Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Bang Joo Electronics Slovakia spol. s r. o, sídlo Družstevná 5, Šurany, IČO: 35 879 807, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s. r. o., sídlo Mierové nám. 943/4, Galanta, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, sídlo Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2018/5521, O-506/2018 z 12.11.2018 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2018/5521, O-506/2018 zo dňa 12.11.2018 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra č. 173/18/práv., IPNR_KHIP/ROZ/2018/2636 zo dňa 06.08.2018 ruší a vec vracia Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Správny súd zo žalovaným predloženého administratívneho spisu, vedeného vo veci administratívneho konania, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:

2. Inšpektorát práce Nitra ako prvostupňový správny orgán (ďalej aj len ako „prvostupňový správny orgán“) vykonal v dňoch 10.08.2016, 23.08.2016, 24.08.2016, 26.08.2016 a 24.02.2017 u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a zákazu práce alebo služby podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „“).

2.1. O výsledku inšpekcie Inšpektorát práce Nitra spísal protokol č: INA-5-58-1.2/P-A24,28-17 z 24.02.2017 a protokol č: INA-6-58-1.2/P-A24,28-17 z 24.02.2017, ktorých obsah bol prerokovaný so žalobcom a po vyjadrení žalobcu k nim Inšpektorát práce Nitra vypracoval k protokolom dodatky, a to dodatok č. 1 s č: INA-5-58-1.2/D-A24,28-17 zo 17.05.2017 a dodatok č. 1 s č: INA-6-58-1.2/D-A24,28-17 zo 17.05.2017.

3. Na základe zistených porušení právnych predpisov, konštatovaných v oboch protokoloch (v znení ich dodatkov č. 1), prvostupňový správny orgán začal podľa o správnom konaní (ďalej len „“) dňa 06.07.2018 (kedy bolo oznámenie o začatí

správneho konania doručené žalobcovi v zastúpení splnomocneným zástupcom) správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 7b ods. 8 zákona o nelegálnom zamestnávaní.

4. Inšpektorát práce Nitra podľa o inšpekcii práce (ďalej len „“) a správneho poriadku rozhodol vo veci rozhodnutím č. 173/18/práv., IPNR_KHIP/ROZ/2018/2636 zo 06.08.2018, ktorým žalobcovi podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní uložil pokutu vo výške 25.000,- eur (dvadsaťpäťtisíc eur) za porušenie zákazu vyplývajúceho z zákona o nelegálnom zamestnávaní (zákaz prijať prácu) tým, že zamestnávateľ

- v mesiaci august 2016 prijal vnútroštátnu dodávku prác od právnickej osoby Picasso, s.r.o, - Personálna agentúra MAX, Štefánikova 21/111, 917 01 Trnava, prostredníctvom v rozhodnutí uvedených konkrétnych fyzických osôb (označených identifikačnými údajmi v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt, údaje o zmluvnom základe pracovnoprávneho vzťahu), ktoré nelegálne zamestnávala právnická osoba Ridenti s.r.o., Elgartova 497/12, Husovice, 614 00 Brno, Česká republika a

- v mesiaci júl 2016 prijal vnútroštátnu dodávku prác od právnickej osoby Picasso, s.r.o, - Personálna agentúra MAX, Štefánikova 21/111, 917 01 Trnava, prostredníctvom v rozhodnutí uvedených konkrétnych fyzických osôb (označených identifikačnými údajmi v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalý pobyt, údaje o zmluvnom základe pracovnoprávneho vzťahu), ktoré nelegálne zamestnávala právnická osoba SAMMAROL s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika.

4.1. Prvostupňový správny orgán v relevantných častiach odôvodnenia rozhodnutia uviedol nasledovné skutkové a právne závery:

4.2. Práca vykonávaná kontrolovanými zamestnancami v mesiaci júl a august 2016 na pracovisku žalobcu napĺňa znaky dočasného pridelenia tak, ako sú definované v , keďže vykonávané činnosti sa vykonávali v priestoroch účastníka konania, jeho pracovnými prostriedkami a uvedené činnosti boli súčasťou výrobného procesu výroby tovaru z plastov v rámci predmetov podnikania žalobcu. Kontrolovaní zamestnanci vykonávajúci pre zamestnávateľa Ridenti s.r.o. a SAMMAROL závislú prácu v mesiaci júl a august 2016 na pracovisku žalobcu (Družstevná 5, 942 01 Šurany) mali s uvedenými spoločnosťami založený pracovnoprávny vzťah „dohody o provedení práce“ podľa a nasl. českého zákona č. 262/2006 Sb., ktoré sa podľa čl. 3 a 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) spravujú právnym poriadkom Českej republiky. Títo zamestnanci nemali vystavené a nedisponovali formulármi PD A1 preukazujúcimi uplatňovanie právnych predpisov sociálneho zabezpečenia zamestnancov Českej republiky v súlade s Nariadením (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. V takom prípade v súlade s ustanovením . o sociálnom poistení (ďalej len „“) je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v Slovenskej republike. Bolo zistené, že kontrolované fyzické osoby vykonávajúce pre žalobcu závislú prácu v mesiaci august 2016 na pracovisku žalobcu, neboli zamestnávateľom prihlásené do tohto registra. Na tomto skutkovom základe Inšpektorát práce Nitra rozhodnutím č. j. 391/17/práv., IPNR_OPS/ROZ/2017/391 z 24.11.2017 uložil spoločnosti Ridenti s.r.o. za zistené nelegálne zamestnávanie (porušenie ustanovenia v nadväznosti na zákona o nelegálnom zamestnávaní nesplnením povinnosti podľa . zákona o sociálnom poistení) fyzických osôb uvedených vo výrokovej časti tohto prvostupňového rozhodnutia v mesiaci august 2016 na pracovisku žalobcu. Rozhodnutie o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť dňa 12.01.2018. Na uvedenom skutkovom základe Inšpektorát práce Nitra rozhodnutím č. j. 392/17/práv., IPNR_OPS/ROZ/2017/392 z 23.10.2017 uložil spoločnosti SAMMAROL s.r.o. za zistené nelegálne zamestnávanie (porušenie ustanovenia v nadväznosti na zákona o nelegálnom zamestnávaní nesplnením povinnosti podľa . zákona o sociálnom poistení) fyzických osôb uvedených vo výrokovej časti tohto prvostupňového rozhodnutia v mesiaci júl 2016 na pracovisku žalobcu. Rozhodnutie o uložení pokuty nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2017.

4.3. Dočasným pridelením je aj výkon práce kontrolovaných zamestnancov, prostredníctvom ktorých zamestnávateľ Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. vykonával činnosť pre žalobcu. Prvostupňový správny orgán zistil naplnenie ustanovenia (ďalej len „“), podľa ktorého vyslanie kontrolovaných zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb je jeho cezhraničné dočasné pridelenie k užívateľskému zamestnávateľovi, ak medzi vysielajúcim zamestnávateľom a vyslaným zamestnancom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah. V rámci vykonanej inšpekcie práce bolo zistené, že poskytovateľ Picasso, s.r.o., - Personálna agentúra MAX v súlade s rámcovou zmluvou o poskytovaní služieb z 15.07.2016 zabezpečil v mesiaci august 2016 poskytovanie služieb prostredníctvom tretej osoby (subdodávateľa) Ridenti s.r.o. na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb z 15.07.2016 prostredníctvom výkonu prác kontrolovaných zamestnancov a ďalej poskytovateľ Picasso, s.r.o., - Personálna agentúra MAX v súlade s rámcovou zmluvou o poskytovaní služieb z 15.07.2016 zabezpečil v mesiaci júl 2016 poskytovanie služieb prostredníctvom tretej osoby (subdodávateľa) SAMMAROL s.r.o. na základe uzatvorenej rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb z 12.01.2015 prostredníctvom výkonu prác kontrolovaných zamestnancov. Spoločnosť Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o., ktoré sú usadené v Českej republike, vyslali svojich zamestnancov - kontrolovaných zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Českej republiky na územie Slovenskej republiky na základe uzatvorených rámcových zmlúv o poskytovaní služieb so spoločnosťou Picasso, s.r.o., - Personálna agentúra MAX. Prvostupňový správny orgán vychádzal zo zisteného skutkového stavu napĺňajúceho znaky dočasného pridelenia a z právneho stavu, že užívateľský zamestnávateľa nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi podľa . V nie je ustanovená povinnosť byť v právnom vzťahu so spoločnosťou Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o., ktoré vyslali kontrolovaných zamestnancov za účelom dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi - žalobcovi.

