Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/155/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, za účasti intervenienta na strane žalobcu Komunálnej poisťovne a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpeného Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 1, proti žalovanému: JENISEJ s.r.o., so sídlom v Trebišove, Námestie mieru 1, IČO : 46 438 033, o zaplatenie 5.957,39 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. -165 zo dňa 7.9.2018, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 5.957,49 € s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 6.1.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu nárok voči žalovanému na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako prevádzkovateľ motorového vozidla Chevrolet, EČV: U. dňa 23.7.2014 prostredníctvom vodiča M.H. K. spôsobil s predmetným vozidlom dopravnú nehodu, a tým aj škodu na motorovom vozidle Volkswagen EČV: U., ktorého držiteľom v čase nehody bolo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Keďže žalovaný k vozidlu Chevrolet nemal k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca z garančného fondu poškodenému plnil dňa 3.12.2014 sumu 5.957,37 € a výzvou z 5.12.2014 si uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému v zmysle s tým, že na plnenie mu poskytol lehotu do 5.1.2015. Žalovaný však uvedenú sumu neuhradil, preto sa dostal do omeškania. Žalovaný pritom porušil svoju povinnosť uloženú mu v , oprávnený nárok na základe cit. zák., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa cit. zák. na náhradu toho, čo žalobca za neho plnil. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný zodpovedá i podľa a nasl. ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky.

3. Súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal odvolanie včas žalovaný s tým, že v čase dopravnej nehody mal v Komunálnej poisťovni a.s. uzavreté povinné zmluvné poistenie na základe poistnej zmluvy č. 6811286848, ktorá sa vzťahovala na predmetné motorové vozidlo EČV: U.. Namietal tiež, že podľa jeho vedomostí majú motorové vozidlá poškodeného Ministerstva vnútra SR uzavreté havarijné poistenie, z ktorého v prípade vzniku škody poškodenému vzniká nárok na poistné plnenie, navyše, žalovaný mal v čase nehody uzavreté i havarijné poistenie v spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa a.s., na základe poistnej zmluvy č. 7060053320. Zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže ku škode došlo 23.7.2014, kedy bol vyhotovený záznam z dopravnej nehody, teda poškodený mal vedomosť o tom, aká škoda mu vznikla a kto za ňu zodpovedá. Preto žiadal žalobu zamietnuť.

