Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cb-6-2019.pdf
PDF · 182.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/6/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: J., S.. D.., D. D. G. X, XXX XX D., IČO: 36 464 350 zastúpeným JUDr. Petrom Nízkym, advokátom, so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné proti žalovanému D. O., X. T. T. D. Š. Y. O. D., D. D. G. XX, XXX XX J. IČO: 308 443 63 o zaplatenie 7.210,66 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.465,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 3.465,73 eur od 14.03.2018 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
III. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa XX.XX.XXXX podal žalobca na upomínací súd žalobu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie mu sumy vo výške 7.210,66 eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od XX.X.XXXX do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že sa stal vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXm2, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie Snina na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou J.. K.. O. D.. O.. M.. dňa XX.XX.XXXX, ktorý vklad bol zapísaný do katastra nehnuteľnosti dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný bol toho času vlastníkom nehnuteľnosti stavby zo súpisným číslom XXXX - sklad G. Č.. X-XXX postavenej na pozemku parc. č. XXXX/XXX. Žalobca kúpil túto stavbu - sklad od žalovaného kúpnou zmluvou č. XX/ OSMIaVS/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorá bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti dňa X.X.XXXX.
Teda pre žalobcu z toho vyplýva, že v období od XX/XXXX do XX/XXXX sa žalovaný bezdôvodne obohatil, keďže užíval pozemok vo vlastníctve žalobcu, na ktorom je postavená nehnuteľnosť - stavba sklad. Pri stanovení výšky nájomného žalobca vychádzal z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) Všeobecne záväzného nariadenia o podmienkach prenájmu hnuteľného a nehnuteľného majetku vo vlastníctve mesta D. a o určení sadzieb za tento nájom, ktorý je účinný od X.X.XXXX. Pozemok žalobcu sa nachádza v priemyselnej zóne mesta a preto žalobca vychádzal z tohto nariadenia a to z ceny stanovenej pre zónu 2 - pozemky pre skladové účely, garáže a podobné drobné stavby vo výške 2,- eur za m2. Teda pri období užívania od XX/XXXX do X/XXXX a rozlohe pozemku o výmere XXXX m2 a ceny nájmu 2,- eur za m2 žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 7.210,66 eur. Túto cenu považuje žalobca za cenu nájmu v danom mieste obvyklú a jedná sa o ročné nájomné.
Vzhľadom na to, že žalovaný dlhodobo užíval nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu a bez peňažnej náhrady, dopustil sa bezdôvodného obohatenia. Žalobca opakovane kontaktoval žalovaného s cieľom uzavrieť mimosúdnu dohodu a dostať peňažné plnenie, avšak napriek opakovaným výzvam sa nepodarilo získať požadované vydanie bezdôvodného obohatenia.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu listiny - kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, kúpna zmluva zo dňa XX.X.XXXX, faktúra č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie Snina, výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa XX.X.XXXX, odpoveď na výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa X.X.XXXX, žiadosť zo dňa XX.X.XXXX, všeobecne záväzne nariadenie č. XX/XXXX.
4. Upomínací súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol žalovanému doručený dňa XX.XX.XXXX a proti ktorému žalovaný doručil odpor.
5. Žalovaný v odpore uviedol, že návrh žalobcu považujú za nedôvodný a v rozpore s dobrými mravmi, žalobca si neuplatnil svoje primárne právo v čase protiprávneho stavu a spôsobom podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka a časť nároku uplatneného žalobcom je už premlčaný a teda aj výška nároku je neopodstatnená.
Žalovaný ďalej uviedol, že je pravdou, že bol vlastníkom skladu, ktorý nadobudol žalobca do vlastníctva X.XX.XXXX, avšak vzhľadom na časové obdobie, za ktoré žiada vydať žalobca bezdôvodne obohatenia poukazujú, že tento nárok je bez právneho dôvodu a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Ž. sp.zn. XC/XX/XXXX zo dňa 30.7.2009 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Ž. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 23.3.2010 v uznesení III. ÚS SR 99/2012, z ktorého vyplynulo, že okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie poukazom na článok 20 ods. 1 Ústavy § 3, § 120, § 123, § 124, § 126, § 135c a § 438 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v prípade, že vlastník pozemku uplatňuje len zodpovednostné nároky voči osobám, ktoré mu bránia v používaní vecí bez toho, aby sa zároveň domáhal odstránenia protiprávneho stavu, ide spravidla o výkon jeho práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný je tak presvedčený, že žalobca mal využiť prostriedky na ochranu svojho primárneho vlastníckeho práva pomocou inštitútu, ktorý mu zákon priznáva a teda spôsobom podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Žalovaný konštatuje, že žalobca mal povinnosť postupovať nielen spôsobom vyššie uvedeným a rovnako aj v čase, kedy protiprávny stav trval. V prípade existencie neoprávnenej stavby na cudzom pozemku je nevyhnutné, aby vlastník postupoval podľa tohto ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka v čase závadného stavu a neobmedzoval sa len na uplatňovanie inštitútu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný tiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Trnava zo dňa 9.9.2015 sp. zn. 24Co/616/2014 a taktiež na rozhodnutie Ústavného súdu I. ÚS SR 12/2016 zo dňa 13.1.2016. Žalovaný ďalej poukazuje na špekulatívnosť a účelovosť podaného návrhu, keď žalobca prvýkrát vyzval žalovaného na zaplatenie nájomného listom zo dňa XX.X.XXXX doručeného žalovanému dňa X.X.XXXX po tom, ako sa stal dňa X.X.XXXX vlastníkom stavby. Svoje primárne právo si mohol a mal uplatňovať už od roku 2015, kedy sa stal vlastníkom pozemku.
Žalovaný vznáša aj námietku premlčania proti takto uplatnenému nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje nárok za obdobie od 8.12.2015 do 2.5.2018, pričom poukazuje na Občiansky zákonník, podľa ktorého premlčacia doba pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená ako subjektívna a objektívna a pri subjektívnej premlčacej dobe v zmysle § 107 ods. 1 OZ sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalovaný je presvedčený, že dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy, najneskôr dňom nadobudnutia vlastníctva žalobcom k pozemku parc. č. XXXX/XXX získal žalobca vedomosť o skutočnosti, že na danom pozemku je postavená stavba a aj vedomosť v dispozícii koho sa predmetná stavba ku dňu nadobudnutia vlastníctva zápisom do katastra nehnuteľnosti nachádzala. A teda v súvislosti s premlčaním zároveň žalovaný rozporuje aj výšku celého žalobcom uplatneného nároku spolu s príslušenstvom. Žalovaný navrhol žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú.
6. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil listiny - výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa XX.X.XXXX s dátumom prijatia tejto výzvy, žiadosť o odkúpenie nehnuteľnosti zo dňa X.X.XXXX.
7. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že sa s názorom žalovaného nestotožňuje, nesúhlasí s tým, že ide o nárok, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi, pretože sa so žalovaným opakovane snažil riešiť protiprávny stav a dohodnúť sa na výške nájmu, avšak žalovaný nereagoval a účelovo sa vyhýbal požadovanému plneniu. Alternatívou riešenia zo strany žalobcu bola snaha o odkúpenie nehnuteľnosti, prípadne dohoda o určení výšky nájmu, o ktorú žalovaný neprejavil záujem a ani sa nijako nevyjadril. Žalovaný si bol vedomý vzniku bezdôvodného obohatenia na svojej strane a zámerne sa snažil odďaľovať riešenie vzniknutý problém. Tým, že žalobca inicioval odkúpenie stavby, preukázal, že sa domáhal odstránenia protiprávneho stavu a mal záujem na usporiadaní pomerov. Podľa žalobcu nebolo možné postupovať v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka z dôvodu, že na stavbu - sklad vo vlastníctve žalovaného bolo vydané územné rozhodnutie a teda uvedený objekt bol postavený na základe stavebného povolenia a preto sa nejedná o nelegálnu stavbu na cudzom pozemku a žaloba podľa tohto ustanovenia by v danom prípade neprichádzala do úvahy. Taktiež žalobca poukázal, že predmetom sporu je zaplatenie peňažného nároku titulom bezdôvodného obohatenia a pri vzniku bezdôvodného obohatenia boli účastníci právnickými osobami, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť Obchodného zákonníka a teda prípad je potrebné posudzovať v zmysle § 397 Obchodného zákonníka a teda uplatňovaný nárok nie je premlčaný. Zároveň žalobca navrhol pokračovať v konaní na miestne príslušnom súde.
8. Upomínací súd upovedomil strany sporu o postúpení vecí na Okresný súd v Humennom, ktorému bola vec doručená XX.X.XXXX.
9. Súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, ktoré žalobca zaslal k podanému odporu. Žalovaný vo vyjadrení odmietol a poprel tvrdenia žalobcu, žeby sa snažil účelovo predlžovať akýkoľvek proces spojený s predajom nehnuteľnosti a poukázal, že žalovaný ako orgán z verejnej moci má povinnosť pri správe majetku vždy postupovať plne v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu. Tento postup si vyžaduje zachovanie určitých časovo náročných sledov, o čom dňa X.X.XXXX žalovaný informoval žalobcu. Žalovaný nie je podnikateľ, ktorý so spravovaným majetkom môže hospodáriť podľa svojej ľubovôle.
10. Ďalej žalovaný poukázal, že v marci v roku XXXX mal žalobca záujem o odkúpenie nehnuteľnosti v správe žalovaného, nie však o vydanie bezdôvodného obohatenia. Aj samotný žalobca komplikoval odpredaj nehnuteľnosti, a to svojimi podaniami na stavebnom úrade, keďže žalovanému bolo doručené oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu a zároveň aj späťvzatie podania žalobcu, na základe čoho bolo žalovanému oznámené zrušenie výkonu štátneho stavebného dohľadu. Žalovaný teda konštatuje, že žalobca ho nikdy pred kúpou výslovne nevyzval na zaplatenie nájmu a vydanie bezdôvodného obohatenia. Od prvej žiadosti žalobca opakovane a jednoznačne dáva najavo vôľu a prejavoval záujem odkúpiť nehnuteľnosť a nešlo z jeho strany o alternatívne riešenie, ako uvádza. Žalovaný opätovne poukazuje, že žalobca mal použiť ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka a zároveň trvá na námietke premlčania. Nesúhlasí s názorom žalobcu, žeby tento prípad mal byť posudzovaný podľa Obchodného zákonníka.
11. Žalovaný s vyjadrením predložil listiny - oznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie o zrušení výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa XX.XX.XXXX, výňatok zo znaleckého posudku č. úkonu XXX/XXXX, žiadosť o odkúpenie nehnuteľnosť - odpoveď zo dňa X.X.XXXX.
12. Pred prvým pojednávaním žalovaný ešte doručil podanie, v ktorom uplatnil námietku nepríslušnosti daného súdu pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. XNdob/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorého „vo vzťahu k argumentácií žalobcu je potrebné uviesť, že judikatúra a rozhodovacia prax už v minulosti zaujala jednoznačne stanovisko k aplikácií § 88 ods. 1 písm. h) O. s. p., keď súd podľa polohy nehnuteľnosti je výlučne príslušný vtedy, ak sa konanie týka práv k týmto nehnuteľnostiam, t.j. práva vlastníckeho, spoluvlastníckeho, práva držby, práva vecného bremena, práva nájomného, záložného, a to iba vtedy, ak v konaní ide o existenciu takého práva, jeho trvania a zánik a nie iba o práva a povinnosti z toho plynúce. Súčasne znenie § 20 písm. a) CSP sa rovnako na daný prípad nevzťahuje, keďže predmetom sporu nie je vecné právo k nehnuteľnosti. Plnenie nárokované žalobcom, ktoré odvodzuje z titulu náhrady nákladov vynaložených za účelom zvýšenia kvality užívania priestorov nájmu, sa netýka priamo a bezprostredne vzniku trvania alebo zániku práva k nehnuteľnosti, ale vyplývajú až odvodene z nájomného vzťahu. Preto nie je v prejednávanej veci daná výlučná miestna
príslušnosť súdu riadiaca sa miestom nehnuteľnosti, na ktorú by musel Najvyšší súd pri rozhodovaní o prikázaní sporu z dôvodu hodnosti prihliadať.“
13. Súd sa teda oboznámil s písomnými podaniami strán sporu, ako aj s ústnymi prednesmi právnych zástupcov strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v tomto konaní, znaleckým posudkom č. XX/XXXX predloženým žalobcom a zistil tento skutkový stav.
Skutkový stav:
14. Z listu vlastníctva č. XXXXX pre kat. územie D. vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti pozemku parc. číslo XXXX/XXX - zastavané plocha a nádvoria o výmere XXXX m2, na pozemku ktorom je postavená stavba súp. číslo XXXX-sklad G. č. 1-XXX, ktorú stavbu nadobudol žalovaný kúpnou zmluvou povolenou v katastrálnom konaní E.-XX/XX zo dňa X.X.XXXX a pozemok nadobudol kúpnou zmluvou povolenou v kat. konaní XXXXX/XX zo dňa X.XX.XXXX.
15. Dňa XX.XX.XXXX žalobca ako kupujúci a spoločnosť J.. K.. O. D.. O.. M.. ako predávajúci uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol okrem iného aj prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v katastrálnom území D., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX a to pozemok parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXm2. V tejto zmluve v článku 4 ods. 1 predávajúci vyhlásil, že je výlučným vlastníkom predmetu kúpy.
16. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX splatná dňa XX.XX.XXXX spoločnosť J.. K.. O. D.. O.. M.. fakturovala žalobcovi kúpnu cenu za prevod vlastníckych práv podľa zmluvy o prevode nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. na liste vlastníctva č. XXXX okrem iných aj parcela T.-Q. XXXX/XXX.
17. Zo žiadosti o odkúpenie nehnuteľnosti zo dňa X.X.XXXX doručenej správcovi pozemku XX.X.XXXX vyplýva, že žalobca žiadal o možnosť odkúpenia nehnuteľnosti súpisné číslo XXXX a súpisné číslo XXXX v katastrálnom území D., pretože žalobca v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX sa stal vlastníkom parcely XXXX/XXX a nehnuteľnosti žalovaného stoja na pozemkoch žalobcu, ktorý prejavuje záujem o možnosť uzavretia kúpnej zmluvy na túto stavbu. Ďalej žalobca uvádza, že z viacerých zdrojov sa dozvedel, že nehnuteľnosti už boli vo verejnom ponukovom konaní, avšak na toto ponukové konanie nemohli reagovať, lebo v tom čase neboli vlastníkom pozemkov.