4.4. Čo sa týka výšky uloženej pokuty, tak pri jej stanovení je povinný správny orgán vychádzať z kritérií ustanovených v . Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o veľký počet fyzických osôb, vo vzťahu ku ktorým bolo zistené porušenie právneho predpisu, vyhodnotil závažnosť porušenia právneho predpisu smerom k vyššej sakcii. V čase výkonu inšpekcie práce mal žalobca cca 225 zamestnancov, teda je veľkým zamestnávateľom, čo taktiež správny orgán zohľadnil smerom k vyššej pokute, keď táto by sa v nižšej výmere minula svojim účinkom vzhľadom na veľkosť žalobcu. Skutočnosť, že išlo o ojedinelý nedostatok, vyhodnotil prvostupňový orgán smerom k nižšej pokute, rovnako ako aj to, že išlo o prvé porušenie daného ustanovenia zákona o nelegálnom zamestnávaní za posledné tri roky. Úroveň ochrany práce nevyhodnocoval, pretože toto kritérium je pri ukladaní sankcie za porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní irelevantné. Prihliadnuc na zákonné rozpätie a všetky posúdené kritéria podľa a skutočnosť, že pokuta nemá len preventívnu a výchovnú funkciu, ale podstatná je aj represívna funkcia, keď ide o vec správneho trestania za spáchaný delikt a pokuta musí byť citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu, dospel prvostupňový správny orgán k záveru o tom, že všetky uvedené kritéria spĺňa uloženie pokuty vo výške 25.000,- eur.

5. Uvedené prvostupňové rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 09.08.2018. Žalobca proti nemu podal dňa 24.08.2018 (jeho odoslaním na poštovú prepravu) odvolanie.

II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

6. Žalovaný o odvolaní (bod 5. odôvodnenia) ako odvolací orgán rozhodol správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č.: PO/BEZ/2018/5521, O-506/2018 z 12.11.2018, ktorým podľa § § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č.: 173/18/práv., IPNR_KHIP/ROZ/2018/2636 zo 06.08.2018 vo výrokovej časti tak, že žalobcovi ukladá pokutu vo výške 25.000,- eur (dvadsaťpäťtisíc eur) podľa § 7b ods. 7 zákona o nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom do 31.12.2017 za porušenie zákazu vyplývajúceho z § 7b ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, pretože žalobca (ako účastník správneho konania) prijal cezhraničnú dodávku prác od právnickej osoby:

- Ridenti s.r.o., Elgartova 497/12, Husovice, 614 00 Brno, Česká republika, IČO 05157544 (označovaný v rozhodnutí ako „poskytovateľ práce I.“), ktorú mu poskytovateľ prác I. poskytol v mesiaci júl 2016 na základe zmluvy uzatvorenej dňa 01.03.2015 medzi žalobcom a spoločnosťou Picasso, s.r.o. -

Personálna agentúra MAX, so sídlom od 29.12.2017 Dr. I. Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 543 772 a medzi spoločnosťou Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX a poskytovateľom prác I. zo dňa 15.07.2016 prostredníctvom v rozhodnutí uvedených konkrétnych fyzických osôb (označených identifikačnými údajmi v rozsahu meno, priezvisko, dátum uzatvorenia dohody o provedení práce a doba, v ktorej k porušeniu povinnosti prostredníctvom nich došlo), ktoré poskytovateľ prác I. nelegálne zamestnával v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní nesplnením prihlasovacích povinností voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o sociálnom poistení najneskôr pred začatím výkonu práce týchto fyzických osôb a

- SAMMAROL s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO 03250091 (označovaný v rozhodnutí ako „poskytovateľ práce II.“), ktorú žalobcovi poskytovateľ prác II. poskytol v mesiaci júl 2016 na základe zmluvy uzatvorenej dňa 01.03.2015 medzi žalobcom a spoločnosťou Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX, so sídlom od 29.12.2017 Dr. I. Markoviča 2083/1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 543 772 a medzi spoločnosťou Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX a poskytovateľom prác II. dňa 12.01.2015 prostredníctvom v rozhodnutí uvedených konkrétnych fyzických osôb (označených identifikačnými údajmi v rozsahu meno, priezvisko, dátum uzatvorenia dohody o provedení práce a doba, v ktorej k porušeniu povinnosti prostredníctvom nich došlo), ktoré poskytovateľ prác II. nelegálne zamestnával v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní nesplnením prihlasovacích povinností voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o sociálnom poistení najneskôr pred začatím výkonu práce týchto fyzických osôb,

čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce u žalobcu, vykonanej v období od 10.08.2016 do 24.02.2017.

6.1. Žalovaný rozhodnutie v podstate odôvodnil nasledovne:

6.2. Prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal v (odvolaním) napadnutom rozhodnutí, že žalobca porušil v uvedenom čase, na uvedenom mieste, pri výkone konkrétnej činnosti zákaz prijať prácu získanú nelegálnym zamestnávaním viac ako 200 fyzických osôb. Žalovaný však zistil, že výrok rozhodnutia nie je v súlade s jeho odôvodnením. Žalovaný dospel k záveru, že v tomto prípade nie je odôvodnené zrušenie rozhodnutia a jeho vrátenie prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie, a preto rozhodol o zmene predmetného rozhodnutia. Žalovaný jednoznačne uviedol vo výroku svojho rozhodnutia, na základe akého ustanovenia právneho predpisu rozhodol, správny delikt je skutkovo vymedzený tak, aby nedošlo k jeho zameneniu s iným deliktom a jeho právne posúdenie je vyjadrené konštatovaním o porušení § 7b ods. 5 písm. b) zákona o nelegálnom zamestnávaní, vychádza z riadne popísaného skutku a skutkového stavu vyplývajúceho z odôvodnenia meneného rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení následne zopakoval podstatné časti odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia čo do skutkových zistení ako aj ich právneho posúdenia.

6.3. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán preukázal všetky znaky dočasného pridelenia podľa . Preukázateľne pracovné úlohy uložil prideleným zamestnancom žalobca, pretože po vstupe do prevádzky žalobcu konkrétne pridelenie práce vykonali zodpovední zamestnanci žalobcu ako užívateľského zamestnávateľa, pretože zamestnanci spoločnosti Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX nemohli mať konkrétnu vedomosť o obsahu a mieste a pracovných prostriedkoch, s ktorými sa bude práca realizovať a až po tomto pridelení konkrétnej úlohy každému zamestnancovi mohli dozerať na výkon práce zamestnanci spoločnosti Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX. Činnosť sa preukázateľne vykonávala v priestoroch žalobcu, jeho pracovnými prostriedkami a na jeho zariadeniach. Uvedení zamestnanci svoju činnosť vykonávali pre žalobcu, v rámci predmetu jeho činnosti. Tým je preukázané dočasné pridelenie zamestnancov k užívateľskému zamestnávateľovi, keďže fakticky k dočasnému prideleniu zamestnancov došlo, a to aj napriek tomu, že neboli uzavreté zmluvy o dočasnom pridelení.

6.4. V správnom trestaní sa uplatňuje zásada objektívnej zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu. Rozhodujúce je v danom prípade to, že preukázateľne došlo k protiprávnemu stavu, bez ohľadu na zavinenie žalobcu. Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z právnej úpravy platnej a účinnej v čase porušenia povinnosti žalobcu a keďže bolo v správnom konaní jednoznačne preukázané porušenie právnych predpisov zo strany žalobcu, bol inšpektorát práce obligatórne povinný uložiť žalobcovi

sankciu. Žalovaný rozhodol o správnom delikte a uložení sankcie podľa v znení účinnom v čase spáchania skutku, t. j. do 31.12.2017, keďže zmenená právna úprava účinná od 01.01.2018 nebola pre žalobcu priaznivejšia oproti tej, ktorá bola účinná v čase spáchania skutku žalobcom.