4. Z dôvodu podania odporu bol platobný rozkaz zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie. Do konania vstúpila Komunálna poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group ako intervenient na strane žalobcu, keďže má právny záujem na výsledku konania s poukazom na § 24 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Intervenient potvrdil, že žalovaný v čase dopravnej nehody, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla EČV: U., ktorého držiteľom je žalovaný a ku ktorej došlo 23.7.2014 nemal s intervenientom platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Toto totiž zaniklo 23.4.2014 v zmysle , keďže poistné za obdobie od 23.3.2014 do 23.4.2014 nebolo zaplatené v zákonom stanovenej lehote.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a mal preukázané, že dňa 23.7.2014 došlo v Trebišove k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená na motorovom vozidle zn. Volkswagen EČV: U., ktorého vlastníkom v čase nehody bolo Ministerstvo vnútra SR škoda z dôvodu zavinenia motorového vozidla Chevrolet EČV: U., ktorého držiteľom bol žalovaný. Záznam dopravnej nehody je riadne podpísaný subjektom, ktorý spôsobil škodu, ako aj poškodeným a táto skutočnosť nebola ani medzi stranami sporu sporná. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody v poisťovni škodcu, teda v Komunálnej poisťovni a.s., Vienna Insurance Group listom zo dňa 2.10.2014, avšak bolo zistené, že v čase dopravnej nehody žalovaný už svoje osobné motorové vozidlo EČV: TV995CG poistené nemal. Obrana žalovaného, ktorý trval na tom, že v čase vzniku škodovej udalosti bol poistený súd neakceptoval, pretože z dokazovania vyplynulo, že platnosť poistnej zmluvy, vzťahujúcej sa k zákonnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6811286848 bola ukončená ku dňu 23.4.2014 pre nezaplatenie poistného. K zániku poistného vzťahu tak došlo v zmysle dňa 23.4.2014 priamo zo zákona. Skutočnosť, že žalovaný uhradil poistné v deň, kedy došlo k vzniku poistnej udalosti, t.j. 23.7.2014 vo výške 63 € na okolnosti zániku poistenia už nič nemení. Navyše zánik poistenia z totožného dôvodu upravuje dokonca aj článok V. ods. 9 Všeobecných poistných podmienok intervenienta, na ktoré žalovaný poukazoval. V zmysle článku X. ods. 4 písm. j/ Všeobecných poistných podmienok 705-2 poisťovateľ z poukázanej sumy alikvotnú časť vo výške 5,43 priradil k poistnej zmluve a sumu 57,57 € vrátil žalovanému poštovou poukážkou dňa 18.11.2014 a túto sumu evidoval vo výpise z účtu ako nepriradenú platbu. Túto sumu si žalovaný neprevzal, vrátila sa Komunálnej poisťovni a.s. ako poisťovateľovi späť dňa 12.12.2014 a poisťovateľ ju vedie vo výpise ako vrátenú platbu. Preto obranu žalovaného, že jeho poistenie v Komunálnej poisťovni a.s. v čase nehody trvalo, súd považoval za právne irelevantnú. Taktiež nie je dôvodná vznesená námietka premlčania nároku žalobcu zo strany žalovaného, pretože posudzoval ju súd aj v zmysle ust. . Uzavrel, že právo žalobcu na tzv. regres nie je nárokom na náhradu škody, ale má povahu originálneho nároku, preto je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Pre objektívnu premlčaciu dobu podľa uvedeného ustanovenia platí, že začína plynúť odo dňa, kedy právo mohlo byť objektívne posudzované, vykonané a uplatnené po prvý raz, teda odo dňa, kedy právo bolo možné odôvodnene ako nárok uplatniť na súde podaním žaloby. Žalobca žalobu podal 24.8.2016, teda nesporne pred uplynutím premlčacej doby, ktorá uplynula až dňa 3.12.2017.

6. Po právnom posúdení veci podľa , , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, po posúdení podľa , , dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

7. Poukazujúc i na účel samotného garančného fondu nemôže obstáť námietka žalovaného, že poškodený si mohol uplatniť plnenie zo svojho povinného zmluvného poistenia alebo zo svojho

havarijného poistenia, nakoľko bez ohľadu na to, aké poistenie má poškodený uzavreté, má poškodený voči škodcovi nárok na náhradu škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zakotvená v ust. , a . Táto zodpovednosť ja založená na princípe objektívnej zodpovednosti, teda bez zreteľa na zavinenie a prevádzateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za vzniknutú škodu len v prípade, ak preukáže, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V tomto prípade tomu tak nebolo. V spore mal súd preukázané, že žalobca plnil z garančného fondu za žalovaného v zmysle , žalovaný sumu neuhradil a tak žalobcovi vzniklo právo podľa na náhradu toho, čo za žalovaného plnil. Vzhľadom na uvedenú situáciu súd prvej inštancie už nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, ktorý žiadal, aby súd zisťoval čísla poistných zmlúv poškodeného vzťahujúcich sa na poškodené vozidlo EČV: U. pre rok 2014, nakoľko takýto dôkaz je pre správnosť záveru rozhodnutia nadbytočný a právne irelevantný.

8. V zmysle ust. , a vl. nar. SR č. priznal žalovanému aj zákonné úroky z omeškania.

9. O trovách konania rozhodol podľa a . Keďže žalobca a intervenient na strane žalobcu mali v konaní plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, pretože žalovaný v konaní úspech nemal.

10. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie podľa ust. , a . Mal za to, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním nezistil všetky rozhodujúce skutočnosti, keď nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz, ktorým mala byť preukázaná existencia havarijného poistenia poškodeného, t.j. Ministerstva vnútra SR v čase vzniku dopravnej nehody. Ak by tomu tak bolo od tejto skutočnosti mal závisieť aj spôsob akým a v akom rozsahu malo dôjsť k náhrade vzniknutej škody na motorovom vozidle nielen plnením zo strany žalobcu, ale aj zo strany poisťovne poskytujúcej havarijné poistenie poškodenému v súlade s podľa zásady, že škoda môže byť poškodenému nahradená len raz, bez ohľadu na druh poistenia. V prípade, ak by bolo v prebiehajúcom konaní zistené, že poškodený mal v čase dopravnej nehody uzatvorené havarijné poistenie škoda, ktorá vznikla na motorovom vozidle by poškodenému nemala byť nahradená v plnom rozsahu 2 x a síce raz z titulu poistenia a raz od škodcu. Z tohto titulu odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok a v 1. a 2.výroku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne, aby v rámci odvolacieho konania vykonal žalovaným navrhovaný dôkazný prostriedok a žalobu v celom rozsahu zamietol. Uplatnil si voči žalobcovi a voči žalovanému na jeho strane náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. K podanému odvolaniu podal písomné vyjadrenie intervenient na stane žalobcu, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a ako taký ho navrhol potvrdiť. Uplatnil si voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Zotrval v celom rozsahu na svojich tvrdeniach a argumentácii, ktorú v priebehu sporu predložil súdu prvej inštancie. Poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania účelovo menil svoju argumentáciu a teda spôsob a dôvody jeho procesnej obrany, keď v podanom odpore okrem iného tvrdil, že v čase škodovej udalosti mal s intervenientom platne uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení jeho motorového vozidla a keď toto jeho tvrdenie bolo v priebehu sporu vyvrátené, z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že táto jeho prvotná obrana už nie je aktuálna. Argumentácia žalovaného uvádzaná v odvolaní, a to týkajúca sa možného uzatvorenia havarijného poistenia poškodeného motorového vozidla je bezpredmetná a žiadnym spôsobom nesúvisí s prejednávanou vecou. Nárok žalobcu je nárokom zákonným, a teda jeho existencia je daná bez ohľadu na prípadnú existenciu alebo neexistenciu havarijného poistenia poškodeného motorového vozidla. Bolo totiž nepochybné, že žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť a v čase vzniku poistnej nehody ku ktorej došlo 23.7.2014 nemal k jeho motorovému vozidlu, ktoré nehodu spôsobilo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca má právo proti žalovanému na náhradu toho, čo za neho poškodenému plnil. Ak by mal aj poškodený uzatvorené havarijné poistenie, nemá toto žiaden vplyv na povinnosť žalobcu plniť v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a následne na vznik jeho nároku uplatňovaného v tomto konaní s odkazom na vyššie citované ustanovenie .