18. Z odpovede správcu určenej žalobcovi zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky ako orgán štátnej správy vykonáva správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, účelom ktorého zákona je v prípade odpredaja prebytočného nehnuteľného majetku štátu vytvoriť súťažné prostredie a tak zabezpečiť čo najefektívnejšie nakladanie s majetkom štátu, pokiaľ tento neslúži na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním. Odpredaj prebytočného majetku štátu je dlhodobý proces, pri ktorom je potrebné dodržať platné zákony. Ďalej v tejto odpovedi Správa štátnych hmotných rezerv uvádza, že nehnuteľnosti, ktoré žalobca žiada o odkúpenie, zvažuje ponúknuť na odpredaj, avšak musí byť dodržaný zákonný postup, pričom ponuku tohto prebytočného nehnuteľného majetku štátu na odpredaj zverejní v registri ponúkaného majetku štátu. Preto žalobcovi odporúča sledovať internetovú stránku registra prebytočného majetku štátu, ktorý je prístupný prostredníctvom webového sídla Ministerstva financií Slovenskej republiky.
19. Odpoveďou na list č. XXXX/XXXXX-X zo dňa XX.X.XXXX žalobca oznamuje správcovi, že vo veci stavby skladu G. Č.. X-XXX jednajú s pánom W.. I. a očakávajú zverejnenie ponuky na odpredaj budov, ktoré sa nachádzajú na pozemkoch žalobcu, pričom zároveň žalobca oznamuje, že do tejto doby je prístup k priestorom v prospech Správy štátnych hmotných rezerv bez akýkoľvek problémov s tým, že pracovníci Správy štátnych hmotných rezerv si môžu vyzdvihnúť kľúče od brán v spoločnosti žalobcu.
20. Podaním zo dňa X.X.XXXX žalobca oznamuje správcovi, že nehnuteľnosti stavba - sklad G. zo súpisným číslom XXXX a stavba so súpisným číslom XXXX - skládka už dlhšiu dobu vykazujú známky nehnuteľnosti. o ktoré sa nik nestará. Aj z toho dôvodu podali žiadosť o odkúpenie týchto nehnuteľnosti. Avšak do dnešného dňa napriek prísľubom nebolo vypísané výberové konanie v zmysle zákona na
predaj prebytočného majetku štátu. Preto žalobca žiada Správu štátnych hmotných rezerv, aby sa o nehnuteľnosti začal starať ako riadny vlastník, pretože ohrozujú život a zdravie zamestnancov žalobcu.
21. Podaním zo dňa X.XX.XXXX žalobca oznamuje správcovi, že neobdŕžal odpoveď na predchádzajúci list a zároveň ho požiadal, aby určil termín osobnej účastí za ich prítomnosti ako vlastníkov pozemku, ako aj za prítomnosti stavebného úradu. Toto stretnutie žalobca chce využiť aj na to, aby sa mohli usporiadať vzájomné vzťahy a to výška nájmu za ich pozemky, ktoré sú pod nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného, ako aj určiť spôsob práva prechodu a prístupu k týmto nehnuteľnostiam, ako aj uzavrieť dohodu údržby prístupových ciest v zimnom období.
22. Z oznámenia o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že poverený pracovník primátorom Mesta D. oznamuje správcovi - Správe štátnych hmotných rezerv, že na základe podnetu od žalobcu dňa XX.XX.XXXX bude vykonaný podľa ustanovenia § 98 a nasledujúcich stavebného zákona štátny stavebný dohľad za účelom zistenia skutkového stavu stavby - sklad G. č. X- XXX súp. č. XXXX na parcele č. Q. XXXX/XXX, katastrálne územie D..
23. Oznámením o zrušení výkonu štátneho stavebného dohľadu zo K. XX.XX.XXXX poverená pracovníčka primátorom Mesta D. oznamuje správcovi, že mu bolo doručené späťvzatie podania od žalobcu a teda sa výkon štátneho stavebného dohľadu zvolaný na deň XX.XX.XXXX ruší.
24. Zo strany 5 znaleckého posudku č. XXX/XXXX predloženého žalovaným vyplýva, že vek hodnotenej stavby sklad G. č. 1-XXX bol stanovený na základe potvrdenia vydaného Mestom Snina, oddelenie výstavby, územného plánovania, životného prostredia a stavebného poriadku, z ktorého vyplýva, že stavba bola daná do užívania v roku XXXX (dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia). Z vyjadrenia mesta ďalej vyplýva, že k stavbe sa údaje o užívaní v dostupnej evidencii mestského úradu nenachádzajú, avšak na základe informácií poskytnutých pánom I. hodnotená nehnuteľnosti bola postavená pravdepodobne v období, kedy boli zrealizované susediace stavby programu XXX, t. j. v rokoch XXXX S. XX. Z prvej strany znaleckého posudku vyplýva, že znaleckej organizácii - Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline bola objednávka doručená dňa XX.XX.XXXX.
25. Dňa XX.X.XXXX žalobca a žalovaný uzatvorili kúpnu zmluvu č. XX/OSMIaVS/XXXX, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky a to stavby so súpisným číslom XXXX-sklad G. č. 1-XXX postavenej na pozemku s parc. č. XXXX/XXX zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D..
Z článku I ods. 3 tejto zmluvy vyplýva, že oznámenie o opakovanom vyhlásení tretieho kola elektronickej aukcie žalovaný zverejnil dňa XX.X.XXXX v registri ponúkaného majetku štátu v časti elektronické aukcie, pričom lehota na predkladanie ponúk bola stanovená od XX.X.XXXX K. XX.X.XXXX a v uvedenej lehote v súlade so spôsobom predloženia ponúk predložil ponuku len žalobca.
Z článku III ods. 3.1 tejto zmluvy vyplýva, že všeobecná hodnota prevádzanej nehnuteľnosti je stanovená znaleckým posudkom č. úkonu XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaným Ústavom súdneho inžinierstva Ž. A. E. Ž..
Podľa článku V ods. 5.1 tejto zmluvy kupujúci zobral na vedomie, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností je oprávnený podať len predávajúci, a to po pripísaní zostatku kúpnej ceny, ktorý zostatok bol kupujúci povinný zaplatiť v lehote 20 dní od nadobudnutia platnosti zmluvy.
Podľa článku VI bodu 6.1 žalovaný ako predávajúci vyhlásil a zaručil, že ku dňu podpisu tejto zmluvy sa predmet prevodu nachádzal vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky a že žalovaný vykonáva správa nehnuteľnosti podľa Zákona o správe majetku štátu, je oprávnený s predmetom prevodu plne disponovať a na nehnuteľnosti neviaznu žiadne záložné práva, akékoľvek iné ťarchy, akékoľvek práva tretích osôb, vrátane vecných bremien a iných práv, nie sú a nebudú urobené žiadne opatrenia a kroky zo strany žalovaného k zriadeniu takýchto práv k nehnuteľnosti. Ďalej žalovaný vyhlásil, že na nehnuteľnosti neboli urobené žiadne nároky podľa osobitných právnych predpisov, vlastníctvo žalovaného nie je nijako ovplyvnené žiadnou dohodou s treťou stranou a tiež, že nebolo rozhodnuté o vyvlastnení nehnuteľnosti, odstránení nehnuteľnosti alebo o zmene jej využitia, ani nebolo začaté a neprebieha žiadne súdne,
správne ani iné konanie, ktorého dôsledkom by došlo k vyvlastneniu alebo odstráneniu nehnuteľnosti, alebo ktorým by bolo inak obmedzované vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti.