6.5. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie zákonne a vecne odôvodnil, a preto žalovaný nezistil dôvod zrušenia odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia, finančne postihujúceho žalobcu za nedodržanie zákonom ustanoveného zákazu, ktoré je v správnom konaní preukázané. Čo sa týka výšky pokuty, žalovaný zdôraznil, že inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán bližšie popísal dôsledky zisteného porušenia povinnosti, počet dotknutých zamestnancov, odôvodnenie, prečo považuje porušenie povinnosti, za ktoré uložil pokutu žalobcovi za závažné, dobu pretrvávania nelegálneho zamestnávania ako aj dobu prijímania práce, že nejde o opakované porušenie rovnakej povinnosti ako aj odstránenie zisteného porušenia zo strany žalobcu, teda okolnosti, na ktoré inšpektorát práce pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol. Z takto preukázaných záverov a vyhodnotenej správnej úvahy vyplýva, že vyvodená sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu - ochrane fyzických osôb pred dôsledkami nelegálneho zamestnávania. Odôvodnenie výšky pokuty obsiahnuté v odvolaním napadnutom prvostupňovom rozhodnutí zodpovedá obsahu spisu a je logické. Pokuta bola uložená v dolnej časti ustanovenej sadzby. S ohľadom na počet nelegálne zamestnaných osôb, ktorých prácu žalobcu prijímal, napriek tomu, že išlo o prvé preukázanie porušenie povinnosti z jeho strany, ako aj pri zohľadnení toho, že na základe vykonaných inšpekcií upustil od porušovania povinnosti, nie je odôvodnené uloženie pokuty iba v minimálnej zákonom ustanovenej výške. Uloženie pokuty vo výške 25.000,- eur zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 200 vlastných zamestnancov, plní preventívnu a aj represívnu funkciu, ktorý by pokuta uložená v nižšej výške nesplnila.

6.6. Žalovaný záverom konštatoval, že v prejednávanom prípade bol v správnom konaní jednoznačne preukázaný správny delikt a uloženie pokuty zodpovedá záujmom chráneným ustanovením upravujúcim zákaz prijať prácu získanú nelegálnym zamestnávaním. Žalovaný ako odvolací orgán preto rozhodol tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti.

7. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi (v zastúpení splnomocneným zástupcom) doručené dňa 22.11.2018, ktorým dňom nadobudlo právoplatnosť. Rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 08.12.2018.

III. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného

8. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 17.01.2019 domáhal vo veci samej zrušenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom súčasne navrhol aj zrušenie jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č.: 173/18/práv., IPNR_KHIP/ROZ/2018/2636 zo 06.08.2018.

9. Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, založil v podstate na týchto skutkových a právnych okolnostiach:

9.1. Žalovaný ako odvolací správny orgán dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a jeho rozhodnutie je aj nepreskúmateľné.

9.2. So spoločnosťou Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX mal žalobca obchodno-právny vzťah, na základe ktorého spoločnosť Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX poskytovala žalobcovi na základe zmluvy a objednávok služby, pričom v niektorých prípadoch dochádzalo k poskytovaniu služieb zo strany obchodnej spoločnosti Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX aj subdodávateľsky, a to aj v spolupráci s obchodnou spoločnosťou Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. Žalobca teda nebol v žiadnom právnom vzťahu so spoločnosťou Ridenti s.r.o. a so spoločnosťou SAMMAROL s.r.o. a ich zamestnanci tak nemohli byť dočasne pridelení k žalobcovi. Medzi týmito spoločnosťami a žalobcom nevznikol žiaden právny vzťah podľa , resp. iných ustanovení a z predložených listinných dôkazov - rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb jednoznačne vyplýva, že išlo o obchodno- záväzkový vzťah medzi dvomi podnikateľskými subjektmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti.

9.3. Predmetný právny vzťah medzi uvedenými obchodnými spoločnosťami nespĺňa obsahové náležitosti dohody o dočasnom pridelení a predmetné plnenie vyplývajúce z právneho vzťahu obchodná spoločnosť Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX neposkytovala prostredníctvom zamestnancov, voči ktorým by bola zaviazaná zabezpečiť im dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa. Spoločnosť Personálna agentúra MAX taktiež voči žalobcovi nevykonávala činnosť ako agentúra dočasného zamestnávania, ale poskytovala mu služby v rámci obchodno-záväzkového vzťahu, na ktorého uzatvorenie bola oprávnená. Spoločnosť Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX naviac ani nemohla uvedených zamestnancov k žalobcovi dočasne prideliť, keďže nie je ich zamestnávateľom a podľa dočasne prideliť zamestnancov v pracovnom pomere môže výlučne ich zamestnávateľ, ktorým je spoločnosť Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. Počas inšpekcie práce bolo bezpochyby preukázané, že predmetní zamestnanci (menovaní v rozhodnutí) boli v pracovno- právnom vzťahu so spoločnosťou Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. a taktiež bolo preukázané, že tieto si voči nim plnili všetky právne povinnosti. Ani z jednej dohody o provedení práce, uzavretej s osobami menovanými v rozhodnutí, nevyplýva, že by sa spoločnosť Ridenti s.r.o. alebo SAMMAROL s.r.o. týmito dohodami zaviazala zamestnancom zabezpečiť dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa. Ani z jednej z predložených dohôd nevyplýva, že by sa spoločnosť Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX týmito dohodami ako zamestnávateľ zaviazala zamestnancom zabezpečiť dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa. Spoločnosť Ridenti s.r.o., SAMMAROL s.r.o. a Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX nezamestnávali kontrolovaných zamestnancov na účel ich dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi, a teda nemali v tomto vzťahu postavenie agentúry dočasného zamestnávania. Práca vykonávaná kontrolovanými zamestnancami v mesiaci júl a august 2016 na pracovisku žalobcu (Družstevná 5, Šurany) nenapĺňa znaky dočasného pridelenia tak, ako sú definované v .

9.4. Za dočasné pridelenie nie je možné považovať stav, keď spoločnosť Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX používa zamestnancov (zamestnanci z Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o.) na dodávku služieb žalobcovi. V danom prípade by sa jednalo o pojem subdodávky, resp. sprostredkovanie dočasného pridelenia, ktoré však právna úprava vôbec neupravuje, ale naopak, priamo ustanovuje v , že užívateľský zamestnávateľ nemôže zamestnanca, ktorý je k nemu dočasne pridelený, dočasne prideliť k inému užívateľskému zamestnávateľovi.

9.5. Žalobca neukladal zamestnancom spoločnosti Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. pracovné úlohy, neorganizoval, neriadil a nekontroloval ich prácu a nedával im na tento účel žiadne pokyny, pričom existencia týchto prvkov je nevyhnutná v zmysle ustanovenia pre konštatovanie dočasného pridelenia. Žalobou napadnuté rozhodnutie v žiadnej svojej časti neuvádza skutočnosti, ktoré odôvodňujú tvrdenie, že by takéto pokyny mal žalobca uvedeným zamestnancom dávať a nie je tak zrejmé, z akých skutočností dospel žalovaný k záveru o existencii naplnenia znakov dočasného pridelenia vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca neprijal služby ani prácu od zamestnávateľa - spoločnosti Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. - tieto prijala spoločnosť Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX, keďže spoločnosti Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. sú jej dodávateľmi.

9.6. Žalobca uzatvoril rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb z 01.03.2015 na strane objednávateľa so spoločnosťou Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX na strane poskytovateľa, a to na poskytovanie služieb spočívajúcich v baliacej činnosti, manipulácie s tovarom, skladovacích a doplnkových služieb. Ako miesto poskytnutia služieb bola dohodnutá prevádzka objednávateľa, v ktorej majú byť služby poskytnuté. V bode 11. rámcovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že poskytovateľ je oprávnený zabezpečiť poskytovanie časti, resp. celého rozsahu služieb podľa uvedenej zmluvy prostredníctvom tretích osôb (subdodávateľov fyzických a/alebo právnických osôb), pričom výber subdodávateľa, resp. subdodávateľov je výlučne k dispozícii poskytovateľa.

