Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/110/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova ul. č. 11, Žilina, proti žalovanej: S. K., K.. XX. XX. XXXX, O. Q. T.. Č.. XXXX/X, O., o zaplatenie istiny 1. 632, 45 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. marca 2019, č. k. - 330, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 1. 632, 45 eur s 28 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 1. 632, 45 eur od 28. 06. 2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre uznanie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1. 632, 45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 28 % ročne zo sumy 1. 632, 45 eur od 28. 06. 2017 až do zaplatenia, v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej splátky v plnom rozsahu, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. , a vecne tým, že nakoľko žalovaná na pojednávaní konanom dňa 29. 11. 2018 nárok uplatnený žalobcom uznala a vyjadrila záujem ho uhradiť, rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie. Poukázal na skutočnosť, že žalovaná žiadala umožniť zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 50 eur, vzhľadom na jej súčasnú majetkovú a finančnú situáciu a zároveň žiadala poskytnúť lehotu na pokúsenie sa vec vyriešiť súdnym zmierom a za týmto účelom žiadala pojednávanie odročiť, nakoľko sa žalobca na pojednávanie nedostavil s tým, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 14. 01. 2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 24. 01. 2019, pričom s vyriešením veci formou súdneho zmieru súhlasil jedine v prípade, ak by žalovaná uznala celý nárok tak ako si ho uplatnil, a ak by sa tento žalovaná zaviazala splácať v splátkach po 140 eur mesačne a v prípade, ak k ním navrhovanému uzatvoreniu súdneho zmieru nedôjde, navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Možnosť splatiť dlh splátkami vo výške 50 eur mesačne odôvodnil súd prvej inštancie , 2 a vecne tým, že prihliadol na vyšší princíp mravnosti vzhľadom na procesné správanie sa žalovanej, ktorá hneď pri prvom úkone jej patriacom uznala dlh, prejavila vôľu ho zaplatiť, avšak vzhľadom na svoje pomery žiadala povoliť dlžnú sumu splatiť v splátkach s tým, že pri stanovení výšky mesačnej splátky prihliadol na majetkové

možnosti a schopnosti žalovanej, ktorá je matkou maloletého dieťaťa vo veku 6 rokov, je samo živiteľkou s mesačným hrubým príjmom 576 eur, pričom jej mesačné výdavky na nájomné nehnuteľnosti, v ktorej býva spolu s maloletou dcérou predstavujú sumu 450 eur, keď žalovaná žiaden nehnuteľný majetok nevlastní a rovnako nevlastní ako hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. , a vecne plným úspechom žalobcu v konaní, ktorému priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.

Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať dlh v splátkach po 50 eur podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie v časti priznania plnenia v splátkach podľa (správne , pozn. odvolacieho súdu) a navrhol ho v napadnutom rozsahu zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za odvolanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne poučenie voči I. výroku rozsudku pre uznanie, že nie je prípustné odvolanie a že je prípustné iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, nakoľko odvolanie nie je prípustné len v časti uznanej žalovanou, ale v časti rozhodnutia, ktorým boli povolené splácať dlh v splátkach, je odvolanie prípustné a poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 01. 2018, č. k. - 64, ktorým zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o plnení v splátkach do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko určenie lehoty splatnosti v splátkach po 100 eur nepovažoval za správne. Uviedol, že medzi stranami nedošlo k zhode o výške plnenia v splátkach, pričom priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 50 eur postupoval súd prvej inštancie v rozpore so zákonom, nakoľko rozhodnutie musí byť spravodlivé a nemôže zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej, keďže namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaná neplnila svoje zmluvné povinnosti, bola odmenená touto formou za porušenie zmluvy a priznaním splátok po 50 eur mesačne, opätovne získala možnosť splácať dlh, ktorý pri tejto výške splátky bude splácať iba istinu viac než 2, 7 roka. Namietol, že takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú opätovne možnosť dlh splácať v splátkach s tým, že výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou . Uviedol, že nie je možné prihliadnuť iba na finančnú situáciu žalovaného, pretože aj on má nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a je potrebné rešpektovať zásadu spravodlivosti uvedenú v , v zmysle ktorej ochrana ohrozených a porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a jeho právo nemôže byť porušené iba preto, lebo žalovaný berie na seba záväzky v takej výške, že zjavne nie je schopný ich plniť. Namietol, že výška priznanej splátky je neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel účel súdneho konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty, pričom v danom prípade nie sú naplnené dôvody pre priznanie plnenia v splátkach vo výške 50 eur mesačne, zohľadňujúc výšku dlhu, ako aj ľahostajný prístup žalovanej k plneniu si svojich zmluvných povinností, keďže k ich plneniu pristupovala ľahostajne dlhodobo, nakoľko ani v priebehu súdneho konania neprejavila žiadnu snahu svoj záväzok plniť aspoň čiastočne. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 07. 09. 2017, č. k. - 47, ktorým zmenil časť týkajúcu sa určenia lehoty plnenia zo splátok 30 eur mesačne na povinnosť zaplatiť prisúdené nároky v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom upriamil pozornosť na to, že ako veriteľ, ktorý poskytol žalovanej finančné prostriedky, má právo na ochranu svojich práv, keď akceptovanie výšky splátok by splnenie dlhu malo za následok neprimerane dlhú splatnosť prisúdenej sumy a nebolo by v záujme ani žalovanej a zároveň poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. 06. 2017, č. k. - 97.

3.

Žalovaná, ktorej bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 02. 07. 2019, sa k nemu nevyjadrila.

