Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-38-2018.pdf
PDF · 98.49 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobcu Y.. S. H., C.. XX.X.XXXX, S. O. X, I., proti žalovanému BYFOS, s.r.o., Mudroňova 4, Košice, IČO: 36 169 871, zastúpenému JUDr. Máriou Durkošovou, PhD., advokátkou so sídlom Mlynská 27, Košice, o určenie neplatnosti rozhodnutí vlastníkov bytov v bytovom dome, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 31.12.2018 žalobu, ktorou sa domáha, aby súd určil, že hlasovanie schôdze vlastníkov bytov bytového domu nachádzajúceho sa na P.. O., Č.. X-X A. I., ktoré sa konalo dňa 28.11.2018, je neplatné a všetky rozhodnutia na nej prijaté sú neúčinné. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je správcom vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorý sa nachádza na P.. O. Č.. X- X A. I., a ktorý v zmysle § 14a zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení zvoláva a vedie schôdzu a hlasovanie vlastníkov bytov. Pozvánka s programom schôdze vlastníkov bytov, ktorá sa uskutočnila dňa 28.11.2018, obsahovala procesné nedostatky a to, že vlastníci bytov neboli oboznámení s bodom programu, že sa bude hlasovať o výbere projektanta. Následné rozhodnutie predstavuje neprimeraný zásah do vlastníckych práv všetkých vlastníkov bytov, ktorí sa schôdze nezúčastnili, ale aj všetkých prehlasovaných vlastníkov bytov. Pred schôdzou a ani na schôdzi neboli vlastníci oboznámení so žiadnymi konkurenčnými cenovými ponukami a dokonca nebol prerokovaný a predložený obsah schváleného projektu projektanta Y.. K. M.. Cenová ponuka s obsahom prác nebola ani súčasťou zápisnice. Zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov obsahuje formálne nedostatky, konkrétne: chýbajúca konkrétna cenová ponuka schváleného projektanta, pri zápisnici z hlasovania nebola v prílohe zverejnená prezenčná listina vlastníkov bytov, chybný zápis v zápisnici z hlasovania - Y.. S. H. B. X platné hlasy, pani W. nepredložila konkrétnu cenovú ponuku, ale len propagačné materiály prác projektanta Y.. K. M., schôdza vlastníkov bytov nebola oprávnená hlasovať o výbere projektanta. Tento bod nebol programom schôdze. Žalobca tvrdí, že schôdza a hlasovanie vlastníkov bytov prebehlo v rozpore s § 14a zákona č. 182/1993 Zb., v dôsledku čoho je potrebné považovať aj všetky prijaté rozhodnutia na tejto schôdzi vlastníkov bytov za právne neúčinné. Schôdza ako aj hlasovanie boli nezákonné, zmätočné po formálnej aj vecnej stránke, nebol dodržaný program schôdze. Uvedené predstavuje neprimeraný zásah do práv vlastníkov bytov.
2. Vo vyjadrení zo dňa 30.4.2019 žalovaný uviedol, že predmetná žaloba zo dňa 31.12.2018 je v celom rozsahu nedôvodná a zároveň podaná oneskorene po zákonom stanovenej lehote. Pozvánka na schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov nemusí expressis verbis obsahovať všetky otázky, ktoré budú na schôdzi prejednávané. Z povahy predmetnej právnej veci aj napokon
jednoznačne vyplýva, že je to aj vylúčené, nakoľko v opačnom prípade by sa na schôdzi vlastníkov nemohli prerokovávať a schvaľovať žiadne návrhy vlastníkov, ktorých prerokovávanie a potreba o nich rozhodovať vyplynie zo samotného priebehu konania schôdze vlastníkov. Otázky spojené s rekonštrukciou predmetného bytového domu boli medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov dotknutého bytového domu prerokovávané už počas dlhšieho časového obdobia, čo je dané aj veľmi zlým technickým stavom bytového domu na O. P. Č.. X X. X A. I.. Žalobca je napokon aj jedným zo zástupcov vlastníkov predmetného bytového domu a podľa tvrdení ostatných zástupcov práve žalobca sa dlhodobo a nepretržite snaží mariť akékoľvek snahy ostatných vlastníkov o začatie prác spojených s obnovou dotknutého bytového domu a to aj napriek tomu, že ako zástupca vlastníkov by mal presadzovať a chrániť záujmy všetkých vlastníkov a nepreferovať ich pred záujmami vlastnými. Výsledok hlasovania schôdze uskutočnenej dňa 28.11.2018 bol zverejnený spôsobom v dome obvyklým dňa 29.11.2018, tzn. 30- dňová lehota predpokladaná citovaným zákonným ustanovením uplynula dňa 28.12.2018. Z listín, ktoré nám boli predložené vyplýva, že žaloba bola súdu doručená dňa 31.12.2018. Lehota uvedená v § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov má povahu hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty (....inak jeho právo zaniká“), tzn. že v prípade, ak v zákonom stanovenej lehote nie je právo oprávneného subjektu riadne uplatnené na súde (tzn. doručené súdu v stanovenej lehote), právo zaniká. Pre zachovanie lehoty v danom prípade nie je postačujúce podanie zásielky adresovanej súdu na poštovú prepravu.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa so žalobou a vyjadrením žalobcu, s odporom a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z výpovede žalobcu ako aj z listinných dôkazov vyplynulo, že hlasovanie schôdze vlastníkov bytov bytového domu nachádzajúceho sa na ul. O., Č.. X-X A. I. sa konalo dňa 28.11.2018 a bol na ňom resp. na schôdzi prítomný aj žalobca.