9.7. Žalobca nenapĺňa skutkovú podstatu definovanú v § 7b ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní a extenzívny výklad uvedeného ustanovenia nemá v právnom štáte oporu. Zamestnanci, menovaní v žalobou napadnutom rozhodnutí, nie sú zamestnancami spoločnosti Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX a táto tieto osoby nemôže nelegálne zamestnávať, keďže ich nelegálne zamestnávala spoločnosť Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. Žalobca neprijal od spoločnosti Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. žiadnu prácu ani službu (prijímateľom tejto služby alebo práce je spoločnosť Picasso, s.r.o - Personálna agentúra MAX) a ani nemala uzatvorenú akúkoľvek dohodu alebo zmluvu so

spoločnosťou Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o., na základe ktorej by jej táto spoločnosť prácu alebo službu poskytla.

9.8. Správne orgány žalobcovi ako účastníkovi konania odňali možnosť konať pred správnym orgánom, keď mu nedali možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

9.9. Žalovaný ako odvolací správny orgán nevykonal celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sa považujú za potrebné v zmysle o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a pochybil, keď bez neho dospel k záveru ohľadne vyslania a žalobcu ani len nevyzval na oznámenie skutkových okolností potrebných na posúdenie vyslania.

9.10. Inšpektorát práce Nitra vykonal dňa 03.11.2017 inšpekciu práce u žalobcu a v dňoch 14.11.2017, 07.09.2018 a 17.12.2018 na inšpektoráte práce. Výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a zákazu prijatia služby podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní. Pri výkone predmetnej inšpekcie v zázname č. INA-309-42-2.4/Z-A24,28-18 zo dňa 17.12.2018 Inšpektorát práce Nitra zistil, že na pracovisku žalobcu vykonávalo závislú prácu 30 fyzických osôb pre právnickú osobu Tavoleto s.r.o., 497/12, 614 00 Brno - Husovice, Česká republika. Inšpektorát práce Nitra dospel k záveru, že právnická osoba Tavoleto s.r.o. poskytla cezhraničnú službu prostredníctvom kontrolovaných fyzických osôb spoločnosti Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX a táto právnická osoba poskytla subdodávku prostredníctvom kontrolovaných zamestnancov následne žalobcovi na výkon prác. V uvedenej veci išlo o totožnú situáciu so situáciou, ktorá je preskúmavaná v tomto správnom súdnom konaní. Ten istý správny orgán pri výkone inšpekcie práce u žalobcu dospel na základe tých istých skutkových zistení k rôznym právnym záverom, a to raz tak, že zo strany žalobcu prišlo k porušeniu právnych predpisov a pri následnej kontrole v zázname zo 17.12.2018 tak, že zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu porušeniu právnych predpisov a inšpekciou práce neboli zistené nedostatky v kontrolovanej oblasti.

9.11. Žalobca namietal aj uloženú sankciu, ktorá nie je primeraná povahe skutku a okolnostiam. Žalovaný výšku sankcie dostatočne a spoľahlivo neodôvodnil tak, ako to ustanovuje . Žalovaný nedostatočne, resp. vôbec neodôvodnil to, ako zhodnotil závažnosť nedostatku a jeho následkov, akú váhu na účelu sankcionovania zohrávajú ďalšie skutočnosti vymedzené v .

10. K žalobe sa vyjadril žalovaný. Vo veci samej navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu uviedol v podstate nasledovné:

10.1. Žalovaný má za to, že správne orgány oboch stupňov postupovali v priebehu celého konania v súlade s právnym poriadkom a platnými právnymi predpismi, rešpektovali všetky práva žalobcu, vysporiadali sa s jeho námietkami a k jeho vyjadreniam zaujali v rozhodnutiach relevantné stanovisko.

10.2. Žalovaný už v odôvodnení napadnutého rozhodnutia preukázal, že konkrétni zamestnanci oboch spoločností - Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. vykonávali na pracovisku žalobcu v uvedených dňoch prácu. Žalovaný dospel k záveru o existencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťami Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. Práca uvedených zamestnancov bola poskytovaná na základe existujúcich zmluvných vzťahov, a to na základe zmluvy uzatvorenej dňa 01.03.2015 medzi žalobcom a Picasso, s.r.o. a medzi Picasso, s.r.o. a Ridenti s.r.o. z 15.07.2016 a SAMMAROL s.r.o. z 12.01.2015. Z rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb z 01.03.2015 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že Picasso, s.r.o. je oprávnený zabezpečiť poskytovanie časti, resp. celého rozsahu služieb podľa uvedenej zmluvy prostredníctvom tretích osôb (subdodávateľov fyzických a/alebo právnických osôb), pričom výber subdodávateľa, resp. subdodávateľov je výlučne k dispozícii spoločnosti Picasso, s.r.o. ako poskytovateľa. Zo zistených skutočností je jednoznačne zrejmé, že vzhľadom na uzatvorené zmluvné vzťahy práve Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. poskytovali svojich zamestnancov priamo žalobcovi.

10.3. Žalovaný jednoznačne preukázal v napadnutom rozhodnutí, že žalobca prijal na svojom pracovisku prácu dotknutých osôb, čo vyplynulo aj z vyjadrení žalobcu (v zastúpení splnomocnenou zamestnankyňou) do zápisníc o poskytnutí informácií na otázku inšpektora práce, ktorý nespochybnil

prijatie práce dotknutých osôb na svojom pracovisku. Boli preukázané všetky znaky dočasného pridelenia podľa . Následne žalovaný vo vyjadrení zopakoval svoje závery, ktoré uviedol už prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, ktoré sú uvedené už v bode 6.3. odôvodnenia tohto rozsudku a z tohto dôvodu ich správny súd na tomto mieste neopakuje. Žalobca teda preukázateľne neprijal na svojom pracovisku službu od Picasso, s.r.o., ale práve od Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o.

10.4. Spoločnosti Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. mali s fyzickými osobami, ktoré vykonávali prácu pre žalobcu na jeho pracovisku založený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o provedení práce podľa a nasl. českého (zákon č. 262/2006 Sb.). Obe spoločnosti a ani žalobca nepreukázali príslušnosť 169 a 168 zamestnancov k systému sociálneho zabezpečenia v Českej republiky v súlade s Nariadením (ES) č. 883/2004. Doklad o príslušnosti k systému sociálneho zabezpečenia v krajine EÚ sa preukazuje jednotnými formulármi PD A1, ktoré Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. pre svojich zamestnancov nemali vystavené a ani nimi nedisponovali. Zamestnanci Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. preukázateľne vykonávali závislú prácu na pracovisku žalobcu v Slovenskej republiky, pričom nebolo preukázané uplatňovanie právnych predpisov sociálneho zabezpečenia Českej republiky v súlade s Nariadením (ES) č. 883/2004 na týchto zamestnancov, a preto boli Ridenti s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. ako zamestnávatelia povinní v súlade s . zákona o sociálnom poistení prihlásiť týchto svojich zamestnancov do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnancov v Slovenskej republike. Keďže tak neurobili, došlo z ich strany k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania.

10.5. Námietka žalobcu týkajúca sa vysielania zamestnancov je neodôvodnená, pretože predmetom správneho konania nebolo preukazovanie vyslania, ale preukázanie porušenia zákazu prijať prácu získanú nelegálnym zamestnávaním.

10.6. Rozhodnutie žalovaného bolo riadne odôvodnené, sú z neho zrejmé dôkazy, z ktorých vychádzal, ich vyhodnotenie a správna úvaha, ktorú hodnotil. Vo výroku rozhodnutia je jednoznačne popísaný správny delikt. Žalovaný sa v celom rozsahu vysporiadal s námietkami žalobcu a zo žaloby nie je zrejmé, s ktorými námietkami či argumentáciou žalobcu sa správny orgán pred vydaním rozhodnutia nevysporiadal. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že už inšpektorát práce sa vysporiadal s odôvodnením výšky pokuty. Inšpektorát práce zhodnotil všetky kritériá ustanovené v , zdôraznil priťažujúce okolnosti a dodal, že pokuta bola uložená v dolnej časti ustanovenej sadzby. V tejto súvislosti žalovaný následne k výške pokuty zopakoval svoje právne posúdenie, ktoré uviedol už v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí, a ktoré je uvedené v rámci bodu 6.5. odôvodnenia tohto rozsudku (v rámci popisu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia).