12. K podanému odvolaniu zo strany žalovaného sa vyjadril aj žalobca, ktorý uviedol, že aj on považuje rozsudok súdu prvej inštancie a jeho závery za vecne správne, a preto odvolanie považoval za bezpredmetné, žiadal ho v zmysle ust. odmietnuť, resp. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a uplatnil si voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Naďalej poukazoval na zákonné ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom ustanovení, ktorými argumentoval aj od začiatku sporu. Upriamil pozornosť na to, že zákon oprávnil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, inými slovami, zveril jej postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Týmto žalobca poukázal aj na skutočnosť, že v prípade, ak by si žalovaný riadne plnil povinnosti, ktoré mu zákon ukladá, najmä by dbal o to, aby si splnil povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, resp. povinnosť platiť poistné v lehote jeho splatnosti, uvedená škodová udalosť by bola riešená poisťovňou a nárok poškodeného by bol uspokojený z povinného zmluvného poistenia. Vyhodnotenie potencionálnej relevancie žalovaným navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd pochybí len vtedy, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. Aj žalobca zastáva názor, že žalovaným navrhovaný dôkaz zistenie havarijného poistenia poškodeného nemôže byť v žiadnom prípade považovaný za dôkaz, spôsobilý priniesť ďalšie skutkové zistenia. Existencia, resp. neexistencia havarijného poistenia poškodeného nezakladá žiaden dôvod na základe ktorého by žalovaný ako škodca nebol povinný nahradiť škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Okrem iného havarijné poistenie je doplnkovým poistením, ktoré pokrýva nasledovné druhy škôd, poškodenia alebo zničenia vozidla nárazom do pevnej prekážky alebo pri strete s iným vozidlom, či zverou, škody spôsobené živelnými pohromami atď. V prípade, ak si poistník vzniknutú škodu nespôsobil vlastnou vinou, poisťovňa si refunduje plnenie z havarijného poistenia v poisťovni, ktorú škodca uviedol ako poistiteľa z poistného zmluvného poistenia. V prípade, že škodca nemá v čase škodovej udalosti platné povinné zmluvné poistenie postúpi poisťovňa na preplatenie vyplateného plnenia do spoločnosti žalobcu a následne žalobca vymáha poistné plnenie od vinníka škodovej udalosti.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle , preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.11.2019, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. , .

14. Odvolateľ použil odvolacie dôvody uvedené v , , . Odvolací súd po preskúmaní veci má za to, že odvolacie dôvody naplnené neboli.

15. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého zaväzujúceho výroku rozsudku, ale ani výrokou o náhrade trov konania, preto ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil podľa .

17. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že držiteľ osobného motorového vozidla, s ktorým bola spôsobená škoda, nemal v čase nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie v zmysle , čím porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ust. tohto zákona. Vzhľadom k tomu, že vozidlo poistené nebolo, nastupuje povinnosť Slovenskej kancelárie poisťovateľov v zmysle ust. tohto zákona. Taktiež bolo nesporne preukázané, že predmetné motorové vozidlo v čase nehody viedol vodič žalovaného, ktorý spôsobil dopravnú nehodu a poškodenému plnil žalobca z garančného fondu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.

18. Podstatou odvolacích námietok bola tá skutočnosť, že nebola súdom skúmaná navrhovaná okolnosť havarijného poistenia poškodeného vozidla, mohlo byť z neho plnené a poškodený by bol v prípade vyhovenia žalobe odškodnený viackrát, čo je v rozpore so zákonom. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno totiž súhlasiť s takým názorom, že poškodený, pokiaľ aj má uzavretú zmluvu o havarijnom poistení a v prípade vozidla, ktoré škodu spôsobilo chýba povinné zmluvné poistenie, môže si uplatniť náhradu škody len jedným z týchto spôsobov a ak dá prednosť havarijnému poisteniu, potom už poisťovňa, ktorá z titulu poistenia havarijného plnila, nemá nárok na náhradu škody. Takýto výklad by znamenal, že škodca či už ten, čo porušil právnu povinnosť tým, že neuzavrel povinné zmluvné poistenie motorového vozidla by sa vyhol akejkoľvek zodpovednosti za škodu s tvrdením, že predsa poškodenému bolo plnenie poskytnuté z havarijného poistenia. V prípade havarijného poistenia sa zabezpečuje poistený pre vznik škody, spôsobenej rôznymi udalosťami a ak mu spôsobí škodu na vozidle iná osoba s motorovým vozidlom, či už povinným zmluvným poistením alebo bez neho, nesie svoju zodpovednosť. Ak by aj bolo u poškodeného vozidla uzavreté havarijné poistenie a príslušná poisťovňa by z neho plnila, mala by právo na náhradu práve z garančného fondu a na žalobcu by tiež len prešlo právo od subjektu, ktorý je za škodu zodpovedný, vymáhať poskytnuté plnenie.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa napadnutý rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. . Žalovaný nebol úspešný v odvolacom konaní, preto má proti nemu úspešný žalobca ako aj intervenient vystupujúci na jeho strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).