5. Podľa ustanovenia § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
6. Predmetom konania vo veci samej je určenie neplatnosti rozhodnutí - uznesení prijatých hlasovaním vlastníkov bytov bytového domu nachádzajúceho sa na ul. O., Č.. X-X A. I. Q. XX.XX.XXXX. Žalobca svoj návrh odôvodňuje porušeniami ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. zo strany žalovaného, ktorým je správca bytového domu (teda nie zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. O., Č.. X-X A. I.).
7. Právna norma obsiahnutá v ustanovení § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. predstavuje jediný zákonný prostriedok právnej ochrany pre vlastníkov, ktorí boli pri výkone svojich hlasovacích práv v rámci rozhodovania o určitej otázke prehlasovaní alebo ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť alebo ak sa nedosiahla potrebná väčšina hlasov na prijatie konkrétneho rozhodnutia. Právnym prostriedkom ochrany týchto vlastníkov je žaloba podaná na súde v zákonom ustanovených lehotách, ktoré sú pre určité kategórie vlastníkov odlišné.
8. Pri podrobnom výklade predmetného ustanovenia je potrebné najmä vecne odlíšiť skutkové podstaty, resp. situácie, v ktorých je možné zo strany vlastnícka podať tento osobitný druh žaloby na súde. Zároveň je dôležité určiť aj okruh aktívne legitimovaných osôb na uplatnenie tohto špeciálneho prostriedku právnej ochrany, ktorý je upravený len v zákone č. 182/1993 Z.z.. Právo podať žalobu na súde podľa interpretovanej právnej normy nemajú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ale len niektorí z vlastníkov, ak samozrejme nejde o prípad rovnosti hlasov alebo nedosiahnutia potrebnej väčšiny hlasov pri hlasovaniach.
9. Z uvedenej dikcie i gramatického výkladu tejto právnej normy (§ 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z.) je zrejmé, že zákon stanovuje ochranu len pre prehlasovaných vlastníkov v dome. V dôsledku toho a contrario platí, že rovnakú právnu ochranu nepožívajú tí vlastníci, ktorí sa buď vôbec nezúčastnili na schôdzi (zhromaždení) vlastníkov, ktorá prijala predmetné uznesenie, hoci o nej boli riadne a včas informovaní, ale logicky ani tí vlastníci, ktorí hlasovali za prijatie väčšinového rozhodnutia (k tomu pozri rozhodnutie NS ČR, sp.zn. 22Cdo 1812/2001). Použitím argumentu per eliminationem potom nevyhnutne platí, že oprávnenie podať žalobu nepatrí ani vlastníkom, ktorí sa schôdze (zhromaždenia) síce zúčastnili, ale o konkrétnej otázke, ktorá má byť napadnutá žalobou nehlasovali, resp. sa zdržali hlasovania. Z povahy veci vyplýva, že títo vlastníci ani dobrovoľne nevyužili svoje hlasovacie právo a tak nemohli byť logicky ani prehlasovaní. Oprávnenie podať žalobu nemá ani správca za predpokladu, že nie je vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. Tieto právne závery podporuje aj judikatúra súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 13Co 109/2007 z 23.10.2007 alebo rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 23Co 172/2009 z 29.6.2009).
10. Z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie je okruh oprávnených osôb na prvý pohľad stanovený celkom jasne. Vždy môže ísť len o vlastníka bytu či nebytového priestoru v dome, ktorého práva či právom chránené záujmy boli rozhodnutím ostatných spoluvlastníkov spoločných častí a spoločných zariadení podľa jeho názoru nejakým spôsobom dotknuté.
11. Pokiaľ ide o určenie pasívnej vecnej legitimácie, má súd za to, že žalovaný označený žalobe nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti vo vzťahu strán (subjektov) konania.
12. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna legitimácia), a subjekt na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna legitimácia). Posúdenie, či ten-ktorý subjekt je v konkrétnom konaní nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti, je súčasťou právneho posúdenia veci.
13. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
14. Vecná legitimácia je teda teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám sporu vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, pričom pasívnu vecnú legitimáciu má strana, u ktorej je preukázateľné, že je zaviazanou z tvrdeného hmotného práva žalobcu a v prípade, že to strana sporu nepreukáže, vedie to k jej neúspechu v konaní. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby meritórnym rozhodnutím.
