Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-137-2019.pdf
PDF · 78.55 KB
Case nature
Subarea
2Co/137/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobkyne: C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, XXX XX A. zastúpenej ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA Čerevková s.r.o., so sídlom Námestie slobody 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 47 257 385 proti žalovanému: Poštová banka, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátska kancelária RELEVANS, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 11Csp/90/2019-18 zo dňa 25.10.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.11.2013. Žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.XX.XXXX, proti žalovanému v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia a vo vzťahu k žalovanému jej priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
2. V odôvodnení poukázal na dôvody návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávala žalobkyňa. Následne citoval. ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 326, § 328 ods. 1, 3, § 329 ods. 2, 3, § 330, § 332 ods. 1, § 334, § 336 ods. 1-3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného o 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ďalej ust. § 53 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a uviedol, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia je opodstatnený. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 08.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej a jej manželovi bol poskytnutý úver vo výške 17.000,- eur s ročným úrokom vo výške 12,9 % z istiny, pričom v zmluve absentuje uvedenie celkovej čiastky úveru a údaje o predpokladoch použitých na výpočet RPMN. V bode 3.9 zmluvy o úvere je zahrnutá aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť žalobkyňa spochybnila. Mal za preukázanú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Existenciu ujmy bezprostredne hroziacej žalobkyni mal za osvedčenú tým, že v prípade realizovania zrážok zo mzdy nad rámec skutočného dlhu a ich poukázanie na účet žalovaného zamestnávateľom, by došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by sa žalobkyňa musela domáhať pravdepodobne súdnou cestou. Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 CSP.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný. Namietal iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne
skutkové zistenia. Uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy riadne a zachovali zákonom požadovaní formu v zmysle ust. § 551 OZ. Zákon nevyžaduje uzatvorenie dohody vo forme samostatného dokumentu. Uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy nie je vylúčené ani v spotrebiteľských vzťahoch. V tomto prípade je dohoda o zrážkach priamo súčasťou textu zmluvy o úvere. Uviedol, že zrážkami zo mzdy dôjde k splateniu rovnakej výšky dlhu, ako by dlžník splácal bez výkonu zrážok. Zrážkami sa nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa, pretože sa má vykonávať vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky. Takáto dohoda nie je neprimeraná, pretože len zabezpečuje plnenie zo zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými žalobca súhlasil. Nesúhlasil s tvrdením, že v zmluve o úvere nie je uvedená celková čiastka, ktorú je žalobca povinný zaplatiť a údaje o predpokladoch použitých na výpočet RPMN. V bode 4.1 zmluvy o úvere je uvedené, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Priemerný spotrebiteľ aj s priemerným vzdelaním si vie spočítať predmetné dva údaje. Predpoklady výpočtu vyplývajú zo vzorca výpočtu RPMN v prílohe č. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a tiež z čl. 4 zmluvy o úvere. Zmluva obsahuje aj dátum prvej splátky 25.12.2013. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a žalovanému priznať právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
4. Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu písomne vyjadrila a navrhla uznesenie potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Bola toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia je v súlade s právnym názorom vysloveným v rozsudku Európskeho súdneho dvora C-106/77 Simmenthal. Dohoda o zrážkach zo mzdy skutočne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly. Uviedla, že nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok, hoci sa vykonávajú neoprávnene.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok bezodkladnosti potreby vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. o pravdepodobnosť ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.
10. Žalobkyňa sa vo veci samej domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vytvorenej žalovaným, na výkon zrážok zo mzdy.
11. Odvolací súd uvádza, že žalobkyni nič nebráni domáhať sa ochrany svojich práv v prvom rade návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ale aj žalobou v konaní vo veci samej, v ktorom dôjde k definitívnej úprave pomerov strán. Takáto možnosť žalobkyni vyplýva z ust. § 330 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Pokiaľ si žalobkyňa zvolila postup, kedy sa uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má mať dočasnú povahu a zároveň aj žalobou vo veci samej, súd nemá dôvod žalobkyňu v tomto smere nijako limitovať.
12. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
13. Odvolací súd konštatuje, že prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobkyne boli dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenú dňa 08.11.2013 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom (č.l. 14), ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 OZ, a v ktorej je obsiahnutá dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka/spoludlžníka (bod 3.9 zmluvy) a prehľad zrážok zo mzdy (príloha mzdového listu) zamestnávateľa žalobkyne o vykonávaní zrážok zo mzdy žalobkyne za rok 2016, 2017 a 2018.
14. Nemalo by byť sporné, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy bol voči žalobkyni veriteľom aktivovaný. Žalobkyňa v konaní spochybňuje platnosť predmetnej dohody k zmluve o úvere s tým, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a pochybnostiach zmluvných strán. Spochybnila aj to, či dlh existuje a v akej výške. Preskúmaním obsahu zmluvy o úvere odvolací súd rovnako ako aj súd prvej inštancie konštatuje, že existujú pochybnosti o tom, či predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, v dôsledku čoho by žalovaný nemal nárok na úroky a poplatky a tým vzniká riziko, že dôjde k zrážkam zo mzdy žalobkyne nad rámec platného právneho titulu. Pokiaľ by bola zmluva o úvere vyhodnotená ako vedná alebo ako bez úročná a bez poplatkov, môže to mať dopad na dohodu o zrážkach zo mzdy obsiahnutú v zmluve o úvere, ktorá má akcesorickú povahu.
15. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody o zrážkach zo mzdy je opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t. j. že by sa na základe takto uplatnenej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu než zákon dovoľuje, v dôsledku čoho by tieto finančné prostriedky musela spätne vymáhať od žalovaného prípadne aj súdnou cestou.
16. Správny je preto záver súdu prvej inštancie o opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia, keď je zrejmé, že žalovaný na základe neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobkyne dlh na základe právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy), ktorého platnosť je sporná. Žalobkyňa týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na základe skutočnosti, ktorá je sporná. Neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany pred vykonávaním zrážok zo mzdy.
17. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP uznesenie súdu 1. inštancie ako vecne správny potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania z titulu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je konečným rozhodnutím, bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu strany v spore (§ 255 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).