Kúpna zmluva bola podpísaná dňa X.X.XXXX konateľom žalobcu a dňa XX.X.XXXX štatutárnym orgánom správcu stavby oprávneného konať za žalovaného.
26. Z výpisu z Centrálneho registra zmlúv vyplýva, že kúpna zmluva č. XX/OSMIaVS/XXXX bola zverejnená dňa XX.XX.XXXX a účinnosť nadobudla dňa XX.XX.XXXX.
27. Výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa XX.X.XXXX žalobca vyzýval správcu o pristúpenie k dohode v súvislosti so zaplatením nájomného a s tým súvisiacim vydaním bezdôvodného obohatenia. V tejto výzve žalobca uviedol, že žalovaného opakovane kontaktoval v snahe vysporiadať vzájomné vzťahy z dôvodu, že nehnuteľnosti žalovaného sa nachádzali na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu, pričom žalobca tiež deklaroval dlhodobý záujem túto situáciu riešiť, avšak tento záujem sa nestretol s pochopením a prejavením snahy riešenia problému zo strany žalovaného. Preto žalobca vyzýva žalovaného na zaplatenie nájomného odo dňa XX.XX.XXXX, a teda žiadal uhradiť nájomné za obdobie XX/XXXX-XX/XXXX vo výške 5000,- eur ročne, teda sumu 10.000,- eur, v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy.
28. Z výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcu doručované žalovanému vyplýva z podacej pečiatky, že toto táto výzva bola žalovanému doručená K. X.X.XXXX.
29. Žiadosťou zo dňa X.X.XXXX správca požiadal žalobcu o predlženie lehoty o 30 pracovných dní z dôvodu získania a naštudovania všetkých relevantných dokumentov za účelom objasnenia danej problematiky, pretože žalovaný je ústredný orgán štátnej správy a je povinný postupovať v nakladaní s majetkom štátu v súlade so zákonom, hospodárne a efektívne.
30. Žiadosťou zo dňa XX.X.XXXX správca požiadal žalobcu o preukázanie spôsobu výpočtu nájomného, ktoré bolo vo výzve zo dňa XX.X.XXXX stanovené vo výške 10.000,- eur. Takisto žalovaný požiadal aj o predloženie relevantných podkladov, na základe ktorých bola stanovená táto výška nájomného.
31. Zo Všeobecne záväzného nariadenia č. 109/2011 z § 5 vyplýva, že Mesto D. stanovilo minimálnu cenu za nájom a podnájom pozemkov ročnými sadzbami za 1 m2 podľa účelu využitia a lokalizácie v určených zónach, kde pre pozemky pre skladové účely, garáže a podobné drobné stavby v zóne A bola cena 2,- eura za m2 a pre pozemky na ostatné účely v zóne 2 za 1,40 eur za m2. Z § 5 ods. 2 vyplýva, že v prípade objektov v ktorých sú združené činnosti sa ako základ pre výpočet nájmu berie prevažujúci účel využitia. Ak sa na prenajatom pozemku nachádza stavba, nájom za zastavanú plochu sa zvýši o 50%. Predložené všeobecné záväzne nariadenie je v zmysle svojich doplnkov účinné od 1.3.2017.
32. Znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaný W.. I. N., súdnym znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti, odhad hodnoty stavebných prác bol vypracovaný vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku nájmu za pozemok parcely Q. č. XXXX/XXX v D. za obdobie od 8.12.2015 do 5.2.2018 pre účel súdneho konania. Zadávateľom bol žalobca. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že
- za celkové obdobie od 8.12.2015 do 5.2.2018 je všeobecná hodnota nájmu tohto pozemku vo výške 5.560,- eur;
- za obdobie od 8.12.2015 do 8.12.2016 je všeobecná hodnota nájmu tohto pozemku 2.449,41 eur, pričom cena za 1m2 za uvedené obdobie je vo výške 1,472 eur;
- za obdobie od 8.12.2016 do 8.12.2017 je všeobecná hodnota nájmu za pozemok vo výške 2.679,41 eur, pričom cena za 1 m2 za uvedené obdobie je vo výške 1,61 eur;
- za obdobie od 8.12.2017 do 5.2.2018 je všeobecná hodnota nájmu za pozemok vo výške 431,17 eur, pričom cena za 1 m2 za uvedené obdobie je vo výške 1,603 eur.
33. Vo vyjadrení k znaleckému posudku žalovaný sa vyjadril aj k listinným dôkazom, ktoré predložil žalobca na pojednávaní a to k podaniu zo dňa X.X.XXXX a zo dňa X.XX.XXXX, pričom žalovaný poukázal, že žalobca len informatívne konštatuje, že osobné stretnutie by chcel využiť na usporiadanie vzájomných vzťahov a to určiť výšku nájmu za jeho pozemky, spôsob práva prechodu, avšak v žiadnom prípade nemôžu byť tieto podania považované za výzvu na zaplatenie, či vydanie bezdôvodného
obohatenia. Pre žalovaného je zrejmé, že žalobca svojimi podaniami vyjadroval svoju jednoznačnú vôľu tieto nehnuteľnosti odkúpiť a nie usporiadať vzťahy prostredníctvom nájmu.
Ďalej žalovaný poukazuje, že z vykonaného znaleckého dokazovania je nesporné, že žalobcom uplatnená výška 7.210,66 eur je neopodstatnená a nedôvodná. Avšak žalovaný opätovne zdôrazňuje, že žalobcom uplatnený nárok je v rozpore s dobrými mravmi. pričom žalobca nadobudol pozemok dňa X.XX.XXXX. kedy vedel, že sa na jeho pozemku nachádza budova vo vlastníctve žalovaného, o čom svedčia aj žiadosti adresované žalobcom žalovanému, na základe ktorých žiadal žalovaného o odkúpenie budovy. A teda prvá žiadosť bola žalovanému adresovaná už listom zo dňa X.X.XXXX, kedy podľa názoru žalovaného začala žalobcovi plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie svojho práva, ktorá mu vypršala dňom X.XX.XXXX. A preto považujú nárok žalobcu za obdobie od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX za premlčaný a aj keby žalobcovi vo zvyšnej časti za obdobie od X.XX.XXXX do X.X.XXXX vznikol nárok, tak odmietajú tento nárok, pretože bol uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň žalovaný namietal aj výšku určenú znalcom za 1 m2, nakoľko podľa všeobecného záväzného nariadenia č. XXX/XXXX vydaného Mestom D. podľa § 5 výška nájomného za nájom pozemkov na ostatné účely sa nachádzajúcich v zóne 2 je 1,40 eur za m2. Zároveň taktiež žalovaný poukázal na nedôveryhodnosť predloženého znaleckého posudku, pretože znalec v znaleckom posudku uviedol neaktuálne znenia vyhlášok, ako aj nesprávne čísla vyhlášok, z ktorých mal byť znalecký posudok vypracovaný.