10.7. Inšpektorát práce dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré preukázal na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov. Žalovaný správne posúdil právny stav veci, ktorý odôvodnil, popísal zodpovedne aj skutkový stav vo vzťahu k porušeniu povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. Rozhodnutie je správne a zachováva zásady správneho konania a trestania.

IV. Zhrnutie priebehu konania

11. Správny súd podľa prípisom č. k. -118 z 04.06.2019 doručil vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobcovi s tým, že žalobca sa k nemu v súdom určenej lehote 4 týždňov od doručenia prípisu môže vyjadriť žalobnou replikou. Tento prípis bol žalobcovi doručený dňa 06.06.2019. Posledným dňom lehoty na podanie žalobnej repliky bol 04.07.2019. Žalobca v uvedenej lehote nepodal na správny súd žalobnú repliku, ale túto podal a bola správnemu súdu doručená až dňa 28.10.2019, teda niekoľko mesiacov po márnom uplynutí lehoty určenej v prípise.

11.1. Z ustanovenia explicitne vyplýva, že právo žalobcu vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného žalobnou replikou je časovo obmedzené, a to lehotou určenou správnym súdom. Z princípu sudcovskej koncentrácie konania okrem iného vyplýva, že neskôr urobené procesné úkony (t. j. urobené až po márnom uplynutí lehoty určenej súdom na jeho vykonanie - napr. , ) nemusia byť zo strany správneho súdu akceptované s poukazom na tzv. spätnú koncentráciu konania ( v spojení s , k tomu aj doktrína - napr. Baricová, J., Fečík, M., Števček,

M., Filová, A. a kol.: . Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 1824 s. - ďalej len "Komentár C. H. Beck k " - komentár k , s. 584), a to najmä vtedy, ak by prihliadnutie na daný procesný úkon (napr. vyjadrenie obsahujúce skutkové tvrdenia či právnu argumentáciu) vyžiadalo okrem iného vykonanie ďalších úkonov súdu.

11.2. Správny súd z uvedených dôvodov, keď žalobca neuviedol žiadne ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré by nemohol žalobnú repliku podať v prípise určenej lehote, teda včas a prihliadnutie na doručenú žalobnú repliku by si súčasne vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov súdu (v danom prípade doručovanie žalobnej repliky ostatnému účastníkovi konania podľa ), správny súd na žalobnú repliku žalobcu neprihliadol. Správny súd sa preto ňou ani v tomto rozsudku vecne nezaoberal a ani ju nedoručoval žalovanému podľa .

12. Žalobca v žalobe požiadal o prejednanie veci samej na pojednávaní, čo malo bez ďalšieho za následok povinnosť predsedu senátu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie ( ).

12.1. Z uvedených dôvodov bol vo veci nariadený termín pojednávania na 07.11.2019. Na pojednávaní žalobca zotrval na podanej žalobe. Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť pred pojednávaním ospravedlnil, s tým, že súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Správny súd preto prejednal vec na pojednávaní dňa 07.11.2019 bez prítomnosti žalovaného. Pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 28.11.2019, na ktorom bol rozsudok vyhlásený ústne a vzhľadom na splnenie podmienok podľa veta druhá aj vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci

13. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd ( v spojení s a - ďalej len „“ alebo „SSP“), konajúc v senáte ( veta prvá ) o správnej žalobe vo veci správneho trestania ( v spojení s a nasl. ), neviazaný rozsahom a dôvodmi žaloby z hľadísk vymedzených v a a , nezistiac potrebu doplniť dokazovanie vykonané žalovaným vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného žalovaným ( ), preskúmal na nariadenom pojednávaní ( ) vec samu, ktorou je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, vychádzajúc zo stavu daného v čase právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného ( ) dospel po prejednaní veci k záveru, že žaloba je dôvodná, a to z nižšie uvedených dôvodov.

13.1. K uvedenému správny súd dopĺňa, že správnu žalobu žalobcu, napriek tomu, že tento ju označil len ako správnu žalobu, a nie správnu žalobu vo veci správneho trestania, posúdil podľa obsahu ( ) práve ako správnu žalobu vo veci správneho trestania a ako o takej aj konal. Správna žaloba žalobcu totiž smerovala proti rozhodnutiu žalovaného ako orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o uložení pokuty žalobcovi za správny delikt podľa v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní. Rozhodovanie orgánov verejnej správy inter alia o správnom delikte je podľa legálnej definície správneho trestania, obsiahnutej v , správnym trestaním. Ak je predmetom správneho súdneho konania preskúmanie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania (tak ako je tomu aj v prejednávanom prípade), prebieha toto konanie na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania podľa druhej hlavy tretej časti , bez ohľadu na jej formálne označenie žalobcom.

14. Správny súd, nezistiac potrebu doplniť dokazovanie vykonané žalovaným vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného žalovaným ( ) a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je podrobne opísaný už v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím inšpektorátu práce) a v podstatných častiach aj v príslušných bodoch I. a II. časti odôvodnenia tohto rozsudku (popisujúcich priebeh administratívneho konania a napadnutého rozhodnutia), rozhodoval a vec právne posudzoval podľa nasledovných ustanovení:

14.1. Podľa a , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak (písm. c/) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, (písm. g/) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

14.2. Podľa , ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

14.3. Podľa veta prvá , ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.

14.4. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14.5. Podľa , správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

14.6. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „“), právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len „poskytovateľ služby“) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

14.7. Podľa § 7b ods. 7 zákona o nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom do 31.12.2017 (t. j. v čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta), kontrolný orgán uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu podľa odseku 5 pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

14.8. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní, kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: inšpektorát práce.

14.9. Podľa , správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie.

14.10. Podľa (s nadpisom „Základné zásady trestného konania“) ods. 1 (ďalej len „“), nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

14.11. Podľa čl. 49 ústavného (ďalej len „“), len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

14.12. Podľa . o inšpekcii práce (ďalej len „“), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

14.13. Podľa veta prvá a tretia , inšpektoráty práce sú orgány štátnej správy. Sídla a územné obvody inšpektorátov práce sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov.

14.14. Podľa , inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa , 20 a osobitného predpisu.

14.15. Podľa , inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa.

14.16. Podľa , Národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.

14.17. Podľa veta prvá , na konanie podľa , , a , ísm. d), , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,26) ak tento zákon neustanovuje inak.

14.18. Poznámka pod čiarou 26) o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

14.19. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.

14.20. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

14.21. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

15. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tým, či žalovaným (v spojení s prvostupňovým orgánom keď vzhľadom na zásadu jednotnosti prvostupňového a odvolacieho administratívneho konania tvoria tieto konania jeden celok a rovnako tak aj rozhodnutie druhostupňového odvolacieho orgánu tvorí jeden celok s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím) zistený skutkový stav možno subsumovať pod skutkovú podstatu správneho deliktu upravenú v § 7b ods. 7 v znení účinnom do 31.12.2017 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „§ 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní“), uloženie sankcie za spáchanie ktorého upravuje ustanovenie § 7b ods. 7 zákona o nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom do 31.12.2017 (t. j. v čase, kedy sa mal žalobca podľa preskúmavaného rozhodnutia dopustiť uvedeného správneho deliktu).

15.1. Tento postup zvolil správny súd z dôvodu, že jeden zo žalobných dôvodov žalobcu smeroval práve proti tomu, že sa nedopustil správneho deliktu podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní, že žalovaný toto ustanovenie vykladal extenzívnym spôsobom, ktorý je v tomto prípade neprípustný a že ani v rozhodnutí nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktorými by bolo naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní naplnené. Ak by však aj žalobca uvedené v správnej žalobe neuplatnil ako žalobný dôvod a počas konania by uvedené skutočnosti vyšli najavo, zakladali by povinnosť správneho súdu na ne prihliadnuť, a to najmä podľa a . Z uvedeného vyplýva osobitný význam tohto žalobného dôvodu, a preto bolo opodstatnené zaoberanie sa ním ako prvým.

