateľnosť dňa 16.08.2017 vo výroku o výživnom.
9. Z odborného vyjadrenia č. 2/2018, vypracovaného psychologičkou A.. W. D. na žiadosť matky maloletej, vyplýva, že maloletá J. vzhľadom na svoj vek ešte nie je schopná plnohodnotne vyjadriť svoj názor, nakoľko môže byť do značnej miery ovplyvnený jej viazanosťou na biologickú matku a názory matky, ktorú považuje za primárnu vzťahovú osobu. Pri matke maloletá pociťuje bezpečie, k matke prechováva vysoko pozitívne emócie, je na ňu významne citovo naviazaná. Maloletá sa podľa výsledkov vyšetrenia identifikuje iba s biologickou rodinou zo strany svojej matky. Rozhovor s maloletou rovnako ako aj výsledky psychologickej diagnostiky ukázali, že maloletá nemá vytvorenú vzťahovú väzbu ku svojmu biologickému otcovi, čo je zapríčinené ich dlhodobým odlúčením a absenciou akéhokoľvek kontaktu. Maloletá biologického otca vytesňuje, neuvádza, nie je súčasťou jej bežného života. Podľa výsledkov psychologickej diagnostiky otec nehrá v živote maloletej významnú úlohu. Maloletá je zvyknutá na súčasný spôsob života, je spokojná, stabilizovaná v prostredí, v ktorom vyrastá. Nakoľko s biologickým otcom nemala dlhodobo žiaden kontakt počas vývinovo významného obdobia v živote, nie je aktuálne jej biologický otec pre ňu dôležitou osobou. Pri samotnom rozhovore s psychologičkou sa maloletá predstavila ako J. D.. Maloletá uviedla, že aj ona by sa chcela volať A., lebo sa tak volá jej mama a aj sestra O., ktorú má maloletá veľmi rada.
10. Matka vo svojej výpovedi pred súdom zotrvala na svojom písomne podanom návrhu. Uviedla, že po rozvode manželstva s P. D. sa nechcela vrátiť k svojmu rodnému priezvisku, nakoľko by to znamenalo v spoločnej domácnosti 3 rôzne priezviská. Staršia dcéra O., ktorá má teraz 20 rokov, sa volá A. po svojom otcovi, manželovi z prvého manželstva matky. Kvôli týmto priezviskám matka neprijala priezvisko ani po svojom treťom manželovi. Čo sa týka zmeny krstných mien matky, jej mama povedala v pôrodnici, že sa volá A., ale tým myslela A., potom to už tak nechala. Matka si to pri zmene priezviska zmenila, zároveň doplnila druhé krstné meno A., čo bol nápad detí. Matka mala za to, že v danej veci nie je potrebné maloletú vypočuť. Bola už vypočutá odborníkom a vzhľadom na jej vek by ju to mohlo traumatizovať.
11. Kolízny opatrovník maloletej navrhoval v konaní vypočuť maloletú. V septembri 2018 na základe podnetu otca vykonávali šetrenie v domácnosti matky. Matka vtedy uviedla, že maloletá dcéra nevidela otca od svojich 3 rokov. Za súčasných podmienok mal opatrovník za to, že by bolo v záujme maloletej zmeniť jej priezvisko.
12. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
13. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 8 zákona č. 300/1993 Z. z., zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
15. Podľa § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/1993 Z.z., žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
16. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že návrh matky nie je dôvodný. Matke sa nepodarilo získať súhlas otca so zmenou priezviska spoločnej dcéry W. J.. Pri absencii súhlasu alebo nezhode rodičov o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa je rozhodujúce posúdiť záujem maloletého dieťaťa na zmene doterajšieho priezviska. V konaní bolo zistené, že otec bol naposledy s maloletou dcérou v osobnom kontakte v roku 2015, teda v čase keď mala maloletá len 3 roky. Následne bol otec vo väzbe a potom vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý doposiaľ trvá. Je teda prirodzené, že maloletá svojho otca zo svojho bežného života vytesňuje, keďže aj vzhľadom na nízky vek a dlhodobé odlúčenie sa medzi nimi nestihla vytvoriť silnejšia citová väzba. Ani predtým však otec neprejavoval o maloletú dcéru opravdivý záujem, vyživovaciu povinnosť si dobrovoľne neplnil. Takéto správanie otca je nezodpovedné a neospravedlniteľné, otec by si mal byť vedomý, že svojim konaním ubližuje hlavne maloletému dieťaťu. Na druhej strane však správanie otca ani matkou tvrdené skutočnosti nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mala byť povolená zmena priezviska maloletého dieťaťa. Maloletá sa narodila počas trvania manželstva svojich rodičov a nesie priezvisko, na ktorom sa matka i otec maloletej dohodli pri uzavretí manželstva ako na ich spoločnom priezvisku. Na základe vlastného rozhodnutia sa matka po rozvode svojho druhého manželstva s otcom maloletej vrátila k používaniu predchádzajúceho priezviska A., teda priezviska po svojom prvom manželovi, ktoré nesie aj jej plnoletá dcéra O.. Maloletá však s týmto priezviskom nemá žiadnu spojitosť, chce sa tak volať len preto, že toto priezvisko majú jej matka aj plnoletá sestra. Súd nespochybňuje, že maloletá má silný pozitívny vzťah k svojej matke aj nevlastnej sestre, ktorú má veľmi rada a dokonca ju považuje za svoj vzor. Avšak táto skutočnosť nie je dôvodom na zmenu priezviska maloletej, aj s ohľadom na fakt, že sestra maloletej môže kedykoľvek zmeniť svoje súčasné priezvisko z dôvodu sobáša. Rovnako argument matky o problémoch počas komunikácie v škole a medzi rovesníkmi maloletej, vyplývajúcich z rozdielnosti priezvisk, nie je dôvodom na povolenie zmeny priezviska. Tento argument nie je presvedčivý, nakoľko v súčasnej dobe nie je neobvyklé, že rodičia majú rozdielne priezviská, či už z dôvodu, že nie sú zosobášení, sú zosobášení a ponechali si svoje pôvodné priezviská alebo hoci počas manželstva používali spoločné priezvisko, tak po rozvode sa jeden z manželov vráti k používaniu svojho predchádzajúceho priezviska. Súd pripúšťa, že rozdielnosť priezvisk matky a maloletej môže vyvolávať otázky. Avšak za situácie, keď maloletá je už zastabilizovaná v škole a v skupine svojich rovesníkov, aj prípadná zmena doterajšieho priezviska maloletej rovnako vyvolá nechcené otázky, ktorým bude maloletá vystavená. Súd v tejto situácii preferuje kontinuitu u maloletej a zotrvanie pri priezvisku, na ktorom sa jej rodičia dohodli pri jej narodení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd návrh matky zamietol. Súd nevypočul maloletú, nakoľko je vo veku kedy nemožno vylúčiť, že jej prípadný kladný názor je ovplyvnený zo strany matky. Navyše názor maloletej v tejto veci už bol zaznamenaný aj v odbornom vyjadrení psychologičky, ktoré bolo predložené matkou a tvorí súčasť súdneho spisu.
17. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.