34. Po námietkach žalovaného žalobca predložil vyjadrenie znalca k týmto námietkam, pričom znalec uviedol, že nesprávne uvedené vyhlášky, ako aj stará vyhláška katastra nemali vplyv na výpočet všeobecnej hodnoty nájmu, pretože táto bola určená podľa vyhlášky 605/2008 zo dňa 4.12.2008 ktorou sa zmenila vyhláška 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
35. Dňa XX. X. XXXX doručil súdu vo veci vyjadrenie žalobca, v ktorom namieta k tvrdeniam žalovaného možnosť použitia § 135c a tiež § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný počas celého obdobia vedel o tom, že budova sa nachádza na pozemku žalobcu, čiže si musel byť vedomý aj skutočnosti, že sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Podľa žalobcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je limitovaný skutočnosťou, či protiprávny stav v súčasnosti pretrváva a relevantným ukazovateľom pre uplatnenie nároku je, že protiprávny stavu v uvedenom utrpí existoval, žalobca naňho poukázal a mal záujem na jeho vysporiadaní.
K námietke premlčania žalobca uviedol, že sa jedná o tendenčné tvrdenia žalovaného, ktoré sa opierajú o nesprávne vyloženie zákonných ustanovení. Podľa žalobcu na začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné aplikovať ustanovenie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka a teda pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, a teda žalobca má za to, že premlčacia doba začala plynúť dňom XX. XX. XXXX, kedy bola vo veci podaná žaloba na súde. Taktiež poukázal na skutočnosť, že sa uplatňuje nárok, kde sú oba subjekty v postavení právnických osôb, a na vzťah medzi subjektom verejného práva, ak sa týka zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, a na vzťahy z nich vyplývajúcich sa dá aplikovať Obchodný zákonník. Východiskovou otázkou je, že záväzok z toho bezdôvodného obohatenia, ak ide o vzťah medzi podnikateľom a subjektom verejného práva, ktorý vznikol v súvislosti so zabezpečovaním verejných potrieb alebo potrieb prevádzky, ako aj v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, je obchodnoprávnym vzťahom. Teda podľa žalobcu osobitne treba pristupovať k právnej úprave bezdôvodného obohatenia obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá sa bude aplikovať aj na obchodné vzťahy a osobitne k právnej úprave inštitútu premlčania, ktorý ako celok pre obchodné vzťahy upravuje Obchodný zákonník. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn IV. ÚS 214/04 zo dňa 13. 12. 2005, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 23. 10. 2001 sp. zn. M Obdo V 2/2000.
36. K vyjadreniu žalobcu doručil dňa X. XX. XXXX vyjadrenie žalovaný, v ktorom uvádza, že za relevantné pri hľadaní odpovede na otázku, ktorým právnym predpisom sa spravuje problematika premlčania tých majetkových práv, ktoré sa viažu na bezdôvodné obohatenie, je pôsobnosť Obchodného zákonníka v ťažiskovom ustanovení § 261. V tomto smere žalovaný poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XX Q., zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 28. 2. 2012. V tomto rozhodnutí sa Krajský súd v Banskej Bystrici zaoberá ustanovením § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka a tiež uvádza, že „ak
záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom v zmysle ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka nevznikol, nemožno potom ani prihliadať na to, že by sa nárok uplatnený navrhovateľom voči odporcovi mal premlčovať v štvorročnej premlčacej lehote danej Obchodným zákonníkom.“ Žalovaný je teda toho názoru že majetkový vzťah založený na základe ustanovení občianskeho zákonníka nemôže mať teda obchodnoprávnu povahu.
Žalovaný ďalej uviedol, že zásadný význam pre rozhodnutie súdu má aj zistenie, aký bol vzťah vlastníka pozemku k vybudovaniu stavby na tomto pozemku v čase začatia výstavby a aké práva si vlastník pozemku v tomto čase uplatňoval, napríklad s akým obmedzením svojho vlastníckeho práva súhlasil. Na liste vlastníctva číslo XXXX sa v časti „C“ nachádza odkaz na list vlastníctva číslo XXXX. Následne z listu vlastníctva číslo XXXX vyplýva, že medzi právnym predchodcom vlastníka pozemku a vlastníkom stavby existovala dohoda o zriadení vecného práva A rovnako vyplýva, že uvedená skutočnosť bola vyznačená aj na liste vlastníctva číslo XXXX. Teda žalovaný poukazuje, že medzi právnym predchodcom vlastníka pozemku a vlastníkom stavby existovala dohoda o spôsobe využitia pozemku nachádzajúceho sa pod stavbu a podľa jeho názoru tieto skutočnosti museli byť žalobcovi známe už pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy. Žalobca teda nemôže úspešne žiadať o vydanie plnenia, ktorého sa dobrovoľne vzdal jeho právny predchodca.
S týmto podaním žalovaný predložil výpis z katastra nehnuteľnosti pre list vlastníctva číslo XXXX zo dňa XX. X. XXXX, ako aj výpis listu vlastníctva číslo XXXX dní zo dňa XX. XX. XXXX.
Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie D. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva zo strany 2 z časti „C“ Ťarchy zápis vecného bremena pre Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na p. c. XXXX/XXX-XXX podľa doplnku číslo 1 k zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa XX. X. XXXX pod J. XXX/XX. Ako vlastník v časti „B“ je uvedený E. S.. D.., D., D. XX, W.: XXX XXX.
Právny stav:
37. Podľa ust. § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonník (ďalej len ako „ObZ“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 56 ods. 1 ObZ obchodná spoločnosť (ďalej len „spoločnosť“) je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje.
Podľa ust. § 216 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 216 ods. 1 ObZ touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 216 ods. 3ObZ na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d).
Podľa ust. § 216 ods. 8 ObZ pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
38. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 21 OZ pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou.
Podľa ust. § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ust. § 135c OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
39. Podľa ust. § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
40. Podľa ust. § 100 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa ust. § 107 ods. 1OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
41. Podľa § 559 ods. 1 a 2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 OZ ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
42. Podľa ust. § 21 písm. i) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v Slovenskej republike pôsobia aj tieto ústredné orgány štátnej správy: Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 33 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre štátne hmotné rezervy a pre koordináciu a metodické usmerňovanie opatrení na riešenie stavu ropnej núdze.
43. Podľa ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu (ďalej len ako „ZoSMŠ“) tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia, b) štátny fond, c) právnická osoba zriadená osobitným zákonom, ak na základe zákona spravuje majetok štátu, d) štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu; práva a povinnosti správcu vykonáva len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Tento zákon sa nevzťahuje na a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním, b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy, c) hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis.
Podľa ust. § 2 ZoSMŠ na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.
Podľa ust. 3 ods. 3 ZoSMŠ majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. Rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným majetkom štátu.
44. Podľa § 13 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
Podľa ust. § 17 CSP všeobecným súdom štátu je súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo.
Podľa ust. § 20 písm. a) CSP namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.
Podľa ust. § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
Podľa ust. § 41 CSP súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania.