16. Do zákona o nelegálnom zamestnávaní (§ 7b ods. 7 v spojení s ods. 5) bola s účinnosťou od 18.06.2016 zavedená nová skutková podstata správneho deliktu, ktorej cieľom bolo posilniť zodpovednosť odberateľa za prijatie služby alebo práce vykonávanej nelegálne. Objektom uvedenej skutkovej podstaty je teda záujem na predchádzaní využívania prác alebo služieb poskytovaných dodávateľom prostredníctvom nelegálne zamestnaných osôb. Subjektom uvedenej skutkovej podstaty môže byť akákoľvek právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ. Objektívna stránka uvedeného správneho deliktu je naplnená tým, že administratívnoprávne zodpovedný subjekt poruší zákaz prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (poskytovateľ služby) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce. Čo sa týka

subjektívnej stránky uvedeného správneho deliktu, táto nie je znakom skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní, keďže zodpovednosť za uvedený správny delikt je konštruovaná ako objektívna zodpovednosť absolútna (bez možnosti vyvinenia) (na vznik zodpovednosti nemá žiadny vplyv zavinenie, motív, cieľ či zámer). Sankcia za správny delikt podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní bola do 31.12.2017 upravená v § 7b ods. 7 uvedeného zákona a od 01.01.2018 je bez vykonania jej akejkoľvek obsahovej zmeny obsiahnutá v § 7b ods. 8 zákona o nelegálnom zamestnávaní.

17. K objektívnej stránke uvedeného správneho deliktu podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní možno ďalej bližšie uviesť, že táto spočíva v dvoch alternatívach konania, a to:

- v porušení zákazu prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (poskytovateľ služby) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby a

- v porušení zákazu prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba (poskytovateľ služby) prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

18. Z uvedeného vyplýva, že spoločnými znakmi oboch alternatív konania pri správnom delikte podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní je okrem iného to, že administratívnoprávne zodpovedný subjekt prijíma predmetnú prácu alebo službu od právnickej osoby alebo fyzickej osoby (poskytovateľa služby) (ďalej len „poskytovateľ služby“) práve na základe zmluvy a že tento poskytovateľ služby ju poskytuje prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva. Teda, na naplnenie objektívnej stránky uvedeného správneho deliktu je okrem iného potrebná existencia zmluvného vzťahu práve medzi administratívnoprávne zodpovedným subjektom a poskytovateľom služby, na základe ktorého administratívnoprávne zodpovedný subjekt prijíma prácu alebo službu od poskytovateľa služby, ktorý ju administratívnoprávne zodpovednému subjektu poskytuje, a to práve prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva (s tým, že pre naplnenie objektívnej stránky správneho deliktu musí k uvedenému ešte pristúpiť naplnenie jednej z alternatív konania vymedzených v § 7b ods. 5 písm. a/ a b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní). Ak absentujú uvedené obligatórne zákonné znaky (existencia zmluvného vzťahu medzi administratívnoprávne zodpovedným subjektom prijímajúcim prácu alebo službu a poskytovateľom tejto služby s tým, že práve tento poskytovateľ služby ju poskytuje prostredníctvom ním nelegálne zamestnávanej fyzickej osoby) skutkovej podstaty správneho deliktu upraveného v § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní, nejde o správny delikt.

19. Správny súd sa v prvom rade zaoberal v danej veci naplnením uvedených zákonných znakov skutkového deliktu podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní (existenciou zmluvného vzťahu medzi administratívnoprávne zodpovedným subjektom prijímajúcim prácu alebo službu a poskytovateľom tejto služby s tým, že práve tento poskytovateľ služby ju poskytuje prostredníctvom ním nelegálne zamestnávanej fyzickej osoby), za ktorý uložil žalovaný žalobcovi pokutu.

20. V prejednávanej veci tak počas výkonu inšpekcie práce, výsledky ktorej boli obsiahnuté v protokoloch č: INA-5-58-1.2/P-A24,28-17 z 24.02.2017 a č: INA-6-58-1.2/P-A24,28-17 z 24.02.2017 (ktorých súčasťou sú dodatky č. 1 s č: INA-5-58-1.2/D-A24,28-17 zo 17.05.2017 a dodatok č. 1 s č: INA-6-58-1.2/D-A24,28-17 zo 17.05.2017, ktorými nedošlo k zmene zistených porušení právnych predpisov, konštatovaných v protokoloch) a následne ani počas administratívneho konania, začatého vo veci uloženia pokuty pre porušenia právnych predpisov, ktoré boli zistené v rámci inšpekcie práce, nebola jednak a/ preukázaná existencia žiadneho zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Ridenti, s.r.o. a medzi žalobcom a spoločnosťou SAMMAROL s.r.o., ktoré obe nelegálne zamestnávali fyzické osoby (za čo im bola obom právoplatne uložená pokuta vo výške 50.000,- eur každému) a na základe ktorého by tieto spoločnosti prostredníctvom takto nelegálne zamestnaných fyzických osôb poskytovali žalobcovi práce alebo služby a išlo by buď o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce a jednak b/ preukázané, že by žalobcovi predmetné služby poskytovala spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX, na základe medzi nimi uzatvorenej rámcovej

zmluvy o poskytovaní služieb, a to práve prostredníctvom fyzických osôb, ktoré by spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX nelegálne zamestnávala.

20.1. Správny súd zdôrazňuje, že skutkový záver o tom, že by zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Ridenti s.r.o. a medzi žalobcom a spoločnosťou SAMMAROL s.r.o. s predmetným obsahom existoval, nekonštatoval žalovaný ani v skutkovej vete obsiahnutej vo výrokovej časti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a korešpondujúc s tým ani v odôvodnení rozhodnutia. Rovnako žalovaný vo výrokovej časti žalobou napadnutého rozhodnutia a ani v jeho odôvodnení nekonštatoval ani skutkový záver o tom, že by žalobcovi poskytovala predmetné služby spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX prostredníctvom ňou nelegálne zamestnávaných fyzických osôb.

20.2. Naopak, čo sa týka existencie zmluvných vzťahov s relevanciou pre dané konanie, samotný žalovaný tak v skutkovej vete vo výrokovej časti rozhodnutia ako aj v odôvodnení výslovne uvádza, že zistil existenciu týchto zmluvných vzťahov: 1/ zmluvný vzťah medzi spoločnosťou Ridenti s.r.o. a spoločnosťou Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX, ktorý medzi nimi vznikol uzavretím zmluvy dňa 15.07.2016, 2/ zmluvný vzťah medzi spoločnosťou SAMMAROL s.r.o. a spoločnosťou Picasso, s.r.o.

- Personálna agentúra MAX, ktorý medzi nimi vznikol uzavretím zmluvy dňa 12.01.2015 a 3/ zmluvný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX, ktorý medzi nimi vznikol uzavretím rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb dňa 01.03.2015. Žalovaný z obsahu rámcovej zmluvy z 01.03.2015 zistil, že sa v nej zmluvné strany dohodli, že spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX je oprávnená zabezpečiť poskytovanie časti, resp. celého rozsahu služieb podľa uvedenej zmluvy prostredníctvom tretích osôb (subdodávateľov fyzických a/alebo právnických osôb), pričom výber subdodávateľa, resp. subdodávateľov je výlučne v dispozícii poskytovateľa - teda spoločnosti Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX.

20.3. K uvedeným, aj z hľadiska preskúmania súdom správnym skutkovým zisteniam, majúcim oporu vo vykonanom dokazovaní a v obsahu administratívneho spisu, správny súd uvádza, že samotná skutočnosť, že obsahom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX bolo aj právo spoločnosti Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX zabezpečiť poskytnutie plnenia, ktoré sa zmluvou zaviazala poskytnúť žalobcovi, aj prostredníctvom tretích osôb, teda prostredníctvom subdodávateľa, ktorého sama vyberie a zabezpečí, nezakladá ani v prípade, ak toto oprávnenie spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX využila, žiadny zmluvný vzťah medzi žalobcom a takýmito subdodávateľmi. Keďže žalobca nemal so spoločnosťou Ridenti, s.r.o. a spoločnosťou SAMMAROL s.r.o. žiadny zmluvný vzťah, vzniknutý na základe zmluvy, ktorú by s nimi uzatvoril (a ktorá by bola z hľadiska predmetu konania relevantná), nemali tieto spoločnosti žiadny zmluvný záväzok poskytovať predmetné služby žalobcovi a žalobca súčasne nebol na základe žiadnej zmluvy, ktorú by mal uzatvorenú s týmito spoločnosťami uzavretú, oprávnený na prijatie nimi poskytnutých služieb. Tieto spoločnosti - Ridenti, s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. preto neboli žalobcovými poskytovateľmi predmetných služieb na zmluvnom základe.

