Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-64-2019.pdf
PDF · 79.37 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/64/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného Slovenskej konsolidačnej a.s., Cintorínska č. 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému K. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, K., o vymoženie 66,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.11.2018 č.k. 14Er/138/2008-18 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi trovy exekúcie v sume 44,35 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie poveril dňa 15.04.2008 súdneho exekútora vykonaním exekúcie.
3. Súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo k neúmernému zvyšovaniu trov.
4. Následne súd citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a exekúciu zastavil, pretože šetrením súdneho exekútora nebol zistený majetok povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. Ďalšie pokračovanie v exekúcii by odporovalo zásade hospodárnosti a účelnosti konania.
5. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a pre nemajetnosť povinného uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,35 Eur.
6. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu v celom rozsahu oprávnený odvolanie. Poukázal na ust. § 161 ods. 2 CSP a uviedol, že v danom prípade uplynula prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 1513975, ktorá začala plynúť dňa 28.04.2006 a skončila 28.04.2009. Súd však na uplynutie prekluzívnej lehoty neprihliadol. Namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd mal exekúciu zastaviť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a nie z dôvodu nemajetnosti povinného.
7. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že odvolanie oprávneného smeruje len proti dôvodom rozhodnutia a nie proti výroku o zastavení exekúcie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 MCdo 12/2012 zo dňa 26.04.2013 a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 16CoE 15/2018 a 6CoE 74/2018.
8. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
9. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora nevyjadril.
10. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
11. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
12. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
14. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je v súlade s týmto zákonným ustanovením povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný.
16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 17.03. 2008 na základe exekučného titulu- bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA1513975 zo dňa 13.04.2006 s právoplatnosťou dňa 13.04.2006 a vykonateľnosťou dňa 28.04.2006. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 15.04.2008. Podaním zo dňa 02.11.2018 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, správne vo veci rozhodol, keď exekúciu zastavil. Vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje a dodáva, že v danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (ust. § 217 ods. 1 CSP). Po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora je nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné, pričom ich realizácia by viedla len k zvyšovaniu nákladov exekúcie, ktoré by neboli z výťažku exekúcie kryté (princíp procesnej ekonómie).
18. Rozhodujúca je tá skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2008 a počas 10 rokov nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene u povinného, ktorý ako vyplýva z lustrácii súdneho exekútora nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla, nemá účet v bankách a zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný nie je poberateľom žiadnych dávok ani mzdy, nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať a nie je možné predpokladať, že by v blízkej budúcnosti došlo k zmene osobných a majetkových pomerov povinného.
19. Podľa ust. § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
20. Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
21. Podľa čl. II bod 6 zákona č. 298/2008 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v § 88 sa vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 a 2.
22. Zákonom č. 298/2008 Z.z. bol s účinnosťou od 1.9.2008 z ust. § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vypustený odsek 1 bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené, ako sa posudzuje trojročná prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom.
23. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahuje, je potrebné vychádzať pri riešení otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového, zo zásad typických pre procesné právo. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.
24. Pokiaľ oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 13.04.2006, ktorý sa stal vykonateľným dňa 28.04.2006, odvolací súd uvádza, že v danom prípade sa jedná o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (t.j. v znení do 31.8.2008). Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom vykonateľnosti tohto exekučného titulu, t.j. dňom 28.04.2006 a uplynula by dňa 28.04.2009. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň nadobudnutia účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. (dňa 1.9.2008) ešte neskončila. V § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia lehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v § 71 ods. 3 Správneho poriadku, a ktoré ustanovenie je preto potrebné na danú vec podporne použiť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.6.2013, sp. zn. 6MCdo/12/2012).
25. So zreteľom na vyššie uvedené v posudzovanej veci je potrebné pri strete právnych úprav uplatniť vyššie uvedenú všeobecnú zásadu pre lehoty, a teda že v danej veci je potrebné použiť znenie nového právneho predpisu (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku).
26. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) účinného od 1.1.2004, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
27. V zmysle citovaného § 71 ods. 3 Správneho poriadku, trojročná lehota začala v danom prípade plynúť dňa 28.04.2006 a uplynula by dňa 28.04.2009, avšak išlo o lehotu, v ktorej bolo potrebné
nariadiť výkon rozhodnutia (začať exekučné konanie). V tomto prípade exekučné konanie začalo dňa 17.03.2008, čiže oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas.
28. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, ak exekúciu zastavil z dôvodu zistenej a preukázanej nemajetnosti povinného podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty nedošlo, bola odvolacia námietka oprávneného v tomto smere bezdôvodná.
29. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
30. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom žiadne trovy konania nevznikli.
31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).