Podľa ust. § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 73 CSP na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.
45. Podľa § 2 ods. 46 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky sídlom Okresného súdu Humenné je mesto Humenné; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Humenné, územný obvod okresu Medzilaborce a územný obvod okresu Snina.
Posúdenie veci súdom
46. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 7.210,66 eur od žalovaného, to z dôvodu, že žalovaný v období od X.XX.XXXX do 5.2.2018 bol vlastníkom stavby postavenej na pozemku vo vlastníctve žalobcu, pričom medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená žiadna zmluva o úprave vzájomných práv a povinností z tejto skutočnosti plynúcich a teda podľa názoru žalobcu sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil s prihliadnutím na výšku nájmu určenú vo Všeobecnom záväznom nariadení Mesta Snina, neskôr v konaní žalobca predložil znalecký posudok, ktorým bola určená všeobecná hodnota nájmu za pozemok, na ktorom je postavená stavba za obdobie, kedy bola stavba vo vlastníctve žalovaného.
47. Žalovaný namietal nárok uplatnený žalobcom, pričom tvrdil, že výkon práva žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca protiprávny stav neriešil v čase jeho trvania postupom podľa ust. § 135c OZ. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania, keďže je toho názoru, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, s čím však nesúhlasil žalobca, ktorý trval na tom, aby bol použití Obchodný zákonník. Žalovaný tiež nesúhlasil s uplatnenými úrokmi z omeškania čo do určenia dňa, od ktorého omeškanie žalovaného začalo plynúť. Žalovaný v záverečnom zhrnutí zároveň v prípade, ak bude zaviazaný na zaplatenie, požiadal o stanovenie dlhšej lehoty na plnenie povinnosti z dôvodu jeho viazanosti na štátny rozpočet. Žalovaný tiež vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu.
48. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu sú teda sporné otázky, či na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenia z dôvodu vlastníctva stavby postavenej na pozemku žalobcu, a ak vzniklo, za aké obdobie vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, s ktorou je sporné, či na vzťah medzi stranami sporu sa majú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Ďalšou spornou otázkou bola výška bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca predložil aj znalecký posudok za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu pozemku, no napriek tomu žiadnu dispozíciu s návrhom neučinil, a žalovaný poukazoval na výšku nájmu na pozemky určené na ostatné účely vo všeobecne záväznom nariadení Mesta D.. Poslednou spornou otázkou bolo určenie dňa, od ktorého sa žalovaný dostal do omeškania v prípade, ak bude povinný bezdôvodné obohatenie vydať.
K námietke miestnej nepríslušnosti
49. Žalovaný namietal miestnu príslušnosť tunajšieho súdu, pretože poukazoval na ust. § 20 písm. a) CSP, a keďže sa žalobca domáha zaplatenia peňažného nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, nejedná sa o spor týkajúci sa vecného práva k nehnuteľnosti.
50. Ust. § 20 CSP upravuje výlučnú miestnu príslušnosť a v týchto taxatívne ustanovených prípadoch neprichádza do úvahy všeobecný súd žalovaného (§13 a nasl. CSP), a ani súd daný na výber (§ 19 CSP). Súd v tomto smere dáva za pravdu žalovanému, že miestna príslušnosť tunajšieho súdu nemôže byť založená na ust. § 20 písm. a) CSP, keďže predmetom konania nie je vecné právo spojené s konkrétnou nehnuteľnosťou, ale nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
51. Tu treba však poukázať, že žalovaným v tomto konaní je štát - Slovenská republika, za ktorú koná Správa štátnych hmotných rezerv ako ústredný orgán štátnej správy, pretože Správa štátnych hmotných rezerv bola správcom nehnuteľnosti stavby súp. č. XXXX v katastrálnom území D., a ako správca voči žalobcovi postupovala v zmysle zákona o správe majetku štátu pri prevode vlastníckeho právo zo Slovenskej republiky na žalobcu.
52. Všeobecným súdom štátu je v zmysle ust. § 17 CSP súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktoré zakladá uplatnené právo. V danom prípade skutočnosť, ktoré zakladá uplatnené právo žalobcu nastala v obvode tunajšieho súdu, pretože k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného malo dôjsť tým, že ako vlastník stavby užíva pozemok vo vlastníctve žalobcu, pričom aj stavba a aj pozemok sa nachádzajú v katastrálnom území Snina. Územný obvod okresu D. spadá pod obvod tunajšieho súdu.
K bezdôvodnému obohateniu
53. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (napr. bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých zdrojov). Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. To, či v konkrétnom prípade bolo plnenie bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu. Podľa ustálenej judikatúry má inštitút bezdôvodného obohatenia subsidiárny charakter. Právny vzťah môže byť podľa neho posúdený iba vtedy, ak nárok nevyplýva z iného zákonného ustanovenia a nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť opodstatnený iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté plnenie neupravuje iný právny inštitút, napr. náhrada škody.
54. V danom prípade mal súd za preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom pozemku C - KN parc. č. XXXX/XXX v katastrálnom území D. ku dňu povolenia vkladu v katastrálnom konaní E. - XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Z kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k tomuto pozemku, nevyplynulo, že by na pozemku viazli nejaké ťarchy, alebo vecné bremená.
55. Hoci žalovaný namietal, že existovalo vecné bremeno k predmetnému pozemku v prospech žalovaného, čo malo vyplynúť z iného údaja uvedeného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D., ktoré odkazovalo na B.-XXXX, súd je toho názoru, že žalovaný pri tomto tvrdení neuniesol dôkazné bremeno o existencii takého vecného bremena, ktorému by zodpovedalo právo stavby. List vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie D. zo dňa XX.X.XXXX predložený žalovaným je dôkazom, že v čase vydania tohto listu vlastníctva existovalo vecné bremeno pre Ministerstvo hospodárstva na p. c. XXXX/XXX - XXX podľa Doplnku č. 1 k Zmluve o zriadení vecného bremena, avšak tento list vlastníctva nie je možné považovať za dôkaz, ktorým by bolo hodnoverne preukázané, aké konkrétne vecné bremeno bolo zriadené, či toto vecné bremeno aj naďalej trvá, či vecné bremeno bolo spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, alebo patrilo len určitej osobe. Žalovaný tiež nepreukázal aj hlavne to, ako vecné bremeno malo prejsť na právnych nástupcov po vtedajšiemu vlastníkovi E. S.. D.. a že toto vecné bremeno existovalo v čase, kedy pozemok parc. č. XXXX/XXX nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalobca. Súd teda nemal za preukázané, že by žalovaný mal súhlas na užívanie zastavaného pozemku od právnych predchodcov žalobcu.
56. Oprávnenie vlastníka pozemku vyplývajúce z § 123 Občianskeho zákonníka sú v tomto prípade obmedzené rovnakými právami vlastníka stavby a v dôsledku toho je vlastník pozemku povinný strpieť, aby pozemok v nevyhnutnom rozsahu užíval vlastník stavby, prípadne pre jeho potreby. Zo žiadneho zákonného ustanovenia však nevyplýva jeho povinnosť trpieť užívanie pozemku bezplatne, a preto ak nie je na bezplatné užívanie pozemku iný právny dôvod platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie zodpovedá povinnosť vlastníka stavby poskytnúť mu za to náhradu a ak túto svoju povinnosť neplní obohacuje sa tým na úkor vlastníka pozemku. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už titulom vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať a je pritom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či stavbu bude užívať alebo ju bezplatne či odplatne prenechá inému, alebo ju užívať vôbec nebude. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba postihuje vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke právo realizuje a nie je podstatné ani to, či užívanie stavby prináša zisk.