20.4. Naopak, zmluvný záväzok poskytovať predmetné služby žalobcovi mala len spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX, ktorá ich žalobcovi aj poskytla, a to prostredníctvom svojich subdodávateľov - spoločnosťou Ridenti, s.r.o. a SAMMAROL s.r.o., pričom na poskytnutie dojednaných služieb žalobcovi týmto spôsobom (subdodávateľsky, či už v časti alebo v celom rozsahu dojednaných služieb) bola na základe rámcovej zmluvy z 01.03.2015 aj oprávnená. Poskytnutie dojednaných služieb dohodla spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX so spoločnosťami Ridenti, s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. zmluvami z 15.07.2016 (Ridenti, s.r.o.) a 12.01.2015 (SAMMAROL s.r.o.).

20.5. Hoci spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX ako dodávateľ poskytol v rámcovej zmluve o poskytovaní služieb z 01.03.2015 dojednané plnenie žalobcovi prostredníctvom subdodávateľov (ktorí pri plnení svojho zmluvného záväzku voči spoločnosti Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX využili nelegálne zamestnávané fyzické osoby, za čo im bola právoplatne uložená pokuta), voči žalobcovi je poskytnuté plnenie považované na základe uvedenej rámcovej zmluvy z 01.03.2015 za dodané práve spoločnosťou Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX (to, že pri splnení svojho zmluvného záväzku voči žalobcovi využila v súlade so zmluvou subdodávateľov, s ktorými uzatvorila subdodávateľské zmluvy, na uvedenej skutočnosti nič nemení). Z už vyššie uvedených skutkových záverov však vyplýva, že spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX neposkytla predmetné služby na základe rámcovej zmluvy z 01.03.2015 prostredníctvom fyzických osôb, ktoré by

táto spoločnosť nelegálne zamestnávala (tieto fyzické osoby nelegálne zamestnávala práve spoločnosť Ridenti, s.r.o. a spoločnosť SAMMAROL s.r.o.).

20.6. Na základe uvedených zistených zmluvných vzťahov preto nie je možné uzatvoriť (tak ako to urobil žalovaný v napadnutom rozhodnutí), že na základe týchto zmlúv spoločnosti Ridenti, s.r.o. a SAMMAROL s.r.o. poskytli predmetné služby prostredníctvom nimi nelegálne zamestnávaných a v inšpekcii práce kontrolovaných fyzických osôb priamo žalobcovi a že by ich tento priamo od nich prijal, pretože medzi žalobcom a týmito spoločnosťami neexistoval žiadny zmluvný vzťah. Tieto spoločnosti na základe zmlúv z 15.07.2016 (Ridenti, s.r.o.), resp. z 12.01.2015 (SAMMAROL s.r.o.) za riadne poskytnutie dojednaných služieb zodpovedali na základe zmluvy len spoločnosti Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX, ktorá následne za riadne poskytnutie dojednaných služieb zodpovedala na základe zmluvy len žalobcovi a žalobca bol zmluvne oprávnený na prijatie dojednaných služieb len od tejto spoločnosti - teda od spoločnosti Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX. Súčasne však bolo preukázané, že spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX neposkytla predmetné služby žalobcovi prostredníctvom fyzických osôb, ktoré by nelegálne zamestnávala, pretože tieto fyzické osoby nelegálne zamestnávali už spomenuté spoločnosti Ridenti, s.r.o. a SAMMAROL s.r.o.

21. Vychádzajúc preto zo skutkových zistení z administratívneho konania a vyššie uvedených právnych záverov týkajúcich sa zákonných znakov skutkovej podstaty upravenej v § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní, za ktorý žalovaný uložil žalobcovi pokutu, správny súd uzatvára, že v prejednávanej veci neboli naplnené zákonné znaky uvedenej skutkovej podstaty, a to existencia zmluvného vzťahu práve medzi žalobcom ako administratívnoprávne zodpovedným subjektom a poskytovateľom služby, na základe ktorého administratívnoprávne zodpovedný subjekt prijal prácu alebo službu od poskytovateľa služby, ktorý ju administratívnoprávne zodpovednému subjektu poskytol, a to práve prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva.

21.1. Nenaplnenie uvedených znakov objektívnej stránky správneho deliktu podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní spočívalo v tom, že žalobcovým poskytovateľom predmetnej služby v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o nelegálnom zamestnávaní bola spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX (keď práve s touto mal žalobca uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej mu poskytovala dojednané služby, na čom nič nemení skutočnosť, že ich žalobcovi poskytla subdodávateľsky), pričom spoločnosť Picasso, s.r.o. - Personálna agentúra MAX ich žalobcovi neposkytla prostredníctvom žiadnej fyzickej osoby, ktorú by práve táto spoločnosť nelegálne zamestnávala.

21.2. Aj nenaplnenie čo i len niektorého znaku objektívnej stránky správneho deliktu má bez ďalšieho za následok, že predmetné konanie nie je správnym deliktom, a preto ani zaň nemožno uložiť pokutu, ktorá je administratívnoprávnym následkom spáchania správneho deliktu podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní, ustanoveným v § 7b ods. 7 zákona o nelegálnom zamestnávaní. Za týchto okolností by bolo preto bez právneho významu zaoberať sa tým, či ostatné znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní boli v danej veci naplnené (teda napr. či bola naplnená aj jedna z dvoch alternatív konania vymedzených v § 7b ods. 5 písm. a/ a b/ zákona o nelegálnom zamestnávaní), keďže jednak by toto zisťovanie nebolo nič spôsobilé zmeniť na rozhodnutí správneho súdu a jednak aj z dôvodu, že ani v ďalšom administratívnom konaní nemôže mať toto posúdenie z už uvedených dôvodov význam.

22. Správny súd k uvedeným záverom dopĺňa, že jednotlivé znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní nemožno vykladať extenzívne.

22.1. Vo vzťahu k zákonným znakom správneho deliktu spočívajúcim v existencii zmluvného vzťahu s poskytovateľom služby, ktorý práce alebo služby administratívnoprávne zodpovednému subjektu poskytuje prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva (tak ako sú vymedzené v bode 18. vete prvej odôvodnenia tohto rozsudku) má neprípustnosť extenzívneho výkladu za následok to, že uvedené zákonné znaky správneho deliktu nemožno vykladať tak rozširujúco (ako to urobil aj žalovaný), že za poskytovateľa služby v zmysle § 7b ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní je možné považovať aj subdodávateľa práce alebo služby administratívnoprávne zodpovedného subjektu, ktorý s ním za týmto účelom nie je v zmluvnom vzťahu.

22.2. Neprípustným extenzívnym výkladom uvedených znakov skutkovej podstaty daného správneho deliktu, idúcim nad rámec zákona, by bol aj taký, podľa ktorého by za poskytovateľom služby nelegálne zamestnávané fyzické osoby boli považované také fyzické osoby, ktoré nelegálne nezamestnáva on, ale jeho dodávateľ (t. j. subdodávateľ administratívnoprávne zodpovedného subjektu).

22.3. Ktorýkoľvek z týchto extenzívnych výkladov uvedených zákonných znakov správneho deliktu podľa v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní sú neprípustné, keďže sú v rozpore so základnými zásadami trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť aj na správne trestanie.

22.4. Na dôvažok správny súd poukazuje na to, že rozšírenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní tak, aby táto pokrývala napr. aj vyššie uvedené prípady, resp. prípad žalobcu, je možné výlučne zmenou zákona, pričom v tomto smere platí bezvýhradný zákaz retroaktivity, keďže by nebola v prospech páchateľov takýchto správnych deliktov.

