Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4To-111-2019.pdf
PDF · 81.57 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a JUDr. Jána Bobora, v trestnej veci obžalovaného U. Q. stíhaného pre prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. b) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 28. novembra 2019 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/4/2018 zo dňa 10.06.2019, a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. 10T/4/2018 zo dňa 10.06.2019 vo výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného U. Q., nar. XX.XX.XXXX vo F. B., trvale bytom F. B., R. K. XXX/XX,
o d s u d z u j e
podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest v sume 800,- Eur (osemsto Eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/4/2018 zo dňa 10.06.2019 bol obžalovaný U. Q. uznaný vinným z prečinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v presne nezistenú hodinu a deň v prvej polovici mesiaca máj 2017 na internetovej stránke Z. pod M. U. U. sa kontaktoval s mal. U. G., nar. XX. XX. XXXX vystupujúcou pod M. R. XXX, kde uvádzala fyzický vek XX rokov, hoci jej skutočný vek bol XX rokov, kde si dohodli vzájomné stretnutie, ku ktorému došlo ešte v prvej polovici mesiaca máj 2017 v popoludňajších hodinách na križovatke v obci U., kam U. Q. prišiel na osobnom motorovom vozidle zn. I. R., s evidenčným číslom F. XXX Q., odkiaľ mal. U. G., nar. XX. XX. XXXX dobrovoľne odviezol na lúku, kde mali spolu pohlavný styk, za ktorý jej U. Q. zaplatil 50,- Eur, následne s odstupom niekoľkých dní, v mesiaci máj 2017 po vzájomnej dohode v čase okolo 20,00 h prišiel U. Q. na rovnakom osobnom motorovom vozidle pre mal. U. G., nar. XX. XX. XXXX, ktorú odviezol do bytu na X. poschodí vo F. B., na ul. M. R. F. č. XX, kde s ňou mal pohlavný styk, za ktorý jej zaplatil sumu vo výške 40,- Eur, ktoré mal. U.G., nar. XX. XX. XXXX minula pre svoju potrebu, pričom U. Q. takto konal napriek vedomosti, že v danom čase mala mal U.G., nar. XX. XX. XXXX podľa jej vyjadrenia a zverejnených informácií na svojom profile R. XXX, fyzický vek XX rokov.
Za to mu okresný súd podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 rokov.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný, a to prostredníctvom svojho obhajcu. Svoje odvolanie smeroval proti výrokom o vine a treste. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný zotrval na svojich doterajších obranných vyjadreniach a tvrdil, že žiadnymi objektívnymi dôvodmi jeho vina bez akýchkoľvek pochybností nebola preukázaná. V tejto súvislosti poukázal na to, že ničím nebola preukázaná jeho komunikácia v polovici mesiaca máj 2017 na internetovej stránke Z. s poškodenou. Ďalej obhajoba poukázala na výklad pojmových znakov z pohľadu § 202 ods. 1 písm. b) Tr. zák. a § 127 Tr. zák. v súvislosti s výkladom pojmu dieťa. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne G., ktorá podľa obhajoby nepotvrdila odmenu, obžalovaný namietal jej vierohodnosť, pričom rozpory vo výpovedi poškodenej súd zdôvodnil ich časovým odstupom. Pri hodnotení dôkazov však opätovne argumentoval tým, že nebol podstatný rozsah pohlavných stykov za odmenu, pretože táto skutočnosť nemala vplyv na právnu kvalifikáciu. Podľa obhajoby sa v trestnom konaní berie do úvahy aj miera závažnosti konania a podobne.
Ďalej obhajoba namietala vykonanú rekogníciu s konštatovaním, že súdu na uznanie viny postačilo opoznanie obžalovaného priamo na pojednávaní. V neposlednom rade obhajoba požiadala o vyhotovenie takého psychologického znaleckého posudku, akým bola bezdôvodne zvýhodnená poškodená pri hodnotení jej osoby. Na záver odvolania obhajoba poukázala na to, že súd sa neoboznámil so všetkými spismi, v ktorých vystupovala poškodená, keďže tak urobil iba v senáte 10T, pričom poškodená bola prejednávaná aj u iného samosudcu. Z uvedeného dôvodu obhajoba navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil v celom rozsahu.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na písomných dôvodoch odvolania, ktoré bolo podrobne zreferované a poukázal na to, že odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu v podstate doplnil dokazovanie tým, že upravil skutkovú vetu, podľa obhajoby to bolo všetko, čo okresný súd urobil, v iných trestných veciach, keď sú zabezpečované dôkazy, zabezpečujú sa aj objektívne dôkazy o spáchaní skutku, v tomto prípade také dôkazy neboli zadovážené. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na údajný telefonát obžalovaného poškodenej po začatí trestného stíhania, pričom v spise sa nenachádzali žiadne metadáta zabezpečené z predmetného hovoru. Preto navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a rozhodnúť tak, že obžalovaného odvolací súd oslobodí v celom rozsahu.
Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za zákonný, uložený trest považuje za primeraný a z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom pri postupe v zmysle tohto ustanovenia dospel k záveru, že prvostupňový súd nepochybil pri uznaní viny obžalovaného, naopak pri ukladaní trestu však nevyhodnotil všetky skutočnosti, na ktoré v danom prípade prihliadnuť mal.