15. V posudzovanej veci žalobca uplatnil právo podľa § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej „cit. zák“), preto vecnú legitimáciu strán konania bolo potrebné posudzovať podľa tohto hmotnoprávneho predpisu. Legitimácia žalobcu je daná v tomto konaní jeho postavením prehlasovaného vlastníka bytu na schôdzi vlastníkov bytov dňa 28.11.2018. Legitimácia žalovanej strany však nie je daná, lebo žalobcom označený subjekt konania na tejto strane nezodpovedá ust. citovaného zákona.
16. Podľa § 13 ods. 1 cit. zák., s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku.
17. Podľa § 14 ods. 1 cit. zák. vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého pozemku.
18. Vo vzťahu k predmetu konania preskúmavanej veci, povaha ktorého je daná ust. § 14a ods. 8 cit. zák., so zreteľom na vyššie cit. zákonné ustanovenia v spojení aj s ust. § 10 cit. zák., má súdu za to, že uznesenia schôdze vlastníkov bytov z 28.11.2018 sa dotýkajú všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome. Vzhľadom na charakter hmotnoprávneho vzťahu predmetného sporu (§ 14a ods. 8 cit. zák.) ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo, preto pasívna vecná legitimácia svedčí všetkým vlastníkom bytov v bytovom dome.
19. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 2 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
20. Pokiaľ žalobca označil za žalovaného správcu bytového domu, jeho postup nebol správny. Uvedený správca bytového domu zabezpečuje výkon uznesení prijatých na schôdzi vlastníkmi bytov, ale nezodpovedá za obsah takýchto platných rozhodnutí vlastníkov bytov. V danom prípade teda nejde o vzťah vlastníka bytu voči správcovi, ale voči ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome (pozri rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 11Co/133/2012 z 26.06.2013). Správca bytového domu z povahy veci zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom ide o samostatný právny subjekt, ktorý je odlišný od ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Z tohto dôvodu musí byť žaloba podaná podľa ust. § 14a ods. 8 cit. zákona smerujúca voči správcovi súdom nevyhnutne zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov, sú totiž samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov prítomní na schôdzi alebo zhromaždení vlastníkov. Len oni teda môžu byť žalovanými subjektmi v spore podľa ust. § 14a ods. 8 cit. zákona, lebo len ich rozhodnutia ich právne zaväzujú, t.j. vyplývajú z nich práva a povinnosti.
21. Vzhľadom k týmto skutočnostiam považoval súd žalobu za nedôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol.
22. Súd ďalej konštatuje, pokiaľ ide o plynutie zákonnej 30 - dňovej lehoty na podanie žaloby, táto lehota má prekluzívny charakter a plynie od oznámenia o výsledku hlasovania. Prekluzívny charakter lehoty vyplýva z dikcie, že „inak právo vlastníka zaniká“, pričom v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že táto lehota je lehotou hmotnoprávnou. Súd skúma dodržanie tejto lehoty z úradnej povinnosti a v prípade oneskoreného podania žaloby bude návrh súdom zamietnutý bez vecného prejednania sporu. To znamená, že najneskôr v posledný deň lehoty musí byť už žaloba podaná na súde, pričom nestačí len jej odoslanie na poštovú prepravu v posledný deň lehoty.
23. Podľa názoru súdu, keďže bol žalobca prítomný na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 28.11.2018 a bol o výsledkoch hlasovania na tejto schôdzi informovaný, bol žalobcovi oznámený výsledok hlasovania dňa 28.11.2018, teda súd za začiatok plynutia zákonnej prekluzívnej lehoty považuje deň konania schôdze, po ktorej skončení už museli byť pre všetkých zúčastnených známe výsledky hlasovania. S týmito výsledkami sa už nesmie dodatočne manipulovať, preto oznámenie o výsledkoch schôdze má predstavovať len formálnu publikáciu prijatých rozhodnutí najmä pre vlastníkov, ktorí na schôdzi neboli prítomní. Prehlasovaní vlastníci nemajú žiadnu garanciu toho, že ten, kto schôdzu zvolal, si svoju notifikačnú povinnosť voči všetkým vlastníkom v dome splní riadne a včas v zmysle ust. § 14a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z..
24. V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalobca podal predmetnú žalobu na súde až dňa 31.12.2018 (vtedy bola žaloba poštou doručená súdu; vzhľadom na to, že ide o hmotnoprávnu lehotu, je bez významu, že žaloba bola podaná na pošte dňa 23.12.2018), teda po uplynutí zákonnej
30 - dňovej prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula dňa 28.12.2018. Súd teda aj z tohto dôvodu žalobu bez vecného prejednania sporu zamietol.
25. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
29. Podľa ust. § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
30. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalovaný mal konaní plný úspech vo veci a priznal mu preto nárok na plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).