4.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a ods. l , túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a rozsudok verejne

vyhlásil dňa 28. novembra 2019 podľa v spojení s , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

5.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti prvoinštančného rozsudku pre uznanie, ktorým umožnil žalovanej zaplatiť dlh voči žalobcovi mesačnými splátkami v sume 50 eur, keď dospel k záveru, že s prihliadnutím na vyšší princíp mravnosti a procesné správanie žalovanej, ktorá pri prvom úkone dlh uznala a prejavila vôľu ho zaplatiť, jej vzhľadom na majetkové možnosti a schopnosti, ako aj skutočnosť, že je samoživiteľkou maloletého dieťaťa s príjmom 576 eur mesačne brutto a výdavky na prenajatú nehnuteľnosť, v ktorej býva spolu s dieťaťom predstavujú 450 eur, bolo dôvodné umožniť jej uznaný dlh splácať 50 eur mesačnými splátkami.

6.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s námietkou žalobcu, že odvolanie proti rozsudku pre uznanie je objektívne prípustné proti výroku, ktorým bola žalovanej na jej žiadosť, avšak bez súhlasu žalobcu, poskytnutá možnosť zaplatiť uznaný dlh v splátkach.

7.

Ustanovenie , umožňuje predĺžiť lehotu určenú na plnenie a uložiť povinnosť plniť v splátkach, napriek tomu pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, musí súd vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a musí prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po uplynutí ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Konajúci súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami.

8.

Súd prvej inštancie sa vyššie uvedenými predpokladmi pre uloženie povinnosti plniť dlh v splátkach absolútne neriadil, nakoľko žalovaná mala od 27. 06. 2017 (žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 27. 07. 2017) vedomosť o tom, že sa na účte W., ktorý bol zriadený na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb Č.. XXXXXXXXXX uzavretej medzi stranami sporu dňa 06. 09. 2006 dostala do nepovoleného prečerpania a napriek tomu, že jej žaloba bola doručená do vlastných rúk dňa 19. 12. 2017, neuhradila žalobcovi do vydania napadnutého rozsudku žiadnu finančnú čiastku, i keď svoj dlh voči žalobcovi uznala.

9.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej dňom 19. 03. 2018 vznikol pracovný pomer s výškou mesačnej mzdy vo výške 576 eur (nie je zrejmé, na základe čoho dospel prvoinštančný súd k záveru, že ide o brutto mzdu, nakoľko dané tvrdenie z pracovnej zmluvy žalovanej vôbec nevyplýva) a následne dňa 15. 07. 2018, napriek vedomosti o prebiehajúcom súdnom spore a výške svojho dlhu, keďže žaloba jej bola doručená do vlastných rúk dňa 19. 12. 2017, uzavrela Zmluvu o nájme nehnuteľnosti na dobu určitú (jeden rok do 15. 07. 2019) s výškou nájmu 450 eur mesačne a s povinnosťou zaplatiť depozit vo výške 450 eur s prvou úhradou nájomného (t. j. spolu 900 eur bola povinná zaplatiť do 15. 08. 2018), a nakoľko žiadne iné listinné dôkazy, ktoré by preukazovali jej majetkové a finančné pomery, resp. výdavky, ktoré má na život nepredložila, resp. skutočnosť, že je matkou maloletého dieťaťa a zároveň samoživiteľkou ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a ani v priebehu odvolacieho konania nepredložila, je tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalovaná je samoživiteľkou

6 ročnej dcéry a preukázala výdavky, ktoré má na život absolútne vykonštruované, keďže z listinných dôkazov, ktoré žalovaná v konaní predložila vôbec nevyplýva.

10.

Súd prvej inštancie, ktorý možnosť splácať žalovanou uznaný dlh splátkami vo výške 50 eur mesačne odôvodnil vyšším princípom mravnosti a spravodlivosti, resp. tým, že žalovaná pri prvom úkone, ktorý jej patril, dlh uznala, sa úplne opomenul vysporiadať so skutočnosťou, že napriek uznaniu dlhu a vedomosti o jeho existencii a výške minimálne od 19. 12. 2017, kedy jej bola doručená žaloba, neprejavila žiadnym finančným plnením snahu začať dlh dobrovoľne splácať, a ani s tým, že deklarovaná výška mesačnej mzdy 576 eur, dlh v sume 1. 632, 45 eur s príslušenstvom, žalovanej nebránil uzavrieť nájomnú zmluvu za mesačné nájomné vo výške 450 eur, z čoho vyplýva, že žalovaná po odpočítaní nájomného od dosahovaného mesačného príjmu disponuje sumou 126 eur, čo sa javí ako nanajvýš nepravdepodobné.

11.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie absolútne nedostatočne zistil vo vzťahu k majetkovým a finančným pomerom žalovanej skutkový stav, resp. svoje rozhodnutie v napadnutom rozsahu odôvodnil skutočnosťami, ktoré v konaní vôbec preukázané neboli, a rozhodol vecne nesprávne, keď žalovanej umožnil splácať dlh 50 eur splátkami mesačne, ktoré by pri stanovenej výške znamenalo, že žalobca by mal dlh iba na istine, bez príslušenstva a trov konania uhradený najskôr za tri roky, čo je neprípustné a neprimerane zvýhodňujúce žalovanú ako dlžníka, ktorý si svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil, z dôvodu ktorého rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa zmenil a žalovanej v súlade s veta prvá uložil povinnosť zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko v konaní nepreukázala také okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia veta druhá (Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu).

12.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).