Pokiaľ ide o skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, tento má aj podľa krajského súdu v celom rozsahu oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčila poškodená U. G., ako aj svedkyňa G.. Poškodená v tejto súvislosti opoznala obžalovaného, popísala jednotlivé stretnutia s ním a tak isto opísala, kde sa nachádzal byt obžalovaného, pričom príslušníkov polície k nemu zaviedla. V tomto smere výpoveď poškodenej potvrdila aj svedkyňa G., ktorá tak isto jednoznačne opoznala obžalovaného, uviedla, že ich viezol veľkým N. autom na lúku, kde poškodená obžalovaného uspokojila rukou a ústami. V tomto prípade svedkyňa uviedla, že poškodená za tieto služby nedostala žiadne peniaze od obžalovaného. Súd správne opravil skutkovú vetu, pokiaľ ide o jednotlivé stretnutia obžalovaného a poškodenej, pričom správne konštatoval, že v prvom prípade pri sexuálnych aktivitách na lúke dostala poškodená finančnú
odmenu 50,- Eur, v druhom prípade v byte obžalovaného finančnú odmenu 40,- Eur a v treťom prípade opäť na lúke v prítomnosti svedkyni G. nemal preukázanú poskytnutú odmenu poškodenej, z toho dôvodu správne v zmysle zásady „in dubio pro reo" toto konanie nezahrnul k tiaži obžalovaného. Potom obranu obžalovaného v tom, že poškodenú nepoznal, okresný súd vyhodnotil správne, keď ju považoval za účelovú, ktorá mala obžalovaného zbaviť trestnej zodpovednosti alebo túto znížiť na minimum. V neposlednej rade ani odvolací súd nemohol prihliadnuť na obhajobu obžalovaného, pokiaľ ide o námietky vo vzťahu k znaleckému posudku U.. L. W., U.., keďže táto zotrvala na záveroch znaleckého posudku, pričom konštatovala, že poškodená nemala sklony ku skresľovaniu výpovedí, pripustila však klamstvo ohľadne veku a možnosť zámeny jednotlivých účastníkov, ktorú však prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov v tomto prípade vylúčil. Pokiaľ ide o návrh obhajoby na vykonanie dôkazu, a to znaleckého posudku tak, ako žiadal obžalovaný, s touto námietkou sa vysporiadal prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd plne stotožnil (str. 4, ods. 2 napadnutého rozsudku). Vzhľadom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. b) Tr. zák., keďže pohol dieťa k mimomanželskej súloži a išlo o detskú prostitúciu.
Na druhej strane však prvostupňový súd pri ukladaní trestu obžalovanému neprihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré podľa zákona prihliadnuť mal, resp. niektoré skutočnosti nevyhodnotil dôsledne, a to predovšetkým pokiaľ ide o posúdenie osoby obžalovaného a jeho riadneho života v súvislosti so spáchanými priestupkami v minulosti. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, okresný súd v tomto prípade správne konštatoval, že bol doposiaľ 2-krát súdne trestaný, avšak na trest Vojenského obvodového súdu Bratislava sp. zn. 3T/116/1999 súd neprihliadol, keďže platí fikcia neodsúdenia a odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 1T/9/2005 bolo zahladené.
V súvislosti s hodnotením priestupkov obžalovaného na úseku dopravy okresný súd konštatoval, že nemajú žiaden súvis s prejednávanou vecou, ale vzhľadom na ich vysoký počet to u prvostupňového súdu vyvolalo dojem, že obžalovaný nerešpektuje žiadne predpisy a normy a preto mu nepriznal poľahčujúcu okolnosť vedenia riadneho života. S týmto záverom okresného súdu sa odvolací súd nestotožnil, keďže pri hodnotení priestupkov obžalovaného nie je možné prihliadať len k ich počtu, ale je nutné preskúmať aj ich závažnosť. V tomto smere krajský súd zistil, že išlo o drobné priestupky na úseku dopravy, za ktoré bol obžalovaný riešený v prvom prípade blokovou pokutou 50,- Eur za spôsob jazdy a v druhom prípade bol iba napomenutý, v ostatných prípadoch mu bola uložená bloková pokuta vo výške od 10,- do 30,- Eur. Z uvedeného dôvodu odvolací súd pri ukladaní trestu obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., teda že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život, čím u obžalovaného v zmysle § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. prevažovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi, čo malo za dôsledok zníženie hornej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Navyše odvolací súd na rozdiel od okresného súdu prihliadol aj na tú skutočnosť, že pri doplnenom dokazovaní vyšlo najavo, že poškodená je promiskuitnou osobou poskytujúcou sexuálne služby za úplatu, čo však nijakým spôsobom neznižuje vinu obžalovaného. S týmto záverom sa dá súhlasiť s okresným súdom, je však na tomto mieste potrebné konštatovať, že táto skutočnosť má vplyv na ukladaný trest obžalovanému, pretože poškodená konaním obžalovaného neutrpela žiadnu ujmu či už fyzickú alebo psychickú, vzhľadom na jej spôsob života. Preto krajský súd zohľadnil túto skutočnosť a obžalovanému namiesto podmienečného trestu odňatia slobody uložil peňažný trest vo výmere 800,- Eur, ktorý považoval za primeraný s prihliadnutím na osobu obžalovaného, okolnosti prípadu, vrátane ďalších zákonných kritérií a toho, že sa obžalovaný stará o dve maloleté deti sám. Pre prípad, že by mohlo dôjsť k úmyselnému zmareniu výkonu peňažného trestu, odvolací súd určil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Takto uložený trest krajský súd považuje za vyhovujúci podmienkam generálnej a individuálnej prevencie.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a rozhodol sám vo veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.