57. Žalovaný namietal, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje žalobca v rozpore s dobrými mravmi, keďže daný stav mal riešiť prioritne ešte čase, keď žalobca nebol vlastníkom stavby spôsobom podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 135c OZ upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu, čo znamená že stavebník nie je vlastníkom pozemku a k pozemku nemá ani iný relevantný právny titul. Avšak súd je toho názoru, že v danom prípade, nie je možné už aplikovať predmetné zákonné ustanovenie na riešenie vzťahu medzi vlastníkom stavby a vlastníkom budovy, keď vykonaným dokazovaním má sú za preukázané, že žalobca sa ku dňu X.X.XXXX sa stal výlučným vlastníkom stavby, ktorú kúpil od žalovaného.
58. Súd má tiež za preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom pozemku pod stavbou skôr, to je ku dňu XX.XX.XXXX (povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti). Pre súd je tiež zrejmé, že žalobca začal vzťah medzi ním ako vlastníkom pozemku a žalovaným ako vlastníkom stavby riešiť, keďže už po dvoch mesiacov požiadal správcu stavby o možnosť odkúpenia nehnuteľností stojacich na jeho pozemku (podanie žalobcu adresované správcovi zo dňa X.X.XXXX). Odpoveďou správcu stavby je konštatovanie, že odpredaj prebytočného majetku je dlhodobý proces a žalobcovi odporúča sledovať internetovú stránku registra prebytočného majetku štátu (odpoveď správcu zo dňa X.X.XXXX). Následne žalobca oznamuje správcovi stavby, že očakávajú zverejnenie ponuky na odpredaj budovy (podanie zo dňa XX.X.XXXX) a následne tiež oznamuje, že napriek prísľubom výberové konanie na predaj nebolo vypísané (podanie zo K. X.X.XXXX). Žalobca tiež vyzýva správcu, aby sa o nehnuteľnosti začal starať ako riadny vlastník, pretože ohrozuje zdravie zamestnancov žalobcu. V ďalšom liste (podanie zo dňa X.XX.XXXX) žalobca žiada správcu o určenie termínu osobnej účasti, ktoré chce žalobca využiť k usporiadania vzájomných vzťahov (výška nájmu za pozemky pod nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného, spôsob práva prechodu a prístupu k týmto nehnuteľnostiam).
59. Z písomných podaní žalobcu zasielaných správcovi stavby pre súd jednoznačne vyplýva, že žalobca navrhoval správcovi pozemku upraviť vzájomné vzťahy spôsobom podľa ust. § 135c OZ, keďže žiadal previesť vlastnícke právo k stavbe, pretože aj samotné citované ustanovenie ako jedno z riešení ponúka prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, ak by odstránenie stavby nebolo účelné a vlastník pozemku by s prikázaním vlastníctva súhlasil. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že k predaju stavbu v prospech žalobcu skutočne došlo, a to Kúpnou zmluvou uzavretou dňa XX.X.XXXX, zverejnenou v Centrálnom registri zmlúv dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený v katastri nehnuteľnosti ku dňu X.X.XXXX.
60. Skutočnosť, že žalobca v týchto písomných podaniach zároveň nežiadal správcu stavby o zaplatenie náhrady za užívanie jeho pozemku žalovaným, neznamená, že sa žalobca svojho nároku vzdal, alebo že by mu nárok na takúto náhradu za čas existencie takéhoto stavu zanikol. Teda súd je toho názoru, že námietke žalovaného, že žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozpore s dobrými mravmi, nie je možné vyhovieť. Takáto námietka žalovaného by mohla byť namieste vtedy, ak by žalobca ako vlastník stavby žiadal výlučne vydanie majetkového prospechu týkajúceho sa užívania pozemku bez ohľadu na docielenie odstránenia protiprávneho stavu, pretože vlastník pozemku by sa mohol dostať do stavu, že nebude môcť dosiahnuť usporiadanie vzťahov s vlastníkom pozemku, ktorý po ňom bude požadovať len a len majetkový prospech.
K námietke premlčania
61. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom uvádzal, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje podľa ust. § 107 OZ v dvojročnej premlčacej dobe, a žalobca s námietkou premlčania nesúhlasil, pričom uvádzal, že vzhľadom na to, že sa jedná o vzťah medzi subjektom verejného práva a podnikateľom, je premlčacia doba podľa ObZ štvorročná, súd sa musel vysporiadať aj s charakterom právneho vzťahu medzi stranami sporu, či ide o občianskoprávny vzťah, alebo o obchodnoprávny, a teda či bude aplikovať ustanovenia upravujúce premlčanie v Občianskom alebo v Obchodnom zákonníku.
62. Podľa ust. § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Vo všeobecnosti k posúdeniu záväzkových vzťahov platí, že v zmysle ust. § 261 ods. 1 ObZ podliehajú režimu Obchodného
zákonníka predovšetkým vzťahy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Režim Obchodného zákonníka sa ďalej podľa ust. § 261 ods. 2 ObZ vzťahuje aj na záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
63. Na to, aby sa záväzkový vzťah medzi stranami sporu, kde žalobca je obchodná spoločnosť a žalovaný je štát, spravoval režimom Obchodného zákonníka, musí byť splnená požiadavka, aby sa tento záväzkový vzťah týkal zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Obsah pojmov „zabezpečenie verejných potrieb“ a „vlastná prevádzka“ nie je zákonom definovaný. Žalovaný poukázal na názor Krajského súdu v Žiline v rozsudku sp. zn. XXCob/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, s ktorým názorom sa stotožňuje aj súd v tejto veci a podľa ktorého „za vlastnú prevádzku možno označiť tie zmluvné vzťahy, ktoré sa týkajú zabezpečovania prevádzkyschopnosti samotného dotknutého subjektu, teda v danom prípade žalobcu ako mesta, teda všetky činnosti nevyhnutné k tomu, aby daný subjekt mohol vykonávať svoju činnosť. Podľa názoru krajského súdu za uspokojovanie verejných potrieb možno vo všeobecnosti považovať uspokojovanie záujmov verejnosti, ktoré sa dotýkajú, napr. poskytovania zdravotníckej starostlivosti, ochrany životného prostredia, školstva, či záujmov v oblasti sociálnej a kultúrnej.“
64. Súd poukazuje, že medzi žalobcom a žalovaným záväzkový vzťah nebol založený ich zhodným prejavom vôle uzavretím zmluvy, ale vznikol na základe objektívnej skutočnosti, s ktorým zákon spája aj právne následky, teda vznikol z titulu vlastníctva stavby na cudzom pozemku. Preto je súd toho názoru, že takýto vzťah medzi stranami sporu sa netýka ani zabezpečovania verejných potrieb, ale ani vlastnej prevádzky, keďže štát užívaním pozemku stavbou žiadne verejné potreby nezabezpečoval, vlastná prevádzka štátu bola a je zabezpečovaná ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy, a stavba bola prevedená do vlastníctva žalobcu v režime prebytočného majetku štátu. Prebytočný majetok vo vlastníctve štátu je pritom zákonom presne definovaný ako majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním.