23. Ustanovenie vymedzuje za vadu správneho trestania nedodržanie zásad trestného konania podľa , ktoré sa mali v konkrétnom (preskúmavanom) prípade použiť. Pod zásadami trestného konania je nutné rozumieť predovšetkým tie zásady, ktoré sú vymedzené v . Uvedené zásady spolu úzko súvisia, navzájom sa dopĺňajú a v celku tvoria jednotnú sústavu. Tieto zásady majú ústavnoprávny základ a sú zakotvené aj v rámci medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (Komentár C. H. Beck k " - komentár k ). Uvedené ustanovenie súčasne predstavuje aj nepriamy normatívny základ povinnosti správnych orgánov konajúcich a rozhodujúcich vo veciach správneho trestania aplikovať tie zo zásad upravených v , ktorých aplikácia nie je vylúčená odlišnosťami správneho trestania od súdneho trestania.

24. Východiskovou zásadou trestného konania je zásada stíhania len zo zákonných dôvodov, upravená v . V zmysle tejto zásady trestné stíhanie možno začať len vtedy, keď existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom musí byť dodržaný postup ustanovený . Vo vzťahu k správnemu trestaniu možno danú zásadu analogicky vymedziť ako konanie orgánov verejnej správy pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti, ktoré je opodstatnené, len ak existuje dôvodné podozrenie zo spáchania správneho deliktu, pričom musí byť dodržaný príslušne normatívne daný procesný postup (Komentár C. H. Beck k " - komentár k ). Táto východisková zásada trestného konania má však aj svoj hmotnoprávny rozmer, keď je aj prejavom hmotnoprávnej zásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), upravenej v . Vo vzťahu k správnemu trestaniu možno potom danú hmotnoprávnu zásadu vymedziť ako žiadny správny delikt bez zákona. Aby bol administratívnoprávne zodpovedný subjekt znášať zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu, musí byť okrem iného splnená materiálna podmienka vyplývajúca z uvedenej hmotnoprávnej zásady v spojení s , ktorou je, že správnym deliktom je jedine také konanie, ktoré má všetky znaky v zákone vymedzenej skutkovej podstaty správneho deliktu a za ktorý zákon upravuje sankciu.

25. Vychádzajúc z ústavnoprávnej doktríny (Drgonec, J.: . Teória a prax. 2. prepracované a doplnené vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2019, 1792 s. - komentár k čl. 49), správny súd analogicky pre oblasť správneho trestania na jej základe uvádza, že: Z princípov materiálneho právneho štátu, predovšetkým z požiadavky právnej istoty možno vyvodiť, že úprava konaní, ktoré sú správnym deliktom, musí byť taxatívna, že ju nemožno rozširovať výkladom práva pri aplikácii zákona a že za spáchanie správneho deliktu nemožno uložiť iný druh sankcie, ako umožňuje uložiť platná a účinná právna úprava. Základom správnej interpretácie aplikovanej v správnom trestaní je doslovný výklad právnej normy. Orgán štátu podieľajúci sa na správnom trestaní nesmie použiť extenzívny výklad hmotnej alebo procesnej právnej normy. Z ústavnej ochrany zaručenej na báze materiálneho právneho štátu v možno vyvodiť, že orgány verejnej moci nemajú možnosť úvahy, akú metódu výkladu znakov skutkových podstát správnych deliktov uplatnia, teda či použijú doslovný, reštriktívny alebo extenzívny výklad. V nadväznosti na to orgány verejnej moci nemajú ani možnosť úvahy o doplnení podmienok zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu pomocou právnej analógie, a to či už by išlo o analógiu legis (zákona) alebo o analógiu iuris (práva). Ak sa osoba podozrivá zo spáchania správneho deliktu správa spôsobom, ktorý sa nezhoduje so všetkými znakmi správneho deliktu určenými v zákone (teda nenaplnila všetky znaky zákonom vymedzenej skutkovej podstaty) v spojení s prezumpciou neviny,

ktorá sa každému zaručuje v , nemožno takú osobu označiť za páchateľa správneho deliktu, lebo jej správanie zákon neoznačil za správny deliktu a orgány verejnej moci, ktoré tento zákon interpretujú a aplikujú, v súlade s nesmú uplatniť zákon rozširujúcim výkladom s využitím analógie, ani akokoľvek inak „nad rámec zákona“.

26. Z uvedených dôvodov nie len že nemožno vykladať žiadny znak skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7b ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní rozširujúcim spôsobom (popísaným v bode 21. odôvodnenia), ale ani len začať správne konanie o uložení pokuty pre správny delikt bez toho, aby existovalo dôvodné podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Opačný postup je v rozpore so základnou zásadou trestného konania podľa , ktorá je aplikovateľná aj v správnom trestaní.

27. V prejednávanej veci, keď ani v rámci inšpekcie práce, o ktorej výsledku boli spísané protokoly a v nadväznosti na ktorých závery bolo začaté voči žalobcovi administratívne konanie o uložení pokuty, nebolo zistené žiadne podozrenie, že by boli naplnené niektoré zo znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 7b ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní (znaky existencie zmluvného vzťahu medzi administratívnoprávne zodpovedným subjektom prijímajúcim prácu alebo službu a poskytovateľom tejto služby s tým, že práve tento poskytovateľ služby ju poskytuje prostredníctvom ním nelegálne zamestnávanej fyzickej osoby) a teda neexistovalo žiadne podozrenie o tom, že by žalobca spáchal správny delikt podľa § 7b ods. 7 v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní, nebol prvostupňový správny orgán ani oprávnený začať voči žalobcovi konanie o uložení pokuty, pretože takéto konanie v rozpore so základnou zásadou stíhania len zo zákonných dôvodov, upravenou v , ktorá je uplatniteľná aj v správnom trestaní. V prejednávanej veci preto bola v administratívnom konaní porušená uvedená základná zásada správneho trestania.

28. Z uvedených dôvodov správny súd dospel v prejednávanej veci k záveru o tom, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), keďže žalovaný neprípustným extenzívnym spôsobom vyložil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa v spojení s ods. 5 zákona o nelegálnom zamestnávaní a takto ich aplikoval v preskúmavanom administratívnom konaní, čo viedlo k tomu, že žalobcovi uložil pokutu za správny delikt, ktorý nespáchal (keďže neboli jeho konaním naplnené všetky jeho zákonné znaky).

29. Súčasne správny súd zistil, že v administratívnom konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré mohlo mať a v danej veci aj malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia ( ), a to tým, že správne konanie o uložení pokuty pre správny delikt začal prvostupňový správny orgán bez toho, aby existovalo dôvodné podozrenie zo spáchania správneho deliktu, ktoré je naplnené len vtedy, ak toto dôvodné podozrenie existuje vo vzťahu k všetkým znakom príslušnej skutkovej podstaty správneho deliktu. Takýto postup je v rozpore so základnou zásadou trestného konania podľa , ktorá je aplikovateľná aj v správnom trestaní.

30. Správny súd z týchto dôvodov preto žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa a zrušil a keďže rovnakými vadami trpí aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, na návrh žalobcu zrušil podľa aj toto (ktorým je rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 173/18/práv., IPNR_KHIP/ROZ/2018/2636 zo 06.08.2018) a vec podľa vrátil vec prvostupňovému orgánu - Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie.

31. Po vrátení veci prvostupňovému orgánu späť do administratívneho konania bude tento viazaný právnym názorom správneho súdu, vysloveným v tomto zrušujúcom rozsudku ( veta prvá ), a preto s poukazom na ne v ďalšom konaní ( veta druhá ), ak nedôjde k zmene skutkového alebo právneho stavu, administratívne (správne) konanie o uložení pokuty podľa zákona o nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom do 31.12.2017 v spojení s , veta prvá a v spojení s správneho poriadku zastaví, keď odpadnutím dôvodu konania začatého na podnet správneho orgánu je aj to, ak v konaní o uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu správny orgán po začatí konania zistí, že účastník konania správny delikt nespáchal.

32. O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úplný úspech (keď dosiahol zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ktorý uplatnil v rámci žalobných dôvodov), priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( v spojení s o súdnych úradníkoch).

33. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 ). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.