65. Ak teda záväzkový vzťah medzi stranami sporu v zmysle ust. § 261 ods. 2 ObZ. nevznikol, nemožno potom ani prihliadať na to, že by sa nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému mal premlčovať v štvorročnej premlčacej lehote danej Obchodným zákonníkom, ale je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka
66. Premlčaním sa rozumie právny následok kvalifikovaného uplynutia času vo vzťahu k povahe subjektívneho práva. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Premlčaniu zásadne podliehajú majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Majetkovým právom je právo na poskytnutie plnenia, ktoré má pre oprávnený subjekt majetkový obsah alebo majetkovú (peniazmi oceniteľnú) hodnotu. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
67. Súd je toho názoru, že žalobca musel mať už pri kúpe pozemku vedomosť o tom, že pozemok je zastavaný stavbou a tiež musel mať vedomosť vzhľadom na verejné a hodnoverné údaje zverejnené katastrom nehnuteľností aj o tom, kto je vlastníkom a správcom stavby postavenej na pozemku, ktorý žalobca od spoločnosti J.. K.. O. D.. O.. M.. kupoval. Z toho súd vychádza aj pri určení dňa, kedy žalobca nadobudol vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Týmto okamihom je deň, kedy žalobca nadobudol vlastnícke právo k pozemku CKN 5907/119, teda dňom XX.XX.XXXX. Každým ďalším dňom žalobca tak nadobudol vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia.
68. Žalobca podal žalobu dňa XX.XX.XXXX a teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považuje za premlčaný za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX (deň pred podaním žaloby). Za opodstatnený súd považuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od XX.XX.XXXX (dva roky pred podaním žaloby) do X.X.XXXX (deň pred dňom, kedy žalobca nadobudol vlastnícke právo k stavbe).
K výške bezdôvodného obohatenia
69. Je teda zrejmé, že stavba na cudzom pozemku bez užívacieho práva vytvára protiprávny stav, čiže aj stav, ktorý z časového hľadiska má určité trvanie a vlastník pozemku by mal byť počas existencie neoprávneného zásahu do svojho vlastníckeho práva odškodnený nejakým majetkovým ekvivalentom. Ak nemožno vzhľadom na povahu bezdôvodného obohatenia, ktoré bolo získané, vrátiť ho in natura, poskytuje sa jeho protihodnota v peňažnej forme. Osoba bezdôvodne obohacujúca, ktorá spotrebováva plnenie v podobe výkonu práva, je povinná vrátiť bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie v obdobnej veci, spravidla formou nájmu, ktorý by nájomca bol za bežných okolností povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy a dôvodne sa táto náhrada porovnáva s obvyklou výškou nájomného.
70. Žalobca predložil znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorým súdny znalec určil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku CKN č. XXXX/XXX v katastrálnom územnom D. za obdobie od 8.12.2015 do 8.12.2016 vo výške 2.449,41 eur ( delené 365 dní = 6,71 eur za deň), za obdobie od 8.12.2016 do 08.12.2017 vo výške 2.679,41 eur a za obdobie od 8.12.2017 do 5.02.2018 vo výške 431,17 eur ( = 1,603 eur za 1m2 za rok krát 1664m2 = 2667,392 eur delené 365 dní = 7,31 eur za deň).
71. Žalovaný s výškou nájmu určenou znaleckým posudkom nesúhlasil, a poukazoval na výšku nájmu podľa Všeobecne záväzného nariadenia Mesta D., podľa ktorého Mesto D. za nájom pozemkov na ostatné účely stanovilo ročnú cenu nájmu vo výške 1,40 eur za 1m2. Súd však poukazuje, že v ďalšom odseku ustanovenie všeobecne záväzného nariadenia je ustanovené navýšenie sadby ceny nájomného o 50%, ak sa na prenajatom pozemku nachádza stavby. Podľa názoru súdu námietky žalovaného proti predloženému znaleckému posudku neboli takého charakteru a tak závažné, že by spochybnili jeho hodnovernosť do takej miery, že by výpočet nebol správny. Nesprávne uvedenie čísel vyhlášky ani podľa súdneho znalca nemali vplyv na správny výpočet všeobecnej hodnoty nájmu. Ak žalovaný s výpočtom nesúhlasil nič nebránilo žalovanému produkovať a označiť dôkazy na preukázanie inej výšky bezdôvodného obohatenia.
72. Súd teda pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z všeobecnej hodnoty nájmu stanovenej znaleckým posudkom, ktorú aj vzhľadom na ceny nájmu podľa všeobecne záväzného nariadenia C. D., možno považovať za cenu obvyklú a to za obdobie od 16.10.2016 do 08.12.2016 - 54 dní krát 6,71 eur = 362,34 eur za obdobie od 08.12.2016 do 8.12.2017 - 2.679,41 eur za obdobie od 09.12.2017 do 04.02.2018 - 58 dní krát 7,31 eur = 423,98 eur SPOLU = 3.465,73 eur
Keďže súd považuje nárok žalobcu v tejto výške za opodstatnený a vykonaným dokazovaním za preukázaný, žalovaného zaviazal na zaplatenie žalobcovi tejto sumy vo výške 3.465,73 eur a v prevyšujúcej časti o zaplatenie 3.744,93 eur zamietol.
K úrokom z omeškania
73. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto si žalobca podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,05% ročne od XX.XX.XXXX. Žalovaný namietol začiatok omeškania žalovaného s plnením, ako aj výšku úroku z omeškania, pretože poukazoval, že výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia bola žalovanému doručená dňa XX.XX.XXXX. K začiatku omeškania však podľa súdu treba vziať do úvahy aj lehotu 10 dní stanovenej žalobcom na dobrovoľné splnenie povinnosti žalovaným.
74. Podľa názoru súdu sa žalovaný dostal najskôr do omeškania deň nasledujúci po dni uplynutia desaťdňovej lehoty, a teda podľa pravidiel počítania času ustanovených v Občianskom zákonníku, žalovaný sa dostal do omeškania od dňa XX.XX.XXXX (desaťdňová lehota začala plynúť od XX.XX.XXXX, uplynula XX.XX.XXXX). Ku dňu omeškania základná úroková sadzba ECB bola vo výške 0,00%. Preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 3.465,73 eur vo výške 5,00 % ročne od XX.XX.XXXX.
75. Podľa ust. § 232 ods. 2 a ods. 3 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
76. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s návrhom žalovaného tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi výšku bezdôvodného obohatenia v lehote pätnásť dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú lehotu na plnenie považuje súd za primeranú a to vzhľadom na viazanosť finančných prostriedkov na štátny rozpočet.
K trovám konania
77. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
78. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 7.210,66 eur s príslušenstvom. Súd žalobe čo do sumy 3.465,73 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 48,06% (=3.465,73 eur z 7.210,66 eur) a úspech žalovaného predstavuje 51,94% (= 100% - 48,06%).
79. Vzhľadom na porovnateľne čiastočný úspech oboch strán sporu, takmer 50:50, súd v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.